ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 10. februára 2011 (*)
„Odvolanie – Článok 81 ES a článok 53 Dohody EHP – Trh s hernými konzolami a hernými kazetami značky Nintendo – Obmedzenie súbežných vývozov na trhu – Dohoda medzi výrobcom a výhradným distribútorom – Dohoda o distribúcii dovoľujúca pasívny predaj – Preukázanie zhody vôle s obmedzením tohto predaja bez priameho listinného dôkazu – Miera dokazovania požadovaná na preukázanie existencie vertikálnej dohody“
Vo veci C‑260/09 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 10. júla 2009,
Activision Blizzard Germany GmbH, predtým CD‑Contact Data GmbH, so sídlom v Burglengenfelde (Nemecko), v zastúpení: J. K. de Pree a E. N. M. Raedts, advocaten,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.‑J. Kasel, M. Ilešič (spravodajca), E. Levits a M. Safjan,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Spoločnosť Activision Blizzard Germany GmbH (ďalej len „Activision Blizzard“), konajúca ako právny nástupca CD‑Contact Data GmbH (ďalej len „CD‑Contact Data“), sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 30. apríla 2009, CD‑Contact Data/Komisia (T‑18/03, Zb. s. II‑1021, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd znížil pokutu uloženú spoločnosti CD‑Contact Data a v ostatnej časti, v ktorej sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody EHP [neoficiálny preklad] (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega – Nintendo) (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33, ďalej len „sporné rozhodnutie“), jej žalobu zamietol. Toto rozhodnutie sa týka všetkých dohôd a zosúladených postupov smerujúcich k obmedzeniu súbežných vývozov na trhu s hernými konzolami značky Nintendo a hernými kazetami určenými pre tieto konzoly.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Nintendo Co. Ltd (ďalej len „Nintendo“), spoločnosť kótovaná na burze so sídlom v Kjóte (Japonsko), je spoločnosťou stojacou na čele skupiny spoločností Nintendo, ktoré sa špecializujú na výrobu a distribúciu herných konzol a herných kaziet určených na použitie v týchto konzolách. Činnosť spoločnosti Nintendo v Európskom hospodárskom priestore na niektorých územiach zabezpečujú dcérske spoločnosti, v ktorých má 100 % účasť, pričom hlavnou dcérskou spoločnosťou je Nintendo of Europe GmbH (ďalej len „NOE“). V danej dobe NOE koordinovala niektoré obchodné činnosti spoločnosti Nintendo v Európe a bola jej výhradným distribútorom v Nemecku. Na ostatných územiach predaja spoločnosť Nintendo menovala nezávislých výhradných distribútorov.
3 Spoločnosť CD‑Contact Data bola od apríla a minimálne do 31. decembra 1997 výhradným distribútorom Nintendo pre Belgicko a Luxembursko.
4 V marci 1995 Komisia Európskych spoločenstiev začala vyšetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier. Na základe svojich predbežných záverov v septembri 1995 začala doplňujúce vyšetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spoločnosti Nintendo. Komisia v nadväznosti na sťažnosť spoločnosti, ktorá pôsobí v odvetví dovozu a predaja elektronických hier, podľa ktorej Nintendo bránila súbežnému obchodovaniu a uplatňovala systém predajných cien stanovených v Holandsku, svoje vyšetrovanie rozšírila. Vo svojej odpovedi zo 16. mája 1997 na žiadosť Komisie o poskytnutie informácií Nintendo pripustila, že niektoré z jej dohôd o distribúcii a niektoré z jej všeobecných podmienok obsahovali obmedzenia súbežného obchodovania v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Listom z 23. decembra 1997 Nintendo oznámila Komisii, že sa dozvedela o „závažnom probléme spojenom so súbežným obchodovaním vo vnútri Spoločenstva“, a vyjadrila svoje želanie spolupracovať s Komisiou. Nintendo po svojom priznaní prijala opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práva Únie v budúcnosti a poskytla finančné kompenzácie tretím osobám, ktorým bola v dôsledku jej konania spôsobená finančná ujma.
5 Listom z 9. júna 1999 Komisia požiadala CD‑Contact Data, aby jej oznámila, či dokumenty uvedené v spise Komisie, ktoré sa jej týkajú, obsahujú dôverné údaje. V tomto liste bolo takisto uvedené, že Komisia má v úmysle začať konanie vo veci formálneho zisťovania proti niektorým spoločnostiam vrátane CD‑Contact Data. Dňa 26. apríla 2000 Komisia poslala spoločnosti Nintendo a ostatným dotknutým podnikom, medzi ktorými figurovala aj CD‑Contact Data, oznámenie o výhradách týkajúce sa porušenia článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). Spoločnosť Nintendo nespochybnila vecnú správnosť skutočností uvedených v oznámení o výhradách.
6 Dňa 30. októbra 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého článok 1 uvádza:
„Nasledujúce podniky porušili článok 81 ods. 1 [ES] a článok 53 ods. 1 Dohody [o Európskom hospodárskom priestore] tým, že sa v uvedených obdobiach zúčastnili na viacerých dohodách a zosúladených postupoch na trhu špecializovaných herných konzol a herných kaziet kompatibilných so špecializovanými hernými konzolami vyrábanými spoločnosťou Nintendo, ktorých predmetom a účinkom bolo obmedzenie súbežných vývozov herných konzol a herných kaziet Nintendo:
