Vec T‑434/11
(uverejnenie výňatkov)
Europäisch‑Iranische Handelsbank AG
proti
Rade Európskej únie
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo vlastniť majetok – Proporcionalita“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013
1. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Právomoc príslušných vnútroštátnych orgánov vydať všeobecné schválenie pre určitú kategóriu operácií – Neexistencia – Právomoc Rady odôvodniť prijatie reštriktívnych opatrení uplatniteľných v budúcnosti na základe povolených operácií – Neexistencia – Hranice – Výnimočné okolnosti
(Nariadenie Rady č. 423/2007, články 8 až 10, a nariadenie Rady č. 961/2010, články 17 až 19)
2. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Operácie realizované prostredníctvom neoznačeného subjektu – Pojem – Podmienky prípustnosti
(Nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 1 až 3, a nariadenie Rady č. 961/2010, článok 16 ods. 1 až 3)
1. V oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a osobitne v oblasti opatrení prijatých voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní neumožňujú ustanovenia článkov 8 až 10 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ako aj ustanovenia článkov 17 až 19 nariadenia č. 961/2010, ktoré zrušuje predchádzajúce nariadenie, príslušným orgánom členských štátov vydať všeobecné schválenie pre určitú kategóriu operácií, pre ktoré by subjekty dotknuté opatrením zmrazenia finančných prostriedkov boli oslobodené od povinnosti žiadať o povolenie v každom konkrétnom prípade.
Takéto povolenie, vydané v každom jednotlivom prípade príslušným vnútroštátnym orgánom, potvrdzuje prípustnosť povolenej operácie vo vzťahu k jednému či druhému nariadeniu v závislosti od konkrétneho prípadu. Rada preto okrem mimoriadnych okolností, ktoré musí preukázať, nemôže prijatie reštriktívnych opatrení uplatniteľných v budúcnosti odôvodňovať operáciami povolenými v závislosti od konkrétneho prípadu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami uvedených nariadení. Jednoduché všeobecné schválenie naproti tomu nemôže pri neexistencii konkrétneho povolenia zaväzovať Radu.
Všeobecná systematika týchto nariadení potvrdzuje túto analýzu ich znenia. Vzhľadom na svoje umiestnenie v uvedených nariadeniach sa tieto ustanovenia javia ako zmiernenie zásady zmrazenia finančných prostriedkov. Napokon tento výklad vyplývajúci z analýz znenia a kontextu je v súlade s cieľom, ktorý sledujú tieto nariadenia a ktorým je zabránenie šíreniu jadrových zbraní a všeobecnejšie zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti s ohľadom na závažnosť nebezpečenstva, ktoré predstavuje šírenie jadrových zbraní.
(pozri body 128 – 131)
2. V oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a osobitne v oblasti opatrení prijatých voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní z ustanovení, zo všeobecnej systematiky a z cieľa sledovaného nariadením č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a nariadením č. 961/2010, ktoré ho zrušuje, vyplýva, že operácie uskutočňované prostredníctvom neoznačeného subjektu s cieľom vykonať platby alebo uhradiť dlhy označených subjektov nie sú automaticky prípustné a že na účely zabezpečenia užitočného účinku článku 7 nariadenia č. 423/2007 a článku 16 nariadenia č. 961/2010 musia dotknuté subjekty zabezpečiť zákonnosť takýchto operácií tým, že prípadne požiadajú príslušné orgány svojho členského štátu o povolenie.
Po prvé totiž na jednej strane ustanovenia článku 7 ods. 1 až 3 nariadenia č. 423/2007 a článku 16 ods. 1 až 3 nariadenia č. 961/2010 predstavujú zákaz, ktorého porušenie môže vytvoriť samostatný základ pre uloženie sankcií vrátane trestných sankcií podľa platného vnútroštátneho práva. Navyše uvedením v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 423/2007 a v článku 16 ods. 4 nariadenia č. 961/2010 činností, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie zakazujúcich opatrení uvedených v odsekoch 1 až 3 týchto článkov, sa normotvorca Únie zameriava na činnosti, ktorých cieľom alebo dôsledkom je vyňatie konajúcej osoby z uplatnenia tohto zákazu. Kumulatívne podmienky znalosti a vôle stanovené v týchto ustanoveniach sú splnené, ak osoba zúčastnená na činnosti v nich uvedenej zámerne sleduje cieľ alebo dôsledok priameho alebo nepriameho obchádzania tejto činnosti. Tieto podmienky sú splnené aj v prípade, ak je dotknutej osobe známe, že jej účasť na uvedenej činnosti môže mať takýto cieľ alebo dôsledok, a túto možnosť akceptuje. Operácie uskutočnené prostredníctvom neoznačeného subjektu sú teda spôsobilé porušiť zákaz stanovený článkom 7 ods. 4 nariadenia č. 423/2007, resp. článkom 16 ods. 4 nariadenia č. 961/2010 vtedy, ak ich cieľom je realizovať finančné operácie, na ktorých má záujem označený subjekt, a ak sa subjekty zúčastnené na takejto operácii skutočne snažia o dosiahnutie tohto cieľa alebo vedia o tom, že ich účasť na tejto operácii môže mať tento cieľ alebo dôsledok, a túto možnosť akceptujú. Na druhej strane z výkladu a contrario článku 21 nariadenia č. 961/2010 – ustanovenia, ktorého ekvivalent v nariadení č. 423/2007 neexistuje – vyplýva, že prevody finančných prostriedkov v prospech alebo pochádzajúcich od iránskych osôb, subjektov alebo orgánov vrátane, neoznačených iránskych osôb, subjektov alebo orgánov, sa môžu v zásade uskutočňovať, ak sú splnené podmienky uvedeného článku 21. Článok 21 nariadenia č. 961/2010 teda predstavuje zmiernenie zásady zmrazenia finančných prostriedkov. Prevody finančných prostriedkov, ktoré môžu byť uskutočnené v súlade s článkom 21, však nesmú umožňovať obchádzanie zákazu uvedeného v článku 16 ods. 4 nariadenia č. 961/2010.
Po druhé článok 11a ods. 1 písm. a) nariadenia č. 423/2007 ukladá finančným a úverovým inštitúciám patriacim do rozsahu pôsobnosti článku 18 nariadenia č. 423/2007, aby venovali trvalú pozornosť činnostiam spojeným s vedením účtov v rámci svojich aktivít súvisiacich s úverovými a finančnými inštitúciami uvedenými v odseku 2 tohto článku 11a, a to najmä úverovými a finančnými inštitúciami usadenými v Iráne. Článok 23 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 961/2010 ukladá analogickú povinnosť venovať pozornosť úverovým a finančným inštitúciám patriacim do rozsahu pôsobnosti článku 39 uvedeného nariadenia. Dosiahnutie potrebného účinku ustanovení článkov 7 až 10 nariadenia č. 423/2007 v spojení s článkami 16 až 19 a 21 nariadenia č. 961/2010 by preto bolo ohrozené, ak by neoznačený subjekt mohol voľne uskutočňovať tieto operácie prostredníctvom neoznačeného subjektu s cieľom vyrovnať dlhy alebo uskutočniť platby na účet označeného subjektu. Z toho vyplýva, že neoznačený subjekt sa musí vždy ubezpečiť o zákonnosti takýchto operácií takým spôsobom, že prípadne požiada príslušný orgán členského štátu o udelenie povolenia.
(pozri body 133 – 136, 138 – 141, 150, 154)