ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 18. mája 2009
Spojené veci F‑138/06 a F‑37/08
Herbert Meister
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiace správy za obdobia 2001/2002, 2003/2004 a 2004/2005 – Oneskorené vypracovanie – Právomoc – Dialóg – Povýšenie – Body na povýšenie – Psychické obťažovanie – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“
Predmet: Žaloby podané podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorými H. Meister v podstate navrhuje, po prvé, zrušenie svojich hodnotiacich správ za obdobie od 1. apríla 2001 do 31. decembra 2002, od 1. januára 2003 do 30. septembra 2004 a od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005, po druhé, zrušenie rozhodnutí o pridelení bodov na povýšenie za hodnotené obdobia 2006 a 2007, po tretie, zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamietla jeho žiadosť o poskytnutie pomoci podľa článku 24 Služobného poriadku zamestnancov Európskych spoločenstiev, v znení vyplývajúcom z nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa tento mení a dopĺňa (Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130), po štvrté, zrušenie rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ktorým sa zamietla jeho žiadosť smerujúca k zavedeniu individuálneho programu osobného rozvoja vytvoreného pre zamestnancov, ktorí vykonávali profesijnú činnosť pred tým, ako nastúpili do ÚHVT, po piate, uložiť ÚHVT povinnosť zaplatiť mu náhradu škody
Rozhodnutie: Správa o služobnom postupe žalobcu za obdobie od 1. apríla 2001 do 31. decembra 2002 sa zrušuje. Hodnotiaca správa žalobcu za obdobie od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 sa zrušuje. Rozhodnutie o pridelení bodov na povýšenie žalobcovi v rámci povyšovania v roku 2006 sa zrušuje. ÚHVT je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba F‑138/06 a žaloba F‑37/08 zamietajú. Vo veci F‑138/06 ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a okrem toho je povinný nahradiť dve tretiny trov konania žalobcu. Vo veci F‑37/08 žalobca znáša všetky trovy konania, teda svoje vlastné trovy konania a trovy konania ÚHVT.
Abstrakt
1. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Dosah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
2. Úradníci – Individuálne rozhodnutie – Oznámenie rozhodnutia o zamietnutí – Vypracovanie v jazyku umožňujúcom dotknutej osobe užitočne sa s ním oboznámiť
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Konanie, ktoré smeruje k diskreditácii osoby alebo k zhoršeniu jej pracovných podmienok
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3 a 4; smernica Rady 2000/78, článok 1 a článok 2 ods. 3)
4. Úradníci – Služobný poriadok – Výnimky upravené všeobecnými vykonávajúcimi ustanoveniami – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43 prvý odsek, a článok 90 ods. 2)
5. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda predmetu a dôvodu – Dôvody a tvrdenia neuvedené v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
6. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Účasť overovateľa v postupe hodnotenia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
7. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
8. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúce administratívne konanie – Nedodržanie lehoty na odpoveď administratívou
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)
1. Na základe povinnosti poskytnúť pomoc stanovenej v článku 24 služobného poriadku musí administratíva pri výskyte udalosti nezlučiteľnej s poriadkom a dôstojnosťou služby zasiahnuť so všetkou nevyhnutnou energiou a odpovedať s rýchlosťou a starostlivosťou vyžadovanou konkrétnymi okolnosťami s cieľom zistiť skutkový stav a vyvodiť z neho na základe poznania príčin vhodné dôsledky.
Hoci skutočnosť, že menovací orgán v rozpore s povinnosťou starostlivosti neodpovedal s požadovanou rýchlosťou na žiadosť o poskytnutie pomoci, môže viesť k vzniku zodpovednosti dotknutej inštitúcie za prípadnú ujmu spôsobenú dotknutej osobe, nemôže sama osebe ovplyvniť zákonnosť výslovného rozhodnutia o zamietnutí tejto žiadosti. Ak by totiž takéto rozhodnutie malo byť zrušené jedine z dôvodu jeho oneskorenia, nové rozhodnutie, ktoré by malo nahradiť zrušené rozhodnutie, by v žiadnom prípade nemohlo byť menej oneskorené ako pôvodné rozhodnutie.
(pozri body 73 a 76)
Odkaz:
Súdny dvor: 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16
Súd prvého stupňa: 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, bod 31; 6. novembra 1997, Liao/Rada, T‑15/96, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑897, bod 34; 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T‑136/98, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1225, bod 42; 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 136
2. Na to, aby bolo rozhodnutie riadne oznámené, je potrebné, aby bolo oznámené osobe, ktorej je určené, a táto osoba musí byť schopná užitočne sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytnutie pomoci podľa článku 24 služobného poriadku vypracované v jazyku, ktorý nie je materinským jazykom úradníka, ani jazykom, v ktorom bola formulovaná žiadosť o poskytnutie pomoci, je riadne pod podmienkou, že sa s ním dotknutá osoba mohla užitočne oboznámiť.
(pozri body 84 a 85)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. júna 1994, X/Komisia, T‑94/92, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑481, bod 24; 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑241, bod 44; 7. februára 2001, Bonaiti Brighina/Komisia, T‑118/99, Zb. VS s. I‑A‑25, II‑97, body 16 a 17
3. Článok 12a ods. 3 služobného poriadku definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správaní, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“, čo znamená, že psychické obťažovanie treba chápať ako proces, ktorý sa nevyhnutne odohráva v čase a predpokladá existenciu opakovanej a pokračujúcej činnosti, a ktoré sú „úmyselnými“. Druhá podmienka oddelená od prvej spojkou „a“ vyžaduje, aby účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova bolo poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity osoby.
