Vec T‑35/06

Honig-Verband eV

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (ES) č. 1854/2005 – Chránené zemepisné označenie – ‚Miel de Provence‘ – Všeobecne platný akt – Nedostatok osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES a článok 249 druhý odsek ES; nariadenie Rady č. 2081/92, článok 7; nariadenie Komisie č. 1854/2005)

Žaloba o neplatnosť podaná združením výrobcov medu so sídlom v Nemecku proti nariadeniu č. 1854/2005, ktorým sa dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 2400/96, pokiaľ ide o registráciu názvov do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení stanovených v nariadení č. 2081/92, v rozsahu, v akom registruje ako chránené zemepisné označenie názov „miel de Provence“, je neprípustná.

Na jednej strane toto nariadenie totiž predstavuje opatrenie so všeobecnou pôsobnosťou v zmysle článku 249 druhého odseku ES, keďže tým, že priznáva všetkým podnikom, ktorých výrobky zodpovedajú predpísaným zemepisným a kvalitatívnym požiadavkám, právo uvádzať na trh výrobky pod uvedeným názvom a odopiera toto právo všetkým podnikom, ktorých výrobky nespĺňajú tieto podmienky, ktoré sú pre všetky podniky rovnaké, sa použije na objektívne určené situácie a má právne účinky voči abstraktne opísaným skupinám osôb.

Na druhej strane nie je vylúčené, že sa ustanovenie, ktoré má svojou povahou a rozsahom normatívny charakter, môže osobne dotýkať fyzickej alebo právnickej osoby, ak ju zasiahne z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu výnimočné, alebo faktickej situácie, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k všetkým ostatným osobám a tým ju analogicky individualizuje, ako by bol individualizovaný príjemca rozhodnutia, ale to nie je prípad prejednávanej veci.

Po prvé, v rámci námietkového konania upraveného nariadením č. 2081/92, procesné záruky priznané v prospech jednotlivcov vyplývajú iba zo zodpovednosti členských štátov a nevykonávajú sa voči Komisii, takže uvedené nariadenie nestanovuje na úrovni Spoločenstva zvláštne procesné záruky v prospech jednotlivcov a uvedené združenie nemôže tieto procesné záruky uplatňovať.

Po druhé skutočnosť, že všeobecne platný akt môže mať rôzne konkrétne účinky na rôzne právne subjekty, na ktoré sa použije, ich nemôže vymedzovať vo vzťahu k všetkým ostatným dotknutým subjektom, takže v prejednávanej veci sa použitie tohto aktu uskutoční podľa objektívne určenej situácie.

Po tretie skutočnosť, že sa žalobkyňa v okamihu prijatia nariadenia o registrácii označenia pôvodu nachádza v takej situácii, v ktorej musí pristúpiť k úprave svojej výrobnej štruktúry s cieľom splniť podmienky stanovené týmto nariadením, nestačí na to, aby bola osobne dotknutá obdobným spôsobom, akým by bola dotknutá osoba, ktorej by bol akt určený.

(pozri body 39, 41 – 43, 47, 53, 54, 57, 61, 62)