ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 11. septembra 2014 (*)

„Dumping – Dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Číne – Trhovohospodárske zaobchádzanie – Lehota na prijatie rozhodnutia o tomto zaobchádzaní – Náležité a nestranné preskúmanie sťažností – Právo na obhajobu – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásada riadnej správy vecí verejných – Dôkazné bremeno – Ujma – Stanovenie ziskového rozpätia – Definícia dotknutého výrobku – Výrobné odvetvie Spoločenstva – Príčinná súvislosť“

Vo veci T‑443/11,

Gold East Paper (Jiangsu) Co. Ltd, so sídlom v Jiangsu (Čína),

Gold Huasheng Paper (Suzhou Industrial Park) Co. Ltd, so sídlom v Jiangsu,

v zastúpení: V. Akritidis, Y. Melin a F. Crespo, advokáti,

žalobkyne,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch, A. Polcyn, advokáti, a N. Chesaites, barrister, neskôr B. O’Connor, solicitor, a S. Gubel, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Európska komisia, v zastúpení: M. França a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,

a

Cepifine AISBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko),

Sappi Europe SA, so sídlom v Bruseli,

Burgo Group SpA, so sídlom v Altavilla Vicentina (Taliansko),

Lecta SA, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko),

v zastúpení: L. Ruessmann a W. Berg, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom návrh na zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 451/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a ustanovuje sa konečný výber dočasného cla uloženého na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 128, s. 1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a D. Gratsias,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. novembra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1.     Právo WTO

1        Článok VI ods. 1 Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) stanovuje, že „zmluvné strany uznávajú, že dumping[,] ktorý umožňuje zavedenie výrobkov jednej krajiny na trhu inej krajiny za cenu nižšiu, ako je bežná hodnota, je odsúdeniahodný, pokiaľ spôsobuje výrobnému odvetviu založenému jednou zmluvnou stranou ujmu alebo hrozí podstatnou ujmou alebo závažným spôsobom spomaľuje zavedenie takéhoto domáceho výrobného odvetvia“.

2        Dohoda o uplatňovaní článku VI GATT (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“) sa nachádza v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 82).

3        Článok 6.8 antidumpingovej dohody znie:

„V prípadoch, keď hociktorý zúčastnený člen alebo zúčastnená strana odmietne prístup k nutnej informácii alebo ju inak neposkytne v rámci primeraného obdobia, alebo výrazne bráni prešetreniu, možno na základe dostupných faktov uskutočniť predbežné alebo konečné, kladné alebo záporné rozhodnutia. Pri použití tohto odseku sa budú dodržiavať ustanovenia prílohy II.“

4        Príloha II antidumpingovej dohody s názvom „Najdostupnejšie informácie podľa podmienok článku 6 ods. 8“ stanovuje vo svojom odseku 7:

„Ak úrady musia vo svojich zisteniach a aj tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, vychádzať z informácií z druhého zdroja vrátane informácií obsiahnutých v žiadosti o začatie prešetrenia, mali by tomu venovať mimoriadnu pozornosť. V takých prípadoch by úrady mali, ak je to možné, overiť informácie z iných nezávislých zdrojov, ktoré majú k dispozícii, ako sú publikované cenníky, oficiálne dovozné štatistiky a colné výkazy, a z informácií získaných počas prešetrenia od iných zúčastnených strán. Je však zrejmé, že ak zúčastnená strana nespolupracuje, a tým vzniká závažné zatajovanie informácií pred úradmi, môže taká situácia viesť k výsledku, ktorý je menej výhodný pre [túto] stranu, ako keby účinne spolupracovala.“

5        Článok 32.1 dohody WTO s názvom „Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach“ (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 156; Mim. vyd. 11/021, s. 243, ďalej len „dohoda SVO“) stanovuje, že „proti subvenciám iného člena nemožno podniknúť žiadne opatrenia okrem tých, ktoré sú v súlade s ustanoveniami GATT 1994, ako sú uvedené v tejto dohode“.

2.     Právo Európskej únie

6        Základnú antidumpingovú právnu úpravu tvorí nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51) (ďalej len „základné nariadenie“), ktorým bolo nahradené nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení.

7        Z článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia vyplýva, že „v antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia zisťovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu[,] a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva[; v] opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a)“.

8        Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia:

„Tvrdenie v zmysle [ustanovenia] písmena b) musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak:

–        rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty;

–        firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely[;]

–        výrobné náklady a finančná situácia firiem nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov;

…

Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá, sa prijme do troch mesiacov od začatia zisťovania na základe osobitných konzultácií poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca zisťovania.“

9        Článok 3 základného nariadenia stanovuje:

„1.      Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.      Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak:

a)      objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Spoločenstva; a

b)      následn[ého] dosah[u] týchto dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva.

3.      Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Spoločenstve. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

4.      V prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových zisťovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že:

a)      dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3[,] a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný[;] a

b)      súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

5.      Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6.      Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.      Iné známe faktory[,] ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva[,] sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami Spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva.

8.      Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe takých kritérií, ako sú výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. Ak takáto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí prostredníctvom preskúmania výroby najužšej skupiny alebo kategórie výrobkov, ktorá zahŕňa podobný výrobok, v prípade ktorého možno poskytnúť potrebné informácie.

9.      Určenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za ktorej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.

Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby značnej ujmy, je potrebné zvážiť takéto faktory:

a)      významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Spoločenstva, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;

b)      dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do Spoločenstva, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;

c)      či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch; a

d)      zásoby výrobku, ktorý je predmetom skúmania.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.“

10      Článok 4 základného nariadenia týkajúci sa vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva vo svojom odseku 1 uvádza:

„Na účely tohto nariadenia sa pojem ‚výrobné odvetvie Spoločenstva‘ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4[,] z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Spoločenstva s výnimkou:

a)      ak sú výrobcovia v spojení s vývozcom alebo dovozcom, alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, pojem ‚výrobné odvetvie Spoločenstva‘ sa môže vysvetľovať tak, že označuje zostávajúcu časť výrobcov;

b)      za výnimočných okolností môže byť územie Spoločenstva pre príslušnú výrobu rozdelené na dva alebo viac konkurenčných trhov a výrobcovia v rámci každého trhu môžu byť považovaní za samostatné výrobné odvetvie ak:

i)      výrobcovia v rámci takéhoto trhu predávajú celú alebo takmer celú svoju výrobu príslušného výrobku na tomto trhu; a

ii)      dopyt na tomto trhu nie je v podstatnej miere uspokojený dodávkami výrobcov príslušného výrobku, ktorí sa nachádzajú kdekoľvek v Spoločenstve. Za takýchto okolností možno konštatovať, že ujma existuje aj tam, kde prevažná časť celkového výrobného odvetvia Spoločenstva nie je poškodená za predpokladu, že dochádza ku koncentrácii dumpingových dovozov na takýto izolovaný trh a tiež za predpokladu, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci takéhoto trhu.“

11      Článok 5 základného nariadenia týkajúci sa začatia konania vo svojom odseku 4 uvádza:

„Zisťovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci Spoločenstva ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia Spoločenstva, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá podnet podporila alebo odmietla. Zisťovanie sa však nezačne v prípade, ak výrobcovia Spoločenstva, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Spoločenstva.“

12      Článok 9 základného nariadenia týkajúci sa skončenia konania bez zavedenia dočasných opatrení vo svojom odseku 4 uvádza:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Ak je v platnosti dočasné clo, návrh na konečné opatrenie sa predloží najneskôr jeden mesiac pred uplynutím takýchto ciel. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.“

13      Článok 18 základného nariadenia týkajúci sa odmietnutia spolupráce znie:

„1.      V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu zisťovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, príslušné informácie sa neberú do úvahy a môžu byť využité dostupné skutočnosti. Zainteresované strany by mali byť upozornené na dôsledky odmietnutia spolupráce.