…
– [CD-Contact Data] od 28. októbra 1997 do konca decembra 1997.“
7 Podľa článku 3 tohto rozhodnutia bola CD‑Contact Data uložená pokuta vo výške 1 milióna eur.
8 V odôvodneniach č. 95 a 96 sporného rozhodnutia Komisia, pokiaľ ide o súbežné vývozy z Belgicka a Luxemburska, uvádza, že „[CD‑Contact Data] bolo zrejmé, že musí dohliadať na to, aby jej zákazníci nevykonávali súbežný vývoz“. Vyplýva to z faxu, ktorý CD‑Contact Data 28. októbra 1997 zaslala NOE a v ktorom ju ubezpečovala, že si neželá žiadny vývoz. V odôvodnení č. 317 tohto rozhodnutia Komisia konštatuje, že tento list preukazuje, že CD‑Contact Data a Nintendo „dosiahli ‚zhodu vôle‘, pokiaľ ide o skutočnosť, že by sa nemal uskutočňovať vývoz z územia [CD‑Contact Data]… a že táto spoločnosť dohliadne na dodávky zákazníkom…, pri ktorých existuje podozrenie z vývozu“. V odôvodnení č. 319 uvedeného rozhodnutia Komisia uvádza, že „[CD‑Contact Data] poskytla ďalšie dôkazy, podľa ktorých nepristúpila k dohode o obmedzení súbežného obchodovania“, a že podľa tejto spoločnosti „výrobky vyvážala ona sama a/alebo ich predala spoločnostiam, o ktorých vedela, že tieto výrobky vyvážajú“. Komisia v odôvodnení č. 326 toho istého rozhodnutia však dospela k záveru, že skutočnosť, že CD‑Contact Data v praxi dopustila, že došlo k viacerým súbežným vývozom, preukazuje, že táto spoločnosť ako taká „podvádzala“.
9 Pokiaľ ide o súbežné dovozy v Belgicku, Komisia v odôvodnení č. 197 sporného rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že CD‑Contact Data si od septembra do decembra 1997 vymieňala s NOE korešpondenciu o súbežných vývozoch na jej území s nádejou, že tento „problém“ sa vyrieši. Komisia v tejto súvislosti cituje tri listy zo 4. septembra, z 3. novembra a zo 4. decembra 1997.
Napadnutý rozsudok
10 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa zmenil sporné rozhodnutie, keďže voči CD‑Contact Data neuznalo ako poľahčujúcu okolnosť jej výlučne pasívnu úlohu pri porušení, a znížil preto pokutu uloženú tejto spoločnosti na 500 000 eur. Žalobu v zostávajúcej časti, ktorá smerovala k zrušeniu tohto rozhodnutia, zamietol.
11 Pokiaľ ide najmä o prvú časť prvého žalobného dôvodu žaloby založenú na porušení článku 81 ES, ktorú preskúmal Súd prvého stupňa, pričom spoločnosť Activision Blizzard toto preskúmanie v rámci tohto odvolania spochybňuje, táto časť bola v bodoch 46 až 70 napadnutého rozsudku zamietnutá.
12 Súd prvého stupňa v bode 52 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia sa neopierala o ustanovenia dohody o distribúcii uzavretej medzi Nintendo a CD‑Contact Data ako takej, keď dospela k záveru o existencii dohody, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES. Podľa Súdu prvého stupňa v tejto súvislosti Komisia v odôvodnení č. 196 sporného rozhodnutia uviedla, že „znenie dohody o distribúcii uzavretej medzi [CD‑Contact Data] a Nintendo žalobkyni dovoľovalo pasívny vývoz“. Súd prvého stupňa v tomto kontexte zdôraznil, že na rozdiel od toho, čo bolo zistené v súvislosti s niektorými distribútormi, ktorým bolo určené rozhodnutie, dohoda o distribúcii, ktorá bola uzavretá medzi odvolateľkou a Nintendo dva roky po začatí vyšetrovania Komisie a ktorá sa týkala dotknutého systému distribúcie, totiž sama osebe neobsahovala žiadne ustanovenie, ktoré by článok 81 ods. 1 ES zakazoval.
13 Po tom, čo v bode 53 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa, pokiaľ ide o CD‑Contact Data, spresnil, že Komisia sa opierala len o uzavretie dohody, v bode 54 uvedeného rozsudku uviedol, že vzhľadom na neexistenciu priameho listinného dôkazu o uzavretí písomnej dohody medzi Nintendo a CD‑Contact Data o obmedzení pasívnych vývozov sa Komisia domnievala, že účasť tejto poslednej uvedenej spoločnosti na dohode odporujúcej článku 81 ods. 1 ES potvrdzuje jej správanie, ako bolo vyjadrené v jej korešpondencii.
14 Súd prvého stupňa v bode 55 napadnutého rozsudku usúdil, že za týchto podmienok je potrebné preskúmať, či vzhľadom na znenie tejto korešpondencie Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu zhody vôle medzi CD‑Contact Data a Nintendo, ktorej cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bode 56 uvedeného rozsudku uviedol, že Komisia v spornom rozhodnutí odkázala na celý rad písomných dôkazov, a najmä na fax, ktorý spoločnosť CD‑Contact Data 28. októbra 1997 zaslala spoločnosti NOE.
15 V bode 58 napadnutého rozhodnutia Súd prvého stupňa uviedol, že v tomto faxe CD‑Contact Data vysvetlila, že nebola schopná dodať určité množstvá výrobkov BEM, veľkoobchodu so sídlom v Belgicku, ktorý by mohol uskutočňovať súbežné obchodovanie. Súd prvého stupňa v bode 59 uvedeného rozsudku konštatoval, že na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia, zo znenia uvedeného faxu jednoznačne nevyplýva, že CD‑Contact Data vedela, že mala zabrániť súbežným vývozom, a že sa chcela brániť proti tvrdeniam Nintendo France týkajúcim sa týchto súbežných vývozov z Belgicka. Konkrétne podľa Súdu prvého stupňa nie je s požadovanou istotou možné vyvodiť, že „opatrnosť“, ktorú CD‑Contact Data preukazovala vo vzťahu k zákazníkom, ktorí vo všeobecnosti uskutočňujú vývozy, potvrdzuje, že táto spoločnosť schválila spornú politiku obmedzovania súbežného obchodovania. Navyše Súd prvého stupňa konštatoval, že výklad, ktorý zastáva CD‑Contact Data, spočívajúci v tom, že odkaz na obmedzené množstvá tovaru, ktorými disponuje, treba chápať ako informáciu, že materiálne nie je schopná uskutočňovať aktívny predaj prostredníctvom veľkoobchodníka usadeného v Belgicku, nemožno a priori zamietnuť.
