Spojené veci C‑748/19 až C-754/19
Trestné konania
proti
WB
a i.
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Sąd Okręgowy w Warszawie)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. novembra 2021
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Nezávislosť súdnictva – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť ministra spravodlivosti delegovať sudcov na súdy vyššieho stupňa a odvolať toto delegovanie – Rozhodovacie zloženie senátov v trestných veciach zahŕňajúce aj sudcov delegovaných ministrom spravodlivosti – Smernica (EÚ) 2016/343 – Prezumpcia neviny“
1. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie opravných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Rozsah
(Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 51 ods. 1)
(pozri body 59, 60, 62)
2. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie opravných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržiavanie zásad nezávislosti a nestrannosti sudcov – Režim uplatniteľný na opatrenia týkajúce sa delegovania sudcov – Opatrenia týkajúce sa delegovania, ktoré musia poskytovať záruky nezávislosti a nestrannosti potrebné na to, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku ich použitia ako nástroja politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí – Posúdenie vnútroštátnym súdom
(Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)
(pozri body 63 – 69, 71 – 74)
3. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie opravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržiavanie zásad nezávislosti a nestrannosti sudcov – Dodržanie prezumpcie neviny v trestných konaniach – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť, aby minister spravodlivosti delegoval sudcu na trestný súd vyššieho stupňa na dobu určitú alebo neurčitú – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť, aby tento minister kedykoľvek toto delegovanie odvolal na základe rozhodnutia, ktoré nie je odôvodnené – Kritériá, na ktorých sa zakladá rozhodnutie o delegovaní a rozhodnutie o odvolaní, ktoré neboli zverejnené – Neprípustnosť
(Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 47 a 48; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/343, odôvodnenie 22 a článok 6)
(pozri body 76 – 80, 83 – 90 a výrok)
Zhrnutie
Právo Únie bráni systému platnému v Poľsku, ktorý umožňuje ministrovi spravodlivosti delegovať sudcov na vyššie trestné súdy, pričom ide o delegovanie, ktoré môže tento minister, ktorý je zároveň generálnym prokurátorom, kedykoľvek bezdôvodne ukončiť
Požiadavka nezávislosti sudcov totiž vyžaduje, aby pravidlá týkajúce sa takéhoto delegovania poskytovali potrebné záruky s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku, že sa bude používať ako prostriedok politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí, najmä v oblasti trestného práva
Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) sa v rámci siedmich trestných vecí, ktoré prejednáva, pýta na súlad rozhodovacích zložení senátov, ktoré majú rozhodovať o týchto veciach, s právom Únie, keďže v týchto zloženiach je prítomný sudca delegovaný na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti podľa zákona o organizácii všeobecných súdov(1).
Podľa tohto súdu minister spravodlivosti môže na základe poľských pravidiel týkajúcich sa delegovania sudcov prideliť sudcu delegovaním na trestný súd vyššieho stupňa podľa kritérií, ktoré nie sú oficiálne známe, a bez toho, aby rozhodnutie o delegovaní mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Okrem toho minister spravodlivosti môže kedykoľvek toto delegovanie odvolať, pričom takéto odvolanie nepodlieha vopred stanoveným právnym kritériám a nemusí byť odôvodnené.
V tomto kontexte sa vnútroštátny súd rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa súladu vyššie uvedených pravidiel s článkom 19 ods. 1 prvým odsekom ZEÚ(2) a toho, či tieto pravidlá majú dosah na prezumpciu neviny uplatniteľnú v trestných konaniach, vyplývajúcu najmä zo smernice 2016/343(3).
Súdny dvor rozsudkom vyhláseným veľkou komorou rozhodol, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ, ako aj smernicou 2016/343(4) bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých môže minister spravodlivosti členského štátu na základe nezverejnených kritérií na jednej strane delegovať sudcu na trestný súd vyššieho stupňa na dobu určitú alebo neurčitú, a na druhej strane kedykoľvek na základe rozhodnutia, ktoré nie je odôvodnené, toto delegovanie odvolať bez ohľadu na to, či k uvedenému delegovaniu došlo na dobu určitú alebo neurčitú.
