NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PRIIT PIKAMÄE
prednesené 15. júna 2023(1)
Vec C‑118/22
NG
Správne konanie
proti
Direktor na Glavna direkcija „Nacionalna policija“ pri MVR – Sofija,
za účasti:
Vărchovna administrativna prokuratura
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica (EÚ) 2016/680 – Články 4, 5, 8, 10 a 16 – Uchovávanie údajov fyzickej osoby odsúdenej za úmyselný trestný čin až do jej smrti – Fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená a následne došlo k zahladeniu jej odsúdenia – Zamietnutie žiadosti o vymazanie – Nevyhnutnosť a primeranosť zásahu do základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie“
1. Malo by nás znepokojovať uchovávanie osobných údajov v policajných registroch, ktoré osobu s policajným záznamom stavajú možno až do konca života do pozície spoločenského devianta, ktorý je trvalo nebezpečný? Nemali by sme, naopak, túto policajnú evidenciu prijímať pozitívne z dôvodu, že vyšetrovatelia na veľkú úľavu rodín obetí vyriešia staré, nevyriešené prípady, dnes známejšie ako „cold cases“?
2. Práve prejednávaná vec je súčasťou tohto protichodného problému, ktorý odkazuje na zosúladenie verejného záujmu súvisiaceho s bojom proti trestnej činnosti so záujmom jednotlivca týkajúcim sa ochrany jeho osobných údajov a rešpektovania jeho súkromného života. Súdnemu dvoru poskytuje príležitosť vyjadriť sa k otázke spracúvania týchto údajov na účely presadzovania práva, pokiaľ ide o jeho časový rozmer so zreteľom na relevantné ustanovenia smernice (EÚ) 2016/680(2).
I. Právny rámec
A. Právo Únie
3. V prejednávanej veci sú relevantné články 4, 5, 8, 10 a 16 smernice 2016/680, ako aj článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
B. Bulharské právo
4. Článok 26 ods. 1 a 2 zakon za Ministerstvo na vătrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra, ďalej len „ZMVR“) stanovuje:
„1. Orgány ministerstva vnútra pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti, udržania verejného poriadku a vedenia trestných konaní:
…
(3) môžu spracúvať všetky nevyhnutné kategórie osobných údajov;
…
2. Lehoty na uchovávanie údajov uvedených v odseku 1 alebo na pravidelné overovanie nevyhnutnosti uchovávania údajov stanoví ministerstvo vnútra. Tieto údaje sa vymažú aj na základe súdneho úkonu alebo rozhodnutia Komisie na ochranu osobných údajov.“
5. Článok 27 ZMVR stanovuje:
„Údaje získané z policajného záznamu osôb podľa článku 68 sa použijú len na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržanie verejného poriadku.“
6. Článok 68 ZMVR stanovuje:
„1. Policajné orgány vykonajú policajný záznam vo vzťahu k osobám, ktoré sú stíhané za úmyselný verejnoprávny delikt. Vyšetrovacie orgány sú povinné prijať opatrenia potrebné na vykonanie policajného záznamu policajnými orgánmi.
2. Policajný záznam je druh spracovania osobných údajov osôb uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonáva podľa tohto zákona.
3. Na účely vykonania policajného záznamu sú policajné orgány povinné:
(1) získavať osobné údaje týkajúce sa osôb uvedených v článku 18 zákona o bulharských osobných dokladoch;
(2) odoberať odtlačky prstov osobám a fotografovať ich;
(3) vykonávať odbery vzoriek na účely profilácie DNA osôb.
…
6. Policajný záznam sa z úradnej moci alebo na základe odôvodnenej písomnej žiadosti osoby, ktorej sa záznam týka, vymaže na základe písomného pokynu prevádzkovateľa osobných údajov alebo ním poverených úradníkov, v nasledujúcich prípadoch:
(1) záznam bol vykonaný v rozpore so zákonom;
(2) trestné konanie bolo zastavené s výnimkou prípadov uvedených v článku 24 ods. 3 [Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok)];
(3) trestné konanie viedlo k oslobodeniu spod obžaloby;
(4) osoba bola zbavená trestnej zodpovednosti a bola jej uložená správna sankcia;
(5) osoba zomrela, pričom v takom prípade môžu žiadosť podať jej dedičia.
7. Podmienky vykonania policajného záznamu a výmazu tohto záznamu sú stanovené vyhláškou Rady ministrov.“
II. Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka
7. Voči NG bol v rámci vyšetrovania trestného činu krivej svedeckej výpovede podľa článku 290 ods. 1 Nakazatelen kodex (Trestný zákonník), vykonaný policajný záznam. V nadväznosti na toto konanie bola 2. júla 2015 proti nemu podaná obžaloba a rozsudkom z 28. júna 2016, ktorý bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 2. decembra 2016, bol uznaný za vinného a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Trest bol vykonaný 14. marca 2018.
8. Dňa 15. júla 2020 podal NG na miestne príslušný orgán Ministerstvo na vătrešnite raboti (Ministerstvo vnútra, Bulharsko) žiadosť o vymazanie tohto záznamu, pričom predložil výpis z registra trestov, ktorým preukázal svoju bezúhonnosť.
9. Príslušný správny orgán rozhodnutím z 2. septembra 2020 túto žiadosť zamietol z dôvodu, že právoplatné odsúdenie nie je jedným z dôvodov na vymazanie záznamu z policajného registra taxatívne uvedených v článku 68 ods. 6 ZMVR, a to ani v prípade, že došlo k zahladeniu odsúdenia v zmysle článku 85 Trestného zákonníka. Dňa 8. októbra 2020 podal NG proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko). Rozhodnutím z 2. februára 2021 tento súd žalobu zamietol.
10. Proti rozhodnutiu Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko) podal NG kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko). Hlavný dôvod kasačného opravného prostriedku je založený na porušení zásady vyplývajúcej z článkov 5, 13 a 14 smernice 2016/680, podľa ktorej spracúvanie osobných údajov ich uchovávaním nemôže byť časovo neobmedzené. Ak však neexistuje dôvod na vymazanie záznamu z policajného registra, odsúdená osoba nemôže po tom, čo došlo k zahladeniu odsúdenia, požiadať o vymazanie svojich údajov zhromaždených v súvislosti s trestným činom, za ktorý odpykala trest, v dôsledku čoho je doba uchovávania týchto údajov neobmedzená.
11. Keďže mal vnútroštátny súd pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej predmetný policajný register s právom Únie, rozhodol prerušiť konanie vo veci samej a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Pripúšťa výklad článku 5 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 13 ods. 2 písm. b) a článok 13 ods. 3 tejto smernice, vnútroštátne legislatívne opatrenia, ktoré vedú k prakticky neobmedzenému právu na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií a/alebo k odstráneniu práva dotknutej osoby na obmedzenie spracovania, vymazanie alebo likvidáciu jej údajov?“
III. Konanie na Súdnom dvore
12. Písomné pripomienky predložili bulharská, česká, írska, španielska a poľská vláda a Európska komisia. Žalobkyňa vo veci samej, bulharská, írska, španielska, holandská a poľská vláda a Komisia tiež predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. februára 2023.
IV. Analýza
A. O uplatniteľnosti smernice 2016/680
13. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd zjavne považuje za preukázané, že sporná vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti ratione materiae smernice 2016/680, čo podľa môjho názoru odôvodňuje niekoľko poznámok.
14. Podľa článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 smernice 2016/680 sa táto smernica vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. Článok 2 ods. 3 písm. a) smernice 2016/680 vylučuje zo svojej pôsobnosti spracúvanie osobných údajov „v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie“. Odôvodnenia 12 a 14 tejto smernice spresňujú obsah tejto výnimky z uplatniteľnosti, pričom uvádzajú, že sa vzťahuje najmä na činnosti súvisiace s národnou bezpečnosťou, na rozdiel od činností týkajúcich sa udržiavania verejného poriadku ako úloh uložených polícii alebo iným orgánom presadzovania práva, ak je to potrebné na ochranu pred ohrozením verejnej bezpečnosti a základných záujmov spoločnosti chránených zákonom, ktoré môže viesť k spáchaniu trestného činu, a na predchádzanie takémuto ohrozeniu.
