ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 30. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov na účely boja proti trestným činom – Smernica (EÚ) 2016/680 – Článok 4 ods. 1 písm. c) a e) – Minimalizácia údajov – Obmedzenie uchovávania – Článok 5 – Primerané lehoty na vymazanie alebo na pravidelné preskúmavanie potreby uchovávania – Článok 10 – Spracúvanie biometrických a genetických údajov – Absolútna nevyhnutnosť – Článok 16 ods. 2 a 3 – Právo na vymazanie – Obmedzenie spracúvania – Článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Fyzická osoba, ktorá bola odsúdená právoplatným rozhodnutím a ktorej odsúdenie bolo neskôr zahladené – Lehota na uchovávanie údajov až do smrti – Neexistencia práva na vymazanie alebo na obmedzenie spracúvania – Proporcionalita“
Vo veci C‑118/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 10. januára 2022 a doručený Súdnemu dvoru 17. februára 2022, ktorý súvisí s konaním:
NG
proti
Direktor na Glavna direkcija „Nacionalna policija“ pri Ministerstvo na vătrešnite raboti – Sofija,
za účasti:
Vărchovna administrativna prokuratura,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, A. Prechal, K. Jürimäe, N. Piçarra a O. Spineanu‑Matei, sudcovia M. Ilešič, J.‑C. Bonichot, L. S. Rossi, I. Jarukaitis, A. Kumin, N. Jääskinen, N. Wahl a D. Gratsias (spravodajca),
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. februára 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– NG, v zastúpení: P. Kujumdžiev, advokat,
– bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva, T. Mitova a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,
– česká vláda, v zastúpení: O. Serdula, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Írsko, v zastúpení: M. Browne, A. Joyce a M. Tierney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL,
– španielska vláda, v zastúpení: A. Ballesteros Panizo a J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: A. Hanje, splnomocnená zástupkyňa,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, D. Łukowiak a J. Sawicka, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, C. Georgieva, H. Kranenborg a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. júna 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89) v spojení s článkom 13 ods. 2 písm. b) a článkom 13 ods. 3 tejto smernice.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú NG a Direktor na Glavna direcija „Nacionalna policija“ pri Ministerstvo na vatrešnite raboti – Sofija (riaditeľ generálneho riaditeľstva – „Národná polícia“ na ministerstve vnútra, Bulharsko) (ďalej len „GRNP“) v súvislosti s tým, že GRNP zamietol žiadosť NG, aby ho vymazal z národného registra, do ktorého bulharské policajné orgány zaznamenávajú osoby stíhané za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo (ďalej len „policajný register“), pričom táto žiadosť sa zakladá na zahladení odsúdenia, ktoré bolo tejto osobe priznané po tom, čo jej bol uložený právoplatný trest v trestnom konaní.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 11, 14, 26, 27, 37, 47 a 104 smernice 2016/680 stanovujú:
„(11) Je… vhodné, aby [oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce] boli upravené smernicou, v ktorej sa stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu pri rešpektovaní osobitnej povahy týchto činností…
…
(14) Keďže táto smernica by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, činnosti týkajúce sa národnej bezpečnosti… by sa nemali považovať za činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
…
(26) … Malo by sa… zabezpečiť, aby získavané osobné údaje neboli neprimerane rozsiahle a aby sa neuchovávali dlhšie, než je nevyhnutné na účel, na ktorý sa spracúvajú. Osobné údaje by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracúvania nebolo možné za primeraných podmienok dosiahnuť inými prostriedkami. S cieľom zabezpečiť, aby sa údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, by mal prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie…
(27) V záujme predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania a stíhania je nevyhnutné, aby príslušné orgány spracúvali osobné údaje, ktoré boli získané v kontexte predchádzania konkrétnym trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, aj mimo tohto kontextu s cieľom rozvíjať poznatky o trestnej činnosti a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi.
…
(37) Osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká…
…
(47) … Fyzická osoba by mala mať právo na obmedzenie spracúvania…, keď je potrebné osobné údaje uchovať na účely dokazovania. Namiesto vymazania osobných údajov by sa spracúvanie malo obmedziť najmä vtedy, keď sa v osobitnom prípade možno odôvodnene domnievať, že vymazanie by mohlo ovplyvniť oprávnené záujmy dotknutej osoby. V takomto prípade by sa obmedzené údaje mali spracúvať len na účely, ktoré zabránili ich vymazaniu…
…
(104) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v [Charte základných práv a slobôd (ďalej len ‚Charta‘)], ako sú zakotvené v ZFEÚ, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Obmedzenia vzťahujúce sa na uvedené práva sú v súlade s článkom 52 ods. 1 charty, keďže sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu uznaných Úniou alebo potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“
4 Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a ciele“ v odseku 1 stanovuje:
„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“
5 Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:
„1. Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1.
…
3. Táto smernica sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:
a) v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;
…“
6 Podľa článku 3 tejto smernice, nazvaného „Vymedzenie pojmov“:
„Na účely tejto smernice:
…
2. ‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií… s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad… uchovávanie…;
…“
7 Článok 4 smernice 2016/680 s názvom „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:
…
c) primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú;
…
e) uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú;
…“
8 Článok 5 tejto smernice s názvom „Lehoty pre uchovávanie a preskúmanie“ znie:
„Členské štáty stanovia určenie primeraných lehôt na vymazanie osobných údajov alebo na pravidelné preskúmanie potreby uchovávania osobných údajov. Dodržiavanie uvedených lehôt sa zabezpečí procesnými opatreniami.“
9 Článok 10 uvedenej smernice, nazvaný „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“, znie:
„Spracúvanie… genetických údajov [a] biometrických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby… je možné len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby…“
10 Článok 13 tej istej smernice, nazvaný „Informácie, ktoré sa majú sprístupniť alebo poskytnúť dotknutej osobe“, v odseku 2 stanovuje, že popri informáciách uvedených v odseku 1 členské štáty zákonom stanovia, že prevádzkovateľ v osobitných prípadoch poskytne dotknutej osobe ďalšie informácie, ktoré tento odsek 2 uvádza, aby sa tejto osobe umožnil výkon jej práv. Medzi týmito ďalšími informáciami sa okrem iného v písmene b) uvedeného odseku 2 uvádza doba uchovávania osobných údajov, alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie. Okrem toho článok 13 ods. 3 smernice 2016/680 uvádza dôvody, pre ktoré môžu členské štáty prijať legislatívne opatrenia s cieľom odložiť alebo obmedziť poskytovanie informácií dotknutej osobe podľa odseku 2 tohto článku alebo jej tieto informácie neposkytnúť.
11 V článku 14 smernice 2016/680 s názvom „Právo dotknutej osoby na prístup“ sa uvádza:
„S výhradou článku 15 členské štáty stanovia právo dotknutej osoby získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak sa spracúvajú, prístup k osobným údajom a tieto informácie:
…
d) ak je to možné, predpokladaná doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;
…“
12 Článok 16 tej istej smernice, nazvaný „Právo na opravu alebo vymazanie osobných údajov a obmedzenie spracúvania“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ vymazal osobné údaje bez zbytočného odkladu a stanovia právo dotknutej osoby dosiahnuť od prevádzkovateľa vymazanie svojich osobných údajov bez zbytočného odkladu, ak je spracúvanie v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa článku 4, 8 alebo 10, alebo ak sa osobné údaje musia vymazať, aby sa zabezpečil súlad so zákonnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa.
3. Namiesto vymazania prevádzkovateľ obmedzí spracúvanie, ak:
a) dotknutá osoba napadla správnosť osobných údajov a ich správnosť alebo nesprávnosť nemožno určiť, alebo
b) osobné údaje sa musia zachovať na účely dokazovania.
…“
13 Podľa článku 20 uvedenej smernice s názvom „Špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov“ členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ prijme primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom splniť požiadavky tej istej smernice a chrániť práva dotknutých osôb a najmä zabezpečiť, aby sa štandardne spracúvali len osobné údaje, ktoré sú potrebné na každý konkrétny účel spracúvania.
14 Článok 29 smernice 2016/680, nazvaný „Bezpečnosť spracúvania“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ a sprostredkovateľ so zreteľom na najnovšie poznatky, náklady na vykonanie a na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb, prijmú primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú tomuto riziku, najmä pokiaľ ide o spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 10.“
Bulharské právo
Trestný zákonník
15 Článok 82 ods. 1 Nakazatelen kodeks (Trestný zákonník, DV č. 26 z 2. apríla 1968), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Uložený trest sa nevykoná, ak uplynulo:
(1) dvadsať rokov, ak je uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia alebo doživotný trest;
(2) pätnásť rokov, ak je uložený trest odňatia slobody na viac ako desať rokov;
(3) desať rokov, ak je uložený trest odňatia slobody na tri až desať rokov;
(4) päť rokov, ak je uložený trest odňatia slobody na menej ako tri roky, a
(5) dva roky vo všetkých ostatných prípadoch.“
16 Článok 85 ods. 1 tohto zákonníka stanovuje:
„Zahladenie zahladzuje odsúdenie a do budúcnosti ruší účinky, ktoré zákony spájajú so samotným odsúdením, pokiaľ zákon alebo iný právny predpis nestanovuje inak.“
17 Článok 88a uvedeného zákonníka znie:
„Ak od výkonu trestu uplynula doba rovnajúca sa dobe uvedenej v článku 82 ods. 1 a odsúdená osoba nespáchala nový úmyselný trestný čin stíhaný ex offo, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody, odsúdenie a jeho dôsledky sa zahladia bez ohľadu na akékoľvek ustanovenie stanovené iným zákonom alebo iným právnym predpisom.“
Zákon o ministerstve vnútra
18 Článok 26 zakon za Ministerstvo na vătrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra, DV č. 53 z 27. júna 2014), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o ministerstve vnútra“), stanovuje:
„1. Orgány ministerstva vnútra pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti, udržania verejného poriadku a vedenia trestných konaní:
…
(3) môžu spracúvať všetky nevyhnutné kategórie osobných údajov;
…
2. Lehoty na uchovávanie údajov uvedených v odseku 1 alebo na pravidelné overovanie nevyhnutnosti uchovávania údajov stanoví ministerstvo vnútra. Tieto údaje sa vymažú aj na základe súdneho úkonu alebo rozhodnutia Komisie na ochranu osobných údajov.“
19 Podľa článku 27 zákona o ministerstve vnútra:
„Údaje získané z policajného záznamu osôb podľa článku 68 sa použijú len na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržanie verejného poriadku.“
20 Článok 68 tohto zákona znie:
„1. Policajné orgány vykonajú policajný záznam vo vzťahu k osobám, ktoré sú stíhané za úmyselný verejnoprávny delikt. Vyšetrovacie orgány sú povinné prijať opatrenia potrebné na vykonanie policajného záznamu policajnými orgánmi.
2. Policajný záznam je druh spracovania osobných údajov osôb uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonáva podľa tohto zákona.
3. Na účely vykonania policajného záznamu sú policajné orgány povinné:
(1) získavať [osobné údaje uvedené] v článku 18 zákona o bulharských osobných dokladoch;
(2) odoberať odtlačky prstov osobám a fotografovať ich;
(3) vykonávať odbery vzoriek na účely profilácie DNA osôb.
…
6. Policajný záznam sa z úradnej moci alebo na základe odôvodnenej písomnej žiadosti osoby, ktorej sa záznam týka, vymaže na základe písomného pokynu prevádzkovateľa osobných údajov alebo ním poverených úradníkov, v nasledujúcich prípadoch:
(1) záznam bol vykonaný v rozpore so zákonom;
(2) trestné konanie bolo zastavené s výnimkou prípadov uvedených v článku 24 ods. 3 [Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok)];
(3) trestné konanie viedlo k oslobodeniu spod obžaloby;
(4) osoba bola zbavená trestnej zodpovednosti a bola jej uložená správna sankcia;
(5) osoba zomrela, pričom v takom prípade môžu žiadosť podať jej dedičia.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
21 NG bol zapísaný do policajného registra v súlade s článkom 68 zákona o ministerstve vnútra v rámci vyšetrovania pre krivú svedeckú výpoveď, ktorá je trestným činom upraveným v článku 290 ods. 1 Trestného zákonníka. V závere tohto vyšetrovania bol NG obžalovaný a rozsudkom z 28. júna 2016, ktorý bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 2. decembra 2016, bol uznaný za vinného zo spáchania tohto trestného činu a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Po odpykaní trestu bolo odsúdenie NG na základe článku 82 ods. 1 v spojení s článkom 88a Trestného zákonníka 14. marca 2020 zahladené.
22 Dňa 15. júla 2020 podal NG na základe tohto zahladenia žiadosť o výmaz svojho záznamu v policajnom registri na príslušnom územnom orgáne ministerstva vnútra.
23 Rozhodnutím z 2. septembra 2020 GRNP túto žiadosť zamietlo, keďže usúdilo, že právoplatné odsúdenie v trestnom konaní, a to aj v prípade zahladenia odsúdenia, nepatrí medzi dôvody výmazu záznamu v policajnom registri, ktoré sú taxatívne vymenované v článku 68 ods. 6 zákona o ministerstve vnútra.
24 Rozhodnutím z 2. februára 2021 Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko) zamietol žalobu, ktorú NG podal proti tomuto rozhodnutiu GRNP, a to z dôvodov, ktoré sú v podstate podobné dôvodom, o ktoré sa opieralo GRNP.
25 NG podal proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Hlavný dôvod tohto kasačného opravného prostriedku je založený na porušení zásady vyplývajúcej z článkov 5, 13 a 14 smernice 2016/680, podľa ktorej spracúvanie osobných údajov vyplývajúce z ich uchovávania nemôže byť časovo neobmedzené. Podľa NG to tak de facto je v prípade, ak vzhľadom na neexistenciu dôvodu na výmaz záznamu v policajnom registri uplatniteľného na prípad zahladenia odsúdenia dotknutá osoba nikdy nemôže dosiahnuť výmaz osobných údajov získaných v súvislosti s trestným činom, za ktorý bola právoplatne odsúdená, a to ani po tom, čo si odpykala trest a jej odsúdenie bolo zahladené.
26 V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že záznam do policajného registra je spracúvaním osobných údajov vykonaným na účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a teda patrí do pôsobnosti tejto smernice.
27 V druhom rade uvádza, že zahladenie odsúdenia nie je súčasťou dôvodov výmazu záznamu v policajnom registri, ktoré sú taxatívne vymenované v článku 68 ods. 6 zákona o ministerstve vnútra, a že v tomto prípade nemožno uplatniť žiadny iný z týchto dôvodov, a tak za takéhoto predpokladu nie je možné, aby dotknutá osoba dosiahla výmaz svojho záznamu v tomto registri.
28 V treťom rade vnútroštátny súd uvádza, že odôvodnenie 26 smernice 2016/680 odkazuje na záruky, aby získavané údaje neboli neprimerane rozsiahle a aby sa neuchovávali dlhšie, než je potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú, a uvádza, že prevádzkovateľ musí stanoviť lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Okrem toho z odôvodnenia 34 tejto smernice vyvodzuje, že spracúvanie na účely uvedené v jej článku 1 ods. 1 by malo zahŕňať obmedzenie spracúvania, vymazanie alebo likvidáciu týchto údajov. Podľa neho sa tieto zásady odrážajú v článku 5, ako aj v článku 13 ods. 2 a 3 uvedenej smernice.
29 V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či ciele uvedené v predchádzajúcom bode bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vedie k „prakticky neobmedzenému právu“ príslušných orgánov na spracúvanie údajov na účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a v prípade dotknutej osoby k strate jej práva na obmedzenie spracúvania alebo na vymazanie jej údajov.
30 Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Pripúšťa výklad článku 5 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 13 ods. 2 písm. b) a [článkom 13 ods. 3] tejto smernice vnútroštátne legislatívne opatrenia, ktoré vedú k prakticky neobmedzenému právu na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií a/alebo k odstráneniu práva dotknutej osoby na obmedzenie spracovania, vymazanie alebo likvidáciu jej údajov?“
O prejudiciálnej otázke
31 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 15. júla 2021, Ministrstvo za obrambo, C‑742/19, EU:C:2021:597, bod 31 a citovaná judikatúra).
32 V prejednávanej veci otázka vnútroštátneho súdu vychádza zo skutočnosti, že ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z informácií poskytnutých bulharskou vládou na pojednávaní pred Súdnym dvorom, žiadny z dôvodov odôvodňujúcich vymazanie osobných údajov nachádzajúcich sa v policajnom registri, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone o ministerstve vnútra, nie je uplatniteľný v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej bola osoba právoplatne odsúdená, a to ani po zahladení jej odsúdenia, v dôsledku čoho sa tieto údaje uchovávajú v tomto registri a orgány, ktoré k nim majú prístup, ich môžu spracovávať bez akéhokoľvek iného časového obmedzenia, než je smrť uvedenej osoby.
33 V tejto súvislosti predovšetkým z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, najmä z úvah zhrnutých v bode 27 tohto rozsudku a zo znenia samotnej prejudiciálnej otázky, vyplýva, že vnútroštátny súd si kladie najmä otázku o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej so zásadou proporcionality. Ako pritom zdôrazňuje odôvodnenie 104 smernice 2016/680, obmedzenia, ktoré táto smernica zavádza vo vzťahu k právu na ochranu osobných údajov stanovenému v článku 8 Charty, ako aj k právu na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právu na účinný prostriedok nápravy a právu na spravodlivý proces, ktoré sú chránené článkami 7 a 47 tejto Charty, sa majú vykladať v súlade s požiadavkami článku 52 ods. 1 Charty, ktoré zahŕňajú dodržiavanie tejto zásady.
34 Ďalej vnútroštátny súd v znení svojej otázky správne odkazuje na článok 5 uvedenej smernice týkajúci sa primeraných lehôt na vymazanie osobných údajov alebo na pravidelné preskúmanie potreby uchovávania týchto údajov. Keďže uvedený článok 5 úzko súvisí tak s článkom 4 ods. 1 písm. c) a e) tej istej smernice, ako aj s jej článkom 16 ods. 2 a 3, treba prejudiciálnu otázku chápať tak, že sa týka aj týchto dvoch ustanovení.
35 Rovnako vzhľadom na to, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje uchovávanie okrem iného biometrických a genetických údajov patriacich do osobitných kategórií osobných údajov, ktorých spracúvanie je osobitne upravené článkom 10 smernice 2016/680, treba usúdiť, že položená otázka sa týka aj výkladu tohto ustanovenia.
36 Napokon relevantnosť výkladu článku 13 smernice 2016/680 jasne vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, len pokiaľ ide o jeho odsek 2 písm. b). Je pravda, ako uvádza vnútroštátny súd, že odsek 3 uvedeného článku odráža aj zásady uvedené okrem iného v odôvodnení 26 tejto smernice. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však nevyplýva, že by vo veci samej išlo aj o legislatívne opatrenie, ktorého cieľom je odložiť alebo obmedziť poskytovanie informácií dotknutej osobe v zmysle tohto odseku 3.
37 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 písm. c) a e) smernice 2016/680 v spojení s článkami 5 a 10, článkom 13 ods. 2 písm. b), ako aj článkom 16 ods. 2 a 3 tejto smernice a s prihliadnutím na články 7 a 8 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uchovávanie osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov, policajnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, ktoré sa týkajú osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo, a to až do smrti dotknutej osoby, vrátane prípadu zahladenia odsúdenia tejto osoby, pričom sa jej navyše nepriznáva právo na vymazanie uvedených údajov alebo prípadne na obmedzenie ich spracúvania.
38 Na úvod treba poznamenať, že položená otázka sa týka spracúvania osobných údajov zodpovedajúceho účelom, na ktoré sa v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2016/680 vzťahuje pôsobnosť tejto smernice. Z článku 27 zákona o ministerstve vnútra, citovaného v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, však vyplýva, že údaje uchovávané v policajnom registri môžu byť aj predmetom spracovania v rámci ochrany národnej bezpečnosti, na ktoré sa podľa článku 2 ods. 3 písm. a) tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 14 táto smernica neuplatňuje. Prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že uchovávanie údajov žalobcu vo veci samej nemôže zodpovedať účelom ochrany národnej bezpečnosti, keďže tento článok 2 ods. 3 písm. a) sa týka výnimky z uplatňovania práva Únie, ktorú treba vykladať reštriktívne [pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 62 a citovanú judikatúru].
39 V prvom rade treba pripomenúť, že základné práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručené článkami 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti a musia byť vyvážené s inými základnými právami. Akékoľvek obmedzenie výkonu týchto základných práv musí byť v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty stanovené zákonom a rešpektovať podstatu uvedených základných práv, ako aj zásadu proporcionality. Podľa tejto zásady možno obmedzenia zaviesť len vtedy, ak sú potrebné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných. Tieto obmedzenia musia pôsobiť v rámci toho, čo je striktne nevyhnutné, a právna úprava obsahujúca predmetný zásah musí stanoviť jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie týchto obmedzení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 105 a citovanú judikatúru].
40 Ako v podstate zdôrazňuje odôvodnenie 26 smernice 2016/680, tieto požiadavky nie sú splnené, ak sledovaný cieľ všeobecného záujmu možno primeraným spôsobom rovnako účinne dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv dotknutých osôb [pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 110 a citovanú judikatúru].
41 V druhom rade predovšetkým podľa článku 4 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice musia členské štáty stanoviť, že osobné údaje sú primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú. Toto ustanovenie tak vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali zásadu „minimalizácie údajov“, ktorá vyjadruje zásadu proporcionality [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 98 a citovanú judikatúru].
42 Z toho vyplýva, že okrem iného zhromažďovanie osobných údajov v rámci trestného konania a ich uchovávanie policajnými orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tejto smernice musia tak, ako každé spracúvanie patriace do jej pôsobnosti, dodržiavať tieto požiadavky. Takéto uchovávanie navyše predstavuje zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov bez ohľadu na to, či uchovávané informácie majú citlivú povahu, či dotknutým osobám vznikli z dôvodu tohto zásahu prípadné nepriaznivé následky, alebo či sa uchovávané údaje následne použijú (pozri analogicky rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 44, ako aj citovanú judikatúru).
43 Okrem toho, pokiaľ ide konkrétnejšie o primeranosť doby uchovávania uvedených údajov, musia členské štáty podľa článku 4 ods. 1 písm. e) smernice 2016/680 stanoviť, že tieto údaje sa budú uchovávať vo forme, ktorá umožní identifikáciu dotknutých osôb, najviac dovtedy, kým je to potrebné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú.
44 V tomto rámci článok 5 uvedenej smernice ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané lehoty na vymazanie osobných údajov alebo na pravidelné preskúmanie potreby uchovávania takýchto údajov, ako aj procesné pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie týchto lehôt.
45 Ako sa uvádza v odôvodnení 26 smernice 2016/680, cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby sa osobné údaje v súlade s požiadavkami článku 4 ods. 1 písm. e) tejto smernice neuchovávali dlhšie, ako je potrebné. Je pravda, že ponecháva na členské štáty, aby stanovili primerané lehoty týkajúce sa obdobia uchovávania a rozhodli, či sa tieto lehoty týkajú vymazania uvedených údajov alebo pravidelného preskúmavania potreby ich uchovávania, pod podmienkou, že dodržanie týchto lehôt je zabezpečené vhodnými procesnými pravidlami. „Primeraná“ povaha týchto lehôt však v každom prípade vyžaduje, aby v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) a e) uvedenej smernice v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty uvedené lehoty v prípade potreby umožňovali vymazanie dotknutých údajov za predpokladu, že ich uchovávanie už nie je potrebné vo vzťahu k účelom, ktoré odôvodnili ich spracúvanie.
46 Článok 13 ods. 2 písm. b) a článok 14 písm. d) smernice 2016/680 práve predovšetkým preto, aby sa dotknutým osobám umožnilo overiť túto „primeranosť“ a prípadne požiadať o takéto vymazanie, stanovujú, že tieto osoby v zásade majú byť informované, ak je to možné, o dobe uchovávania osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo, ak to nie je možné, o kritériách použitých na určenie tejto doby.
47 Ďalej článok 10 smernice 2016/680 predstavuje osobitné ustanovenie upravujúce spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť zvýšenú ochranu dotknutej osoby, keďže predmetné údaje môžu z dôvodu svojej osobitnej citlivosti a kontextu, v ktorom sa spracúvajú, predstavovať, ako vyplýva z odôvodnenia 37 uvedenej smernice, významné riziká pre základné práva a slobody, akými sú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zaručené článkami 7 a 8 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 116 a citovanú judikatúru].
48 Konkrétne tento článok 10 stanovuje požiadavku, podľa ktorej je spracúvanie citlivých údajov povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“, a ktorá predstavuje sprísnenú podmienku zákonnosti spracúvania takýchto údajov a zahŕňa najmä osobitne prísnu kontrolu dodržiavania zásady „minimalizácie údajov“, ako vyplýva z článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680; táto požiadavka pritom predstavuje osobitné uplatnenie tejto zásady na uvedené citlivé údaje [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, body 117, 122 a 125].
49 Napokon článok 16 ods. 2 smernice 2016/680 zavádza právo na vymazanie osobných údajov, ak je spracúvanie v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa článkov 4, 8 alebo 10 tejto smernice alebo ak sa tieto údaje musia vymazať, aby sa zabezpečil súlad so zákonnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa.
50 Z tohto článku 16 ods. 2 vyplýva, že toto právo na vymazanie možno uplatniť okrem iného vtedy, ak uchovávanie dotknutých osobných údajov nie je alebo už nie je potrebné vo vzťahu k účelom ich spracovania, a teda porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva vykonávajúce článok 4 ods. 1 písm. c) a e) uvedenej smernice, ako aj prípadne jej článok 10, alebo ak sa toto vymazanie vyžaduje na dodržanie lehoty stanovenej na tento účel vnútroštátnym právom podľa článku 5 tej istej smernice.
51 Podľa článku 16 ods. 3 smernice 2016/680 však vnútroštátne právo musí stanoviť, že prevádzkovateľ obmedzí spracúvanie týchto údajov namiesto ich vymazania, ak dotknutá osoba v súlade s písmenom a) tohto odseku napadla správnosť osobných údajov a ich správnosť alebo nesprávnosť nemožno určiť alebo ak sa v súlade s jeho písmenom b) osobné údaje musia zachovať na účely dokazovania.
52 Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenia smernice 2016/680 skúmané v bodoch 41 až 51 tohto rozsudku stanovujú všeobecný rámec umožňujúci okrem iného zaručiť, aby uchovávanie osobných údajov a konkrétnejšie jeho trvanie boli obmedzené na to, čo je potrebné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa tieto údaje uchovávajú, pričom ponechávajú na členských štátoch, aby pri dodržaní tohto rámca určili konkrétne situácie, v ktorých si ochrana základných práv dotknutej osoby vyžaduje vymazanie týchto údajov, a okamih, kedy k nemu musí dôjsť. Naopak, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, tieto ustanovenia nevyžadujú, aby členské štáty vymedzili absolútne časové obmedzenia uchovávania osobných údajov, nad rámec ktorých by sa tieto údaje museli automaticky vymazať.
53 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že osobné údaje obsiahnuté v policajnom registri podľa článku 68 zákona o ministerstve vnútra sa uchovávajú výlučne na účely operatívneho vyšetrovania a konkrétnejšie na účely ich porovnania s inými údajmi zozbieranými počas vyšetrovaní iných trestných činov.
54 V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že uchovávanie údajov týkajúcich sa osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené v trestnom konaní, v policajnom registri sa môže ukázať potrebné na účely uvedené v predchádzajúcom bode, a to aj po tom, čo bolo toto odsúdenie vymazané z registra trestov a ako sa v dôsledku toho zrušili účinky, ktoré vnútroštátna právna úprava spája s týmto odsúdením. Tieto osoby totiž môžu byť zapojené do iných trestných činov, než sú trestné činy, za ktoré boli odsúdené, alebo naopak môžu byť zbavené viny na základe porovnania údajov uchovávaných týmito orgánmi s údajmi zozbieranými počas konaní o týchto iných trestných činoch.
55 Takéto uchovávanie môže prispieť k cieľu všeobecného záujmu uvedenému v odôvodnení 27 smernice 2016/680, podľa ktorého je v záujme predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania a stíhania potrebné, aby príslušné orgány spracúvali osobné údaje, ktoré boli získané v kontexte predchádzania konkrétnym trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania, aj mimo tohto kontextu s cieľom rozvíjať poznatky o trestnej činnosti a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 98].
56 V druhom rade zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v policajnom registri sa uchovávajú údaje týkajúce sa dotknutej osoby upravené v bulharskej právnej úprave v oblasti dokladov totožnosti, snímajú sa jej odtlačky prstov, fotografia a odoberajú sa vzorky na účely profilovania DNA, a tiež, ako potvrdila bulharská vláda na pojednávaní, sa zhromažďujú údaje týkajúce sa trestných činov spáchaných dotknutou osobou a jej odsúdení z tohto dôvodu. Tieto rôzne kategórie údajov sa pritom môžu ukázať ako nevyhnutné na účely overenia, či je dotknutá osoba zapojená do iných trestných činov, než je trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená. V dôsledku toho ich možno v zásade považovať za primerané a relevantné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú, v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680.
57 V treťom rade treba proporcionalitu takéhoto uchovávania z hľadiska jeho účelov posúdiť aj s prihliadnutím na primerané technické a organizačné opatrenia stanovené vnútroštátnym právom, ktoré sú v súlade s článkami 20 a 29 tejto smernice určené na zaistenie dôvernosti a bezpečnosti uchovávaných údajov v súvislosti so spracúvaním, ktoré je v rozpore s požiadavkami smernice 2016/680, a najmä na opatrenia uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice, ktoré zaručujú, že sa spracúvajú len osobné údaje potrebné na každý konkrétny účel spracúvania.
58 V štvrtom rade, pokiaľ ide o dobu uchovávania dotknutých osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, v prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že až do smrti určitej osoby sa uchovávajú uvedené údaje len v prípade právoplatného odsúdenia tejto osoby za úmyselný trestný čin, stíhaný ex offo, na doživotný trest odňatia slobody, keďže v iných prípadoch vnútroštátna právna úprava stanovuje výmaz záznamov osôb stíhaných za takýto trestný čin.
59 V tejto súvislosti však treba konštatovať, že pojem „úmyselný trestný čin stíhaný ex offo“ má obzvlášť všeobecný charakter a môže sa uplatňovať na veľký počet trestných činov bez ohľadu na ich povahu a závažnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 129].
60 Ako pritom v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 73 a 74 svojich návrhov, v súvislosti so všetkými osobami právoplatne odsúdenými za trestný čin, na ktorý sa vzťahuje tento pojem, neexistuje rovnaký stupeň rizika účasti na iných trestných činoch, ktorý by odôvodňoval jednotnú dobu uchovávania údajov, ktoré sa ich týkajú. V určitých prípadoch tak vzhľadom na také faktory, akými sú povaha a závažnosť spáchaného trestného činu alebo absencia recidívy, riziko, ktoré predstavuje odsúdená osoba, nutne neodôvodní, aby sa v národnom policajnom registri vytvorenom na tento účel ponechali až do jej smrti údaje, ktoré sa jej týkajú. V takýchto prípadoch už nebude existovať potrebný vzťah medzi uchovávanými údajmi a sledovaným cieľom [pozri analogicky stanovisko 1/15 (Dohoda PNR EÚ‑Kanada) z 26. júla 2017, EU:C:2017:592, bod 205]. Ich uchovávanie teda nebude v súlade so zásadou minimalizácie údajov uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680 a v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. e) tejto smernice prekročí dobu potrebnú na účely, na ktoré sa spracúvajú.
61 V tejto súvislosti treba spresniť, že je pravda, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, že zahladenie odsúdenia takejto osoby, ktoré vedie k vymazaniu jej odsúdenia z registra trestov, k akému došlo v spore vo veci samej, nemôže samo osebe odstrániť potrebu uchovávať jej údaje v policajnom registri, keďže toto uchovávanie zodpovedá odlišným účelom ako záznam jej trestnej minulosti v uvedenom registri trestov. Ak je však, ako v prejednávanej veci, podľa uplatniteľných ustanovení vnútroštátneho trestného práva takéto zahladenie podmienené tým, že nedošlo k spáchaniu nového úmyselného trestného činu stíhaného ex offo počas určitého časového obdobia po vykonaní trestu, môže to predstavovať znak toho, že dotknutá osoba predstavuje menej významné riziko vzhľadom na ciele boja proti trestnej činnosti alebo zachovania verejného poriadku, a teda skutočnosť, ktorá môže skrátiť potrebnú dĺžku takéhoto uchovávania.
62 Po piate zásada proporcionality uvedená v článku 52 ods. 1 Charty zahŕňa najmä vyváženie dôležitosti sledovaného cieľa a závažnosti dotknutého obmedzenia výkonu základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20, EU:C:2022:912, bod 66).
63 V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku, uchovávanie osobných údajov v predmetnom policajnom registri zahŕňa biometrické a genetické údaje. Treba teda zdôrazniť, že vzhľadom na významné riziká, ktoré predstavuje spracúvanie takýchto citlivých údajov pre práva a slobody dotknutých osôb, najmä v súvislosti s úlohami príslušných orgánov na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, sa osobitný význam sledovaného cieľa musí posúdiť v závislosti od všetkých relevantných kritérií. Medzi takéto kritériá posúdenia patrí najmä skutočnosť, že spracúvanie slúži konkrétnemu cieľu v súvislosti s predchádzaním trestným činom alebo ohrozeniu verejnej bezpečnosti s určitým stupňom závažnosti, s trestaním takýchto trestných činov alebo s ochranou pred takýmito hrozbami, ako aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa toto spracúvanie vykonáva [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 127].
64 V tomto kontexte Súdny dvor usúdil, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje systematické zhromažďovanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, je v zásade v rozpore s požiadavkou absolútnej nevyhnutnosti uvedenou v článku 10 smernice 2016/680 a pripomenutou v bode 48 tohto rozsudku. Takáto právna úprava totiž môže viesť nediferencovaným a všeobecným spôsobom k zberu biometrických a genetických údajov väčšiny obvinených osôb [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21, EU:C:2023:49, body 128 a 129].
65 Európsky súd pre ľudské práva zas rozhodol, že všeobecná a nediferencovaná povaha právomoci uchovávať odtlačky prstov, biologické vzorky a profily DNA osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, ktoré však neboli odsúdené, stanovená vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú šlo vo veci prejednávanej týmto súdom, nevyjadruje spravodlivú rovnováhu medzi predmetnými protichodnými verejnými a súkromnými záujmami, a preto uchovávanie týchto údajov predstavuje neprimeraný zásah do práva navrhovateľov na rešpektovanie ich súkromného života a nemôže sa považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, a v dôsledku toho takýto zásah predstavuje porušenie článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (rozsudok ESĽP, 4. decembra 2008, S a Marper v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2008:1204JUD003056204, body 125 a 126).
66 Je pravda, že uchovávanie biometrických a genetických údajov osôb, ktoré už boli právoplatne odsúdené v trestnom konaní, a to aj do smrti týchto osôb, môže byť absolútne nevyhnutné v zmysle článku 10 smernice 2016/680 najmä na to, aby sa umožnilo overiť ich prípadnú účasť na iných trestných činoch, a tak stíhať a odsúdiť páchateľov týchto trestných činov. Treba totiž zohľadniť význam tohto typu údajov pri vyšetrovaní trestných činov, a to aj mnoho rokov po to, čo došlo ku skutkom, najmä ak uvedené trestné činy predstavujú závažné zločiny (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 13. februára 2020, Gaughran v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2020:0213JUD004524515, bod 93).
67 Na uchovávanie biometrických a genetických údajov však možno hľadieť tak, že spĺňa požiadavku, podľa ktorej musí byť v zmysle článku 10 smernice 2016/680 povolené len „vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné“, len ak zohľadňuje povahu a závažnosť trestného činu, ktorý viedol k právoplatnému odsúdeniu, alebo iné okolnosti, ako je osobitný kontext, v ktorom bol tento trestný čin spáchaný, jeho prípadná súvislosť s inými prebiehajúcimi konaniami alebo minulosť či profil odsúdenej osoby. Preto za predpokladu, že vnútroštátna právna úprava tak ako úprava dotknutá vo veci samej stanovuje, že biometrické a genetické údaje dotknutých osôb zapísané v policajnom registri sa v prípade právoplatného odsúdenia týchto osôb v trestnom konaní uchovávajú až do dátumu ich smrti, má pôsobnosť tohto uchovávania, ako bolo konštatované v bodoch 59 a 60 vyššie, neprimerane širokú povahu vo vzťahu k účelom, na ktoré sa tieto údaje spracúvajú.
68 V šiestom rade, pokiaľ ide na jednej strane o povinnosť členských štátov stanoviť určenie primeraných lehôt, ktorú upravuje článok 5 smernice 2016/680, treba uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 59, 60 a 67 tohto rozsudku a vzhľadom na požiadavky článku 4 ods. 1 písm. c) a e), ako aj článku 10 tejto smernice, možno lehotu považovať za „primeranú“ v zmysle tohto článku 5 okrem iného v súvislosti s uchovávaním biometrických a genetických údajov akejkoľvek osoby právoplatne odsúdenej za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo len vtedy, ak zohľadňuje relevantné okolnosti, ktoré si môžu vyžadovať takúto dobu uchovávania a aké sú uvedené v bode 67 tohto rozsudku.
69 V dôsledku toho hoci odkaz na skutočnosť, že dôjde k smrti dotknutej osoby, obsiahnutý vo vnútroštátnej právnej úprave môže predstavovať „lehotu“ na vymazanie uchovávaných údajov v zmysle uvedeného článku 5, takúto lehotu možno považovať za „primeranú“ len za osobitných okolností, ktoré to riadne odôvodňujú. Tak to však zjavne nie je, pokiaľ sa uplatňuje všeobecne a bez rozdielu na každú právoplatne odsúdenú osobu.
70 Je pravda, ako bolo uvedené v bode 45 tohto rozsudku, že článok 5 smernice 2016/680 ponecháva na členské štáty, aby rozhodli, či sa majú stanoviť lehoty na vymazanie uvedených údajov alebo na pravidelné preskúmavanie potreby ich uchovávania. Z toho istého bodu však vyplýva, že „primeranosť“ lehôt na takéto pravidelné preskúmavanie vyžaduje, aby tieto lehoty v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) a e) tejto smernice v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty umožňovali vymazať predmetné údaje v prípade, že ich uchovávanie už nie je potrebné. Z dôvodov pripomenutých v predchádzajúcom bode pritom takáto požiadavka nie je splnená, ak je, ako v prejednávanej veci, jediným prípadom, v ktorom vnútroštátna právna úprava stanovuje takéto vymazanie v súvislosti s osobou právoplatne odsúdenou za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo, skutočnosť, že dôjde k jej smrti.
71 Pokiaľ ide na druhej strane o záruky stanovené v článku 16 ods. 2 a 3 tejto smernice, týkajúce sa podmienok súvisiacich s právami na vymazanie a obmedzenie spracúvania, z bodov 50 a 51 tohto rozsudku vyplýva, že tieto ustanovenia bránia aj vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje osobe právoplatne odsúdenej za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo vykonávať tieto práva.
72 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 4 ods. 1 písm. c) a e) smernice 2016/680 v spojení s článkami 5 a 10, článkom 13 ods. 2 písm. b), ako aj článkom 16 ods. 2 a 3 tejto smernice a s prihliadnutím na články 7 a 8 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uchovávanie osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov, policajnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, ktoré sa týkajú osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo, a to až do smrti dotknutej osoby, vrátane prípadu zahladenia odsúdenia tejto osoby, pričom prevádzkovateľovi neukladá povinnosť pravidelne preskúmavať, či je toto uchovávanie stále potrebné, ani uvedenej osobe nepriznáva právo na vymazanie týchto údajov, pokiaľ ich uchovávanie už nie je potrebné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvali, alebo prípadne právo na obmedzenie spracúvania týchto údajov.
O trovách
73 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Článok 4 ods. 1 písm. c) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV v spojení s článkami 5 a 10, článkom 13 ods. 2 písm. b), ako aj článkom 16 ods. 2 a 3 tejto smernice a s prihliadnutím na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uchovávanie osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov, policajnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, ktoré sa týkajú osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin stíhaný ex offo, a to až do smrti dotknutej osoby, vrátane prípadu zahladenia odsúdenia tejto osoby, pričom prevádzkovateľovi neukladá povinnosť pravidelne preskúmavať, či je toto uchovávanie stále potrebné, ani uvedenej osobe nepriznáva právo na vymazanie týchto údajov, pokiaľ ich uchovávanie už nie je potrebné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvali, alebo prípadne právo na obmedzenie spracúvania týchto údajov.
Podpisy