Posúdenie Súdnym dvorom
Na úvod Súdny dvor konštatoval, že poľské všeobecné súdy, ku ktorým patrí krajský súd Varšava, patria do poľského systému prostriedkov nápravy v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“ v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. Na to, aby tieto súdy mohli zaistiť účinnú súdnu ochranu vyžadovanú týmto ustanovením, je zachovanie ich nezávislosti prvoradé. Dodržanie tejto požiadavky nezávislosti vyžaduje najmä, aby pravidlá, ktorými sa riadi delegovanie sudcov, poskytovali záruky, ktoré sú potrebné na to, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku využitia takéhoto delegovania ako nástroja politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí.
V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že hoci skutočnosť, že minister spravodlivosti môže delegovať sudcov len s ich súhlasom, predstavuje dôležitú procesnú záruku, existuje niekoľko skutočností, ktoré podľa vnútroštátneho súdu oprávňujú tohto ministra týchto sudcov ovplyvňovať, takže môžu vzniknúť pochybnosti o ich nezávislosti. Súdny dvor analyzoval tieto rôzne elementy a rozhodol v prvom rade, že aby sa zabránilo svojvôli a riziku manipulácie, musia byť rozhodnutie o delegovaní sudcu a rozhodnutie o ukončení tohto delegovania, prijaté na základe vopred známych kritérií a riadne odôvodnené. Okrem toho keďže odvolanie delegovania sudcu bez jeho súhlasu môže mať pre neho obdobné účinky ako disciplinárna sankcia, takéto opatrenie by malo byť možné napadnúť na súde v súlade s konaním, ktoré plne zaručuje právo na obhajobu. Ďalej s poukázaním na to, že minister spravodlivosti zastáva aj funkciu generálneho prokurátora, Súdny dvor konštatuje, že má v danej trestnej veci právomoc vo vzťahu k riadnym prokurátorom a zároveň vo vzťahu k delegovaným sudcom, čo môže vyvolávať oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nestrannosť uvedených delegovaných sudcov. Nakoniec, sudcovia delegovaní do rozhodovacích zložení senátov, ktoré majú rozhodovať v sporoch vo veci samej, pokračujú súčasne vo vykonávaní funkcií zástupcov disciplinárneho úradníka sudcov všeobecných súdov, ktorý je orgánom povereným vedením disciplinárnych konaní, ktoré môžu byť vedené proti sudcom. Kumulovanie týchto dvoch funkcií v kontexte, keď sú zástupcovia disciplinárneho úradníka vo veciach sudcov všeobecných súdov takisto menovaní ministrom spravodlivosti, môže vyvolať oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť ostatných členov dotknutých rozhodovacích zložení senátov vonkajšími činiteľmi.
Tieto rôzne skutočnosti, posudzované spoločne, sú s výhradou posúdení, ktoré prináležia vykonať vnútroštátnemu súdu, takej povahy, že môžu viesť k záveru, že minister spravodlivosti má na základe kritérií, ktoré nie sú známe, právomoc delegovať sudcov na súdy vyššieho stupňa, ako aj ich delegovanie ukončiť, pričom toto rozhodnutie nemusí odôvodniť, čo má za následok, že počas doby ich delegovania neposkytujú títo sudcovia záruky a nezávislosť, ktoré by mal v právnom štáte zvyčajne poskytovať každý sudca. Takúto právomoc nemožno považovať za zlučiteľnú s povinnosťou dodržiavať požiadavku nezávislosti.
Okrem toho, pokiaľ ide o prezumpciu neviny uplatniteľnú na trestné konania, ktorej dodržiavanie je cieľom smernice 2016/343(5), táto prezumpcia predpokladá, že sudca je pri skúmaní trestnej zodpovednosti obžalovaného úplne nezaujatý a nemá a priori žiadne stanovisko. Nezávislosť a nestrannosť sudcov sú teda základnými podmienkami na to, aby bola zaručená prezumpcia neviny. V prejednávanej veci sa však zdá, že za vyššie uvedených okolností môže byť ohrozená nezávislosť a nestrannosť sudcov a v dôsledku toho prezumpcia neviny.