ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 21. septembra 2015

Vec F‑72/11

Anastasios Anagnostu a iní

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v rokoch 2010 a 2011 – Multiplikačné sadzby – Článok 6 ods. 2 služobného poriadku – Prechodné opatrenia pre obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2011 – Článok 9 prílohy XIII služobného poriadku – Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 45 služobného poriadku – Stanovenie hraníc povýšenia – Nezapísanie do zoznamu povýšených úradníkov – Záujem na konaní“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Anagnostu a 24 ďalších žalobcov navrhujú po prvé zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu Európskej komisie, ktorým sa stanovujú hranice povýšenia v rokoch 2010 a 2011 do platových tried AD 13 a AD 14, po druhé zrušiť zoznam úradníkov povýšených do platových tried AD 13 a AD 14 v rámci povyšovania v roku 2010, ako aj zrušiť implicitné rozhodnutie menovacieho orgánu Komisie, ktorý odmietol povýšiť väčší počet úradníkov do platových tried AD 13 alebo AD 14

Rozhodnutie:      Rozhodnutia Európskej komisie z 26. novembra 2010 o nepovýšení A. Antoulasa, D. Bruni, D. Nicolaidou‑Kallergis a A. Xanthopoulosa sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša štyri dvadsať pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť štyri dvadsať pätiny trov konania, ktoré vynaložili žalobcovia. Žalobcovia s výnimkou A. Antoulasa, D. Bruni, D. Nicolaidou‑Kallergis a A. Xanthopoulosa znášajú dvadsať jeden dvadsať pätín svojich vlastných trov konania a sú povinní nahradiť dvadsať jeden dvadsať pätín trov konania vynaložených Európskou komisiou.

Abstrakt

1.      Žaloba úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie o stanovení hranice povýšenia – Prípravný akt – Vylúčenie – Akt, ktorý je incidenčne napadnuteľný v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia o zostavení zoznamu povýšených úradníkov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 a článok 90 ods. 2)

2.      Žaloba úradníkov – Záujem na konaní – Multiplikačné sadzby – Rozhodnutie o stanovení hranice povýšenia – Žaloba namierená proti zamietnutiu povýšenia – Nevyhnutnosť preukázať možnosť dosiahnuť hranicu povýšenia – Neexistencia osobných dôvodov

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Iba opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky a ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalujúcej osoby tým, že podstatným spôsobom menia jej právne postavenie, predstavujú akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť. Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach najmä počas interného konania, akým je konanie týkajúce sa povyšovania stanovené vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach k článku 45 služobného poriadku, napadnuteľnými aktmi sú len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto konania. Naopak, medzitýmne opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie, nespôsobujú ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a možno ich napadnúť len incidenčne v rámci žaloby proti aktom napadnuteľným žalobou o zrušenie.

Stanovenie hraníc povýšenia, či už ide o indikatívne alebo konečné hranice, predstavuje len jednu z viacerých po sebe nasledujúcich etáp povyšovania, ktorá sa končí zverejnením zoznamu povýšených úradníkov v rámci tohto konania. Právne postavenie úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie sa môže zmeniť až v momente zverejnenia tohto zoznamu. Z toho vyplýva, že rozhodnutia o stanovení hraníc povýšenia predstavujú prípravné akty k rozhodnutiu menovacieho orgánu, ktorým sa stanovuje zoznam povýšených úradníkov.

Hoci také prípravné akty nemôžu byť predmetom samostatnej žaloby o neplatnosť, ich zákonnosť možno vždy napadnúť v rámci žaloby smerujúcej proti konečnému rozhodnutiu.

Žalobný návrh smerujúci k zrušeniu rozhodnutí týkajúcich sa stanovenia hraníc povýšenia, je preto neprípustný.

(pozri body 38 – 42)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky z 9. marca 2000, Vicente Nuñez/Komisia, T‑10/99, EU:T:2000:60, bod 28; z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, EU:T:2003:52, body 32 a 33 a tam citovaná judikatúra; z 19. marca 2003, Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, EU:T:2003:77, bod 73 a tam citovaná judikatúra, a z 3. mája 2007, Crespinet/Komisia, T‑261/04, EU:T:2007:122, bod 42 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenie z 13. decembra 2006, Aimi a i./Komisia, F‑47/06, EU:F:2006:134, bod 64

2.      Úradník nie je oprávnený konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu svojej žaloby môže uvádzať len dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú. Aby úradník preukázal, že má záujem na zrušení rozhodnutia o jeho nepovýšení z dôvodu, že nebola dodržaná percentuálna kvóta pre povýšenie, ktorá sa údajne uplatňuje v dotknutej platovej triede, je povinný preukázať, že vzhľadom na jeho osobnú situáciu a predovšetkým na celkový počet bodov na povýšenie, ktoré získal, nie je vylúčené, že mohol dosiahnuť hranicu povýšenia, ak by bola použitá vyššie uvedená kvóta.

Každé povyšovanie je však nevyhnutne nezávislé od predchádzajúcich či nasledujúcich povyšovaní, pretože úradníci, ktorých zásluhy treba zvážiť, a kritéria stanovené na vykonanie tohto porovnania sú v každom povyšovaní odlišné. Z tohto dôvodu len tá okolnosť, že nepovýšenie väčšieho počtu úradníkov do príslušných tried v rámci dotknutého povyšovania môže mať vplyv na postavenie žalobcov na zoznamoch zásluh pre príslušné platové triedy pri nasledujúcich povyšovaniach, a teda spomaliť ich povýšenie, sa priamo a bezprostredne nedotýka ich právneho postavenia.

(pozri body 56, 57 a 63)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky z 24. apríla 2009, Sanchez Ferriz a i./Komisia, T‑492/07 P, EU:T:2009:116, body 26 a 39 a tam citovaná judikatúra, a zo 16. októbra 2014, Schönberger/Dvor audítorov, T‑26/14 P, EU:T:2014:887, bod 39