16 Súd prvého stupňa v bode 60 napadnutého rozsudku tvrdí, že fax, ktorý CD‑Contact Data 28. októbra 1997 zaslala NOE, priamo nadväzuje na zaslanie listu z 24. októbra 1997, v ktorom sa Nintendo France sťažovala jednak na súbežné vývozy z Belgicka, ktoré je územím, na ktorom bola CD‑Contact Data výhradným distribútorom dotknutých výrobkov, a jednak žiadala od NOE, aby prijala opatrenia potrebné na vyriešenie „problémov“, ktoré jej tieto vývozy spôsobujú. Podľa Súdu prvého stupňa CD‑Contact Data preto v nadväznosti na sťažnosť, ktorá sa týkala uvedených súbežných vývozov, považovala za potrebné odôvodniť množstvá, ktorými disponovala, a podmienky, za ktorých vyvážala predmetné výrobky.
17 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa súbežných dovozov v Belgicku a Luxembursku, Komisia sa opierala o skutočnosť, že medzi spoločnosťou Nintendo a niektorými jej autorizovanými distribútormi, medzi ktorými bola aj CD‑Contact Data, bol zavedený systém praktickej spolupráce a výmeny informácií o súbežnom obchodovaní. Pokiaľ ide o CD‑Contact Data, jej účasť na systéme výmeny informácií podľa Súdu prvého stupňa vyplýva z viacerých listov, ktoré sa spomínajú v odôvodnení č. 197 sporného rozhodnutia.
18 Súd prvého stupňa v bode 62 uvedeného rozsudku konštatoval, že na základe znenia týchto jednotlivých listov možno v nadväznosti na vyššie uvedené úvahy v uvedenom rozsudku dospieť k záveru, že cieľom týchto listov bolo oznámiť súbežné dovozy výrobkov Nintendo do Belgicka a že spadajú do systému výmeny informácií, ktorý zaviedla Nintendo. Súd prvého stupňa v tomto kontexte v bodoch 63 až 66 uvedeného rozsudku citoval dva listy, ktoré CD‑Contact Data zaslala NOE jednak 4. septembra a jednak 3. novembra 1997, fax, ktorý CD‑Contact Data 12. novembra 1997 zaslala Nintendo France, ako aj dokument zo 4. decembra 1997, ktorý NEO zaslala CD‑Contact Data.
19 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa rozhodol, že skutočnosť, že CD‑Contact Data sa v praxi zúčastnila súbežného obchodovania tým, že vyvážala výrobky zákazníkom, ktorí sa nachádzajú mimo Belgicka a Luxemburska, nemôže spochybniť tento záver. V tejto súvislosti konštatoval, že v prípade, že sa určitý podnik, ktorého účasť na nezákonnom zosúladenom postupe v zmysle článku 81 ods. 1 ES bola preukázaná, na trhu nesprával v súlade s tým, čo bolo dohodnuté s konkurentmi, neznamená nevyhnutne skutočnosť, ktorú treba zohľadniť. Podľa Súdu prvého stupňa totiž podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutočňuje politiku, ktorá sa odchyľuje od dohodnutej stratégie, sa jednoducho môže pokúšať využiť kartel vo svoj prospech.
20 Pokiaľ ide o dôkazy o zákaze súbežných dovozov do Belgicka a Luxemburska, Súd prvého stupňa v bode 68 napadnutého rozsudku rozhodol, že CD‑Contact Data nemôže tvrdiť, že listy uvedené Komisiou boli nesprávne interpretované, pretože na ich základe mala táto spoločnosť výlučne v úmysle ubezpečiť sa, že cena, ktorú platí spoločnosti Nintendo za predmetné výrobky, nie je príliš vysoká. Podľa Súdu prvého stupňa zo znenia týchto všetkých listov, najmä z faxu z 12. novembra 1997, ktorý CD‑Contact Data zaslala Nintendo France, teda vyplýva, že uvedené listy sa týkajú otázky cien predmetných výrobkov vo viac či menej priamom vzťahu k existencii súbežných dovozov.
21 Z týchto úvah Súd prvého stupňa v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o účasti CD‑Contact Data na dohode, ktorej cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie, a preto prvú časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedla táto spoločnosť vo svojej žalobe, zamietol.
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
22 Spoločnosť Activision Blizzard navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta žalobu o neplatnosť podanú proti spornému rozhodnutiu,
– zrušil sporné rozhodnutie aspoň v rozsahu, v akom sa jej týka,
– subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta žalobu o neplatnosť podanú proti spornému rozhodnutiu, a vrátil vec späť Súdu prvého stupňa,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
O odvolaní
24 Na podporu svojho odvolania spoločnosť Activision Blizzard uvádza tri odvolacie dôvody, ktorými spochybňuje preskúmanie prvej časti prvého žalobného dôvodu žaloby Súdom prvého stupňa v bodoch 46 až 70 napadnutého rozsudku, ktorá sa zakladá na porušení článku 81 ods. 1 ES.
O prvom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
25 Svojím prvým odvolacím dôvodom spoločnosť Activision Blizzard tvrdí, že Súd prvého stupňa sa z právneho hľadiska dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne právne kvalifikoval skutkové okolnosti, na základe čoho dospel k záveru o existencii nezákonnej dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES medzi spoločnosťou NOE a CD‑Contact Data. Toto pochybenie vyplýva zo skutočnosti, že Súd prvého stupňa pri preskúmaní dôkazov uvedených Komisiou nezohľadnil z hľadiska právneho účinku rozdiel medzi obmedzením aktívneho súbežného obchodovania a obmedzením pasívneho súbežného obchodovania.
26 Spoločnosť Activision Blizzard v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dohoda o distribúcii uzavretá medzi Nintendo a CD‑Contact Data zakazuje aktívne súbežné obchodovanie, pričom povoľuje pasívne súbežné obchodovanie. Ako to potvrdil aj Súd prvého stupňa v bode 52 napadnutého rozsudku, táto dohoda je so zreteľom na článok 81 ods. 1 ES úplne legálna.
27 Vzhľadom na zákaz vykonávať aktívne súbežné obchodovanie stanovený v dohode o distribúcii nie je prekvapujúce, že CD‑Contact Data si so spoločnosťou NOE vymenili informácie týkajúce sa súbežných dovozov uskutočnených v Belgicku, ako to dokazuje fax, ktorý CD‑Contact Data 28. októbra 1997 zaslala spoločnosti Nintendo, spolu s listami citovanými v odôvodnení č. 197 sporného rozhodnutia.
