Žaloba podaná 4. júna 2010 - Taliansko/Komisia

(vec T-257/10)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentilli, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 1711 v konečnom znení z 24. marca 2010 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002),

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska republika podala žalobu na Všeobecný súd Európskej únie proti rozhodnutiu Komisie K(2010) 1711 v konečnom znení z 24. marca 2010 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002), oznámenému listom z 25. marca 2010, SG Greffe (2010) D/4224. Toto rozhodnutie, prijaté po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora vo veci C-494/06 P Komisia/Taliansko a WAM, ktorým sa zamietlo odvolanie podané Komisiou proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorý vyhovel žalobám Talianskej republiky a spoločnosti WAM proti rozhodnutiu Komisie 2006/177/ES o štátnej pomoci C-4/2003 (ex NN 102/2002) poskytnutej Talianskom spoločnosti Wam, označilo pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami schválené WAM S.p.A. za nezlučiteľné so spoločným trhom v zmysle zákona č. 394/81 týkajúceho sa opatrení na podporu talianskych vývozov v rokoch 1995 a 2000.

Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza tieto dôvody:

Prvý žalobný dôvod. Porušenie článku 4 ods. 5 a 6 nariadenia č. 659/99/ES¹ a zásady ne bis in idem. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predchádzajúce rozhodnutie Komisie, prijaté v roku 2004 o tejto pomoci, bolo v celku a retroaktívne zrušené Všeobecným súdom a Súdnym dvorom. To viedlo k tacitnému schváleniu poskytnutia pomoci Komisiou od rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v januári 2003. Okrem toho sa má uplatniť zásada ne bis in idem.

Druhý žalobný dôvod. Porušenie článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článkov 4, 6, 7, 10, 13 a 20 nariadenia č. 659/99/ES. Talianska republika je toho názoru, že nové rozhodnutie obsahuje úplne novú analýzu spornej pomoci, takže malo byť prijaté po skončení konania vo veci formálneho zisťovania umožňujúceho kontradiktórnu výmenu názorov medzi členským štátom a dotknutými účastníkmi.

Tretí žalobný dôvod. Porušenie právnej sily rozhodnutej veci. Podľa žalobkyne rozsudky vyhlásené Všeobecným súdom a Súdnym dvorom ohľadom predchádzajúcej pomoci spadajú pod právnu silu rozhodnutej veci, pokiaľ ide o skutočnosť, že pomoc neznevýhodňuje vývozy ale náklady na prienik na trh tretích krajín a že samotné všeobecné odkazy na zásady týkajúce sa štátnej pomoci priamo ovplyvňujúcej vnútorný trh nepostačujú na to, aby odôvodnili rozhodnutie, ktorého predmetom je pomoc, ktorá má priamy vplyv na trh tretej krajiny, a ktorej výška je okrem toho nízka. Komisia vo svojom novom rozhodnutí pritom prehliada právnu silu rozhodnutej veci a tieto zásady uplatňuje iba zdanlivo.

Štvrtý žalobný dôvod. Porušenie zásady kontradiktórnosti a článku 20 nariadenia č. 659/99/ES. Nedostatočné dokazovanie. V tejto súvislosti žalobkyňa upresňuje, že pri prijatí nového rozhodnutia bola použitá ako posudzovacie kritérium univerzitná štúdia z roku 2009 týkajúca sa prijímajúceho podniku, ktorú Komisia nepredložila dotknutým účastníkom a ktorá nebola pred prijatím nového rozhodnutia predmetom žiadnej diskusie.

Piaty žalobný dôvod. Porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 písm. d) a článku 2 nariadenia ES č. 1998/2006. Porušenie právnej sily rozhodnutej veci. Kontradiktórna povaha. Talianska republika tvrdí, že predmetná pomoc patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1998/2006 o pomoci de minimis, pretože za obdobie troch rokov nepresiahla 200 000 eur. Z tohto dôvodu nepredstavujú štátnu pomoc a nemuseli byť ani oznámené. Toto nariadenie bolo uplatniteľné, keďže skutočnosť, že nejde o pomoc na vývoz, bola právoplatne rozhodnutá.

Šiesty žalobný dôvod. Porušenie článku 107 ods. 3 písm. c) a e) ZFEÚ a článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 70/2001. V každom prípade išlo o zlučiteľnú pomoc v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže bola určená na podporu internacionalizácie podnikov Spoločenstva. Komisia toto posúdenie vo svojom rozhodnutí nevykonala.

Siedmy žalobný dôvod. Porušenie článku 14 nariadenia č. 659/99/ES a zásady proporcionality. Výška pomoci, ktorá má byť vrátená, bola vypočítaná príliš vysoko: skutočná pomoc vyplýva z rozdielu medzi referenčnou sadzbou platnou ku dňu jednotlivých platieb v rámci vrátenia pomoci a zníženou sadzbou, a nie z rozdielu medzi referenčnou sadzbou platnou ku dňu (oveľa skoršiemu) kedy bolo financovanie poskytnuté a uvedenou zníženou sadzbou.

Okrem toho sa Talianska republika dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia a zásady legitímnej dôvery.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).