15. Pri výklade článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679(3), stanovujúceho výnimku z uplatniteľnosti tohto nariadenia, ktorý má rovnaké znenie ako článok 2 ods. 3 písm. a) smernice 2016/680, Súdny dvor rozhodol, že toto prvé uvedené ustanovenie v spojení s odôvodnením 16 tohto nariadenia treba považovať za ustanovenie, ktorého jediným cieľom je vylúčiť z pôsobnosti uvedeného nariadenia spracúvanie osobných údajov vykonávané štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorej cieľom je chrániť národnú bezpečnosť alebo činnosti, ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie, takže samotná skutočnosť, že určitá činnosť je vlastná štátu alebo orgánu verejnej moci, nestačí na to, aby táto výnimka bola automaticky uplatniteľná na takúto činnosť. Spresnil, že činnosti, ktorých cieľom je chrániť národnú bezpečnosť, zahŕňajú najmä činnosti, ktorých cieľom je chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti.(4)
16. V prejednávanej veci sú pritom údaje uložené a uchovávané políciou podľa článku 68 ZMVR v súlade s článkom 27 tohto zákona na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržania verejného poriadku. Zdá sa teda, že predmetný policajný register predstavuje jednotnú kombinovanú databázu, keďže sú v nej zhromaždené informácie, ktoré sa môžu spracúvať na rôzne účely, vrátane ochrany národnej bezpečnosti, čo nespadá do vecnej pôsobnosti smernice 2016/680. Za týchto okolností nemožno preskúmať zákonnosť uchovávania údajov obsiahnutých v takomto registri z hľadiska požiadaviek tejto smernice, pokiaľ sa tieto údaje používajú výlučne na účely uvedené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.(5) Na základe spisu predloženého Súdnemu dvoru sa nezdá, že uchovávanie údajov NG v policajnom registri, ktorých vymazanie požaduje, možno považovať za spracúvanie, ktoré nespadá do vecnej pôsobnosti smernice 2016/680.
17. V tomto štádiu treba zdôrazniť, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, už bola predmetom rozsudku Súdneho dvora v nadväznosti na vyšetrovanie bulharského súdu povereného posúdením odmietnutia osoby obvinenej z trestného činu daňového podvodu podrobiť sa získavaniu jej údajov. Súdny dvor rozhodol najmä o zákonnosti získavania údajov v súvislosti s požiadavkami článku 10 smernice 2016/680, pričom rozhodol, že tento článok v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich registrácie bez toho, aby príslušný orgán musel overiť a preukázať, či je jednak takéto získavanie údajov úplne nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov a jednak, či tieto ciele nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré predstavujú menej závažný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby.(6) V prejednávanej veci je potrebné, aby Súdny dvor preskúmal zákonnosť odlišného zásahu, a to uchovávania informácií týkajúcich sa odsúdených fyzických osôb identifikovaných menom a priezviskom v predmetnom policajnom registri, ktoré predstavuje v zmysle článku 3 ods. 1 a 2 a článku 3 ods. 7 písm. a) smernice 2016/680 spracúvanie osobných údajov vykonávané príslušným orgánom verejnej moci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania a odhaľovania, konkrétne bulharským ministerstvom vnútra.
B. O preformulovaní prejudiciálnej otázky
18. Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť v prejednávanej veci. Na tento účel Súdny dvor v prípade potreby preformuluje otázky, ktoré mu boli položené. Je úlohou Súdneho dvora vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi.(7)
19. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa týkajú žiadosti o vymazanie osobných údajov z policajného záznamu podanej fyzickou osobou, ktorá po tom, čo bola odsúdená vo veci krivej svedeckej výpovede, vykonala svoj trest a následne došlo 14. marca 2020 k zahladeniu odsúdenia, teda takmer 5 rokov po vykonaní uvedeného záznamu. Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím príslušného správneho orgánu, ktoré bolo na prvom stupni potvrdené rozhodnutím Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), proti ktorému bol podaný kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý má pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy so smernicou 2016/680, pokiaľ ide o otázku uchovávania údajov v policajnom registri. Spor vo veci samej sa teda zjavne týka práva na vymazanie osobných údajov bez zbytočného odkladu, ako je stanovené v článku 16 ods. 2 smernice 2016/680, ak je spracúvanie v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa článku 4, 8 alebo 10 tejto smernice, alebo ak sa osobné údaje musia vymazať, aby sa zabezpečil súlad so zákonnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa.
20. V článku 4 ods. 1 písm. c) a e) smernice 2016/680 sa stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby osobné údaje boli v súlade so zásadami minimalizácie, resp. obmedzenia uchovávania primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú, a aby sa uchovávali vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú.(8) Článok 8 smernice sa zaoberá zákonnosťou spracúvania, ktorá je podmienená tým, že spracúvanie sa vykonáva na účely plnenia úlohy príslušným orgánom, na účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice a na základe európskeho alebo vnútroštátneho práva, pričom vnútroštátne právo musí stanoviť aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania. Napokon, pokiaľ ide o článok 10 smernice 2016/680, tento článok určuje právny režim spracúvania osobitných kategórií osobných údajov, ako sú biometrické a genetické údaje používané v registri na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby.
21. Treba konštatovať, že prejudiciálne otázky sa netýkajú ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode, hoci sú zjavne relevantné na účely odpovede, ktorú má Súdny dvor v prejednávanej veci poskytnúť. Vnútroštátny súd požiadal o výklad článku 5, článku 13 ods. 2 písm. b) a článku 13 ods. 3 smernice 2016/680, ktoré nepatria medzi ustanovenia výslovne uvedené v článku 16 ods. 2 tejto smernice, ktorých porušenie vnútroštátnou právnou úpravou odôvodňuje uplatnenie práva na vymazanie priznaného dotknutej osobe. Toto právo sa však priznáva aj vtedy, ak sa údaje musia vymazať, aby bola splnená zákonná povinnosť, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa, čo pravdepodobne zodpovedá situáciám uvedeným v článku 5 a článku 13 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, a to v uvedenom poradí: stanovenie maximálnej doby uchovávania údajov alebo pravidelné preskúmanie nevyhnutnosti takéhoto uchovávania(9) a poskytnutie dodatočných informácií dotknutej osobe zo strany prevádzkovateľa v osobitných prípadoch nad rámec informácií uvedených v článku 13 ods. 1, aby mohla uplatniť svoje práva. Na druhej strane odsek 3 tohto článku 13 splnomocňuje členské štáty prijať za určitých podmienok legislatívne opatrenia, ktorými sa poskytovanie informácií dotknutej osobe podľa odseku 2 odloží, obmedzí alebo sa od neho upustí, čo však nemôže predstavovať zákonnú povinnosť uloženú prevádzkovateľovi.
22. V každom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by vo veci samej vznikla otázka, či bol NG poučený o svojich právach, keďže ich mohol zjavne uplatniť, čo preukazuje skutočnosť, že sa v súvislosti s uchovávaním svojich údajov obrátil na správny a následne na súdny orgán. Zdá sa teda, že otázka predložená Súdnemu dvoru si nevyžaduje výklad článku 13 ods. 2 písm. b) a článku 13 ods. 3 smernice 2016/680. Vo veci samej ide preto najmä o článok 16 ods. 2 smernice 2016/680 a jej články 4, 5, 8 a 10.
23. Okrem toho, ako sa uvádza v jej odôvodnení 104, smernica 2016/680 rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov. Podľa odôvodnenia 46 tejto smernice musí byť akékoľvek obmedzenie práv dotknutej osoby v súlade s Chartou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre, a najmä rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Treba pripomenúť, že základné práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručené článkami 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti a musia byť vyvážené s inými základnými právami. Obmedzenia tak možno zaviesť, pokiaľ sú v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ustanovené zákonom a rešpektujú podstatu základných práv, ako aj zásadu proporcionality. Podľa poslednej uvedenej zásady možno obmedzenia zaviesť len vtedy, ak sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Obmedzenia musia pôsobiť v rámci toho, čo je striktne nevyhnutné, a právna úprava obsahujúca zásah musí stanoviť jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie predmetného opatrenia.(10)
24. Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa články 4, 5, 8, 10 a článok 16 ods. 2 smernice 2016/680 v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uchovávanie osobných údajov v policajnom registri, vrátane biometrických a genetických údajov dotknutej osoby, až do jej smrti a neumožňujú jej dosiahnuť vymazanie týchto údajov po zahladení odsúdenia, ku ktorému došlo po jej odsúdení.(11)
C. O uchovávaní osobných údajov na účely presadzovania práva
25. Pred preskúmaním zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa predmetného policajného registra považujem za potrebné posúdiť otázku uchovávania údajov na účely presadzovania práva z hľadiska určitých ustanovení smernice 2016/680, ako aj judikatúry Súdneho dvora a ESĽP.
26. V prvom rade treba uviesť, že cieľom smernice 2016/680 je prispieť k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii, pričom zároveň zavádza pevný a koherentný rámec ochrany osobných údajov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základného práva na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ktoré je uznané v článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 ZFEÚ, ktoré je úzko spojené s právom na súkromie zakotveným v článku 7 Charty.(12) Na tento účel sa v kapitolách II a III smernice 2016/680 formulujú zásady, ktorými sa riadi spracúvanie osobných údajov, ako aj práva dotknutej osoby, ktoré musia byť rešpektované pri spracúvaní takýchto údajov. Predovšetkým každé spracovanie osobných údajov musí byť v súlade so zásadami týkajúcimi sa spracúvania údajov a podmienkami zákonnosti spracúvania stanovenými v článkoch 4 a 8 tejto smernice. Keďže požiadavky obsiahnuté v tomto ustanovení sú výrazom požiadaviek vyplývajúcich z článku 52 ods. 1 Charty, majú sa vykladať s prihliadnutím na tento článok.(13)
27. V odpovedi, ktorá sa má poskytnúť vnútroštátnemu súdu, treba zohľadniť zásadu takzvanej „minimalizácie údajov“ zakotvenú v článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680, ktorá formuluje uvedenú zásadu proporcionality.(14) To isté platí pre zásadu obmedzenia uchovávania údajov obsiahnutú v článku 4 ods. 1 písm. e) tejto smernice, ktorá vyžaduje posúdenie primeranosti spracúvania vzhľadom na jeho účel s ohľadom na plynutie času. Túto zásadu poruší uchovávanie údajov počas doby, ktorá presahuje nevyhnutnú dobu, teda uchovávanie po dobu dlhšiu, ako je doba nevyhnutná na dosiahnutie účelu, na ktorý boli tieto údaje uchovávané.(15) Z toho vyplýva, že aj spracúvanie údajov, ktoré bolo pôvodne zákonné, sa môže časom stať nezlučiteľné so smernicou 2016/680, ak už tieto údaje nie sú na tieto účely nevyhnutné, a že údaje musia byť vymazané, ak boli tieto účely dosiahnuté.(16)
28. Otázkou doby uchovávania údajov sa zaoberá aj článok 5 smernice 2016/680, pričom dopĺňa a objasňuje požiadavky článku 4.(17) Ako sa uvádza v odôvodnení 26 uvedenej smernice, s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, by mal prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Treba konštatovať, že článok 5 smernice 2016/680 na jednej strane ponecháva na členských štátoch, aby posúdili a stanovili príslušnú dobu uchovávania, a na druhej strane, predpokladá pravidelné overovanie nevyhnutnosti uchovávania údajov ako alternatívu k predbežnému stanoveniu maximálnej doby uchovávania. Táto druhá poznámka má podľa môjho názoru v prejednávanej veci určitý význam, pretože odráža uznanie možnosti uchovávania údajov na účely presadzovania práva na dobu neurčitú zo strany normotvorcu Únie.(18) Toto konštatovanie musí byť spojené so znením článku 16 ods. 3 smernice 2016/680, ktorý upravuje možnosť obmedziť spracúvanie údajov ako alternatívu k ich vymazaniu, najmä v jeho písmene b), ak sa osobné údaje musia uchovávať „na účely dokazovania“, čo preukazuje, že neexistuje absolútne právo na vymazanie.(19)
29. Otázka zákonnosti uchovávania údajov nevyhnutne zahŕňa otázku ich povahy, ktorá v prejednávanej veci zahŕňa najmä odtlačky prstov, fotografie, vzorku DNA osoby podozrivej zo spáchania trestného činu alebo odsúdenej za trestný čin, pričom tento druh údajov zaraďuje spracúvanie do pôsobnosti článku 10 smernice 2016/680. Treba zdôrazniť, že hoci právny režim vymedzený v tomto ustanovení na rozdiel od režimu stanoveného v článku 9 GDPR neobsahuje zásadný zákaz spracúvania takýchto údajov, je také spracúvanie povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“, pokiaľ existujú primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a ak sú okrem iného povolené právom Únie alebo právom členského štátu.
30. Podľa judikatúry je účelom článku 10 smernice 2016/680 zabezpečiť zvýšenú ochranu v súvislosti s týmito spracúvaniami, ktoré z dôvodu osobitnej citlivosti predmetných údajov a kontextu, v ktorom sa spracúvajú, môžu spôsobiť, ako vyplýva z odôvodnenia 37 uvedenej smernice, značné riziká pre slobody a základné práva, akými sú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené článkami 7 a 8 Charty. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 10 smernice 2016/680, požiadavka, aby spracúvanie takýchto údajov bolo povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“, sa má vykladať v tom zmysle, že definuje prísnejšie podmienky pre zákonnosť spracúvania citlivých údajov vo vzťahu k podmienkam vyplývajúcim z článku 4 ods. 1 písm. b) a c) a článku 8 ods. 1 tejto smernice, ktoré sa vzťahujú len na „nevyhnutnosť“ spracúvania údajov, ktoré všeobecne patrí do pôsobnosti uvedenej smernice. Použitie príslovky „len“ pred výrazom „vtedy, ak je úplne nevyhnutné“ jednak zdôrazňuje, že spracúvanie osobitných kategórií údajov v zmysle článku 10 smernice 2016/680 možno považovať za nevyhnutné len v obmedzenom počte prípadov. Na druhej strane „absolútna“ povaha nevyhnutnosti spracúvania takýchto údajov znamená, že táto nevyhnutnosť sa posudzuje obzvlášť striktne.(20)
31. V druhom rade uvádzam, že hoci Súdny dvor už viackrát rozhodol o otázke zákonnosti uchovávania údajov na účely presadzovania práva, urobil tak v normatívnych a skutkových súvislostiach, ktoré sa výrazne odlišujú od prejednávanej veci. Súdny dvor tak rozhodol,(21) že právo Únie, tak ako je stanovené v smernici 2002/58/ES(22), z ktorej vyplýva, že používatelia elektronických komunikačných prostriedkov majú v zásade právo očakávať, že ich komunikácia a s ňou súvisiace údaje zostanú v prípade chýbajúceho súhlasu z ich strany anonymizované a nebudú môcť byť predmetom zaznamenania, bráni všeobecnému a nediferencovanému uchovávaniu údajov o prenose dát a polohe na účely boja proti trestnej činnosti bez ohľadu na stupeň ich závažnosti, pričom toto uchovávanie je prípustné za určitých podmienok len v prípade vážnej, skutočnej a aktuálnej alebo predvídateľnej hrozby pre národnú bezpečnosť. Dodal, že právo Únie naopak nebráni opatreniam, ktoré na účely boja proti závažnej trestnej činnosti umožňujú všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov týkajúcich sa občianskej totožnosti používateľov elektronických komunikačných prostriedkov a na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné, uchovávanie ich IP adries, a cielené uchovávanie údajov vymedzených na základe objektívnych a nediskriminačných faktorov, podľa kategórií dotknutých osôb alebo prostredníctvom geografického kritéria, na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné, s možnosťou jeho predĺženia, a aby urýchlene uchovali na potrebný čas údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb k dispozícii na určitú dobu, pokiaľ tieto opatrenia prostredníctvom jasných a presných pravidiel zabezpečujú, že uchovávanie dotknutých údajov podlieha dodržiavaniu príslušných hmotnoprávnych a procesných podmienok a že dotknuté osoby majú účinné záruky proti rizikám zneužitia.
32. Súdny dvor tiež použil kritérium týkajúce sa dodržiavania obmedzení toho, čo je úplne nevyhnutné na spracúvanie osobných údajov v kontexte prenosu, uchovávania a využívania údajov obsiahnutých v záznamoch o cestujúcich na letoch mimo EÚ, ktoré zostavujú leteckí dopravcovia (ďalej len „údaje PNR“) v záujme prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.(23) Súdny dvor mal príležitosť poukázať na to, že vzhľadom na to, že doba uchovávania údajov PNR môže podľa dohody o PNR medzi EÚ a Kanadou dosahovať až päť rokov, možno na základe tejto dohody disponovať informáciami o súkromnom živote cestujúcich v leteckej doprave mimoriadne dlho a pokiaľ ide o cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých nebolo zistené riziko v oblasti terorizmu alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti pri ich prílete do Kanady až do ich odletu z tejto tretej krajiny, nezdá sa, že by po ich odchode existoval aspoň nepriamy vzťah medzi ich údajmi PNR a účelom plánovanej dohody, ktorý by odôvodňoval uchovávanie týchto údajov. Dospel teda k záveru, že pokračujúce uchovávanie údajov PNR všetkých cestujúcich v leteckej doprave po ich odlete z Kanady na účely prípadného prístupu k uvedeným údajom bez ohľadu na akúkoľvek súvislosť s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti nie je odôvodnené.(24)
33. Súdny dvor sa v rámci prejudiciálneho konania vyjadril k platnosti a výkladu smernice (EÚ) 2016/681(25), ktorá ukladá leteckým dopravcom povinnosť odovzdávať údaje o každom cestujúcom, ktorý cestuje letom mimo EÚ medzi treťou krajinou a Európskou úniou, útvaru pre informácie o cestujúcich členského štátu určenia alebo odletu dotknutého letu na účely boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Takto prenášané údaje PNR podliehajú predbežnému posúdeniu zo strany útvaru pre informácie o cestujúcich počas obdobia šiestich mesiacov a následne sa uchovávajú 5 rokov na účely prípadného následného posúdenia príslušnými orgánmi členských štátov, čo môže viesť k tomu, že sa analýzy budú vykonávať počas dlhšieho obdobia, ak nie na neurčito, v prípade osôb, ktoré cestujú lietadlom častejšie ako raz za päť rokov. Súdny dvor rozhodol, že táto smernica nepochybne prináša vážne zásahy do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty, najmä v rozsahu, v akom sa snaží zaviesť nepretržitý, necielený a systematický režim dohľadu vrátane automatizovaného posudzovania osobných údajov všetkých osôb, ktoré využívajú služby leteckej dopravy, pričom je možné ju vykladať v súlade s článkami 7, 8 a 21 a článkom 52 ods. 1 Charty. Súdny dvor spresnil, že po uplynutí počiatočnej doby uchovávania v dĺžke šiestich mesiacov sa uchovávanie údajov PNR nezdá byť nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné, pokiaľ ide o cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých ani predbežné posúdenie, ani prípadné overenia vykonané počas počiatočného šesťmesačného obdobia uchovávania, ani žiadna iná okolnosť neodhalili existenciu objektívnych skutočností schopných preukázať riziko v oblasti teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou prepravou týchto cestujúcich. Naopak domnieval sa, že uchovávanie údajov PNR všetkých cestujúcich v leteckej doprave, na ktorých sa vzťahuje systém zavedený touto smernicou, počas počiatočnej doby šiestich mesiacov v zásade neprekračuje hranice toho, čo je striktne nevyhnutné.
34. Na rozdiel od judikatúry pripomenutej vyššie treba na jednej strane zdôrazniť, že odchylne od toho, čo je stanovené v oblasti spracúvania údajov v smernici 2002/58(26), súhlas dotknutej osoby nepredstavuje právny základ spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680. Ako sa uvádza v odôvodnení 35 tejto smernice, príslušné orgány môžu pri plnení úloh v oblasti predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov alebo výkonu trestných sankcií, ktoré sú im inštitucionálne zverené zákonom, požiadať fyzické osoby alebo im nariadiť, aby vyhoveli žiadostiam, ktoré im adresujú. Na druhej strane v prejednávanej veci nejde o automatizované uchovávanie a analýzu „oceánu údajov“(27) vytvorených v odvetví elektronických komunikácií alebo leteckej dopravy, uchovávaných súkromnými prevádzkovateľmi a prenášaných vyšetrovacím službám, ale o jediný policajný register obsahujúci údaje osôb, v prípade ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchali trestný čin, podozrivých a odsúdených osôb, ktorý je pod výlučnou kontrolou orgánu verejnej moci a je prísne dôverný.
35. Osobitosť právneho a skutkového kontextu uvedenej judikatúry podľa môjho názoru vylučuje, aby boli riešenia prijaté v tejto judikatúre jednoducho prebraté na účely odpovede na túto prejudiciálnu otázku, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi účelmi uchovávania údajov (ochrana národnej bezpečnosti, boj proti závažnej trestnej činnosti alebo trestným činom, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto judikatúry) a nevyhnutným vzťahom medzi dôležitosťou týchto účelov a stupňom závažnosti zásahu do základných práv, ktorý by mohol byť odôvodnený.(28) Inými slovami, tvrdenie, že boj proti trestnej činnosti vo všeobecnosti môže odôvodniť len zásah, ktorý nie je závažnej povahy,(29) nemožno v prejednávanej veci prijať, inak sa výrazne zníži potrebný účinok smernice 2016/680 a nástrojov vnútroštátneho vyšetrovania/verejnej bezpečnosti, ako je predmetný policajný register, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, ktorého účel vyjadruje práve potrebu mať možnosť primeraným spôsobom spracúvať údaje na potreby polície. Treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnení 10 a 11 smernice 2016/680, normotvorca Únie mal v úmysle prijať pravidlá, ktoré zohľadňujú osobitnú povahu oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. V tejto súvislosti sa v odôvodnení 12 uvádza, že činnosti, ktoré vykonáva polícia alebo iné orgány presadzovania práva, sa sústreďujú predovšetkým na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie, vrátane policajných činností, pri ktorých nie je vopred známe, či je skutok trestným činom.(30)
36. Po tretie treba uviesť, že článok 7 Charty, týkajúci sa rešpektovania súkromného a rodinného života, obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným článkom 8 ods. 1 EDĽP, a že ochrana osobných údajov zohráva zásadnú úlohu pri výkone práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 8 EDĽP. V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty je tak potrebné priznať uvedenému článku 7 rovnaký zmysel a rozsah, aké sú priznané článku 8 ods. 1 EDĽP, tak ako ho vykladá judikatúra ESĽP.(31)
37. ESĽP sa domnieva, že ochrana osobných údajov zohráva zásadnú úlohu pri výkone práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 8 EDĽP a že už samotné ukladanie údajov týkajúcich sa súkromného života jednotlivcov predstavuje zásah do práva podľa článku 8 bez ohľadu na to, či sa uložené informácie následne použijú. Podľa tohto súdu musí vnútroštátne právo najmä zabezpečiť, aby tieto údaje boli relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sú zaznamenané, a aby sa uchovávali vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb maximálne počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, na ktoré sú zaznamenané. Vnútroštátne právo musí tiež obsahovať účinné záruky ochrany uložených osobných údajov pred ich nesprávnym použitím a ich zneužitím, a zároveň musia poskytovať konkrétnu možnosť podať žiadosť o vymazanie uložených údajov. ESĽP však zdôraznil, že si je plne vedomý toho, že vnútroštátne orgány sú na účely ochrany svojho obyvateľstva povinné vytvárať registre, ktoré účinne prispievajú k potláčaniu a predchádzaniu niektorým trestným činom, najmä tých najzávažnejších. Takéto mechanizmy však nemožno vykonávať s neprimeranou logikou maximalizácie informácií, ktoré sú do týchto registrov pridávané a doby ich uchovávania.(32) Pokiaľ ide o poslednú uvedenú otázku, ESĽP sa domnieva, že neexistencia maximálnej doby uchovávania osobných údajov odsúdených osôb nie je nevyhnutne nezlučiteľná s článkom 8 EDĽP, ale o to viac je v tomto prípade potrebná existencia a fungovanie určitých procesných záruk.(33)
D. O zásahu do základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty
38. Ako vyplýva z článku 68 ZMVR a z pripomienok predložených na pojednávaní bulharskou vládou, údaje, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, zahŕňajú okrem iného osobný stav dotknutých osôb, trestné činy, zo spáchania ktorých je táto osoba podozrivá alebo za ktoré bola odsúdená, jej odtlačky prstov, fotografie, odbery vzoriek DNA na účely profilácie. Keďže tieto údaje tak obsahujú informácie o identifikovaných fyzických osobách, rôzne spôsoby spracúvania týchto údajov sa dotýkajú základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zaručené v článku 7 Charty. Okrem toho sa na operácie spracúvania týchto údajov podľa vnútroštátnej právnej úpravy tiež vzťahuje článok 8 Charty z dôvodu, že predstavujú spracúvanie osobných údajov v zmysle tohto článku, a teda nevyhnutne musia spĺňať požiadavky ochrany údajov, ktoré stanovuje uvedený článok.(34)
39. Podobne ako ESĽP, podľa ktorého už samotné ukladanie údajov týkajúcich sa súkromného života jednotlivcov predstavuje zásah do práva podľa článku 8 EDĽP(35), aj Súdny dvor sa domnieva, že samotné uchovávanie údajov predstavuje zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty, bez ohľadu na to, či predmetné informácie týkajúce sa súkromného života majú alebo nemajú citlivú povahu, či pre dotknuté osoby z dôvodu tohto zásahu vyplynuli alebo nevyplynuli prípadné nepriaznivé následky, alebo či sa uchovávané údaje následne použijú alebo nie.(36)
40. Pokiaľ ide o závažnosť zásahu, ktorý predstavuje uchovávanie údajov, tá bola zistená vzhľadom na povahu niektorých údajov, najmä biometrických a genetických údajov obsiahnutých v policajnom registri, pričom Súdny dvor označil za významné riziká, ktoré predstavuje spracúvanie citlivých údajov pre práva a slobody dotknutých osôb, najmä v súvislosti s úlohami príslušných orgánov na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680.(37) V tejto súvislosti sa v odôvodnení 23 tejto smernice uvádza, že vzhľadom na komplexnosť a citlivosť genetických informácií existuje vysoké riziko, že prevádzkovateľ údaje zneužije a opakovane použije na rôzne účely. V odôvodnení 51 smernice sa uvádza, že riziko pre práva a slobody fyzických osôb môžu vyplývať zo spracúvania údajov, ktoré by mohlo viesť k ujme na zdraví, majetkovej alebo nemajetkovej ujme, najmä ak sa spracúvajú genetické údaje alebo biometrické údaje na individuálnu identifikáciu osoby alebo ak sa spracúvajú údaje týkajúce sa uznania viny zo spáchania trestného činu a priestupku.
41. Záver o závažnosti zásahu ovplyvňuje aj doba uchovávania údajov v policajnom registri, v tom zmysle, že toto uchovávanie je možné počas celého života odsúdeného. Napokon z článku 26 ods. 6 ZMVR vyplýva, že osobné údaje sa môžu odovzdávať príslušným orgánom a príjemcom v členských štátoch Únie, orgánom a agentúram Únie, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom smernice 2016/680 je uľahčiť voľný tok osobných údajov medzi príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu v rámci Únie a prenos takýchto osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám v záujme zabezpečenia účinnej justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce.(38) V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že právo na ochranu osobných údajov vyžaduje najmä to, aby bola v prípade prenosu osobných údajov z Únie do tretích krajín zabezpečená kontinuita vysokej úrovne ochrany slobôd a základných práv, ktoré priznáva právo Únie.(39)
42. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nepochybne prináša vážne zásahy do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty, najmä v rozsahu, v akom sa snaží zaviesť nástroj na trvalé uchovávanie citlivých údajov odsúdených osôb, ktoré môžu prekročiť hranice dotknutého štátu.
E. O odôvodnení zásahu
43. Ako bolo vysvetlené, základné práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami a z článku 52 ods. 1 Charty vyplýva, že pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných.(40) Podľa odôvodnenia 26 smernice 2016/680 môžu donucovacie orgány vykonávať činnosti na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu, pokiaľ sú stanovené právnymi predpismi a predstavujú nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s náležitým zreteľom na oprávnené záujmy dotknutej fyzickej osoby.
44. Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality, treba pripomenúť, že ochrana základného práva na rešpektovanie súkromného života v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vyžaduje, aby výnimky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov nepôsobili nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými opatreniami vhodnými na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu. Okrem toho cieľ všeobecného záujmu nemožno sledovať bez zohľadnenia skutočnosti, že ho treba zosúladiť so základnými právami, ktorých sa dotklo opatrenie, a to náležitým vyvážením cieľa všeobecného záujmu a dotknutých práv, aby sa zabezpečilo, že nepríjemnosti spôsobené týmto opatrením nebudú neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. Možnosť odôvodniť obmedzenie práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty treba posudzovať prostredníctvom merania závažnosti zásahu, ktorý spôsobí takéto obmedzenie, a overenia, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením priamo úmerná tejto závažnosti.(41)
1. O dodržaní zásady zákonnosti
45. Požiadavka, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie výkonu základných práv stanovené zákonom, predpokladá, že samotný právny základ, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva. V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného rozhodol, že právna úprava obsahujúca opatrenie umožňujúce takýto zásah musí stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje boli prenesené, mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť tieto údaje pred rizikom zneužitia. V dôsledku toho musí byť právny základ každého spracúvania osobných údajov, ktoré patrí do pôsobnosti smernice 2016/680, ako to navyše zdôraznil normotvorca Únie v odôvodnení 33 tejto smernice, jasný a presný a jeho uplatňovanie musí byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahuje. Konkrétne musia byť tieto osoby schopné identifikovať okolnosti a podmienky, za akých môže byť rozsah práv, ktoré im priznáva uvedená smernica, predmetom obmedzenia.(42)
46. Preskúmanie vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania doplneného pripomienkami bulharskej vlády, podľa môjho názoru umožňuje konštatovať, že požiadavka týkajúca sa „kvality“ zákona je splnená, pričom treba pripomenúť, že táto požiadavka nevylučuje, aby bolo predmetné obmedzenie formulované dostatočne široko na to, aby sa mohlo prispôsobiť zmenám situácií.(43)
47. Zdá sa teda, že podľa článku 27 ZMVR je jediným účelom zaznamenávania a uchovávania údajov v policajnom registri ochrana národnej bezpečnosti, boj proti trestnej činnosti a udržanie verejného poriadku a spracúvanie má uľahčiť operatívne vyšetrovanie podrobne opísané v článku 8 tohto zákona.(44) V článku 68 ZMVR a článku 28 Naredba za reda za izvaršvane i snemane na policejska registracia (vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonaní a vymazaní policajného záznamu, ďalej len „NRISPR“) dostatočne podrobne stanovuje rozsah spracúvania, pokiaľ ide o povahu príslušných trestných činov, dotknuté údaje, podmienky, na základe ktorých sa údaje získavajú, informačné fondy, v ktorých sa spracúvajú, a dobu ich uchovávania. Vnútroštátna právna úprava výslovne a v súlade s odôvodnením 26 smernice 2016/680 stanovuje postupy na zachovanie integrity a dôvernosti osobných údajov ako aj na ich likvidáciu prostredníctvom informácií poskytnutých dotknutej osobe v súlade s článkom 54 a 55 zakon za zaštita na ličnite danni (zákon o ochrane osobných údajov), najmä pokiaľ ide o práva dotknutej osoby požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom, na ich opravu alebo vymazanie. V tejto súvislosti sú dôvody na vymazanie, postup a účinky vymazania uvedené v článku 68 ZMVR a v článku 18 a nasl. NRISPR. Tieto ustanovenia sú formulované dostatočne presne a jasne na to, aby adresátom zákona umožnili prispôsobiť ich správanie a spĺňajú tak požiadavku predvídateľnosti vyplývajúcej z judikatúry ESĽP.(45)
2. O rešpektovaní podstaty základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty
48. Pokiaľ ide o podstatu základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zakotvené v článku 7 Charty, povaha týchto informácií obsiahnutých v policajnom registri sa obmedzuje na určité aspekty tohto súkromného života týkajúce sa trestnej minulosti dotknutej osoby, čo neumožňuje vyvodiť závery týkajúce sa vo všeobecnosti súkromného života tejto osoby, ako sú jej každodenné zvyklosti, miesta jej trvalého alebo prechodného pobytu, každodenné alebo iné presuny, vykonávané činnosti, spoločenské vzťahy tejto osoby a spoločenské kruhy, v ktorých sa pohybuje, a tak stanoviť jej profil. Pokiaľ ide o podstatu práva na ochranu osobných údajov zakotveného v článku 8 Charty, z vyššie uvedených úvah vyplýva, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vymedzuje účely spracovania údajov a stanovuje taxatívny výpočet uchovávaných údajov a pravidiel určených na zabezpečenie prístupu k nim, ich opravu alebo vymazanie. Za týchto podmienok zásah, ktorý vyplýva z uchovávania údajov stanoveného touto právnou úpravou, nenarúša podstatu základných práv zakotvených vo vyššie uvedených článkoch.(46)
3. O cieli všeobecného záujmu a vhodnosti predmetného spracovania údajov z hľadiska tohto cieľa
49. Ako bolo konštatované v týchto návrhoch, údaje získané vykonaním policajného záznamu osôb podľa článku 68 ZMVR sa používajú na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržanie verejného poriadku. Bulharská vláda uviedla, že údaje sa zhromažďujú a spracúvajú na účely trestného konania, v rámci ktorého bolo voči dotknutej osobe vznesené obvinenie, ako aj na porovnanie s inými údajmi získanými počas vyšetrovaní iných trestných činov. Tento druhý účel sa týka aj porovnania s údajmi získanými v iných členských štátoch.(47)
50. Podľa vlády toto spracúvanie spadá do rozsahu operatívnej vyšetrovacej činnosti uvedenej v článku 8 ZMVR, ktorej účely sú vymedzené takto: predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, ohrozenia národnej bezpečnosti a porušovania verejného poriadku; pátranie po osobách, ktoré sa vyhýbajú trestnej zodpovednosti alebo sa vyhýbajú výkonu trestu v trestných veciach, v ktorých sa vedie trestné stíhanie, ako aj pátranie po nezvestných osobách; pátranie po veciach, ktoré sú predmetom alebo nástrojom spáchania trestného činu alebo ktoré môžu slúžiť ako dôkaz, ako aj príprava a uchovávanie vecných dôkazov a ich predloženie príslušným justičným orgánom.
51. Súdny dvor spresnil, že cieľ ochrany verejnej bezpečnosti predstavuje cieľ všeobecného záujmu Únie, ktorým možno odôvodniť zásahy, a to aj závažne, do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty. Okrem toho takáto ochrana tiež prispieva k ochrane práv a slobôd iných. V tejto súvislosti článok 6 Charty stanovuje právo každej osoby nielen na slobodu, ale aj na bezpečnosť, pričom toto ustanovenie zaručuje práva zodpovedajúce tým, ktoré sú zaručené v článku 5 EDĽP.(48) Vo veci týkajúcej sa zlučiteľnosti získavania údajov uvedených v tom istom bulharskom policajnom registri Súdny dvor jasne rozhodol, že toto spracúvanie údajov týkajúcich sa obvinených osôb v rámci trestného konania na účely ich registrácie sleduje ciele stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, najmä ciele týkajúce sa predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, ktoré predstavujú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou. Dodal, že takéto získavanie môže prispieť k cieľu stanovenému v odôvodnení 27 smernice 2016/680, podľa ktorého v záujme predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania a stíhania je nevyhnutné, aby príslušné orgány spracúvali osobné údaje, ktoré boli získané v kontexte predchádzania konkrétnym trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, aj mimo tohto kontextu s cieľom rozvíjať poznatky o trestnej činnosti a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi.(49) Tieto úvahy samozrejme platia aj pre opatrenie na uchovávanie údajov.
52. Skutočnosť, že uchovávanie údajov v policajnom registri je spracúvaním umožňujúcim dosiahnuť ciele všeobecného záujmu spočívajúce v odhaľovaní a v dôsledku toho predchádzaní trestným činom, sa mi zdá ťažko spochybniteľná. Je zrejmé, že policajný register, ktorý obsahuje občiansku totožnosť, fotografie, biometrické a genetické údaje – a teda aj fyzické vlastnosti osoby, ktoré sú jedinečné a ktoré nie je možné sfalšovať –, predstavuje pre bezpečnostné služby plne relevantný vyšetrovací nástroj na účely objasňovania trestných činov a identifikácie ich páchateľov. V tomto zmysle predmetná vnútroštátna právna úprava spĺňa objektívne kritériá, ktoré stanovujú vzťah medzi uchovávanými údajmi a sledovaným účelom.(50)
4. O nevyhnutnosti a primeranosti predmetného zásahu
53. Hoci uchovávanie údajov v predmetnom policajnom registri je zjavne spôsobilé na dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu, treba overiť, či zásah do práv zaručených článkami 7 a 8 Charty, ktorý vyplýva z takéhoto uchovávania, je obmedzený na to, čo je striktne nevyhnutné, v tom zmysle, že tento cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do týchto základných práv dotknutých osôb, a či tento zásah nie je neprimeraný vo vzťahu k tomuto cieľu, čo zahŕňa najmä vyváženie dôležitosti tohto cieľa a závažnosti uvedeného zásahu.(51)
54. Pri výkone tejto kontroly je potrebné v prejednávanej veci zohľadniť účel policajného registra, povahu dotknutých trestných činov a počet osôb, ktoré v ňom môžu mať záznam, osobitnú citlivosť zhromaždených osobných údajov a dobu ich uchovávania, právne a/alebo technické záruky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou na nahliadnutie do registra a na kontrolu uchovávania údajov v ňom.
a) O účele registra
55. Írska vláda vo svojich písomných pripomienkach v podstate uviedla, že uchovávanie údajov môže byť nevyhnutné na účely súvisiacej kontroly, ktorá slúži verejnému záujmu v oblasti predchádzania trestnej činnosti a ochrany verejnej bezpečnosti. Do informácií obsiahnutých v policajnom registri by preto malo byť možné nahliadnuť nielen na účely pátrania po páchateľoch trestných činov, ale aj na správne policajné účely v rámci vyšetrovania pred rozhodnutím o prijatí do zamestnania alebo o povolení týkajúcom sa niektorých zamestnaní vo verejnej službe alebo citlivých zamestnaní, pričom cieľom je overiť, či správanie dotknutých osôb nie je nezlučiteľné s výkonom týchto funkcií.
56. Bulharská vláda na pojednávaní potvrdila to, čo možno vyvodiť z výslovného znenia článku 27 ZMVR, a to, že predmetný policajný register je nástrojom na pomoc pri súdnom, nie správnom vyšetrovaní. Toto zistenie má určitý význam, pokiaľ ide o dôsledky záznamu v evidenčnom registri, pretože skutočnosť, že osoba má predchádzajúci záznam v registri, nie je spojená s nemožnosťou vykonávať určité pracovné činnosti.(52) Predmetný policajný záznam nie je ani trestom, ani dodatočnou sankciou, jeho účel je jasne obmedzený na súdne vyšetrovanie a jeho použitie je vyhradené pre útvary podliehajúce povinnosti mlčanlivosti.
57. Nič to však nemení na tom, že ide o jediný register slúžiaci pre mimoriadne široké účely justičnej polície, ktorý obsahuje rôznorodé informácie od jednoduchých údajov o osobnom stave až po biometrické a genetické údaje a v ktorom sú uvedené osoby, ktoré nemajú rovnaké procesné postavenie. Namiesto jedného a toho istého spracovania zahŕňajúceho všetky informácie sa v iných právnych úpravách považovalo za vhodnejšie stanoviť viacero policajných registrov na osobitné účely, ktoré majú jediné použitie a zaznamenávajú určitý typ údajov.
b) O trestných činoch a dotknutých osobách
58. Uchovávanie údajov v policajnom registri sa týka osôb, ktoré boli obvinené a odsúdené za úmyselné trestné činy stíhané ex offo v tom zmysle, že obžalobu podal prokurátor. Podľa informácií bulharskej vlády sú z tejto kategórie vylúčené neúmyselné trestné činy, prečiny a trestné činy súkromnej povahy, ako aj niektoré trestné činy, za ktoré bola uložená správna sankcia. Už bolo uvedené, že veľká väčšina trestných činov upravených v Trestnom zákone je úmyselná a takmer všetky sú stíhané ex offo.(53)
59. Treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava sa netýka taxatívne vymenovaných trestných činov, nerozlišuje medzi trestnými činmi podľa ich povahy, ktorá samotná súvisí so závažnosťou skutku a s uplatniteľným trestom, ani nestanovuje kritérium týkajúce sa presnej výšky trestu odňatia slobody. Rôzne protiprávne konania sú teda zoskupené do jediného a širokého celku rôznych protiprávnych konaní, aj keď s výhradou spojenou s nevyhnutnosťou úmyselného zavinenia, čo vedie a priori k vylúčeniu menej závažných trestných činov, pri ktorých stačí samotné fyzické spáchanie trestného činu,(54) ako aj trestných činov charakterizovaných jednoduchým zavinením z neopatrnosti alebo nedbanlivosti. Keď bola bulharská vláda na pojednávaní požiadaná o spresnenie obsahu predmetnej kategórie trestných činov, žiaľ iba konštatovala, že nejde len o trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najmenej päť rokov.
60. Pokiaľ ide o dotknuté osoby, treba poznamenať, že sporné spracúvanie údajov je obmedzené vzhľadom na vek dotknutých osôb, pretože z článku 4 NRISPR vyplýva, že maloleté osoby nepodliehajú registrácii v policajnom registri, čím sa počet osôb zapísaných do tohto registra primerane znižuje. Predmetné opatrenie rozlišuje dve kategórie jednotlivcov, a to obvinené osoby a odsúdené osoby. Takto vymedzenými osobami môžu byť najmä osoby, ktoré boli v rámci uplatniteľných vnútroštátnych postupov a na základe objektívnych a nediskriminačných faktorov vopred identifikované ako osoby, ktoré predstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť alebo pre udržanie verejného poriadku. Členské štáty tak majú okrem iného možnosť prijať opatrenia na uchovávanie údajov týkajúcich sa osôb, voči ktorým bolo na základe takejto identifikácie vznesené obvinenie, t. j. kategória osôb, u ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchali trestný čin, alebo ktoré boli odsúdené, čo odráža skutočnosť, že bola vyvodená ich trestná zodpovednosť, čo sú situácie, v ktorých existuje vysoké riziko opakovania trestnej činnosti.(55) Opakovanie trestnej činnosti, chápané v širšom zmysle slova opakovaného porušovania, je javom, ktorý sa každý členský štát snaží zmerať a pochopiť jeho určujúce faktory, pričom ide o citlivú úlohu, ktorá závisí od dostupnosti objektívnych a spoľahlivých štatistických údajov o trestnej činnosti. Ak tieto údaje existujú, môžu odhaliť, že trestnoprávna minulosť je dôležitým určujúcim faktorom opakovania trestnej činnosti.(56)
61. Treba tiež poznamenať, že obvinené osoby a ich údaje „zmiznú“ z policajného registra, ak sa trestné konanie, ktoré sa ich týka, zastaví alebo vedie k oslobodzujúcemu rozsudku podľa článku 68 ZMVR, čo má nepochybne vplyv na počet osôb zapísaných v registri, ktorý bulharská vláda nebola schopná oznámiť.(57)
c) O povahe údajov a dobe uchovávania
62. Pokiaľ ide o dotknuté údaje, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na zvýšenú ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním citlivých údajov je potrebné, aby prevádzkovateľ zabezpečil, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť použitím iných kategórií údajov, ako sú kategórie uvedené v článku 10 smernice 2016/680.(58) Ako je uvedené vyššie, údaje, ktoré sa majú uchovávať, jednoznačne môžu prispieť k predchádzaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu trestných činov súvisiacich s bojom proti trestnej činnosti a udržiavaním verejného poriadku. Domnievam sa, že tieto účely možno len na základe údajov o občianskom stave alebo fotografií dotknutej osoby len ťažko rovnako účinne dosiahnuť len pomocou údajov o osobnom stave alebo fotografií dotknutej osoby, lebo by tým bola neprimerane obmedzená schopnosť vyšetrovateľov objasniť trestné činy na základe porovnania údajov získaných počas vyšetrovania s údajmi zaznamenanými v registri pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.(59) Našťastie už pominulo obdobie, keď sa priznanie považovalo za kráľa dôkazov, a dôkazy získané technickými a forenznými policajnými zložkami v hierarchii dôkazov s úspechom nahradili spochybniteľné dôkazy. Možno teda dospieť k záveru, že dotknuté údaje sú relevantné a zároveň nie sú neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú.
63. Okrem toho treba uviesť, že dotknutá vnútroštátna právna úprava nestanovuje presnú maximálnu dobu uchovávania informácií zaznamenaných v registri, keďže údaje niektorých obvinených osôb sa uchovávajú len počas trvania konania, ktoré končí rozhodnutím o zastavení alebo oslobodení, alebo do konca ich života v prípade osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené. Podľa informácií poskytnutých bulharskou vládou na pojednávaní, ktoré prináleží overiť [vnútroštátnemu] súdu, k zrušeniu dochádza ex offo v prípade úmrtia dotknutej osoby, pričom dedičia majú okrem iného právo požiadať o vymazanie záznamu podľa článku 68 ods. 6 ZMVR. Je potrebné sa domnievať, že táto situácia predstavuje vo vzťahu k zneniu článku 5 smernice 2016/680 nestanovenie primeraných lehôt na vymazanie osobných údajov v tom zmysle, že pojem lehota musí nevyhnutne zodpovedať obdobiu vyjadrenému v rokoch, mesiacoch alebo dňoch? V prípade kladnej odpovede by to isté ustanovenie znamenalo alternatívne stanovenie lehôt na pravidelné overovanie nevyhnutnosti uchovávania takýchto údajov vo vnútroštátnej právnej úprave.(60)
64. Pokiaľ ide o údaje obvinených osôb a vzhľadom na rozhodnutie bulharského zákonodarcu neuchovávať ich v prípade, že na konci konania, ktoré sa ich týka, nedôjde k odsúdeniu, nevyhnutne náhodné trvanie konania neumožňuje inú voľbu, ako formálne stanoviť lehotu na zabránenie neprimeranej dĺžke konania. Pokiaľ ide o odsúdené osoby, domnievam sa, že zmienka o smrti je skutočne časovým obmedzením spojeným s biologickým životom dotknutej osoby, čo vylučuje akúkoľvek kvalifikáciu doby uchovávania údajov ako neurčitej alebo neobmedzenej.(61) Uplynutie doby uchovávania je vopred určené, aj keď je presný dátum uchovávania už zo svojej podstaty neurčitý. V každom prípade poukazujem na to, že bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že existuje pravidelná interná kontrola záznamov v registri, ktoré sa v prejednávanej veci vykonáva každé tri mesiace, čo spĺňa požiadavky článku 5 smernice 2016/680.
65. Je však nesporné, že v závislosti od veku, v akom bol voči dotknutej osobe vykonaný záznam v registri, a od veku v čase smrti, môžu byť údaje uchovávané veľmi dlho, dlhšie, ako je obdobie stanovené na zistenie opakovania trestnej činnosti alebo ako je premlčacia lehota na začatie trestného stíhania za najzávažnejší trestný čin.(62) Táto doba uchovávania je však odôvodnená účelom spracovania údajov zo strany justičnej polície, t. j. zhromažďovaním indícií a dôkazov s cieľom identifikovať páchateľov v minulosti alebo v budúcnosti spáchaných trestných činov, vzhľadom na to, že riziko spojené s trestnými činmi bez ohľadu na ich závažnosť má všeobecnú a trvalú povahu.(63) Skutočnosť, že nevyriešené prípady sú niekedy vyriešené s veľkým oneskorením, poukazuje na veľké ťažkosti, ktorým čelia vyšetrovacie útvary, ako aj na význam dlhodobého uchovávania biometrických a genetických údajov zhromaždených v registroch.(64)
d) O existencii právnych a technických záruk v oblasti uchovávania údajov a prístupu k nim
66. Primeranosť zásahu, ktorý vyplýva z uchovávania údajov nachádzajúcich sa v policajnom registri, nemožno preskúmať nezávisle od pravidiel upravujúcich prístup k tomuto registru a kontrolu dôvodov uchovávania údajov v tomto registri. Podľa ESĽP, ak si štát prizná najširšiu právomoc uchovávať údaje na dobu neurčitú, rozhodujúca je existencia a fungovanie určitých účinných záruk. Vnútroštátne právo tak musí obsahovať záruky, ktoré účinne chránia zaznamenané osobné údaje pred ich nesprávnym použitím a ich zneužitím, a umožniť vymazanie týchto údajov, keď sa ich ďalšie uchovávanie stane neprimeraným, najmä poskytnutím konkrétnej možnosti požiadať o vymazanie uložených údajov.(65)
1) O podmienkach nahliadnutia do registra
67. Z odôvodnení 28, 56 a 57 smernice 2016/680 a z jej článkov 24, 25 a 29 vyplýva, že členské štáty musia prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje spracúvali tak, aby sa zabezpečila primeraná úroveň bezpečnosti a dôvernosti vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom a zariadeniu používanému na spracúvanie alebo neoprávnenému využitiu týchto údajov a zariadení. Tieto opatrenia zahŕňajú vedenie záznamov zo strany prevádzkovateľa, ktoré sú schopné poskytnúť dozornému orgánu na jeho žiadosť určité informácie o vykonávanom spracúvaní údajov, ako aj logy o určitých operáciách spracúvania, ako je nahliadanie, prenos a vymazanie. Podľa odôvodnenia 60 smernice 2016/680 musí prevádzkovateľ prijať opatrenia na zmiernenie predtým posúdených rizík spojených s príslušným spracúvaním, rizík spojených najmä s neoprávneným poskytnutím a prístupom k údajom.
68. Bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že vnútroštátna právna úprava je v súlade s týmito požiadavkami, pričom poukázala na existenciu súboru pravidiel, ktoré stanovujú najmä vypracovanie menných zoznamov zamestnancov s prístupom k údajom, povinnosť každého používateľa uviesť odôvodnenie svojho práva na prístup, svoju totožnosť a dátum a čas prístupu.(66) Zdá sa, že tieto záruky týkajúce sa okruhu osôb oprávnených nahliadať do registra a postupov nahliadania do registra môžu zabrániť zneužitiu alebo podvodnému využívaniu prístupu k registru, a teda neprimeranému zásahu do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
2) O kontrole uchovávania údajov v registri
69. Je nesporné, že vyššie uvedená kontrola, ako je stanovená v článku 68 ods. 6 ZMVR, má dvojakú povahu, pretože sa vykonáva z úradnej moci príslušnými orgánmi vo forme vlastnej kontroly a na základe odôvodnenej žiadosti dotknutej osoby alebo jej dedičov, pričom dôvody na vymazanie záznamu z registra sú v oboch prípadoch taxatívne uvedené v tomto ustanovení. Medzi tieto dôvody nepatrí situácia jednotlivca, v prípade ktorého došlo k zahladeniu odsúdenia, čo vedie k výmazu príslušného odsúdenia z registra trestov, a iba dôvod uvedený v článku 68 ods. 6 bode 1 ZMVR týkajúci sa záznamu vykonaného v rozpore so zákonom môže byť dôvodom žiadosti na vymazanie odsúdenej osoby, ktorá bola ako v prejednávanej veci podaná počas jej života, a teda pred uplynutím zákonnej lehoty uchovávania stanovenej ku dňu jej smrti.
70. Bulharská vláda, ktorej bola na pojednávaní položená otázka týkajúca sa rozsahu článku 68 ods. 6 ZMVR vo vzťahu k jeho uplatňovaniu príslušnými orgánmi a súdmi, spresnila, že toto ustanovenie umožňuje zmeniť záznam týkajúci sa obvinenej osoby, ktorý sa stal nesprávnym v dôsledku prekvalifikovania trestného činu súdom. Vylúčila akúkoľvek možnosť vymazania záznamu z registra v dôsledku skutočnosti, že došlo k zahladeniu odsúdenia odsúdenej osoby. V tejto súvislosti poznamenávam, že predmetný register predstavuje vyšetrovací nástroj, ktorého cieľom je uľahčiť operatívnu činnosť justičnej polície, a nie v pravom zmysle slova register predchádzajúcich trestných činov, akým je register trestov. Tieto dva nástroje neslúžia rovnakému účelu: jeden je pamäťou určenou výlučne na použitie vyšetrovateľmi, aby im z dlhodobého hľadiska umožnila objasniť minulé alebo budúce trestné činy a druhý je určený na usmernenie práce sudcov pri ukladaní trestnej sankcie v danej veci. Takto by sa jednotlivec, voči ktorému došlo k zahladeniu odsúdenia, vedúceho k vymazaniu dotknutého odsúdenia z registra trestov, mohol v prípade potreby ocitnúť v situácii osoby, ktorá spáchala trestný čin prvý raz, pričom by jej mohli byť uložené miernejšie tresty alebo úpravu výkonu trestu. Uchovávanie jeho údajov v registri je však v zásade naďalej nevyhnutné vzhľadom na širší cieľ tohto registra týkajúci sa odhaľovania, objasňovania a predchádzania trestným činom.
71. Z pripomienok bulharskej vlády však vyplýva, že dôvod uvedený v článku 68 ods. 6 bode 1 ZMVR nezahŕňa posúdenie nevyhnutnosti uchovávania údajov pokiaľ ide o jeho časový rozmer. Zdá sa, že vo vnútroštátnej právnej úprave neexistuje žiadne ustanovenie ani správna alebo súdna prax, ktoré by príslušnému orgánu umožňovali v rámci štvrťročných overení vymazať zápis z registra alebo dotknutému jednotlivcovi požiadať o jeho vymazanie, ak uchovávanie osobných údajov už nie je nevyhnutné vzhľadom na čas, ktorý uplynul od ich zaznamenania. Zdá sa, že ani vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vymazanie, nie je schopný vykonať takéto posúdenie.
F. Predbežný záver
72. Možno sa domnievať, že vyššie opísané kritériá uchovávania údajov sú dostatočne cielené, primerané a konkrétne a že dotknuté spracúvanie osobných údajov je v súlade s obmedzeniami toho, čo je nevyhnutné alebo absolútne nevyhnutné? Súdny dvor by mohol na túto otázku odpovedať záporne z nasledujúcich dôvodov.
73. Po prvé, je dôležité zdôrazniť, že otázka nevyhnutnosti uchovávania osobných údajov je obzvlášť naliehavá, keď je spracúvanie osobných údajov povolené na preventívne účely, ako je to v tomto prípade. V tomto ohľade je skutočným kritériom odôvodňujúcim zaznamenávanie a uchovávanie údajov v predmetnom policajnom registri nebezpečnosť dotknutých osôb, ktorá predpokladá posúdenie rizika. V prejednávanej veci treba konštatovať, že toto posúdenie sa končí len samotným zistením existencie podozrenia alebo dôkazu o spáchaní úmyselného trestného činu, čo je veľmi neurčité kritérium, pokiaľ vôbec takéto kritérium existuje, keďže ide o znak skutkovej podstaty trestného činu alebo dokonca o samotný základ trestnej zodpovednosti. Zdá sa mi teda, že vnútroštátny režim uchovávania zohľadňuje minimálny stupeň závažnosti vo vzťahu k trestnému činu a pokrýva širokú škálu trestných činov proti spoločenskému poriadku bez toho, aby sa a priori vyžadovala sankcia spočívajúca v treste odňatia slobody, čo znamená, že ho možno považovať za uplatniteľný bez ohľadu na povahu alebo závažnosť trestného činu.(67) Pripomínam, že Súdny dvor sa domnieval, že bulharská právna úprava, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhanej ex offo, je v zásade v rozpore s požiadavkou stanovenou v článku 10 smernice 2016/680, pretože môže viesť k nediferencovanému a všeobecnému získavaniu takých údajov, keďže pojem „úmyselný trestný čin stíhaný ex offo“ má obzvlášť všeobecný charakter a môže sa uplatňovať na veľký počet trestných činov bez ohľadu na ich povahu a závažnosť.(68)
74. Štatistické štúdie síce môžu odhaliť, že trestná minulosť osoby je dôležitým určujúcim faktorom opakovania trestnej činnosti, ale zároveň poukazujú na existenciu objektívnych faktorov, ktoré zvyšujú riziko opakovania trestnej činnosti, ktoré súvisia najmä s pohlavím, vekom a povahou prvého trestného činu, dobou potrebnou na opakovanie trestnej činnosti a skutočnosťou, že opakovanie trestnej činnosti úzko súvisí s povahou trestného činu, za ktorý bola osoba zadržaná.(69) Tým, že sa ako kritérium uchovávania údajov až do smrti dotknutej osoby používa akékoľvek odsúdenie za úmyselný trestný čin, vrátane prvého odsúdenia,(70) sa však zdá, že základnou logikou spracúvania takýchto údajov je osobitne široké zachytenie priebehu trestnej činnosti z hľadiska povahy a/alebo závažnosti trestných činov, ako aj veku páchateľa. Podobne ako ESĽP je možné si položiť otázku, či tento typ logiky, dovedený do určitého extrému, v praxi nevedie k odôvodneniu uchovávania informácií o celej populácii a o ich zosnulých príbuzných, čo by bolo určite neprimerané a irelevantné.(71) Poznamenávam, že Súdny dvor rozhodol, že samotná skutočnosť, že je osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, sa však nemôže považovať za skutočnosť, ktorá sama osebe umožňuje predpokladať, že získavanie jej biometrických a genetických údajov je úplne nevyhnutné s ohľadom na ciele, ktoré sleduje.(72)
75. V druhom rade sa zdá, že údaje sa uchovávajú bez ohľadu na nevyhnutnosť ich ukladania až do smrti dotknutej osoby. Vzhľadom na znenie a výklad článku 68 ods. 6 ZMVR sú príslušné orgány oprávnené vymazať údaje len za výnimočných okolností, ktoré nesúvisia s vývojom situácie osoby od vykonania záznamu v registri. To isté logicky platí aj pre žiadosť o vymazanie stanovenú v tom istom predpise, ktorú má možnosť podať uvedená osoba a ktorá nie je dostatočne účinná, pretože neumožňuje overiť, či je doba uchovávania údajov primeraná účelu daného zásahu. Toto posúdenie by malo zohľadňovať rôzne kritériá, akými sú povaha a závažnosť zistených skutočností, čas, ktorý uplynul od spáchania skutkov, zostávajúca zákonná doba uchovávania alebo vek žiadateľa v danej veci, a to vzhľadom na jeho osobnú situáciu, pokiaľ ide o vek, v ktorom spáchal skutky, jeho následné správanie (sociálne začlenenie, odškodnenie obetí), jeho osobnosť, pričom skutočnosť, že došlo k zahladeniu odsúdenia môže v tejto súvislosti predstavovať prvok celkového posúdenia. Za týchto okolností sa kontrola, ktorú má k dispozícii najmä osoba, ktorá má záznam v registri, zdá byť tak obmedzená, že je takmer hypotetická.(73)
76. Vyššie uvedené zistenia treba vnímať v súvislosti so skutočnosťou, že citlivé údaje sa môžu uchovávať veľmi dlho a že predmetný register môže svojim užívateľom slúžiť na veľmi rušivé účely využitia týchto údajov, najmä na identifikáciu, analýzu a porovnávanie. Treba uviesť, že v súlade s článkom 68 ods. 3 ZMVR policajné orgány musia na účely policajného záznamu vykonať odbery vzoriek na účely „profilácie DNA“ osôb a vyhotovovať ich fotografie, na ktoré môžu byť prípadne použité metódy rozpoznávania tvárí.
V. Návrh
77. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) takto:
Články 4, 5, 8, 10 a článok 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uchovávanie osobných údajov v policajnom registri, vrátane biometrických a genetických údajov o akejkoľvek osobe odsúdenej za úmyselný trestný čin bez akéhokoľvek rozlišovania povahy alebo závažnosti trestného činu, a to až do smrti tejto osoby, bez možnosti kontroly uchovávania údajov v registri vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od ich zaznamenania, a prípadne dosiahnuť následné vymazanie týchto údajov.
Overenie primeranosti doby uchovávania údajov vo vzťahu k účelu spracúvania s ohľadom na situáciu odsúdenej osoby môže zahŕňať zahladenie odsúdenia tejto osoby.