ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(samosudca)

zo 17. decembra 2015

Vec F‑134/14

T

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Sociálne zabezpečenie – Choroba z povolania – Článok 73 služobného poriadku – Žiadosť o uznanie choroby za chorobu z povolania – Príčinná súvislosť – Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku lehoty, ktorú inštitúcia potrebovala na uznanie choroby za chorobu z povolania – Povinnosť rozhodnúť v primeranej lehote – Nemajetková ujma“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou T navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 8. augusta 2014 potvrdzujúce rozhodnutie z 3. februára 2014, ktorým sa len čiastočne vyhovelo návrhu žalobcu na náhradu škody, ktorým mu mala byť nahradená nemajetková ujma vyplývajúca z nedodržania primeranej lehoty v rámci konania o uznaní choroby za chorobu z povolania, ktoré sa začalo podľa článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), a jednak nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorá bola žalobcovi údajne spôsobená

Rozhodnutie:      Európska komisia je povinná zaplatiť T sumu 5 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil T.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekárska komisia – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Pripísanie administratíve – Výnimka

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia úradníkov pre prípad rizika úrazu a choroby z povolania)

2.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Ujma – Príčinná súvislosť – Nemajetková ujma vyplývajúca z nedodržania inštitúciou primeranej lehoty v rámci konania o uznaní choroby za chorobu z povolania – Existencia uvedenej nemajetkovej ujmy alebo príčinnej súvislosti, ktoré možno vyvodiť z okolností a povahy pochybenia, ktorého sa dopustila inštitúcia

(Článok 340 ZFEÚ)

1.      Povinnosť dodržiavať primeranú lehotu pri vedení administratívnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie a ktorá je tiež uvedená v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných.

V tejto súvislosti je inštitúcia zodpovedná za rýchlosť prác lekárov, ktorých vymenúva, ako aj lekárskej komisie, ktorú poveruje a ktorá má vydať závery, ako vyplývajú zo spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania.

Pokiaľ sa však preukáže, že omeškanie s prácami lekárskej komisie možno pripísať zdržiavaniu, ba dokonca obštrukciám zo strany úradníka alebo lekára, ktorého si určil, dotknutá inštitúcia sa nemôže považovať za zodpovednú za toto omeškanie.

(pozri body 68 – 70)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, EU:T:2006:111, body 152, 154 a 162

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 1. júla 2010, Füller‑Tomlinson/Parlament, F‑97/08, EU:F:2010:73, bod 167

2.      Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu spôsobenú z dôvodu nedodržania primeranej lehoty v rámci konania o uznaní choroby za chorobu z povolania, nemusí dotknutý úradník preukázať jej existenciu či existenciu príčinnej súvislosti, pretože tieto skutočnosti možno vyvodiť z okolností a povahy pochybenia, ktoré boli konštatované. Je teda nesporné, že pocit nespravodlivosti a frustrácie, ktorý osobe spôsobila nutnosť začať konanie pred podaním žaloby a potom sporové konanie, aby dosiahla uznanie svojich práv, predstavuje ujmu, ktorú možno odvodiť zo samotnej skutočnosti, že sa administratíva dopustila protiprávneho konania.

(pozri body 80 a 81)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, EU:T:2006:111, bod 167