28 Na uskutočnenie správnej právnej analýzy skutkových okolností mal Súd prvého stupňa po tom, čo určil, že CD‑Contact Data sa zúčastnila na výmene informácií o súbežných vývozoch, zistiť, či dotknuté konanie sa týkalo obmedzenia aktívneho súbežného predaja v súlade s dohodou o distribúcii, alebo sa týkalo takisto nezákonného obmedzenia pasívneho súbežného predaja. Podľa názoru odvolateľky Súd prvého stupňa nemohol bez preukázania existencie dohody, ktorá ide nad rámec obmedzenia aktívneho predaja, dospieť k záveru, že CD‑Contact Data bola zmluvnou stranou dohody, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES.
29 Spoločnosť Activision Blizzard z toho vyvodzuje záver, že vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa neuskutočnil uvedenú analýzu, nemohol bez toho, aby právne nepochybil, rozhodnúť, že Komisia dostatočne preukázala, že CD‑Contact Data chcela svojím konaním obmedziť pasívny predaj.
30 Okrem toho odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa prinajmenšom porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pretože napadnutý rozsudok vôbec neuvádza dôvody, pre ktoré nie je v predmetnej veci potrebné zohľadniť rozdiel medzi aktívnym a pasívnym súbežným obchodovaním.
31 Komisia pripúšťa, že nariadenie Komisie (EHS) č. 1983/83 z 22. júna 1983 o uplatnení článku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnej distribúcii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 1), ktorý sa ratione temporis uplatňoval na skutkové okolnosti v predmetnej veci, dovoľuje zakázať výhradným distribútorom aktívne vyhľadávať zákazníkov mimo svojho územia a že dohoda o distribúcií uzavretá medzi CD‑Contact Data a Nintendo obsahuje uvedený zákaz aktívneho predaja, ktorý ako taký nie je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES. Komisia zdôrazňuje, že uvedené nariadenie sa neuplatňuje v prípade, keď sa zmluvné strany dohodli vytvoriť situáciu absolútnej ochrany územia, v rámci ktorej je výhradným distribútorom úplne zakázané uskutočňovať predaj mimo ich územia alebo zákazníkom, ktorí chcú vyvážať. V danej veci malo ísť o tento prípad.
32 Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa z právneho hľadiska nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v tejto otázke potvrdil sporné rozhodnutie. Konštatuje najmä, že vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa preukázal existenciu dohody uzavretej medzi CD‑Contact Data a Nintendo, ktorej cieľom bolo obmedzenie súbežného obchodovania ako takého, nebolo potrebné, aby svoj rozsudok v súvislosti s rozdielom medzi aktívnym a pasívnym predajom distribútorov podrobnejšie odôvodnil.
Posúdenie Súdnym dvorom
33 Odvolateľka svojím prvým odvolacím dôvodom Súdu prvého stupňa v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či CD‑Contact Data svojím konaním tak, ako je vyjadrené v korešpondencii, o ktorú sa opiera sporné rozhodnutie, sledovala výlučne obmedzenie aktívneho súbežného predaja v súlade s dohodou o distribúcii uzavretej medzi CD‑Contact Data a Nintendo alebo či sa toto konanie vzťahovalo aj na obmedzenie pasívneho súbežného predaja.
34 Treba však konštatovať, že na rozdiel od tvrdení odvolateľky Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku toto preskúmanie uskutočnil a že uvedený odvolací dôvod je v tejto súvislosti nepodložený.
35 V prvom rade Súd prvého stupňa v bode 52 napadnutého rozsudku uviedol, že uvedená dohoda o distribúcii ako taká a na rozdiel od dohôd o distribúcii, ktoré boli uzavreté s niektorými ďalšími distribútormi spoločnosti Nintendo, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré článok 81 ods. 1 ES zakazuje, pretože táto dohoda dovoľuje CD‑Contact Data pasívny vývoz.
36 Ďalej v bodoch 54 a 55 uvedeného rozsudku uviedol, že vzhľadom na neexistenciu priameho listinného dôkazu o uzavretí písomnej dohody o obmedzení je potrebné preskúmať, či Komisia opierajúc sa o korešpondenciu medzi CD‑Contact Data, NOE a Nintendo France citovanú v spornom rozhodnutí z právneho hľadiska dostatočne preukázala účasť CD‑Contact Data na dohode, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES.
37 Nakoniec Súd prvého stupňa jednoznačne v bode 59 napadnutého rozsudku pripustil, že výklad, ktorý zastáva žalobkyňa v súvislosti s faxom, ktorý CD‑Contact Data zaslala 28. októbra 1997 spoločnosti NOE, spočívajúci v tom, že odkaz na obmedzené množstvo tovaru, ktorým CD‑Contact Data disponovala, treba analyzovať ako informáciu poukazujúcu na jej materiálnu neschopnosť uskutočňovať aktívny predaj prostredníctvom veľkoobchodníka so sídlom v Belgicku, nemožno a priori zamietnuť.
38 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa posúdil dôkazy predložené Komisiou s prihliadnutím na skutočnosť, že dohoda o distribúcii uzavretá medzi CD‑Contact Data a Nintendo stanovuje v prvom rade legálny zákaz aktívneho súbežného predaja, a so zohľadnením tvrdenia CD‑Contact Data spočívajúceho v tom, že obsah uvedeného faxu sa vysvetľuje touto skutočnosťou.
39 Pokiaľ Súd prvého stupňa v bode 69 napadnutého rozsudku napriek tomu konštatoval účasť CD‑Contact Data na nezákonnej dohode, je to z dôvodu, že na základe analýzy celej korešpondencie, na ktorú poukázala Komisia, uskutočnenej v bodoch 60 až 68 uvedeného rozsudku, dospel k záveru, že táto analýza preukazuje zhodu vôle medzi CD‑Contact Data a Nintendo, ktorej cieľom je obmedziť nielen aktívny predaj, ale aj súbežné obchodovanie ako také.
