Vec T‑450/12

Alexios Anagnostakis

proti

Európskej komisii

„Inštitucionálne právo – Európska iniciatíva občanov – Hospodárska a menová politika – Nevrátenie verejného dlhu – Zakotvenie zásady ‚stav núdze‘ – Zamietnutie registrácie – Právomoci Komisie – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 30. septembra 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Články 263 ZFEÚ a 296 ZFEÚ)

3.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie zamietajúce registráciu návrhu iniciatívy občanov

(Článok 24 prvý odsek ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, odôvodnenie 1 a článok 4 ods. 3)

4.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti

(Články 263 ZFEÚ a 296 ZFEÚ)

5.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Právomoc Únie poskytnúť finančnú pomoc členským štátom v ťažkostiach – Rozsah – Prijatie právnej úpravy, ktorá by stanovovala zásadu stavu núdze, ktorá oprávňuje členský štát nesplatiť vôbec svoj dlh alebo ho splatiť len čiastočne z dôvodu, že má vážne finančné problémy – Vylúčenie

(Článok 122 ZFEÚ)

6.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Právomoc Únie – Rozsah – Prijatie právnej úpravy, ktorá by stanovovala zásadu stavu núdze, ktorá oprávňuje členský štát nesplatiť vôbec svoj dlh alebo ho splatiť len čiastočne z dôvodu, že má vážne finančné problémy – Vylúčenie

(Článok 136 ZFEÚ)

7.      Zmluvy Únie – Doložka o solidarite – Pôsobnosť – Povinnosť prijať právnu úpravu, ktorá by stanovovala zásadu stavu núdze, ktorá oprávňuje členský štát nesplatiť vôbec svoj dlh alebo ho splatiť len čiastočne z dôvodu, že má vážne finančné problémy – Neexistencia

(Článok 222 ZFEÚ)

8.      Komisia – Právomoci – Právomoc legislatívnej iniciatívy – Možnosť založiť legislatívnu iniciatívu v prípade neexistencie právomoci v Zmluvách na zásade medzinárodného práva – Vylúčenie

(Článok 13 ods. 2 ZEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 12)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 21)

3.      Povinnosť odôvodniť individuálne rozhodnutie stanovená článkom 296 ZFEÚ má za cieľ poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či prípadne neobsahuje vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť, a umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti dotknutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o rozhodnutie zamietajúce návrh na registráciu európskej iniciatívy občanov, skutočnosť, že návrh iniciatívy nebol zaregistrovaný, je spôsobilý ovplyvniť aj efektivitu práva občanov predložiť iniciatívu občanov zakotvenú v článku 24 prvom odseku ZFEÚ. Následne musí takéto rozhodnutie poskytnúť jasné dôvody odôvodňujúce uvedené zamietnutie. Občan predkladajúci návrh iniciatívy občanov musí byť totiž spôsobilý chápať dôvody, pre ktoré Komisia tento návrh nezaregistrovala. Je povinnosťou Komisie rozhodujúcej o návrhu iniciatívy občanov posúdiť, ale aj odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí pri zohľadnení jeho dosahu na skutočný výkon práva zakotvený v Zmluve. Vyplýva to z povahy tohto práva, ktoré ako tiež vyplýva z odôvodnenia 1 nariadenia č. 211/2011 o iniciatíve občanov, by malo viesť k posilneniu európskeho občianstva a k zlepšeniu demokratického fungovania Únie účasťou občanov na demokratickom živote Únie.

(pozri body 22, 25, 26)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 33)

5.      Článok 122 ods. 1 ZFEÚ nemôže predstavovať vhodný právny základ na prijatie zásady stavu núdze do legislatívy Únie, podľa ktorej by členský štát bol oprávnený jednostranne sa rozhodnúť nesplatiť vôbec svoj dlh alebo ho splatiť len čiastočne z dôvodu, že má vážne finančné problémy. V tejto súvislosti pokiaľ je pravda, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že sa obmedzuje nevyhnutne na prijatie opatrení Radou iba v prípade, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky, duch solidarity medzi členskými štátmi, ktorými sa Rada musí riadiť pri prijatí vhodných opatrení k ekonomickej situácii v zmysle uvedeného ustanovenia, uvádza, že tieto opatrenia sú založené na podpore medzi členskými štátmi.

Okrem toho prijatie takejto zásady stavu núdze zjavne nespadá ani pod finančné opatrenia pomoci, ktoré je Rada oprávnená prijať na základe článku 122 ods. 2 ZFEÚ. Hoci totiž toto ustanovenie dovoľuje Únii nariadiť za určitých podmienok poskytnutie osobitne určenej finančnej pomoci členskému štátu, nemôže na druhú stranu odôvodniť prijatie legislatívy o mechanizme odpustenia dlhu, a to ak nie z iného dôvodu, tak z dôvodu, že by takýto mechanizmus mal všeobecnú a trvalú povahu.

Okrem toho keďže predmetom článku 122 ZFEÚ je výlučne finančná pomoc poskytovaná Úniou, a nie pomoc poskytovaná členskými štátmi, prijatie zásady stavu núdze, aj keby takáto zásada mohla spadať pod pojem finančná pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, nemôže podliehať opatreniam pomoci prijatým Úniou pri uplatnení vyššie uvedeného ustanovenia najmä preto, že prijatie takejto zásady nezahŕňa iba dlh členského štátu voči Únii, ale aj dlhy vzniknuté týmto štátom voči iným právnickým alebo fyzickým osobám, verejným alebo súkromným, pričom sa predmetné ustanovenie na túto situácia zjavne nevzťahuje.

(pozri body 42, 43, 48 – 50)

6.      Úloha Únie v oblasti hospodárskej politiky sa sústreďuje na prijatie koordinačných opatrení. V tejto súvislosti prijatie legislatívneho aktu povoľujúceho nesplatenie dlhu členským štátom je ďaleko od toho, že by usmernenia pre hospodársku politiku v zmysle článku 136 ods. 1 písm. b) ZFEÚ mali v skutočnosti za účinok nahradenie legislatívneho mechanizmu jednostranného odpustenia verejného dlhu slobodnou vôľou zmluvných strán, čo toto ustanovenie zjavne nepovoľuje.

(pozri bod 58)

7.      Zamietnutie integrovať zásadu stavu núdze, ktorá by oprávňovala členský štát jednostranne rozhodnúť nesplatiť vôbec svoj dlh alebo ho splatiť len čiastočne z dôvodu, že má vážne finančné problémy, do textov Únie, nie je v rozpore s doložkou o solidarite definovanej v článku 222 ZFEÚ, a to minimálne z toho dôvodu, že táto doložka zjavne neupravuje hospodársku a menovú politiku, ani ekonomickú situáciu alebo rozpočtové ťažkosti členských štátov.

(pozri bod 60)

8.      Aj za predpokladu, že existuje pravidlo medzinárodného práva uznávajúce zásadu stavu núdze, podľa ktorého má členský štát oprávnenie nevrátiť verejný dlh vo výnimočných situáciách, samotná existencia takejto zásady medzinárodného práva nestačí na odôvodnenie legislatívnej iniciatívy zo strany Komisie, keďže v Zmluvách v tejto súvislosti nebola stanovená žiadna právomoc.

(pozri bod 65)