Žaloba podaná 27. januára 2010 - AC-Treuhand/Komisia

(vec T-27/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: AC-Treuhand AG (Zürich, Švajčiarsko) (v zastúpení: C. Steinle a I. Hermeneit, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni v článku 2 bode 17 a v bode 38 uvedeného rozhodnutia,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 - Tepelné stabilizátory. Napadnutým rozhodnutím bola žalobkyni a ďalším podnikom uložená pokuta za porušenie článku 81 ES a - od 1. januára 1994 - proti článku 53 Dohovoru o EHP. Podľa názoru Komisie sa žalobkyňa zúčastnila na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov v odvetví stabilizátorov cínu a v odvetví ESBO/Ester v EHP, ktoré pozostávali zo stanovovania cien, rozdelenia si trhov s pridelením dodacích kvót, rozdelenia si a pridelenia zákazníkov, ako aj z výmeny hospodársky citlivých informácií, najmä o zákazníkoch a vyrobených a dodaných množstvách.

Na odôvodnenie svojej žaloby uplatňuje žalobkyňa deväť žalobných dôvodov.

Na prvom mieste žalobkyňa uplatňuje, že Komisia nesprávne vychádza z toho, že kartel v odvetví stabilizátorov cínu existoval až do 21. marca 2000 a v odvetví ESBO/Ester až do 26. septembra 2000. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že kartelová činnosť skončila už v polovici roku 1999.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že oprávnenie Komisie uložiť pokutu bolo premlčané. Uplatňuje, že absolútna premlčacia doba v trvaní 10 rokov skončila v polovici roku 1999. Ďalej uvádza, že premlčacia doba počas súdneho konania v spojených veciach T-125/03 a T-253/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia nespočívala.

Po tretie sa namieta porušenie článku 81 ES a zásady zákonnosti, pretože žalobkyňa nemôže byť ako podnik poskytujúci poradenské služby podľa článku 81 ES sankcionovaná. Žalobkyňa v tomto ohľade uplatňuje, že text nezahŕňa jej správanie sa, a že takýto výklad každopádne nebol v dobe vykonania skutku predvídateľný.

Subsidiárne žalobkyňa vytýka v rámci štvrtého, piateho a šiesteho žalobného dôvodu pochybenia Komisie pri stanovovaní výšky pokuty. Konkrétne uvádza, že žalobkyni mala byť uložená len symbolická pokuta, pretože taký výklad, že článok 81 ES aj sa týka aj podnikov poskytujúcich poradenské služby nebol v dobe vykonania skutku predvídateľný. Ďalej došlo k porušeniu usmernení k metóde stanovenia pokút¹, pretože pokuta nemala byť stanovená paušálne, ale mala byť vypočítaná na základe honoráru, ktorý žalobkyňa dostala za poskytnutie služieb. Navyše mala z dôvodu existencie len jedného porušenia Komisia porušiť desaťpercentnú hranicu uvedenú v článku 23 ods. 2 druhej vete nariadenia (ES) č. 1/2003². Žalobkyňa uvádza v tejto súvislosti, že uložené pokuty ohrozujú existenciu a nie sú zlučiteľné so zmyslom a účelom tejto hornej hranice.

Tromi žalobnými dôvodmi uplatňuje žalobkyňa vady konania. Vytýka porušenie zásady primeranej dĺžky súdneho konania (siedmy žalobný dôvod), oneskorené informovanie žalobkyne o prebiehajúcom šetrení proti nej (ôsmy žalobný dôvod) a skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni oznámené predpísaným spôsobom (deviaty žalobný dôvod).

____________

¹ - Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 1.9.2006, s. 2).

² - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).