40 Za týchto podmienok prvý odvolací dôvod spoločnosti Activision Blizzard treba zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
41 Svojím druhým odvolacím dôvodom spoločnosť Activision Blizzard tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil dôkazy, keď konštatoval, že dokumenty citované v bodoch 56 až 68 napadnutého rozsudku sledujú nezákonný cieľ. Táto spoločnosť sa odvoláva najmä na faxy zo 4. septembra 1997, ako aj z 3. a 12. novembra toho istého roku, v ktorých sa CD‑Contact Data sťažovala na vývozy, ktoré sa uskutočnili do Belgicka porušením výhradných práv, ktoré jej na tomto území boli priznané dohodou o distribúcii, pričom používa informácie týkajúce sa cien dovážaných výrobkov ako prostriedok rokovania s cieľom získať lepšiu nákupnú cenu od spoločnosti NOE. Dospieť na základe toho k záveru, že tieto dokumenty sa týkali niečoho iného ako zákonného obmedzenia aktívneho predaja na území výhradne priznanom CD‑Contact Data alebo spôsobu, ktorým táto spoločnosť vykonávala tlak na svojho dodávateľa, aby znížil svoju nákupnú cenu, je v rozpore s obsahom uvedených dokumentov.
42 Odvolateľka v tomto kontexte tvrdí, že z faxu z 3. novembra 1997 vyplýva, že CD‑Contact Data chcela oznámiť možný prípad aktívneho predaja na belgickom trhu z Nemecka.
43 Pokiaľ ide o fax z 12. novembra 1997 zaslaný Nintendo France, jeho obsah v žiadnom prípade neuvádza, že CD‑Contact Data robila nátlak s cieľom obmedziť pasívne súbežné dovozy. Odkaz na „súbežné dovozy“ znamená najmä, že tieto dovozy boli legálne. Navyše podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) bolo aj obmedzenie pasívneho predaja spoločnosti Nintendo France povolené, pretože táto spoločnosť bola dcérskou spoločnosťou dodávateľa.
44 Fax zo 4. septembra 1997, ak by ho bolo možné považovať za dôkaz, napriek skutočnosti, že bol poslaný pred tým, ako došlo k údajnému porušeniu, neobsahuje dôkaz o úmysle obmedziť pasívne súbežné obchodovanie. Naopak z tohto faxu vyplýva, že CD-Contact Data sa pokúsila využiť informácie o cenách výrobkov ako prostriedok rokovania s cieľom získať zo strany NOE lepšiu cenu.
45 Odvolateľka sa domnieva, že Komisia sa snaží preniesť dôkazné bremeno, keď tvrdí, že tieto dokumenty nepreukazujú, že ich autori rozlišovali medzi aktívnym a pasívnym predajom, ako keby prislúchalo CD‑Contact Data preukázať, že konala v súlade s článkom 81 ES. Súdny dvor však už v rozsudku z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia (56/64 a 58/64, Zb. s. 429), uviedol, že presunutie dôkazného bremena v tomto prípade nie je dovolené.
46 Odvolateľka okrem toho pripomína, že na rozdiel od predchádzajúcich dohôd uzavretých medzi Nintendo a ostatými zmluvnými stranami, ktoré skutočne priznali, že mali účasť na nezákonnom systéme, dohoda o distribúcii podpísaná spoločnosťou CD‑Contact Data bola v súlade s výsledkami diskusií, ktoré prebehli medzi spoločnosťou Nintendo a Komisiou, a zakazovala len aktívny predaj. Za týchto podmienok a vzhľadom na neexistenciu dôkazu o opaku sa nemožno domnievať, že CD‑Contact Data interpretovala túto dohodu inak ako dohodu zakazujúcu aktívne ponúkať na dotknutých územiach výrobky iným distribútorom a naopak. Navyše konanie spoločnosti CD‑Contact Data uľahčilo pasívny predaj vo Francúzsku, keď informovala NOE o porušení zákazu aktívneho predaja uvedeného v dohode o distribúcii.
47 Komisia sa domnieva, že druhý odvolací dôvod je neprípustný alebo subsidiárne nedôvodný, lebo odvolateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že Súd prvého stupňa skreslil jednoznačný význam predložených dôkazov.
48 Komisia najmä tvrdí, že žiaden z troch dokumentov citovaných odvolateľkou, t. j. fax zo 4. septembra 1997, ako aj z 3. a 12. novembra to ho istého roku, neuvádzajú skutočnosti, ktoré by preukázali, že ich autori rozlišovali medzi aktívnym a pasívnym predajom. Súd prvého stupňa navyše tieto dokumenty neoddeľoval od ich kontextu, ale posudzoval dôkazy ako celok. Dotknutá korešpondencia, ktorá bola preskúmaná ako celok, preukázala, že CD‑Contact Data mala účasť na systéme informácií určenom na oznamovanie všetkých súbežných dovozov, a potvrdzuje teda, že táto spoločnosť pristúpila k dohode, ktorej cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie ako také.
49 Podľa Komisie je potrebné posúdiť kontext, do ktorého spadá výmena informácií medzi CD‑Contact Data a Nintendo. Už pred pristúpením CD‑Contact Data k distribučnej sieti Nintendo, táto posledná uvedená spoločnosť a niektorí z jej výhradných distribútorov zaviedli systém na zlepšenie ochrany poskytovanej výhradným distribútorom, aby sa dosiahol stav absolútnej ochrany územia, v ktorom systém výmeny informácií o súbežnom obchodovaní mal byť dôležitým prvkom. Navyše Nintendo pokračovala v rovnakom nezákonnom konaní, hoci vedela o vyšetrovaní, ktoré viedla Komisia.
Posúdenie Súdnym dvorom
50 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka poukazuje na skreslenie dôkazov Súdom prvého stupňa, najmä faxov zo 4. septembra 1997, ako aj z 3. a 12. novembra toho istého roku, ktoré CD‑Contact Data zaslala buď spoločnosti NEO, alebo Nintendo France.
51 Na úvod treba pripomenúť, že z článku 225 ES a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupňa posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať jemu predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C‑419/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 30 a 31, ako aj citovanú judikatúru).
52 V prejednávanej veci odvolateľka dostatočne detailne uvádza, že posúdenie uvedených faxov, ktoré boli Súdu prvého súdu predložené, je v rozpore s obsahom týchto dokumentov. Za týchto podmienok je druhý odvolací dôvod na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, prípustný.
