Žaloba podaná 2. apríla 2024 – Novis/Komisia

(vec T-179/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Novis Insurance Company, Novis Versicherungsgesellschaft, Novis Compagnia di Assicurazioni, Novis Poisťovňa a.s. (Bratislava, Slovensko) (v zastúpení: A. Börner a S. Henrich, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil formálne stanovisko žalovanej C (2022) 6455 final z 13. septembra 2022 (ďalej len „napadnutý akt“) a

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne byť vypočutá podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), keďže žalovaná neumožnil žalobkyni byť vypočutá pred prijatím napadnutého aktu.

Keďže žalovaná žalobkyni utajila napadnutý akt a jeho prípravu, žalobkyňa nebola informovaná a nemala možnosť oboznámiť sa so základnými skutočnosťami a informáciami, a naopak sa o napadnutom akte prijatom žalovanou dozvedela až z tlačovej správy žalovanej z 13. septembra 2022, čo predstavuje porušenie práva žalobkyne byť vypočutá podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na prístup k spisom žalovanej podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty.

Keďže žalovaná žalobkyni utajila napadnutý akt a jeho prípravu, zabránila žalobkyni v prístupe k spisom, ktoré sa jej týkajú, čo predstavuje porušenie jej základného práva na prístup k spisom zaručeného článkom 41 ods. 2 písm. b) Charty.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na spravodlivé správne konanie, vrátane práva žalobkyne na účasť podľa článku 41 ods. 1 a 2 Charty, ako aj spravodlivý výkon diskrečnej právomoci.

Keďže žalovaná žalobkyni utajila napadnutý akt a jeho prípravu, nedodržala základné zásady spravodlivého správneho konania, vrátane práva žalobkyne na účasť a spravodlivý výkon diskrečnej právomoci, čo predstavuje porušenie práva na nestranné zaobchádzanie, najmä povinnosti starostlivosti pri príprave administratívnych rozhodnutí, článku 41 ods. 1 Charty. Žalovaná založila svoj napadnutý akt výlučne na informáciách poskytnutých príslušným vnútroštátnym orgánom, Národnou bankou Banka Slovenska (ďalej len „príslušný vnútroštátny orgán“) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“). Overenie informácií získaných od EIOPA a/alebo príslušného vnútroštátneho orgánu by malo osobitný význam vzhľadom na existenčné dôsledky napadnutého aktu pre žalobkyne.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 ods. 1 Charty.

Keďže žalovaná žalobkyni utajila napadnutý akt a jeho prípravu, protiprávne zasiahla do možností žalobkyne uplatniť svoje základné právo byť vypočutá a mať prístup k spisom, ako je zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) a b) charty. Žalovaná zároveň porušuje základné právo žalobkyne na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, zaručené článkom 47 Charty.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)¹ č. 1094/2010, keďže žalovaná dostatočne nepreskúmala, nepreukázala a neposúdila relevantné skutočnosti, na základe ktorých bol napadnutý akt vydaný.

Článok 17 ods. 3, 4 a 7 nariadenia č. 1094/2010 stanovuje nepriamy trojúrovňový postup s právomocami EIOPA, žalovanej a príslušného vnútroštátneho orgánu, ktoré sú rozdelené, prekrývajú sa a dokonca sa medzi týmito tromi subjektmi zdvojujú. Napriek jasným náznakom o zvýšenom riziku chyby v komunikácii a chýb a závažných dôsledkoch napadnutého aktu žalovaná riadne nevykonala riadne prešetrenie.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnutý akt predstavuje zneužitie právomoci tým, že prekračuje hranice svojej pôsobnosti podľa článku 17 nariadenia č. 1094/2010.

Žalovaná tým, že vedome vydala de facto rozhodnutie obsahujúce konkrétny pokyn adresovaný príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby odňal licenciu konkrétnemu podniku [namiesto vydania rozhodnutia EIOPA podľa článku 17 ods. 6 nariadenia č. 1094/2010 alebo postupu podľa článku 258 ZFEÚ], vedome ignorovala skutočnosť, že formálne stanoviská nie sú záväzné podľa článku 288 ods. 5 ZFEÚ, a podstatne prekročila hranice svojich právomocí podľa článku 17 nariadenia č. 1094/2010. To predstavuje zneužitie právomoci z hľadiska práva Únie.

____________

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 48).