Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Nienburg (Nemecko) 27. júna 2012 - Heinz Kassner/Mittelweser-Tiefbau GmbH & Co. KG
(vec C-311/12)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Arbeitsgericht Nienburg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Heinz Kassner
Žalovaná: Mittelweser-Tiefbau GmbH & Co. KG
Prejudiciálne otázky
Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť v určitých odvetviach minimálna ročná dovolenka v trvaní štyroch týždňov skrátená na základe kolektívnej zmluvy?
Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť v kolektívnych zmluvách stanovené, že zníženie zárobku, ku ktorému dôjde počas referenčného obdobia v dôsledku skrátenej pracovnej doby, prerušenia práce alebo nezavinenej neprítomnosti, ovplyvní výpočet náhrady mzdy za dovolenku, čo spôsobí, že zamestnanec za dobu minimálnej ročnej dovolenky v trvaní štyroch týždňov nedostane nijakú náhradu mzdy za dovolenku, resp. po ukončení pracovného pomeru mu nevyčerpaná dovolenka nebude preplatená?
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť v kolektívnych zmluvách stanovené, že zníženie zárobku, ku ktorému dôjde počas referenčného obdobia v dôsledku skrátenej pracovnej doby, prerušenia práce alebo nezavinenej neprítomnosti, ovplyvní výpočet náhrady mzdy za dovolenku, čo spôsobí, že zamestnanec za dobu minimálnej ročnej dovolenky v trvaní štyroch týždňov získa nižšiu náhradu mzdy za dovolenku, resp. po ukončení pracovného pomeru získa nižšiu náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ako je náhrada, ktorú by dostal, keby sa pri výpočte vychádzalo z priemerného zárobku, ktorý zamestnanec dosiahol počas referenčného obdobia, ak by k takým zníženiam zárobku nedošlo? V prípade kladnej odpovede: aký percentuálny rozsah, posudzovaný na základe nezníženého priemerného zárobku zamestnanca, by mohlo maximálne predstavovať tarifné zníženie náhrady mzdy za dovolenku, prípustné na základe vnútroštátnej právnej úpravy, v dôsledku skrátenej pracovnej doby, prerušenia práce alebo nezavinenej neprítomnosti počas referenčného obdobia, aby bolo možné vychádzať z výkladu danej vnútroštátnej úpravy v súlade s právom Únie?
Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bránia takým vnútroštátnym ustanoveniam kolektívnych zmlúv, podľa ktorých nevzniká nárok na ročnú dovolenku za tie obdobia roka, v ktorých chorý práceneschopný zamestnanec nedostával ani mzdu, ani peňažné dávky z nemocenského alebo úrazového poistenia, pokiaľ to má za následok, že zamestnanec má nárok na menej ako štyri týždne dovolenky ročne?
Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam kolektívnych zmlúv, podľa ktorých nárok na náhradu mzdy za dovolenku, resp. po ukončení pracovného pomeru nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky nevzniká počas rokov, kedy sa v dôsledku prerušenia práce alebo nezavinenej neprítomnosti, najmä z dôvodu choroby, skutočne nedosahuje hrubá mzda?
Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bránia takým vnútroštátnym ustanoveniam kolektívnych zmlúv, podľa ktorých nároky na dovolenku a nároky na preplatenie nevyčerpanej dovolenky zaniknú uplynutím kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom vznikli nároky na dovolenku, čím sa obmedzí možnosť kumulovania nárokov na platenú ročnú dovolenku zamestnanca, ktorý je práceneschopný počas niekoľkých po sebe nasledujúcich referenčných období? V prípade kladnej odpovede: Uplatní sa právo Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku lepšie a účinnejšie, ak sa taká norma kolektívnej zmluvy nebude vôbec uplatňovať, alebo ak sa táto norma ďalej v súlade s právom Únie upraví v tom zmysle, že namiesto ročnej lehoty bude platiť určitá dlhšia lehota?
V prípade kladnej odpovede na jednu alebo viacero otázok 1 až 5: Vyžadujú všeobecné zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity, zakotvené v práve Únie, aby bola možnosť odvolávať sa na výklad, ktorý Súdny dvor v rozhodnutí v prejudiciálnom konaní, ktoré má byť vydané v predmetnej veci, poskytuje k ustanoveniam článku 31 Charty základných práv Európskej únie a článku 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, s účinnosťou voči všetkým dotknutým osobám časovo obmedzená, keďže sa vo vnútroštátnej judikatúre najvyšších súdov predtým rozhodlo, že relevantné vnútroštátne ustanovenia a normy kolektívnych zmlúv nemožno vykladať v súlade s právom Únie? V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora: Je s právom Únie zlučiteľné, ak vnútroštátne súdy na základe vnútroštátneho práva poskytnú zamestnávateľom, ktorí sa spoliehali na vnútroštátnu judikatúru najvyšších súdov, ochranu legitímnej dôvery, alebo je poskytnutie ochrany legitímnej dôvery vyhradené Súdnemu dvoru Európskej únie?
____________1 - Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).