53 Čo sa týka dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry, skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, bod 54; Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, už citovaný, bod 32, a z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C‑399/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 64).
54 Hoci by bolo možné dotknuté faxy intrepretovať tak, ako to navrhuje odvolateľka, treba však konštatovať, že výklad, ktorý navrhuje, nie je jediným záverom, ktorý možno z textu týchto faxov vyvodiť, a že rozdielny výklad, ktorý Súd prvého stupňa k týmto dokumentom urobil, žiadnym spôsobom nepreukazuje skreslenie ich obsahu. Konkrétne tvrdenie uvedené odvolateľkou na podporu jej druhého odvolacieho dôvodu nepoukazuje na žiadnu vecnú nesprávnosť výkladu, ktorý Súd prvého stupňa urobil v súvislosti s uvedenými faxmi.
55 V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že na rozdiel od toho, čo navrhuje odvolateľka, v žiadnom prípade z faxu z 3. novembra 1997 jednoznačne nevyplýva, že CD‑Contact Data prostredníctvom tohto faxu chcela len oznámiť prípad aktívneho predaja uskutočneného iným distribútorom spoločnosti Nintendo v rozpore s dohodou o distribúcii.
56 Pokiaľ ide o faxy zo 4. septembra a z 12. novembra 1997, odvolateľka sa snaží v podstate spochybniť ich dôkaznú silu, keď tvrdí, že z nich dostatočne jasne nevyplýva, že mali nezákonný obsah, pričom však nepreukázala, že zmysel, ktorý Súd prvého stupňa pripísal týmto faxom, je v zjavnom rozpore s ich obsahom.
57 V tomto kontexte treba pripomenúť, že preskúmanie urobené Komisiou na účely posúdenia tohto odvolacieho dôvodu založeného na skreslení uvedených faxov sa obmedzuje na preskúmanie toho, či Súd prvého stupňa, keď na základe týchto dokumentov konštatoval účasť CD‑Contact Data na neoprávnenej dohode, ktorej cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie vo všeobecnosti, nešiel nad rámec odôvodneného posúdenia týchto faxov. V prejednávanej veci Súdnemu dvoru teda neprislúcha nezávisle posúdiť, či Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala túto účasť a či sa zbavila dôkazného bremena, ktoré jej prislúcha na preukázanie existencie porušenia pravidiel práva hospodárskej súťaže, ale určiť, či Súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že o taký prípad skutočne išlo, urobil taký výklad uvedených faxov, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením, k čomu však v tomto prípade nedošlo.
58 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.
O treťom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
59 Svojím tretím odvolacím dôvodom spoločnosť Activision Blizzard uvádza, že aj keby Súdny dvor rozhodol, že dokumenty citované v bodoch 56 až 68 napadnutého rozsudku idú nad rámec povoleného obmedzenia aktívneho obchodovania, Súd prvého stupňa sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že tieto dokumenty sú dostatočným dôkazom o existencii dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES uzatvorenej medzi CD‑Contact Data a NOE. Z judikatúry Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora totiž vyplýva, že takáto dohoda si vyžaduje po prvé, aby spoločnosť NOE prijala jednostrannú politiku s protisúťažným zámerom vo forme implicitnej alebo výslovnej výzvy spoločne sledovať tento zámer určenej CD‑Contact Data, a po druhé prinajmenšom konkludentý prejav súhlasu CD‑Contact Data. Súd prvého stupňa však v napadnutom rozsudku tieto kritériá nesprávne uplatnil alebo prinajmenšom porušil povinnosť odôvodnenia, ktorá mu v tejto súvislosti prislúcha.
60 Pokiaľ ide o prvé uvedené kritérium, odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vo svojom závere spočívajúcom v tom, že Nintendo jednostranne prijala politiku, ktorej cieľom bolo uložiť CD‑Contact Data povinnosť obmedziť súbežný predaj, vychádzal zo samotnej skutočnosti, že Nintendo v priebehu roka 1991 vytvorila systém výmeny informácií s cieľom kontrolovať pasívne súbežné dovozy. Odvolateľka tvrdí najmä, že Súd prvého stupňa nevysvetlil, ako Nintendo nariadila spoločnosti CD‑Contact Data, aby sa zúčastnila na tejto nezákonnej politike.
61 Navyše Súd prvého stupňa nepreskúmal relevantné otázky, ako je neexistencia jasných dôkazov v súvislosti s nariadením tejto politiky spoločnosťou Nintendo spoločnosti CD‑Contact Data, neexistencia systému kontroly a sankcií uložených CD‑Contact Data, rozdiel medzi znením dohody o distribúcii uzavretej medzi Nintendo a CD‑Contact Data a predchádzajúcimi dohodami uzavretými s ostatnými distribútormi a nakoniec skutočnosť, že vzťahy medzi Nintendo a jej výhradnými distribútormi boli úzko kontrolované zo strany Komisie už dva roky, keď sa CD‑Contact Data stala distribútorom spoločnosti Nintendo. Tieto okolnosti vážne spochybňujú skutočnosť, že Nintendo pozvala CD‑Contact Data, aby sa zúčastnila na nezákonnom systéme výmeny informácií tak, ako to urobila vo svojich vzťahoch s ostatnými distribútormi.
62 Pokiaľ ide o druhé uvedené kritérium, Activision Blizzard sa domnieva, že Súd prvého stupňa nesprávne zistil, že CD‑Contact Data súhlasila s politikou prijatou jednostranne spoločnosťou Nintendo.
63 Odvolateľka sa domnieva najmä, že Súd prvého stupňa nesprávne v bode 67 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že CD‑Contact Data sa v praxi podieľala na súbežnom pasívnom obchodovaní tak, že vyvážala výrobky určené zákazníkom nachádzajúcim sa mimo Belgicka a Luxemburska, nemôže spochybniť existenciu zhodu vôle. Súd prvého stupňa, opierajúc sa v tejto súvislosti o svoju judikatúru týkajúcu sa horizontálnych dohôd, konkrétne rozsudok z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia (T‑62/02, Zb. s. II‑5057), sa odklonil od skutočnosti, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry, že v prípade vertikálnych dohôd, tieto vývozy môžu spochybniť súhlas distribútora s nezákonnou politikou dodávateľa, ktorej cieľom je obmedziť súbežné obchodovanie.
