Vec T‑251/13

Gemeente Nijmegen

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá holandskou obcou v prospech profesionálneho futbalového klubu – Rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Opatrenie pomoci úplne vykonané ku dňu vydania rozhodnutia – Prípustnosť – Napadnuteľný akt“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 3. marca 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa vykonávaného štátneho opatrenia spojené s predbežným posúdením ako novej pomoci – Zahrnutie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ, článok 108 ods. 3 ZFEÚ a článok 263 ZFEÚ)

3.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa štátneho opatrenia, ktoré sa už nevykonáva – Vylúčenie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ, článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 11 ods. 2)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 27, 28)

2.      Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa štátnej pomoci môže byť napadnuteľné v rozsahu, v akom môže spôsobiť samostatné právne účinky, teda vtedy, ak má takéto rozhodnutie právne záväzný, dostatočne okamžitý a istý účinok pre členský štát, ktorý je adresátom, a pre prijímateľov predmetnej pomoci.

Tak je to najmä v prípade povinnosti členského štátu pozastaviť vykonanie opatrenia pomoci, s ktorým sa začalo bez oznámenia a ktoré sa ešte stále vykonáva ku dňu prijatia rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania s ohľadom na opatrenie, ktorého vykonanie prebieha a ktoré Komisia kvalifikovala ako novú pomoc, totiž nevyhnutne mení právny dosah skúmaného opatrenia, ako aj právne postavenie podnikov, ktoré sú jej príjemcami, a to najmä pokiaľ ide o pokračovanie vykonávania tohto opatrenia. Tento záver platí nielen v prípade, keď orgány členského štátu považujú vykonávané opatrenie za existujúcu pomoc, ale aj keď podľa týchto orgánov dané opatrenie štátnu pomoc nepredstavuje.

(pozri body 29 – 31)

3.      Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s opatrením pomoci, ktoré je už úplne vykonané, nemožno považovať za napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ. Na rozdiel od rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k vykonávanému opatreniu rozhodnutie takejto povahy, ktoré sa týka opatrenia, ktoré už bolo úplne vykonané, totiž v zásade nevyvoláva samostatné právne účinky, keďže nemá právne záväzný dostatočne okamžitý a určitý účinok na členský štát, ktorý je jeho adresátom, a na prijímateľa alebo prijímateľov predmetného opatrenia. Jednak predmetné opatrenie nemožno pozastaviť vzhľadom na to, že sa ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia už v celom rozsahu vykonalo. Ďalej z dôvodu svojho obsahu a dosahu nemôže rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k vykonávanému opatreniu dotknutému členskému štátu založiť povinnosť vymáhať poskytnutú pomoc. Navyše z článku 11 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES vyplýva, že Komisia podlieha prísnym podmienkam v prípade, že zvažuje zaviazať dotknutý členský štát na dočasné vrátenie pomoci.

V tejto súvislosti aj keby vnútroštátny súd, ktorému by bol v tomto zmysle predložený návrh, mal povinnosť nariadiť vrátenie predmetnej pomoci, či už by predmetné opatrenie v dobe rozhodnutia o začatí formálneho zisťovania bolo alebo nebolo vykonávané, neznamená to, že by týmto uvádzané rozhodnutie nadobudlo právne záväzný, dostatočne okamžitý a určitý právny účinok. Povinnosť vnútroštátneho súdu prijať zabezpečovacie opatrenia v priebehu sporu týkajúceho sa eventuálneho opatrenia pomoci totiž vyžaduje splnenie podmienok odôvodňujúcich takéto opatrenia, a síce že nie je spochybnená kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci, je vykonávané alebo už bolo vykonané a neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti vylučujúce vrátenie pomoci. Absolútna a nepodmienená povinnosť vnútroštátneho súdu riadiť sa automaticky predbežným posúdením Komisie neexistuje.

Navyše obchodná neistota a vnímanie ostatných subjektov, pokiaľ ide o situáciu príjemcu pomoci, sa nemôžu považovať za záväzné právne účinky, pretože ide iba o jednoduché skutočné následky, a nie záväzné právne účinky, ktoré má rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyvolávať.

(pozri body 37, 38, 40, 41, 44 – 46, 51)