Language of document : ECLI:EU:F:2013:102

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 27. júna 2013

Vec F‑91/09 DEP

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky nahraditeľných trov konania podľa článku 92 rokovacieho poriadku, ktorý Európska komisia predložila Súdu pre verejnú službu, aby určil výšku trov konania vo veci F‑91/09, Marcuccio/Komisia, podľa článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku

Rozhodnutie:      Suma trov konania, ktoré má L. Marcuccio nahradiť Európskej komisii ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑91/09, Marcuccio/Komisia, je stanovená na výšku 4 380 eur.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Podanie návrhu – Doručenie advokátovi, ktorý zastupoval druhého účastníka konania vo veci samej – Prípustnosť – Podmienka

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 92 ods. 1)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Podanie návrhu – Povinnosť predložiť doklady na podporu návrhu v štádiu nadviazania kontaktu pred podaním návrhu – Neexistencia

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 92 ods. 1)

3.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Odmena, ktorú zaplatila inštitúcia svojmu advokátovi – Zahrnutie

[Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

4.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Výdavky advokáta týkajúce sa práce vykonanej pred predložením veci na súd Únie – Zahrnutie

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy – Trovy konania, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86, 91 a 92)

1.      Pravidlo stanovené článkom 19 tretím odsekom Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého účastníkov konania musí zastupovať advokát v rámci sporov predložených na súd Únie, sa uplatňuje nielen na konania vo veci samej v oblasti verejnej služby, ale aj na vedľajšie konania, akým je konanie o návrhu na určenie výšky trov konania.

Za týchto podmienok nie je možné vytýkať Súdu pre verejnú službu, že zaslal návrh na určenie výšky trov konania advokátovi účastníka konania, keď bol tento účastník konania zastúpený v konaní vo veci samej uvedeným advokátom. Tým, že tento účastník konania teda má možnosť predložiť svoje pripomienky v súlade s článkom 92 ods. 1 rokovacieho poriadku uvedeného súdu, je zásada kontradiktórnosti v celom rozsahu dodržaná.

(pozri body 16 a 17)

2.      Pokiaľ ide o námietku o trovách konania v zmysle článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, nijaké ustanovenie tohto rokovacieho poriadku neukladá účastníkovi konania povinnosť zdokumentovať svoje nároky v štádiu nadviazania kontaktu, ktoré predchádza podaniu návrhu na určenie výšky trov konania.

(pozri bod 27)

3.      Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sú obmedzené jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Súde pre verejnú službu a jednak na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné.

V tejto súvislosti ako vyplýva z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I uvedeného štatútu, inštitúcie môžu slobodne využiť pomoc advokáta. Odmena advokátovi teda spadá pod pojem nutné výdavky vzniknuté v súvislosti s konaním bez toho, aby inštitúcia bola povinná preukázať, že táto pomoc bola objektívne odôvodnená.

V prípade, že inštitúcia zapojila externého advokáta, táto skutočnosť nemá vplyv na prípadnú nahraditeľnosť trov konania a v zásade ich nemožno vylúčiť, môže mať však vplyv na určenie výšky trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 23. marca 2012, Kerstens/Komisia, T‑498/09 P‑DEP, bod 13; 28. mája 2013, Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, bod 14

Súd pre verejnú službu: 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, bod 23

4.      Súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť výšku, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zohľadniť vnútroštátne sadzby odmien advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tejto súvislosti medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Okrem toho pri neexistencii sadzobných ustanovení v práve Únie musí súd voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

Napokon, výška nahraditeľnej odmeny advokáta dotknutej inštitúcie nemôže byť posúdená bez zohľadnenia práce vykonanej ešte pred podaním žaloby na Súd pre verejnú službu servisom inštitúcie. Keďže prípustnosť žaloby je podmienená podaním sťažnosti a jej zamietnutím menovacím orgánom, oddelenia inštitúcie sú v zásade zapojené do procesu spracovania sporov ešte pred tým, ako sa predložia na Súd pre verejnú službu.

(pozri body 36 – 38)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, bod 22; Schönberger/Parlament, už citované, bod 24; 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, bod 41

5.      Článok 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý upravuje konanie o námietke o trovách konania, na rozdiel od článku 86 tohto rokovacieho poriadku nestanovuje, že o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Hoci Súd pre verejnú službu rozhodujúci v rámci návrhu podaného na základe článku 92 rokovacieho poriadku o námietke o trovách konania v konaní vo veci samej rozhoduje o trovách konania, ktoré sú predmetom námietky, a samostatne o nových trovách konania vzniknutých v rámci návrhu o námietke o trovách konania, môže byť neskôr na súd prípadne vznesená nová námietka o nových trovách konania.

Súdu pre verejnú službu však prináleží pri určovaní nahraditeľných trov konania, aby zohľadnil všetky okolnosti vo veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania. Súd pre verejnú službu môže určiť výšku trov konania súvisiacich s konaním na určenie výšky trov konania, ktoré boli nutné v zmysle článku 91 rokovacieho poriadku, s cieľom zabrániť tomu, aby sa opätovne zaoberal novou námietkou o nových trovách konania.

(pozri body 47 a 48)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Schönberger/Parlament, už citované, bod 45; 22. marca 2012, Brune/Komisia, F‑5/08 DEP, bod 41