64 Odvolateľka okrem toho tvrdí, že skutočnosti, ktoré sú dostatočným dôkazom o existencii horizontálnej dohody, nemožno za každých okolností považovať za také skutočnosti, ktoré sú tiež dostatočným dôkazom o účasti podniku na vertikálnej dohode, najmä v prípade, keď zhoda vôle sa musí zakladať na konkludentom súhlase s jednostranne prijatou politikou.
65 Po prvé vzťahy medzi dodávateľmi a distribútormi, ktoré sa na rozdiel od vzťahov medzi konkurentmi týkajú obchodnej praxe, sú najmä v rámci systémov výhradnej distribúcie normálne a dokonca potrebné. Po druhé v rámci vertikálnych vzťahov dohody, ktorých cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, nie sú nevyhnutne uzavreté v záujme distribútora. Po tretie vo vertikálnom vzťahu distribútori na rozdiel od vzťahov medzi konkurentmi závisia od dodávok ich dodávateľa, a preto sa nachádzajú v slabšom postavení než dodávateľ, na základe čoho je pre týchto distribútorov oveľa ťažšie otvorene sa odkloniť od politiky prijatej ich dodávateľom.
66 Za týchto podmienok skutočnosť, že distribútor otvorene nesúhlasí s politikou svojho dodávateľa, nemusí byť okamžite považovaná za jeho súhlas s dohodou, najmä ak možno preukázať, že tento distribútor v praxi nekonal v súlade s požiadavkami uvedeného dodávateľa.
67 Komisia sa domnieva, že tvrdenie, podľa ktorého vzťahy vytvárajúce vertikálne dohody si vyžadujú na účely preukázania zhody vôle odlišnú mieru dokazovania, než je požadovaná vo vzťahoch tvoriacich horizontálne dohody, nie je ničím podložené ani v Zmluve ES, ani v judikatúre. Rozdiel medzi horizontálnymi dohodami a vertikálnymi dohodami je relevantný na posúdenie obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž, ale stráca význam v prípade, ak je potrebné určiť, čo predstavuje zhodu vôle.
68 Podľa Komisie žiaden z troch dôvodov uvedených odvolateľkou, ktorými by odôvodnila, že Súd prvého stupňa mal urobiť ňou navrhovaný rozdiel, nie je presvedčujúci. Po prvé Súd prvého stupňa dospel k záveru o existencii dohody nie z dôvodu, že CD‑Contact Data a Nintendo udržiavali kontakty, ale preto, že obsah dokumentov uvedených v bodoch 56 až 66 napadnutého rozsudku preukazuje zhodu vôle s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie. Po druhé protisúťažné vertikálne dohody obmedzujúce súbežné obchodovanie by mohli podobne, ako aj protisúťažné horizontálne dohody zvýhodňovať zmluvné strany tejto dohody, aj keby ju všetky strany nerešpektovali. Po tretie si možno len ťažko predstaviť, že v rámci vertikálneho vzťahu je zložitejšie odkloniť sa od protisúťažného správania než v horizontálnom vzťahu.
69 Komisia z toho vyvodzuje záver, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a dostatočne odôvodnil svoj rozsudok, keď rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu dohody medzi CD‑Contact Data a Nintendo s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie. Domnieva sa, že v ostatnej časti odvolateľka uvádza argumentáciu, ktorou žiada Súdny dvor, aby urobil nové posúdenie zistených skutočností, čo je neprípustné.
Posúdenie Súdnym dvorom
70 Na základe svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosť Activision Blizzard najmä tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil zjavného nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že dokumenty uvedené Komisiou sú dostatočným dôkazom o existencii dohody medzi CD‑Contact Data a Nintendo, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES. Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa najmä to, že v uvedenom kontexte vertikálneho vzťahu správne neuplatnil judikatúru, podľa ktorej uzatvorenie takejto dohody predpokladá jednak implicitnú alebo výslovnú ponuku jednou zo zmluvných strán spoločne sledovať cieľ poškodzujúci hospodársku súťaž a jednak prinajmenšom konkludentný súhlas druhej zmluvnej strany. Okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok.
71 V prvom rade je potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo zrejme navrhuje odvolateľka, miera dokazovania potrebná na preukázanie existencie dohody poškodzujúcej hospodársku súťaž v rámci vertikálneho vzťahu, nie je zo zásady vyššia než miera dokazovania potrebná v rámci horizontálneho vzťahu.
72 Je istotne pravda, že skutočnosti, ktoré by prípadne umožnili v rámci horizontálneho vzťahu dospieť k záveru o existencii dohody poškodzujúcej hospodársku súťaž medzi konkurentmi, sa môžu ukázať ako nevhodné na preukázanie existencie takejto dohody v rámci vertikálneho vzťahu medzi výrobcom a distribútorom, pretože v tomto vzťahu sú niektoré obchody legitímne. Nič to však nemení na skutočnosti, že existenciu nezákonnej dohody treba posúdiť so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti, ako aj hospodársky a právny kontext osobitný pre každý jednotlivý prípad. Otázka, či dôkaz dovoľuje, alebo nedovoľuje preukázať uzavretie dohody, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES, nemožno skúmať abstraktne podľa toho, či ide o vertikálny vzťah, alebo horizontálny vzťah, oddelene od kontextu a iných skutočností osobitných pre daný prípad.
73 V tomto prípade najmä z bodu 55 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa analyzoval korešpondenciu, o ktorú sa opiera sporné rozhodnutie, aby určil, či táto korešpondencia preukazuje existenciu zhody vôle medzi CD‑Contact Data a Nintendo s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie. Na základe posúdenia tejto korešpondencie ako celku a kontextu, do ktorého spadá, Súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto zhoda vôle skutočne existovala.
74 Preskúmanie tvrdení odvolateľky, ktoré uviedla na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu, pritom z právneho hľadiska nepreukazuje žiadne pochybenie v tomto posúdení.