Skutočnosť, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej podmienky, a nie druhej, znamená, na jednej strane, že správania, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 služobného poriadku musia vykazovať úmyselnú povahu, čo vylučuje z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby tieto správania, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami môže existovať psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku bez toho, aby mal škodca v úmysle svojim konaním poškodiť obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje iba, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, objektívne také následky vyvolali. Opačný výklad článku 12a ods. 3 služobného poriadku by viedol k zbaveniu celého potrebného účinku tohto ustanovenia z dôvodu ťažkostí pri preukazovaní zlého úmyslu pôvodcu psychického obťažovania.
Takýto výklad nemôže byť spochybnený ustanoveniami článku 12a ods. 4 prvej vety služobného poriadku, ktoré uvádzajú, že „sexuálne obťažovanie je správanie sexuálnej povahy, ktoré osoba, ktorej je určené, pokladá za neželateľné, a ktorého účelom alebo následkom je obťažovanie tejto osoby alebo vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, útočného alebo rušivého prostredia“. Hoci výraz „ktorého účelom alebo následkom je“ vystupuje v ustanoveniach článku 12a ods. 4 prvej vety služobného poriadku, zatiaľ čo chýba v ustanoveniach článku 12a ods. 3 služobného poriadku, takýto nedostatok nemôže byť vykladaný tak, že znamená, že pokiaľ ide o psychické obťažovanie, iba konania majúce za „účel“ poškodenie alebo zhoršenie pracovných podmienok osoby, by mohli byť považované za konania predstavujúce také psychické obťažovanie.
Napokon, výklad článku 12a ods. 3 služobného poriadku, ktorý by bol založený na zlom úmysle údajného obťažovateľa, by nezodpovedal definícií, ktorú obťažovaniu dáva smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Použitie výrazu «s úmyslom alebo účinkom“ v smernici 2000/78 jasne ukazuje, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle zaručiť obetiam psychického obťažovania „primeranú súdnu ochranu“.
(pozri body 102, 104 – 108 a 111 – 113)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 135 a 144, ktorý je predmetom odvolacieho konania na Súde prvého stupňa, vec T‑80/09 P
4. Hodnotiaca správa predstavuje akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému úradník môže podať buď žalobu priamo na Súd pre verejnú službu alebo sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Hoci je obvykle žiaduce použiť vnútorné postupy zavedené všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k článku 43 služobného poriadku, tieto ustanovenia sa nemôžu odchýliť od vyššie uvedeného práva vyplývajúceho zo služobného poriadku, ktoré umožňuje úradníkom podať žalobu na Súd pre verejnú službu alebo podať sťažnosť proti hodnotiacej správe bez predchádzajúceho vyčerpania týchto vnútorných postupov.
Inštitúcie nemajú právomoc odchýliť sa od výslovného pravidla služobného poriadku prostredníctvom vykonávajúceho ustanovenia.
(pozri body 138 – 140)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 1. decembra 1994, Schneider/Komisia, T‑54/92, Zb. VS s. I‑A‑281, II‑887, bod 22; 4. mája 2005, Castets/Komisia, T‑398/03, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑507, bod 32
5. Pravidlo, podľa ktorého musí existovať zhoda medzi predchádzajúcou administratívnou sťažnosťou a žalobou, vyžaduje, pod sankciou neprípustnosti, aby žalobný dôvod vznesený pred súdom Spoločenstva bol uvedený už v rámci konania pred podaním žaloby, aby sa menovací orgán mohol dostatočne presne oboznámiť s kritikou, ktorú dotknutá osoba vyjadruje voči spochybnenému rozhodnutiu. Hoci žalobné návrhy prednesené pred súdom Spoločenstva môžu obsahovať len „námietky“ spočívajúce na tých istých dôvodoch ako námietky uvedené v sťažnosti, tieto námietky môžu byť pred súdom Spoločenstva rozvinuté predložením dôvodov a tvrdení, ktoré nie sú nevyhnutne uvedené v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisia.
(pozri bod 145)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júna 1995, Allo/Komisia, T‑496/93, Zb. VS s. I‑A‑127, II‑405, bod 26
6. Systém stanovujúci, že hodnotiacu správu vyhotovuje hodnotiteľ a spolupodpisuje overovateľ, a že overovateľovi, v prípade nezhody s hodnotiteľom, prináleží prijať konečné rozhodnutie, pričom overovateľ je tak hodnotiteľom v pravom zmysle slova, sa musí považovať za záruku, ktorá môže neutralizovať prípadné nebezpečenstvo konfliktu záujmov osoby hodnotiteľa.
(pozri bod 156)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, F‑28/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑119, II‑A‑1‑451, bod 43
7. Hodnotiaca správa nemôže byť, okrem výnimočných okolností, zrušená len z toho dôvodu, že bola vypracovaná oneskorene. Oneskorené vypracovanie hodnotiacej správy síce môže zakladať právo na náhradu škody v prospech dotknutého úradníka, také omeškanie však nemôže ovplyvniť platnosť hodnotiacej správy a v dôsledku toho ani odôvodniť jej zrušenie.
(pozri bod 171)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑205/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑209, II‑A‑2‑1361, bod 139
8. Nedodržanie lehôt stanovených v článku 90 služobného poriadku môže spôsobiť vznik zodpovednosti dotknutej inštitúcie za prípadnú ujmu spôsobenú dotknutým osobám.
(pozri bod 212)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, Zb. VS s. I‑A‑1, II‑1, bod 84