ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 14. októbra 2010

Vec F-86/09

W

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Rodinné prídavky – Dvojica osôb rovnakého pohlavia – Príspevok na domácnosť – Podmienky priznania – Možnosť uzavrieť právoplatné manželstvo – Pojem – Článok 1 ods. 2 písm. c) bod iv) prílohy VII služobného poriadku“

Predmet      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 EA, ktorou W navrhuje zrušenie rozhodnutí Komisie z 5. marca 2009 a zo 17. júla 2009, ktorými mu bolo zamietnuté vyplácanie príspevku na domácnosť stanoveného v článku 1 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie

Rozhodnutie      Rozhodnutia Komisie z 5. marca 2009 a zo 17. júla 2009, ktorými sa W zamieta príspevok na domácnosť upravený v článku 1 prílohy VII služobného poriadku, sa zrušujú. Európska komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Jednoznačné zamietnutie – Potvrdzujúci akt – Neprípustnosť – Výnimka

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na domácnosť – Podmienky priznania – Úradník, ktorý je zaregistrovaný ako stály nemanželský partner

[Článok 19 ods. 1 ZFEU; Charta základných práv Európskej únie, článok 7 a článok 21 ods. 1; Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 1 ods. 2 písm. c) bod iv); nariadenie Rady č. 723/2004]

1.      Návrhy na zrušenie rozhodnutia týkajúceho sa výslovného alebo implicitného zamietnutia sťažnosti nemajú ako také samostatný obsah a v skutočnosti sa zamieňajú s návrhmi na zrušenie aktu spôsobujúceho ujmu, proti ktorému bola sťažnosť podaná. Pokiaľ implicitné alebo výslovné rozhodnutie o zamietnutí výlučne iba potvrdzuje akt alebo jeho neexistenciu, na ktorú sa sťažovateľ sťažuje, samo osebe nepredstavuje napadnuteľný akt.

Vlastnosti aktu spôsobujúceho ujmu nemožno priznať výlučne potvrdzujúcemu aktu, ako je to v prípade aktu, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim aktom spôsobujúcim ujmu neobsahuje žiadnu novú skutočnosť, a ktorý ho teda nenahrádza. Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti však nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To je v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opätovné preskúmanie situácie žalobcu na základe nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu.

(pozri body 26 – 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 9; 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, Zb. s. 3709, bod 18; 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, Zb. s. 3081, bod 17

Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑608/97, Zb. VS s. I‑A‑125 a II‑569, bod 23; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, Zb. VS s. I‑A‑301 a II‑1457, bod 34; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS s. I‑A‑43 a II‑167, bod 54; 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, Zb. VS s. I‑A‑167 a II‑747, bod 31; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, Zb. VS s. I‑A‑151 a II‑673, body 63 až 66

Súd pre verejnú službu: 9. septembra 2008, Ritto/Komisia, F‑18/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑281 a II‑A‑1‑1495, bod 17; 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 30 a tam citovaná judikatúra

2.      Rozšírenie práva na príspevok na domácnosť na úradníkov, ktorí sú zaregistrovaní ako stáli nemanželskí partneri vrátane partnerov rovnakého pohlavia, zodpovedá podľa odôvodnenia č. 7 nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov starostlivosti zákonodarcu dbať na uplatňovanie zásady nediskriminácie uvedenej v článku 19 ods. 1 zmluvy ZFEÚ a sledovať vývoj personálnej politiky zaručujúcej rovnosť šancí pre všetkých bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav dotknutej osoby, čo tiež zodpovedá zákazu akejkoľvek diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii stanovenému v článku 21 ods. 1 charty základných práv Európskej únie. Okrem toho rozšírenie práva na príspevok na domácnosť na úradníkov, ktorí sú zaregistrovaní ako stáli nemanželskí partneri vrátane partnerov rovnakého pohlavia, odráža požiadavku chrániť úradníkov proti zasahovaniu administratívy do výkonu ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako bolo priznané v článku 7 charty základných práv Európskej únie a v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP).

Podľa vzoru ochrany práv zaručených EDĽP treba podať k pravidlám služobného poriadku rozširujúcim právo na príspevok na domácnosť na úradníkov, ktorí sú zaregistrovaní ako stáli nemanželskí partneri vrátane partnerov rovnakého pohlavia, výklad, ktorý by vyššie uvedeným pravidlám zaručil najlepšiu účinnosť, takže predmetné právo nebude iba teoretické alebo iluzórne, ale ukáže sa ako konkrétne a účinné.

Pre úradníkov, ktorí sú zaregistrovaní ako stáli nemanželskí partneri vrátane partnerov rovnakého pohlavia, by sa právo na príspevok na domácnosť, ako je zakotvené v článku 1 ods. 2 písm. c) bode iv) služobného poriadku, mohlo ukázať ako teoretické a iluzórne, ak by pojem „možnosť v členskom štáte uzavrieť právoplatné manželstvo“, ktorej neexistencia predstavuje jednu z podmienok, aby takýto úradník mohol dostať príspevok na domácnosť, bol rozšírený výlučne vo formálnom zmysle tak, že by uplatnenie uvedeného ustanovenia záviselo od otázky, či dvojica spĺňa zákonné podmienky stanovené uplatniteľným vnútroštátnym právom bez toho, aby sa overila konkrétna a účinná povaha možnosti uzavrieť manželstvo v zmysle citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z toho vyplýva, že administratíva pri skúmaní, či dvojica osôb rovnakého pohlavia má možnosť uzavrieť právoplatné manželstvo v súlade s právnou úpravou členského štátu, nemôže nezohľadniť ustanovenia zákona iného štátu, s ktorým má predmetná situácia úzku súvislosť z dôvodu občianstva dotknutých osôb, keďže takýto zákon, hoci neuplatniteľný na otázky uzavretia manželstva, by mohol spôsobiť, že možnosť uzavrieť manželstvo, a teda aj právo na príspevok na domácnosť, bude teoretické a iluzórne. To je najmä prípad vnútroštátneho zákona, ktorý postihuje homosexuálne konanie bez toho, aby rozlišoval podľa miesta, kde k homosexuálnemu aktu došlo.

(pozri body 42 – 45)