75 Pokiaľ ide po prvé o posúdenie otázky, či Nintendo výslovne alebo implicitne prizvala CD‑Contact Data na spoluprácu s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie, treba konštatovať, že Súd prvého stupňa sa v tejto súvislosti opieral, na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, nielen o skutočnosť, že Nintendo v 90-tych rokoch vytvorila systém výmeny informácií, aby obmedzila súbežné obchodovanie, ale hlavne o skutočnosť, že korešpondencia medzi NEO, Nintendo France a CD‑Contact Data preukázala, že CD‑Contact Data bola súčasťou tohto systému, čo v tomto zmysle nevyhnutne predpokladá ponuku zo strany Nintendo.
76 Odvolateľka nemôže takisto Súdu prvého stupňa účinne vytýkať, že vo svojom posudzovaní existencie uvedenej ponuky nepreskúmal relevantné okolnosti.
77 V prvom rade Súdny dvor už konštatoval, že preskúmanie existencie systému kontroly a sankcií nie je vždy potrebné, aby bola dohoda, ktorá je v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES, považovaná za uzavretú (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P, Zb. s. I‑23, bod 84).
78 Ďalej z bodu 52 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že dohoda o distribúcii uzavretá s CD‑Contact Data neobsahuje na rozdiel od predchádzajúcich dohôd o distribúcii uzavretých medzi Nintendo a inými distribútormi zakázané ustanovenie.
79 Nakoniec, keďže odvolateľka tvrdí, že korešpondencia, ktorú analyzoval Súd prvého stupňa, nie je dostatočne jasným dôkazom, a že neexistencia systému kontroly, rozdiel medzi dohodami o distribúcii spoločnosti CD‑Contact Data a skôr uzavretými dohodami, ako aj kontrola vzťahov medzi Nintendo a jej distribútormi v roku 1995 zo strany Komisie robia veľmi nepravdepodobnou skutočnosť, že CD‑Contact Data mala účasť na nezákonnom systéme výmeny informácií, stačí konštatovať, že odvolateľka touto argumentáciu žiada Súdny dvor, aby nahradil posúdenie Súdu prvého stupňa svojím vlastným posúdením, a že uvedená argumentácia je teda v súlade s judikatúrou citovanou v bode 51 tohto rozsudku neprípustná.
80 Pokiaľ ide po druhé o posúdenie otázky, či CD‑Contact Data prinajmenšom konkludentne súhlasila s ponukou zo strany Nintendo, aby sa zúčastnila na dohode smerujúcej k obmedzeniu súbežného obchodovania, treba v prvom rade uviesť, že najmä z bodov 59 až 66 napadnutého rozsudku vyplýva, že na rozdiel od toho, čo sa zrejme pokúša presadiť odvolateľka, Súd prvého stupňa dospel k záveru o existencii tohto súhlasu nie na základe neexistencie nesúhlasu spoločnosti CD‑Contact Data s protisúťažnou politikou Nintendo, ale na základe korešpondencie uvedenej Komisiou a najmä skutočnosti, že faxy zo 4. septembra 1997, ako aj z 3. a 12. novembra toho istého roku, ktoré zaslala CD‑Contact Data buď NOE, alebo Nintendo France, mali za cieľ oznámiť súbežné dovozy uskutočnené v Belgicku, ktorého územie je zverené CD‑Contact Data.
81 Ďalej treba konštatovať, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 67 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že skutočnosť, že CD‑Contact Data sa v praxi zúčastnila pasívneho súbežného obchodovania tak, že vyvážala výrobky zákazníkom nachádzajúcim sa mimo Belgicka a Luxemburska, nemôže spochybniť existenciu zhody vôle.
82 Hoci je táto okolnosť istotne jednou z relevantných skutočností, ktoré treba na účely prípadného súhlasu spoločnosti CD‑Contact Data s ponukou spoločnosti Nintendo zohľadniť, nič to nemení na skutočnosti, že ako taká nie je rozhodujúca a že nemožno hneď vylúčiť existenciu tohto súhlasu. Na rozdiel od toho, čo teda tvrdí odvolateľka, výhradný distribútor môže mať záujem nielen na dohode s výrobcom s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie, aby viac chránil svoje vlastné územie distribúcie, ale aj záujem utajene sa podieľať na predaji v rozpore s touto dohodou, s cieľom využiť tento predaj výlučne vo svoj prospech. Súd prvého stupňa preto mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospieť k záveru, že z posúdenia všetkých relevantných skutočností a najmä z korešpondencie uvedenej Komisiou vnímanou v osobitnom kontexte tohto prípadu vyplýva, že CD‑Contact Data skutočne súhlasila s ponukou spoločnosti Nintendo na spoluprácu s cieľom obmedziť súbežné obchodovanie.
83 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Súd prvého stupňa vzhľadom na nejasnú povahu uvedenej korešpondencie a skutočnosť, že CD‑Contact Data uskutočnila vývozy v značnom rozsahu, mal dospieť k záveru, že súhlas CD‑Contact Data s protisúťažnou politikou spoločnosti Nintendo nebol preukázaný, stačí konštatovať, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 51 tohto rozsudku, je toto tvrdenie neprípustné, lebo žiada Súdny dvor, aby nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie Súdu prvého stupňa.
84 Keďže odvolateľka subsidiárne poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Súdu prvého stupňa, tomuto súdu neukladá povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie Súdu prvého stupňa teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia Súdu prvého stupňa a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudky z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C‑266/06 P, bod 103, ako aj z 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 30 a citovanú judikatúru).
85 Z predchádzajúcich úvah však vyplýva, že napadnutý rozsudok bol dostatočne odôvodnený, aby umožnil jednak Súdnemu dvoru preskúmať jeho zákonnosť a jednak odvolateľke oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli Súd prvého stupňa k záveru, že sa zúčastnila na dohode, ktorej cieľom bolo obmedzenie súbežného obchodovania.
86 Tretí odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.
87 Keďže nemožno prijať žiaden z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkou na podporu jej odvolania, treba toto odvolanie zamietnuť v plnom rozsahu.
O trovách
88 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Activision Blizzard na náhradu trov konania a tá vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Activision Blizzard Germany GmbH je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy