Vec T‑369/08

European Wire Rope Importers Association (EWRIA) a i.

proti

Európskej komisii

„Dumping – Dovozy lán a káblov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne, Indii, Južnej Afrike, na Ukrajine a v Rusku – Odmietnutie začať čiastočné predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – List Komisie, ktorým oznamuje odmietnutie začať čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingového cla

(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3 a 6)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní antidumpingového cla

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní antidumpingového cla

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3 a článok 21 ods. 1)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Odpoveď Komisie na žiadosti o predbežné technické stanovisko, ktorá nepredstavuje rozhodnutie – Porušenie zásady legitímnej dôvery – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 384/96)

1.      Na určenie, či list Komisie, ktorým odpovedá na žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 230 ES, je potrebné overiť si, či so zreteľom na obsah tohto listu, úmysel Komisie a kontext, v ktorom bol prijatý, Komisia vyjadrila v tomto liste svoje konečné stanovisko k uvedenej žiadosti o preskúmanie.

Ak list Komisie, ktorým informuje žalobcu, že na základe informácií, ktoré predložil, nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné začať čiastočné predbežné preskúmanie, reaguje na list žalobcu, ktorým informuje Komisiu o svojom úmysle nedoplniť žiadosť o preskúmanie z dôvodu, že táto žiadosť už obsahuje dostatočné množstvo dôkazov, je zjavné, že o uvedenej žiadosti bolo rozhodnuté.

Na rozdiel od situácie, v ktorej Komisia po konzultácii s poradným výborom podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 384/96 rozhodne o začatí predbežného preskúmania, totiž odmietnutie začať takéto preskúmania nepredstavuje pri nedostatočných dôkazoch predbežný alebo prípravný akt, pretože po ňom nebude nasledovať žiaden iný akt, ktorý by mohol viesť k žalobe o neplatnosť.

V tejto súvislosti nie je relevantnou skutočnosť, že žalobca môže Komisii poskytnúť ešte dodatočné informácie, ktoré ju môžu prinútiť, aby prehodnotila svoj postoj. Predloženie uvedených informácií nemá dopad na skutočnosť, že prvá žiadosť o preskúmanie už bola zamietnutá. Okrem toho povaha tohto rozhodnutia nemôže byť spochybnená len z toho dôvodu, že bolo prijaté útvarmi Komisie a nie Komisiou samotnou, pretože toto rozhodnutie má záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvňovať záujmy žalobcu, a predstavuje napadnuteľný akt podľa článku 230 ES.

(pozri body 34 – 38, 40, 42, 43)

2.      Podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prijateľná, potrebné, aby z jej textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom.

V tejto súvislosti, hoci obsah žaloby môže byť v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe. Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len kontrolnú a podpornú povahu. Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, a jeho samotné abstraktné uvedenie teda nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku.

(pozri body 48, 49)

3.      V oblasti opatrení na ochranu obchodu inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Je to tak aj pri komplexných technických posúdeniach orgánov Únie.

Komisia má teda pri rozhodovaní o nutnosti zachovania antidumpingových opatrení v rámci článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ako aj pri rozhodovaní o tom, či žiadosť o predbežné preskúmanie obsahuje dostatočné dôkazy preukazujúce nutnosť takéhoto preskúmania, širokú mieru voľnej úvahy.

V tejto oblasti sa preskúmanie posúdení uskutočnených inštitúciami súdmi Únie musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či neprišlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

Pokiaľ ide o zmeny okolností, ktoré by mohli odôvodniť vylúčenie daného výrobku z definície dotknutého výrobku v rámci posúdenia žiadosti o predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 Komisiou, uvedené nariadenie nespresňuje, akým spôsobom má byť definovaný výrobok, alebo niekoľko výrobkov, ktoré môžu byť predmetom dumpingového preskúmania, ani nevyžaduje stanovenie ich podrobného výpočtu. Túto mieru voľnej úvahy je potrebné v každom jednotlivom prípade vykonávať na základe všetkých relevantných skutočností. Na účely definície dotknutého výrobku môžu inštitúcie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľom, spôsob predaja, výroby, náklady na výrobu, kvalita. Hoci môže definícia dotknutého výrobku zodpovedať klasifikácii stanovenej spoločnou normou, definícia výrobku dotknutého antidumpingovými opatreniami nemôže byť v žiadnom prípade závislá na takejto klasifikácii.

V dôsledku toho sa tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, musí opierať o tvrdenia preukazujúce, že Komisia sa dopustila v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa začatia preskúmania nesprávneho posúdenia aspektov, ktoré považovala za relevantné, alebo že mala uplatniť iné relevantnejšie aspekty, ktoré by v rámci tohto preskúmania museli viesť k vylúčeniu tohto výrobku z definície dotknutého výrobku.

(pozri body 77 – 79, 81 – 83, 87, 93)

4.      Z článku 21 ods. 1 druhej a tretej vety nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, vyplýva, že orgány sú oprávnené neuplatniť dané antidumpingové opatrenia, aj napriek tomu, že sú splnené ostatné podmienky na uloženie antidumpingového cla – najmä dumping, ujma a príčinná súvislosť – ak zastávajú názor, že použitie takýchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva. V prípade postupného vyraďovania výrobkov podliehajúcich antidumpingovým opatreniam v Spoločenstve z výroby, sa posúdenie záujmu Spoločenstva do určitej miery týka nutnosti zachovať dotknuté antidumpingové opatrenia, v zmysle predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(pozri bod 107)

5.      Zásada ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva poskytnutím konkrétnych, nepodmienených a súhlasných záruk z povolených a spoľahlivých zdrojov vytvorila v jeho vedomí opodstatnené očakávania. Tieto záruky však musia byť v súlade s ustanoveniami a uplatňovanými normami, keďže sľuby, ktoré nerešpektujú tieto ustanovenia, nezakladajú legitímnu dôveru u tretej osoby.

V rámci posúdenia žiadosti o predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla podľa nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, Komisiou, nemôže odpoveď Komisie na žiadosť o predbežné technické stanovisko predstavovať konkrétne, nepodmienené a súhlasné záruky, že sa začne predbežné preskúmanie. Takáto odpoveď nepredstavuje z jej strany formálne ani neformálne rozhodnutie, pretože analýzu spisu je možné vykonať len na základe tvrdení a skutočných dôkazov obsiahnutých v oficiálne predloženej žiadosti, a teda nemôže v žiadnom prípade vyvolať akúkoľvek legitímnu dôveru, že sa predbežné preskúmanie začne. Skutočnosť, že Komisia oznámila určité skutočnosti alebo prejavila záujem o nové definovanie pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení alebo kvalifikovala tvrdenia žiadateľa pri takých predbežných kontaktoch ako sľubné, totiž nepredstavuje konkrétne, nepodmienené a súhlasné záruky, že dôjde k preskúmaniu.

(pozri body 139, 141 – 143)