…

3.      Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

…

6.      Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by tomu bolo v prípade, ak by táto spolupracovala.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

14      Žalobkyne Gold East Paper (Jiangsu) Co. Ltd (ďalej len „GE“) a Gold Huasheng Paper (Suzhou Industrial Park) Co. Ltd (ďalej len „GHS“) sú prepojenými spoločnosťami skupiny Asia Pulp and Paper China (ďalej len „skupina APP“), ktoré v Číne vyrábajú natieraný bezdrevný papier a vyvážajú ho do Európskej únie.

1.     Zisťovanie

15      Natieraný bezdrevný papier bol predmetom dvoch samostatných prešetrovaní, ktoré sa uskutočnili súbežne. Po prvé, antidumpingové zisťovanie viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 451/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a ustanovuje sa konečný výber dočasného cla uloženého na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 128, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“) Po druhé, antisubvenčné prešetrovanie viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 452/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antisubvenčné clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 128, s. 18).

16      Dňa 18. februára 2010 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie Európskej komisie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 41, s. 6).

17      Posledný deň lehoty na podanie pripomienok dotknutých osôb k trhovohospodárskemu zaobchádzaniu (ďalej len „THZ“) bol stanovený na 30. marca 2010. Komisia 22. marca 2010 na žiadosť skupiny APP predĺžila túto lehotu do 12. apríla 2010.

18      Žalobkyne 12. apríla 2010 predložili žiadosti o THZ týkajúce sa ich osôb, ako aj všetkých spoločností, ktoré s nimi boli prepojené a týkala sa ich výroba a predaj natieraného bezdrevného papiera alebo výroba surovín, ako to vtedy Komisia žiadala.

19      Dňa 16. apríla 2010 žalobkyne predložili pripomienky týkajúce sa niektorých aspektov zisťovania, ako aj sťažnosti predloženej európskym združením výrobcov natieraného papiera Cepifine AISBL, ktorého sťažnosť viedla k tomuto zisťovaniu.

20      Aby Komisia získala relevantné údaje na podporu žiadosti o THZ, zaslala skupine APP štyri listy:

–        v liste z 19. mája 2010 požiadala GE o vyplnenie tlačiva najneskôr 21. mája 2010,

–        v liste z 21. mája 2010 požiadala GE o zaslanie príloh a príslušných prekladov najneskôr 1. júna 2010, pričom v tento deň GE požiadala o predĺženie lehoty a Komisia jej vyhovela stanovením novej lehoty do 4. júna 2010,

–        v liste z 27. mája 2010 požiadala GHS, aby sprístupnila úradníkom Komisie príslušné prílohy od prvého dňa overovania na mieste,

–        v liste z 2. júna 2010 požiadala skupinu APP o vyplnenie niektorých častí tlačiva žiadosti o THZ a spresnenie niektorých údajov.

21      Listom z 8. júna 2010 žalobkyne predložili svoje pripomienky týkajúce sa dôsledkov začatia súbežného antisubvenčného zisťovania v súvislosti s vyhodnotením ich žiadosti o THZ.

22      Komisia uskutočnila od 8. do 18. júna 2010 prvé overovanie na mieste v priestoroch štyroch vyvážajúcich výrobcov prepojených so skupinou APP, vrátane žalobkýň.

23      Od 23. júna do 12. júla 2010 Komisia uskutočnila druhé overovanie na mieste v priestoroch žalobkýň, aby preverila ich odpovede v dotazníku. V dňoch 9., 10. a 13. septembra 2010 Komisia uskutočnila tretie overovanie na mieste v priestoroch APP Italy, sprostredkovateľa v Únii prepojeného so žalobkyňami.

24      Dňa 2. septembra 2010 Komisia odoslala informačný dokument o žiadostiach o THZ, v ktorom dospela k predbežnému záveru, že ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov prepojených so skupinou APP nespĺňa prvé, druhé a tretie kritérium na priznanie THZ. Posledný deň lehoty, ktorú Komisia stanovila žalobkyniam na predloženie pripomienok, bol určený na 12. septembra 2010.

25      V rovnaký deň Komisia odoslala poradnému antidumpingovému výboru kópiu svojho pracovného dokumentu týkajúceho sa návrhu na zamietnutie žiadostí žalobkýň o THZ.

26      Dňa 9. septembra 2010 žalobkyne požiadali, aby lehota na predloženie pripomienok k informačnému dokumentu Komisie o THZ bola predĺžená do 28. septembra 2010. Komisia predĺžila lehotu len do 16. septembra 2010. Navrhla tiež zorganizovanie vypočutia 17. septembra 2010, pričom požiadala žalobkyne o potvrdenie tohto dátumu, ak im vyhovuje.

27      Dňa 14. septembra 2010 bola na dohodnutom stretnutí s poradným antidumpingovým výborom preskúmaná žiadosť žalobkýň o THZ.

28      Emailom zo 17. septembra 2010 žalobkyne predložili svoje predbežné pripomienky k informačnému dokumentu o ich žiadostiach o THZ a uviedli, že 27. septembra 2010 predložia doplnený a revidovaný list.

29      V rovnaký deň sa uskutočnilo vypočutie na Komisii.

30      Dňa 21. septembra 2010 Komisia zaslala poradnému antidumpingovému výboru zhrnutie pripomienok, ktoré predložili žalobkyne k informačnému dokumentu o THZ, a určila lehotu na vydanie jeho stanoviska, ktorá mala uplynúť 24. septembra 2010.

31      Dňa 12. októbra 2010 Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa žiadostí žalobkýň o THZ (ďalej len „rozhodnutie o THZ“), v ktorom potvrdila zamietnutie týchto žiadostí.

32      V rovnaký deň žalobkyne napísali Komisii list, v ktorom kritizovali skutočnosť, že prijala svoje rozhodnutie o žiadostiach o THZ pred tým, ako sa mohlo uskutočniť vypočutie pred úradníkom pre vypočutie. Takisto predložili dodatočné pripomienky v súvislosti s ujmou.

33      Dňa 13. októbra 2010 žalobkyne vypracovali zhrnutie otázok, ktorých zodpovedanie žiadali od Komisie.

34      Dňa 15. októbra 2010 Komisia uskutočnila vypočutie pred úradníkom pre vypočutie. Dňa 19. októbra 2010 žalobkyne zaslali Komisii pripomienky so zhrnutím argumentov uvedených na vypočutí. Dňa 28. októbra 2010 žalobkyne predložili nové pripomienky k informačnému dokumentu o THZ.

35      Dňa 17. novembra 2010 Komisia zaslala žalobkyniam list, ku ktorému pripojila kópiu nariadenia Komisie (EÚ) č. 1042/2010 zo 16. novembra 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 299, s. 7, ďalej len „dočasné nariadenie“), zhrnutie metódy použitej na výpočet dumpingu a rozpätia ujmy, ako aj odpoveď na argumenty predložené žalobkyňami.

36      Žalobkyne v troch listoch 13 a 17. decembra 2010 predložili svoje pripomienky k dočasným opatreniam.

37      Dňa 16. marca 2011 Komisia zaslala žalobkyniam informačný dokument, v ktorom uviedla, že zamýšľa navrhnúť Rade Európskej únie zavedenie konečného antidumpingového cla na ich dovozy do EÚ. Žalobkyne predložili svoje pripomienky 28. marca 2011.

38      Dňa 29. marca 2011 Komisia na žiadosť úradníka pre vypočutie zaslala žalobkyniam aktualizovanú poznámku do spisu, v ktorej uviedla metódu výpočtu cieľového ziskového rozpätia v prípade neexistencie dumpingového dovozu.

39      Dňa 11. apríla 2011 žalobkyne predložili svoje pripomienky k metóde, ktorú Komisia použila na stanovenie cieľového ziskového rozpätia.

2.     Napadnuté nariadenie

40      Dňa 6. mája 2011 Rada prijala napadnuté nariadenie.

41      V napadnutom nariadení bolo žalobkyniam odopreté THZ z dôvodu, že po prvé najmä nebolo možné preukázať existenciu platieb v súvislosti s prevodom akcií, ako aj nákladov na hlavné surovinové vstupy, po druhé, že ani v účtovníctve, ani v jeho auditoch neboli dodržané základné zásady medzinárodných účtovných štandardov, čo spochybňovalo dôveryhodnosť účtovníctva spoločností, a po tretie, že v súvislosti s právami na užívanie pôdy patriacej žalobkyniam existovali značné deformácie.

42      Okrem toho, kotúče papiera na kotúčovú tlač neboli zohľadnené pri určení dotknutého výrobku (odôvodnenia 17 a 41 napadnutého nariadenia). Cieľový zisk vo výške 8 % sa považoval za úroveň, ktorú by odvetvie mohlo dosiahnuť pri absencii dumpingového dovozu (odôvodnenie 158 napadnutého nariadenia).

43      Článok 1 napadnutého nariadenia stanovil konečné antidumpingové clo vo výške 8 % na dovoz natieraného bezdrevného papiera vyrábaného žalobkyňami do Únie. Podľa odseku 3 tohto článku, pokiaľ ide o žalobkyne, konečné antidumpingové clo vo výške 20 % uvedené v odseku 2 tohto článku sa nebude vyberať vo výške 12 %, pokiaľ sa bude zodpovedajúca suma vyberať v súlade s vykonávacím nariadením č. 452/2011 (pozri bod 15 vyššie).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

44      Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. augusta 2011 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

45      Podaním do kancelárie Všeobecného súdu z 24. novembra 2011 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady.

46      Podaním do kancelárie Všeobecného súdu z 1. decembra 2011 Cepifine, Sappi Europe SA, Burgo Group SpA a Lecta SA (spoločne ďalej len „súkromní vedľajší účastníci konania“) podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady. Rada vo svojom vyjadrení predloženom 24. januára 2012 nevzniesla námietky proti týmto vstupom vedľajších účastníkov.

47      Uznesením z 23. januára 2012 predseda tretej komory Všeobecného súdu povolil vstup Komisie do konania ako vedľajšieho účastníka konania. Komisia predložila svoje vyjadrenie v stanovenej lehote.

48      Žalobkyne 8. februára 2012 požiadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými dôvernými údajmi uvedenými v ich pripomienkach, ako aj ich prílohách. Predložili nedôvernú verziu týchto rozličných procesných písomností.

49      Uznesením z 8. marca 2012 predseda tretej komory Všeobecného súdu povolil vstup súkromných vedľajších účastníkov do konania na podporu návrhov Rady. Rovnakým uznesením predseda tretej komory vyhradil na neskôr jednak rozhodnutie o tom, či žalobkyne dostanú správu pre pojednávanie, aby označili údaje, ktoré by sa mohli považovať za dôverné, a jednak rozhodnutie o tom, či súkromní vedľajší účastníci konania dostanú predbežné nedôverné znenie, aby predložili svoje prípadné pripomienky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

50      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Radu na predloženie určitých dokumentov. Rada vyhovela tejto výzve v stanovenej lehote.

51      Prednesy hlavných účastníkov konania, ako aj vedľajšieho účastníka konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd ústne položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. novembra 2013.

52      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania.

53      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

54      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

55      Súkromní vedľajší účastníci konania podporujú návrhy Rady.

 Právny stav

56      Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov. Tieto žalobné dôvody možno rozdeliť do dvoch kategórií.

57      Žalobné dôvody, ktoré patria do prvej kategórie, sa vzťahujú na žiadosti žalobkýň o THZ a týkajú sa:

–        prvý porušenia článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia, keďže rozhodnutie nepriznať žalobkyniam THZ bolo podľa nich prijaté na základe toho, čo Komisia vedela o účinku takéhoto zamietnutia na ich dumpingové rozpätie,

–        druhý porušenia podstatných formálnych náležitostí stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia, ako aj porušenia práva na obhajobu,

–        tretí existencie zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia a nedostatku odôvodnenia,

–        štvrtý nespravodlivého a nie nestranného vedenia zisťovania a neprimeraného dôkazného bremena.

58      Žalobné dôvody, ktoré patria do druhej kategórie, sa vzťahujú na hodnotenie ujmy a týkajú sa:

–        piaty porušenia článku 3 ods. 2 základného nariadenia,

–        šiesty porušenia článku 3 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia,

–        siedmy porušenia článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia,

–        ôsmy porušenia článku 3 ods. 2 a 7 základného nariadenia.

1.     O dosahu návrhu na zrušenie

59      Najskôr treba uviesť, že napadnuté nariadenie ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Číne.

60      Žalobkyne v rámci viacerých žalobných dôvodov navrhujú zrušenie napadnutého nariadenia ako celku. V rámci predmetu žaloby a svojich návrhov sa však obmedzujú na spochybnenie zákonnosti antidumpingového cla v rozsahu, v akom bolo uložené im a v akom sa ich týka.

61      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prípadná protiprávnosť tohto cla ovplyvňuje zákonnosť napadnutého nariadenia iba v rozsahu, v akom ukladá antidumpingové clo žalobkyniam. Naproti tomu neovplyvňuje zákonnosť ostatných prvkov napadnutého nariadenia, teda najmä antidumpingových ciel uložených iným spoločnostiam, ktorým je určené.

62      Z judikatúry vyplýva, že ak nariadenie stanovujúce antidumpingové clo určí rôzne clo pre určitý typ obchodných spoločností, konkrétna spoločnosť je osobne dotknutá iba tými ustanoveniami, ktoré jej ukladajú osobitné antidumpingové clo a jeho výšku, a nie tými, ktoré stanovujú antidumpingové clo pre iné spoločnosti, v dôsledku čoho žaloba takejto spoločnosti je prípustná iba v rozsahu, v akom sa domáha zrušenia tých ustanovení nariadenia, ktoré sa týkajú výlučne jej osoby (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, Zb. s. I‑1197, bod 22 a tam citovanú judikatúru).

63      Za týchto okolností treba vykladať žalobu o neplatnosť, na základe ktorej sa začalo toto konanie, v tom zmysle, že sa týka len čiastočného zrušenia napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom žalobkyniam ukladá konečné antidumpingové clo.

2.     O žalobných dôvodoch týkajúcich sa žiadostí žalobkýň o THZ

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia, keďže rozhodnutie nepriznať žalobkyniam THZ bolo údajne prijaté na základe toho, čo Komisia vedela o účinku takéhoto zamietnutia na ich dumpingové rozpätie

64      V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že rozhodnutie Komisie nepriznať im THZ bolo prijaté na základe toho, čo Komisia vedela o účinku takého zamietnutia na jej dumpingové rozpätie, v rozpore s článkom 2 ods. 7 písm. c) druhým pododsekom základného nariadenia tak, ako ho vyložil Súd prvého stupňa vo svojich rozsudkoch zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada (T‑138/02, Zb. s. II‑4347, bod 44), a z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada (T‑299/05, Zb. s. II‑565, body 127 a 138).

65      Žalobkyne tiež uvádzajú „flagrantné porušenie práva na obhajobu“, lebo Komisia „uplatnila všetko…, aby zamietla úplne všetky vysvetlenia, [ktoré predložili] počas zisťovania, ktorými sa malo preukázať, že skutočne spĺňali kritériá na priznanie THZ“.

66      Na úvod, pokiaľ ide o údajné porušenie práva žalobkýň na obhajobu, treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí návrh na začatie konania obsahovať stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je založený. Táto informácia musí byť dostatočne jasná a presná, aby žalovanému umožnila pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez iných dodatočných informácií. Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T‑102/92, Zb. s. II‑17, bod 68; zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T‑352/94, Zb. s. II‑1989, bod 333, a rozsudok Všeobecného súdu z 12. októbra 2011, Association belge des consommateurs test‑achats/Komisia, T‑224/10, Zb. s. II‑7177, bod 71). Keďže žalobkyne nijako nevysvetlili svoj žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia práva na obhajobu, aby vôbec umožnili Všeobecnému súdu poznať jeho predmet, musí byť vyhlásený za neprípustný.

67      Pokiaľ ide o porušenie článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia, žalobkyne tvrdia, že ku dňu podania návrhu týkajúceho sa THZ Komisia mala k dispozícii všetky podrobné údaje, ktoré jej umožňovali vypočítanie dumpingového rozpätia žalobkýň, či už s THZ alebo bez neho, v Číne aj analogických štátoch.

68      Na pojednávaní žalobkyne na otázku Všeobecného súdu spresnili, že za skutočne dôležitú nepovažovali trojmesačnú lehotu ako takú, ale ochranu práv vyvážajúcich výrobcov.

69      Článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek základného nariadenia stanovuje, že určenie, či výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, „sa prijme do troch mesiacov od začatia zisťovania na základe osobitných konzultácií poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky“, a že „toto určenie zostane v platnosti až do konca zisťovania“.

70      Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Všeobecný súd v rozsudkoch Nanjing Metalink/Rada, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, už citovaný v bode 64 vyššie, a z 8. novembra 2011, Zhejiang Harmonic Hardware Products/Rada (T‑274/07), nerozhodol, že ratio legis článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia odôvodňuje, aby nariadenie stanovujúce konečné antidumpingové clo bolo zrušené vo vzťahu k podniku zakaždým, keď Komisia mohla vedieť o účinku rozhodnutia o THZ na výpočet dumpingového rozpätia tohto podniku, a z dôvodu samotnej takejto vedomosti v okamihu prijatia rozhodnutia o THZ. Treba poukázať na to, že rovnako ako uvádza Rada, neexistuje bezprostredná súvislosť medzi trojmesačnou lehotou uvedenou v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia a prípadnou vedomosťou Komisie o účinku rozhodnutia o THZ na dumpingové rozpätie podniku.

71      Okrem toho základné nariadenie nestanovuje, že rozhodnutie o THZ sa musí prijať v čase, keď Komisia nevedela o okolnostiach, ktoré jej umožňujú zistiť účinok rozhodnutia o THZ na dumpingové rozpätie podniku. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že aj v prípade, ak táto lehota pri prijímaní rozhodnutia o THZ vôbec nebola prekročená, Komisia prijme takéto rozhodnutie, aj keď už mala k dispozícii informácie, ktoré jej umožňujú vypočítať účinok tohto rozhodnutia na dumpingové rozpätie dotknutého podniku.

72      V každom prípade z rozsudku Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada (C‑141/08 P, Zb. s. I‑9147), vyplýva, že Súdny dvor chce, odvolávajúc sa na zásady zákonnosti a riadnej správy vecí verejných a za predpokladu dodržania procesných záruk stanovených základným nariadením, uprednostniť správne uplatnenie hmotnoprávnych kritérií stanovených článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia pred požiadavkou nemennosti rozhodnutia o THZ alebo nevedomosťou o účinku rozhodnutia o THZ na dumpingové rozpätie podniku pri prijímaní takého rozhodnutia.

73      Ako Všeobecný súd uviedol v rozsudku Zhejiang Harmonic Hardware Products/Rada, už citovanom v bode 70 vyššie (bod 39), Súdny dvor totiž v rozsudku Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, už citovanom v bode 72 vyššie, rozhodol, že vzhľadom na zásady zákonnosti a riadnej správy vecí verejných sa článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nemôže vykladať spôsobom, ktorý by Komisiu nútil navrhnúť Rade konečné opatrenia, ktoré by na ujmu dotknutého podniku ponechali v platnosti chybu spôsobenú pri pôvodnom posúdení hmotnoprávnych kritérií stanovených týmto nariadením. Preto v prípade, ak Komisia v priebehu zisťovania odhalí, že v rozpore s jej pôvodným posúdením podnik spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia, prislúcha jej vyvodiť z toho primerané dôsledky, a to pri dodržaní procesných záruk upravených základným nariadením (rozsudok Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, už citovaný v bode 72 vyššie, body 111 a 112).

74      Vzhľadom na uvedené úvahy treba konštatovať, že hoci je pravda, že v súlade so znením článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia by sa každé rozhodnutie o THZ v zásade malo prijať do troch mesiacov od začatia zisťovania a že zvolené riešenie by malo zostať v platnosti až do konca tohto zisťovania, nič to nemení na tom, že pri súčasnom stave práva Únie podľa výkladu tohto ustanovenia súdmi Únie pripomenutého v bodoch 70 a 73 vyššie jednak prijatie rozhodnutia mimo tejto lehoty nemá len z tohto dôvodu za následok zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, a jednak také rozhodnutie možno v priebehu konania zmeniť, ak sa zistí, že je nesprávne.

75      V prejednávanej veci je nesporné, že konečné rozhodnutie o zamietnutí žiadostí žalobkýň o THZ nebolo prijaté v trojmesačnej lehote stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia. Oznámenie o začatí zisťovania bolo totiž uverejnené v úradnom vestníku z 18. februára 2010. Konečné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o THZ potom bolo navrhnuté 2. septembra 2010 a potvrdené 12. októbra 2010.

76      Okrem toho, zo spisu vyplýva, že odpovede žalobkýň na antidumpingový dotazník boli predložené Komisii 7. a 10. mája 2010 a že overovania na mieste sa uskutočnili od 23. júna do 12. júla 2010. Overovania na mieste v analogickom štáte sa uskutočnili počas posledného týždňa augusta 2010. Neuskutočnili sa už len overovania týkajúce sa predaja žalobkýň na vývoz prostredníctvom ich prepojenej spoločnosti so sídlom v Únii. Podľa žalobkýň z časového priebehu uvedených skutočností vyplýva, že Komisia v čase, keď oznámila svoj návrh zamietnuť žiadosti žalobkýň o THZ, mala k dispozícii všetky dokumenty a údaje, ktoré jej umožňovali vypočítať dumpingové rozpätie žalobkýň tak v prípade, že by sa priznalo THZ, ako aj v prípade, že by sa nepriznalo.

77      Tvrdenie Rady, ktorú podporuje Komisia, podľa ktorého Komisia v okamihu, keď žalobkyniam oznámila informačný dokument o THZ, nebola schopná určiť účinok rozhodnutia o THZ na dumpingové rozpätie, by preto nemalo uspieť.

78      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že možnosť, že otázka týkajúca sa priznania THZ sa rozhodne na základe svojho účinku na výpočet dumpingového rozpätia, nie je podmienená poznaním presného dumpingového rozpätia vypočítaného na základe informácií týkajúcich sa bežnej hodnoty žalobkýň, ale výlučne poznaním informácií týkajúcich sa účinku, ktorý môže mať priznanie THZ na toto rozpätie, podľa dvoch možných metód výpočtu.

79      Vzhľadom na uvedené úvahy treba konštatovať, že aj keby sa predpokladalo, že by skutočnosť, že Komisia z dôvodu nedodržania trojmesačnej lehoty uvedenej v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia mohla mať vedomosť o účinku rozhodnutia o THZ žalobkýň na ich dumpingové rozpätie, mohla byť relevantná, pokiaľ by sa konštatovalo, že Komisia mohla byť pri prijímaní takého rozhodnutia ovplyvnená uvedenou vedomosťou, muselo by sa konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že napadnuté nariadenie by mohlo mať iný obsah, ak by nedošlo k údajnému pochybeniu ovplyvňujúcemu proces prijímania rozhodnutia o THZ.

80      Tvrdenie žalobkýň, že rozhodnutie Komisie o zamietnutí ich žiadosti o THZ bolo prijaté na základe toho, že vedela o účinku tohto rozhodnutia na ich dumpingové rozpätie, v dôsledku čoho toto rozhodnutie by mohlo byť iné, ak by Komisia nemala k dispozícii túto informáciu, nemôže uspieť.

81      Samotná vedomosť o účinku rozhodnutia o THZ na dumpingové rozpätie podniku totiž nevyhnutne neznamená, že také rozhodnutie – a v dôsledku toho aj nariadenie ukladajúce antidumpingové clo – by mohlo mať iný obsah, ak by toto rozhodnutie bolo prijaté v trojmesačnej lehote uvedenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

82      Treba uviesť, že aj v prípade, ak Komisia má k dispozícii informácie, ktoré jej umožňujú vypočítať dumpingové rozpätie výrobcu v čase prijímania rozhodnutia o THZ tohto výrobcu, stále existuje možnosť, že uvedené rozhodnutie rovnako ako nariadenie, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, by nemohlo byť iné.

83      O taký prípad by mohlo ísť vtedy, ak by bolo zjavné, že takému výrobcovi by nebolo možné priznať THZ na základe toho, že Komisia správne konštatovala, že nespĺňa kritériá na priznanie THZ uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a že sú splnené nevyhnutné podmienky na uloženie antidumpingového cla.

84      Posúdenie Komisie v súvislosti s dodržaním kritérií na priznanie THZ sa v prejednávanej veci preskúma v rámci tretieho žalobného dôvodu.

85      V prejednávanej veci sa žalobkyne na jednej strane obmedzili na tvrdenie, že skutočnosť, že Komisia mala k dispozícii všetky dokumenty a informácie, ktoré jej umožňovali výpočet ich dumpingového rozpätia, „spochybňuje nestrannosť následného rozhodnutia Komisie týkajúceho sa ich žiadostí o THZ“ a že „to prinajmenšom vyvoláva dôvodné a rozumné pochybnosti vedúce k presvedčeniu, že Komisia možno rozhodla o zamietnutí žiadostí žalobkýň o THZ nie na základe objektívneho preskúmania týchto žiadostí z vecnej stránky, ale preto, že chcela zaťažiť dovozy žalobkýň antidumpingovým clom“.

86      Na druhej strane žalobkyne neuvádzajú nijaké informácie o prvkoch rozhodnutia o THZ, ktoré by podľa nich mohli byť posúdené inak, ak by rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti bolo prijaté v trojmesačnej lehote alebo bez akejkoľvek údajnej vedomosti o účinku tohto rozhodnutia na dumpingové rozpätie.

87      Žalobkyne len tvrdia, že „ak by sa [im] priznalo THZ…, ich dumpingové rozpätie – vychádzajúce z porovnania ich predajov na vývoz a ich ziskových predajov na domácom trhu v Číne – by bolo 0,01 %, t. j. v rámci úrovne de minimis vo výške 2 %“, a že „v dôsledku toho si bola Komisia plne vedomá účinku svojho rozhodnutia o THZ na výsledok zisťovania, lebo priznanie THZ by viedlo ku skončeniu zisťovania v rozsahu, v akom sa týkalo žalobkýň“.

88      Žalobkyne dodávajú, že „hoci Komisia pri prijímaní svojho rozhodnutia o žiadostiach o THZ nevedela o povahe de minimis dumpingového rozpätia (v prípade, ak by bolo priznané THZ) alebo jeho veľmi vysokej úrovni z dôvodu využitia bežnej hodnoty analogického štátu (v prípade, ak by sa THZ zamietlo), nemalo by byť vylúčené, aby [Komisia] v tejto súvislosti uplatnila svoju hodnotiacu právomoc inak, ako to urobila pri zisťovaní“.

89      Žalobkyne z toho vyvodzujú, že „je pravdepodobné, že o zamietnutí ich žiadosti o THZ sa v danom prípade rozhodlo v závislosti od jeho účinku na výpočet dumpingového rozpätia“.

90      Aj keby sa v tejto súvislosti predpokladalo, že žalobkyne pri formulovaní svojich tvrdení chceli preukázať existenciu zneužitia právomoci Komisie, tieto tvrdenia by museli byť odmietnuté. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutie alebo akt Únie má vady spôsobené zneužitím právomoci len vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že bol prijatý s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1990, Sermes, C‑323/88, Zb. s. I‑3027, bod 33; rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T‑167/94, Zb. s. II‑2589, bod 66, a z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, T‑2/95, Zb. s. II‑3939, bod 376). Žalobkyne však nepredložili také dôkazy.

91      Okrem toho, žalobkyne sa domnievajú, že ich vlastné správanie nemalo za následok omeškanie Komisie pri prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa ich žiadostí o THZ, ako to tvrdia Rada a Komisia, lebo Komisia trvala na tom, aby informácie o dumpingu boli predložené práve v okamihu, keď pristupovala k preskúmaniu žiadostí o THZ a požadovala doplňujúce informácie.

92      Otázka pripísateľnosti omeškania sa však v prejednávanej veci nezdá relevantná a preto sa nebude skúmať.

93      Prvý žalobný dôvod sa v dôsledku toho musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatnej formálnej náležitosti uvedenej v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia, ako aj práva na obhajobu

94      Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá sa týka skutočného zapojenia poradného antidumpingového výboru a druhá porušenia práva na obhajobu.

 O prvej časti týkajúcej sa skutočného zapojenia poradného antidumpingového výboru

95      Žalobkyne tvrdia, že Komisia neoznámila „poradnému antidumpingovému výboru niektoré zásadné skutočnosti“, „uviedla [ho] do omylu“ tým, že mu predložila návrh týkajúci sa THZ, ktorý vykazoval „závažné nepresnosti a opomenutia“, a nesprávne prezentovala pripomienky predložené žalobkyňami k návrhu Komisie, čo výboru znemožnilo vydať svoje stanovisko na základe úplnej znalosti veci.

96      Najskôr treba poznamenať, že v rozsudku Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada (C‑69/89, Zb. s. I‑2069, body 48 až 51), Súdny dvor rozhodol, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu odvolávať na údajné porušenie pravidiel, ktoré nie sú určené na zabezpečenie ochrany jednotlivcov, ale ktorých cieľom je upraviť vnútorné fungovanie útvarov v záujme riadnej správy vecí verejných, ako sú pravidlá týkajúce sa dodržania lehoty určenej na stanovenie predbežného rokovacieho poriadku zasadnutia Rady alebo dostupnosti všetkých jazykových znení nariadenia v deň jeho prijatia.

97      To napriek tomu neznamená, že jednotlivec sa nikdy nemôže úspešne odvolať na porušenie pravidla upravujúceho rozhodovací proces vedúci k prijatiu aktu Únie. Treba totiž rozlišovať medzi ustanoveniami upravujúcimi vnútorné postupy inštitúcie, na ktorých porušenia sa fyzické a právnické osoby nemôžu odvolávať, lebo sa týkajú iba spôsobov vnútorného fungovania inštitúcie a nemôžu mať vplyv na ich právne postavenie, a ustanoveniami, na ktorých porušenie sa naopak môže odvolávať, keďže priznávajú práva a sú činiteľmi právnej istoty pre všetky osoby.

98      Nedodržanie pravidla týkajúceho sa zapojenia výboru preto môže mať za následok nezákonnosť konečného rozhodnutia dotknutej inštitúcie len vtedy, ak je dostatočne závažné a nepriaznivo ovplyvňuje právne a materiálne postavenie osoby, ktorá vytýka procesnú vadu.

99      Vyjadrenie výboru totiž predstavuje podstatnú požiadavku, ktorej porušenie ovplyvňuje zákonnosť aktu prijatého po tomto vyjadrení, ak sa preukáže, že neodovzdanie určitých podstatných skutočností neumožnilo výboru vydať svoje stanovisko na základe úplnej znalosti veci, t. j. bez toho, aby bol nepresnosťami alebo opomenutiami uvedený do omylu v súvislosti s podstatnou otázkou (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, bod 104 a tam citovanú judikatúru).

100    Nie je to tak, ak dokumenty neodovzdané výboru alebo odovzdané oneskorene neobsahujú podstatné alebo nové posudzované skutočnosti vo vzťahu k tým, ktoré už sú súčasťou spisu predloženého výboru pri jeho zvolaní. Za predpokladu tohto druhu totiž neodovzdanie alebo oneskorené odovzdanie dokumentu Komisiou nemá nijaký vplyv na výsledok vyjadrovacieho konania.

101    Takéto opomenutie preto nemôže mať za následok vadnosť správneho konania ako celku a tým spochybnenie zákonnosti konečného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 105 a tam citovanú judikatúru).

102    Okrem iného, možnosť, že porušenie ustanovení upravujúcich vyjadrenie výboru ovplyvní zákonnosť aktu konečného prijatého aktu, nie je spochybnená nezáväznosťou stanoviska výboru.

103    V danom prípade treba pripomenúť, že Komisia zaslala 2. septembra 2010 svoj dokument s predbežnými informáciami o žiadostiach o THZ súčasne žalobkyniam aj poradnému antidumpingovému výboru. Lehota, ktorú Komisia stanovila žalobkyniam na predloženie svojich pripomienok, mala uplynúť 12. septembra 2010. Na základe žiadosti žalobkýň v tomto zmysle Komisia priznala predĺženie lehoty do 16. septembra 2010. Stretnutie poradného antidumpingového výboru sa uskutočnilo 14. septembra 2010. Dňa 17. septembra 2010 žalobkyne predložili svoje úvodné pripomienky k predbežnému informačnému dokumentu. V rovnaký deň sa uskutočnilo vypočutie. Dňa 21. septembra 2010 Komisia po tom, čo začala analýzu a úplné hodnotenie žiadosti o THZ, zaslala poradnému výboru zhrnutie pripomienok, ktoré žalobkyne predložili k informačnému dokumentu o THZ aj počas pojednávania. Stanovila tiež 24. september 2010 ako deň, do ktorého mal poradný antidumpingový výbor vydať svoje stanovisko. Na pojednávaní pred Všeobecným súdom Rada na otázku, ktorá jej bola v tejto súvislosti položená, spresnila, že členovia uvedeného výboru mali prístup k spisu a mohli žiadať Komisiu o predloženie určitých dokumentov nadobudnutých pri zisťovaní. Podľa žalobkýň dostávajú členovia výboru iba zhrnutie. Žalobkyne preto zdôraznili dôležitosť tohto zhrnutia.

104    Treba konštatovať, že ako uviedla Rada, po prvé žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz týkajúci sa spôsobu, akým Komisia údajne uviedla poradný antidumpingový výbor do omylu, po druhé neoznačili „závažné nepresnosti a opomenutia“, na ktoré sa odvolávajú, po tretie nespresnili, z akého dôvodu je predloženie pripomienok vyjadrených žalobkyňami k návrhu týkajúcemu sa THZ údajne chybné, a po štvrté neuviedli, čím sa Komisii „zabránilo v jej možnosti zmeniť návrh vzhľadom na ich pripomienky“.

105    Treba uviesť, že zo spisu najskôr vyplýva, že žalobkyne nedodržali lehotu, ktorá bola predĺžená do 16. septembra 2010, na predloženie svojich pripomienok k informačnému dokumentu týkajúcemu sa THZ (pozri bod 103 vyššie). Následne, žalobkyne vo svojich pripomienkach zaslaných emailom zo 17. septembra 2010 spresnili, že v uvedených pripomienkach analyzujú všetky tvrdenia Komisie a že „pokiaľ v čase, keď [skupina] APP bola povinná predložiť svoje pripomienky, neboli dostupné informácie nevyhnutné na preukázanie dôvodnosti vysvetlení poskytnutých [skupinou] APP, [je] to uvedené“, a že „nový, doplnený a zmenený list bude odoslaný najneskôr 27. septembra 2010, keď [budú mať k dispozícii] všetky nevyhnutné dokumenty“. Žalobkyne napokon odoslali doplnené a zmenené pripomienky až 28. októbra 2010.

106    Žalobkyne sa preto nemôžu odvolávať ani na skutočnosť, že Komisia nevypočula ich pripomienky k predbežnému informačnému dokumentu pred tým, ako sa obrátila na poradný antidumpingový výbor, alebo že v každom prípade neodložila prerokovanie návrhu na neskoršie stretnutie tohto výboru, po tom, čo dostala a analyzovala uvedené pripomienky, aby namietali porušenie podstatnej formálnej náležitosti uvedenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia.

107    Pokiaľ ide o zvyšok, z preskúmania pripomienok žalobkýň k informačnému dokumentu z 2. septembra 2010 a dokumentu, ktorý Komisia 21. septembra 2010 zaslala členom poradného antidumpingového výboru a týkal sa týchto pripomienok, vyplýva, že Komisia nepredložila uvedenému výboru návrh týkajúci sa THZ vykazujúci „závažné nepresnosti a opomenutia“. V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia zostavila zhrnutie pripomienok žalobkýň týkajúcich sa prvých troch podmienok priznania THZ tak, že uviedla okolnosti, ktoré boli nové v porovnaní s okolnosťami uvedenými v predbežnom informačnom dokumente z 2. septembra 2010.

108    V dôsledku toho treba konštatovať, že poradný antidumpingový výbor nebol uvedený do omylu nepresnosťami alebo opomenutiami v súvislosti so zásadnou otázkou a že mohol vydať svoje stanovisko na základe úplnej znalosti veci.

109    Prvá časť tohto žalobného dôvodu preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

 O druhej časti týkajúcej sa porušenia práva na obhajobu

110    V prejednávanej veci žalobkyne uvádzajú porušenie práva na obhajobu a práva na riadny proces, keďže Komisia 2. septembra 2010 zaslala kópiu pracovného dokumentu týkajúceho sa jej návrhu poradnému antidumpingovému výboru a súčasne informačný dokument o THZ žalobkyniam.

111    V tejto súvislosti tvrdia, že 2. septembra 2010 už bola Komisia rozhodnutá zamietnuť ich žiadosť o THZ, nijako nechcela analyzovať ich pripomienky pred dosiahnutím konečného návrhu, ktorý sa mal predložiť na vyjadrenie poradnému antidumpingovému výboru, a že okrem iného „odmietla opraviť chyby [predbežného] informačného dokumentu o THZ“ po ich pripomienkach zo 16. septembra 2010.

112    Táto okolnosť podľa žalobkýň „pravdepodobne mala vplyv na závery, ktoré [Komisia] mohla vyvodiť z týchto pripomienok“.

113    Treba pripomenúť, že ak by sa potvrdilo takéto poškodenie práva na obhajobu, mohlo by predstavovať vadu správneho konania. Podľa ustálenej judikatúry však procesná vada môže viesť k zrušeniu celého rozhodnutia alebo jeho časti len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tejto vady mohlo správne konanie dospieť k inému výsledku a v dôsledku toho mohlo mať rozhodnutie o THZ iný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑345/03, Zb. s. II‑341, bod 147, a European Service Network/Komisia, T‑332/03, neuverejnený v Zbierke, bod 130 a tam citovanú judikatúru). Žalobkyne však nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že údajná vada mohla mať vplyv na rozhodnutie, o ktoré ide.

114    Druhá časť druhého žalobného dôvodu preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

115    V dôsledku toho sa musí zamietnuť druhý žalobný dôvod ako celok.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávnych posúdení pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia a nedostatku odôvodnenia

 Úvodné pripomienky

116    Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, Zb. s. I‑4983, bod 41 a tam citovanú judikatúru).

117    Okrem toho, pokiaľ doslovný a historický výklad nariadenia, a osobitne jedného z jeho ustanovení, neumožňujú posúdiť jeho presný rozsah, treba predmetnú právnu úpravu vykladať tak na základe jej cieľa, ako aj na základe jej celkovej systematiky (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 168, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, bod 148).

118    Napokon treba pripomenúť, že výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, v dôsledku čoho sa v prípade potreby musí výrok vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C‑355/95 P, Zb. s. I‑2549, bod 21).

119    Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia:

„V antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z [Číny], sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a).“

120    Článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia spresňuje, že „tvrdenie v zmysle [článku 2 ods. 7 písm. b)] musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. [najmä] rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty“.

121    Z uvedených ustanovení vyplýva, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Inštitúcie Únie preto nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého zaobchádzania. Naopak, úlohou týchto inštitúcií je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 83 a tam citovanú judikatúru).

122    Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že v rámci posúdenia právnych a politických skutočností existujúcich v dotknutom štáte majú inštitúcie Únie širokú mieru voľnej úvahy pri stanovení, či sa vývozcovi môže priznať THZ. Z toho vyplýva, že preskúmanie takéhoto posúdenia inštitúcií zo strany súdu Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej presnosti zisteného skutkového stavu, na základe ktorého inštitúcie takto rozhodli, overenie, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, ako aj toho, že nedošlo ani k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, body 48 a 49 a tam citovanú judikatúru).

123    Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že pokiaľ inštitúcie disponujú takouto právomocou, dodržiavanie záruk, priznaných právnym poriadkom Únie, v správnom konaní nadobúda o to viac fundamentálnu dôležitosť a že medzi týmito zárukami sa uvádza najmä povinnosť príslušnej inštitúcie skúmať starostlivo a nestranne všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14, a rozsudok Nölle/Rada a Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, bod 73).

124    V prejednávanej veci sa žalobkyniam odmietlo priznanie THZ z dôvodu, že nepreukázali, že spĺňajú prvé tri kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia (pozri bod 41 vyššie), t. j. kritériá týkajúce sa zabezpečenia toho, že:

–        rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty,

–        firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely,

–        výrobné náklady a finančná situácia firiem nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov.

 O údajnom nedostatku odôvodnenia

125    Z nadpisu tohto žalobného dôvodu vyplýva, že žalobkyne namietajú aj nedostatok odôvodnenia, v štádiu repliky to však neuviedli. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, v zmysle článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku neznamená ich špecifickú formuláciu. Podľa judikatúry treba žalobné dôvody vykladať skôr na základe ich obsahu než na základe ich kvalifikácie (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559). Treba však konštatovať, že žalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie, ktoré by sa preukázateľne a zjavne týkalo údajného nedostatku odôvodnenia, v dôsledku čoho netreba pristúpiť k preskúmaniu v tomto zmysle. Preto treba preskúmať iba tvrdenia týkajúce sa zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia.

126    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podmienky uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia majú kumulatívnu povahu, v dôsledku čoho ak výrobca nesplní jednu z týchto podmienok, jeho žiadosť o priznanie THZ sa musí zamietnuť (rozsudok Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 54).

127    Najskôr treba preskúmať tretiu časť tohto žalobného dôvodu týkajúcu sa tretieho kritéria na priznanie THZ.

 O tretej časti týkajúcej sa tretieho kritéria na priznanie THZ

128    Z odôvodnenia 39 dočasného nariadenia vyplýva, že:

„Prešetrovaním sa preukázala existencia výrazných deformácií týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov v súvislosti s týmito štyrmi prepojenými vyvážajúcimi výrobcami. Na základe týchto deformácií možno dospieť k záveru, že práva na užívanie pozemkov sa neudeľujú a nedodržiavajú v súlade s podmienkami trhového hospodárstva. Na mieste sa takisto zistilo, že výrazné deformácie existujú aj v súvislosti s prideľovaním úverov týmto štyrom prepojeným vyvážajúcim výrobcom čínskym bankovým/finančným sektorom. Väčšinu úverov poskytli banky s významným štátnym podielom, hoci existujú jasné indikácie, že finančné inštitúcie pri posudzovaní kredibility tejto skupiny zohľadnili všeobecné štátne politiky v oblasti priemyslu, čo viedlo k poskytnutiu úverov spoločnostiam v nepriaznivej finančnej situácii. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že títo štyria prepojení vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že spĺňajú kritérium 3.

–       O právach na užívanie pozemkov

129    Komisia vo svojom informačnom dokumente o THZ uviedla, že:

–        priznanie práv na užívanie pôdy je spojené s výslovným prísľubom osoby, ktorej sa tieto práva priznávajú, na investície; ak neuskutoční investície v určenej lehote, štát môže vziať pôdu späť bez zaplatenia akejkoľvek formy náhrady,

–        pre investora/spoločnosť nie je stanovená nijaká náhrada ku dňu bežného vypovedania zmluvy týkajúcej sa práv na užívanie pôdy; inými slovami, v takých prípadoch štát očakáva, že súkromný investor uskutoční svoje investície, t. j. postaví továreň, a na konci obdobia nájmu mu bezodplatne ponechá všetok investovaný majetok (budovy, stroje atď.),

–        konečná zodpovednosť za schválenie povolení na práva na užívanie pozemkov prislúcha národnému plánovaciemu výboru/ministerstvu obchodu,

–        Suzhou Industrial Park stanovil ceny za práva na užívanie pozemkov v súlade s jasnými pokynmi, ktoré dala Štátna rada Čínskej ľudovej republiky, týkajúcimi sa metód určenia cien pôdy,

–        tieto narušenia vedú k vyvodeniu záveru, že dotknuté spoločnosti nezískali práva na užívanie pozemkov v súlade s podmienkami trhového hospodárstva.

130    Z odôvodnenia 46 dočasného nariadenia vyplýva, že skupina APP, do ktorej patria žalobkyne, uviedla, že „deformácie zistené v súvislosti s udeľovaním práv na užívanie pozemkov nie sú špecifické pre [Čínu], ale existujú aj v Európe, keďže ide o obmedzenia uložené orgánmi zodpovednými za pritiahnutie investorov a zabezpečenie súladu týchto investícií s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami“.

131    V rámci žaloby, na základe ktorej sa začalo toto konanie, žalobkyne po prvé uviedli, že údajné narušenia, o ktoré ide, sú bežne prítomné v štátoch s trhovým hospodárstvom. Po druhé sa domnievajú, že ceny pozemkov nachádzajúcich sa v priemyselných parkoch sú v každom štáte vždy stanovené úradmi a že uvedené úrady všade pred schválením priemyselných projektov najprv stanovia obmedzenia.

132    Pri podpore svojej argumentácie sa žalobkyne obmedzili na odvolanie sa na dôkazy predložené spolu s ich pripomienkami týkajúcimi sa ich žiadostí o THZ z 28. októbra 2010 a na dokumenty priložené k ich replike.

133    Treba konštatovať, že ako správne uviedla Rada, žalobkyne nespochybňujú závery Komisie, podľa ktorých na jednej strane práva na užívanie pozemkov im boli priznané za podmienok nezodpovedajúcich trhovej hodnote a na druhej strane štát vstupuje do určovania cien týchto práv.

134    Takisto výslovne uznávajú, že cieľom zisťovania týkajúceho sa THZ nie je určiť, či aj v Únii môžu existovať narušenia, ako poznamenala Komisia v odôvodnení 46 dočasného nariadenia.

135    Treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Táto informácia musí byť dostatočne jasná a presná, aby žalovanému umožnila pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez iných dodatočných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je preto, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale súvislým a zrozumiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby. Hoci samotný text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na určité časti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok podstatných zložiek právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1990, Komisia/Grécko, C‑347/88, Zb. s. I‑4747, bod 28, a z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C‑52/90, Zb. s. I‑2187, body 17 až 19). Skutkové a právne okolnosti, o ktoré sa opierajú žalobkyne na podporu tejto výhrady, však nevyplývajú zrozumiteľným spôsobom z ich písomných podaní. Keďže sa žalobkyne obmedzili na uvedenie dôvodov prostredníctvom príloh, táto výhrada musí byť vyhlásená za neprípustnú.

–       O úveroch

136    Z informačného dokumentu vyplýva, že Komisia po preskúmaní platobnej schopnosti žalobkýň a skupiny APP uviedla, že vzhľadom na to, že spoločnosti tejto skupiny mali vážne problémy splatiť svoje úvery, neboli schopné splniť časť svojich záväzkov voči uvedeným bankám a že tieto banky napriek tomu nereagovali. Komisia tiež konštatovala, že banky priznali úvery napriek závažným problémom s likviditou a financovaním a ťažkostiam so získavaním kapitálu. Komisia vo všeobecnosti konštatovala, že čínske banky v štátnom vlastníctve, ktoré poskytovali finančné prostriedky skupine APP, nepovažovali kritickú finančnú situáciu skupiny za problém.

137    Komisia následne dospela k záveru:

„Zo všetkého, čo bolo uvedené, jasne vyplýva, že v danom prípade existujú výrazné deformácie v súvislosti s poskytovaním úverov čínskym bankovým/finančným sektorom. Okrem iného, úvery, ktoré neboli poskytnuté na komerčnom základe, mali dôsledky veľkého rozsahu. Vznikajú totiž pochybnosti, či by spoločnosť existovala bez týchto úverov. Väčšina úverov bola poskytnutá bankami, v ktorých má štát významný podiel. Tento druh deformácií je príznakom správania, ktoré nezodpovedá správaniu v trhovom hospodárstve, a jasne z neho vyplýva, že spoločnosť nezískava úvery za podmienok trhového hospodárstva, ale vzhľadom na všeobecnú hospodársku politiku vlády.“

138    Z odôvodnenia 39 dočasného nariadenia vyplýva, že „väčšinu úverov poskytli banky s významným štátnym podielom, hoci existujú jasné indikácie, že finančné inštitúcie pri posudzovaní kredibility tejto skupiny zohľadnili všeobecné štátne politiky v oblasti priemyslu, čo viedlo k poskytnutiu úverov spoločnostiam v nepriaznivej finančnej situácii“.

139    Okrem toho, z odôvodnenia 47 dočasného nariadenia vyplýva, že skupina APP na jednej strane „tvrdil[a], že zistenia Komisie sú špekulatívne“, a na druhej strane „tvrdil[a], že deformácie zistené Komisiou sa môžu považovať nanajvýš za subvencie“ a že „keďže existuje súčasné antisubvenčné prešetrovanie, tieto údajné subvencie nemôžu byť dôvodom odmietnutia [žiadostí o] THZ“.

140    V prvom rade treba konštatovať, že žalobkyne nepopierajú, že deformácie zistené Komisiou existujú, a nepredkladajú nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že závery Komisie sú čisto špekulatívne.

141    V druhom rade pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že tieto deformácie sú „zjavne subvenciami“, ktoré by mali byť vyvážené iba vyrovnávacím clom, z odôvodnenia 47 dočasného nariadenia vyplýva, že Komisia poznamenala, že „pri posudzovaní [žiadosti o] THZ sa zistila existencia deformácií v rámci poskytovania úverov čínskym bankovým/finančným sektorom“. Komisia preto uviedla, že „[išlo] o deformáciu prenesenú zo systému netrhového hospodárstva a nesúvis[ela] s tým, či možno vplyv takýchto aktov považovať za napadnuteľné subvencie“.

142    V prejednávanej veci sa žalobkyne všeobecne odvolávajú na svoj list z 8. júna 2010, v ktorom uviedli, že subvencia by nemala byť dôvodom na zamietnutie žiadostí o THZ, pričom však neuviedli podrobnejšie vysvetlenie.

143    Z pripomienok skupiny APP uvedených v tomto liste a zhrnutých v odôvodnení 48 dočasného nariadenia vyplýva, že podľa skupiny APP „skupine čínskych vyvážajúcich výrobcov sa musí udeliť THZ, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu v súvislosti so sú[bež]ným antisubvenčným prešetrovaním“. Skupina APP tvrdila, že „štátne subvencie tvoria súčasť posudzovania [žiadosti o] THZ, majú vplyv na zistenia týkajúce sa THZ, a teda sa budú posudzovať v rámci sú[bež]ného antisubvenčného prešetrovania“. Skupina APP sa tiež odvolala na zásadu proporcionality a právo na riadnu správu vecí verejných.

144    Komisia odmietla tieto tvrdenia v odôvodnení 49 dočasného nariadenia, po prvé lebo „skutočnosť, že súčasne prebieha antisubvenčné prešetrovanie, nezbavuje prešetrujúci orgán povinnosti zabezpečiť splnenie podmienok na udelenie THZ“. Po druhé, „otázka ‚dvojitého započítania‘ antidumpingového a vyrovnávacieho cla je upravená v ustanoveniach príslušných právnych predpisoch [Únie], konkrétne v článku 14 ods. 1 základného nariadenia a v článku 24 ods. 1 druhom pododseku nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi [Únie], a nezávisí od toho, či sa príslušnému vývozcovi udelí THZ“, pričom „v každom prípade, keďže navrhované dočasné antidumpingové clo pre všetky čínske spolupracujúce strany je založené na úrovni odstránenia ujmy, a nie na dumpingovom rozpätí, akékoľvek tvrdenie o dvojitom započítaní je bezpredmetné“.

145    V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyne nespochybnili tieto úvahy.

146    Žalobkyne pripomínajú, že v liste z 8. júna 2010 tiež uviedli, že podľa práva WTO, presnejšie podľa článku 32 ods. 1 dohody o WTO, existujú iba dve nápravné opatrenia určené na vyrovnanie subvencií, a to na jednej strane využitie riešenia sporov pred WTO a na druhej strane vyrovnávacie clo, ktoré môže byť uložené až po uskutočnení vyšetrovania vo veci subvencií. V dôsledku toho by podľa nich inštitúcie Únie nemali jednostranne trestať spoločnosti, ktoré prijali subvencie, tým, že zamietnu ich žiadosti o THZ v antidumpingovom zisťovaní a bez toho, aby posúdili, či sú tieto subvencie protiprávne alebo či sú napadnuteľnými vyrovnávacími opatreniami.

147    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dohody WTO vzhľadom na svoju povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi normy, na ktoré súd Únie prihliada pri skúmaní zákonnosti aktov inštitúcií Únie podľa článku 230 prvého odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C‑149/96, Zb. s. I‑8395, bod 47, a z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, Zb. s. I‑79, bod 53).

148    V každom prípade však súd Únie má právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok prevzatý v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Portugalsko/Rada, už citovaný v bode 147 vyššie, bod 49; Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 147 vyššie, bod 54, a z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb. s. I‑7723, bod 30).

149    Preto treba preskúmať, či je to tak aj v prejednávanej veci.

150    Na túto otázku však treba odpovedať záporne.

151    V prvom rade článok 2 ods. 7 písm. c) prvý pododsek tretia zarážka základného nariadenia nevykonáva článok 32 ods. 1 dohody WTO.

152    V druhom rade ani rozhodnutie o THZ výslovne neodkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO, vrátane dohody o WTO.

153    V treťom rade rozhodnutia o THZ sa prijímajú po určení, či boli splnené všetky kritériá na ich priznanie, ako sú uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia. Neprijímajú sa po zistení dumpingu alebo subvencovania. Nie sú nerozlučne spojené s okolnosťami, ktoré tvoria dumping alebo subvenciu. V dôsledku toho rozhodnutiu o THX nie je osobitným opatrením na účely článku 32 ods. 1 dohody o WTO.

154    Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že žalobkyne nemôžu dôvodne tvrdiť, že rozhodnutie o THZ bolo prijaté v rozpore s článkom 32 ods. 1 dohody o WTO.

155    Z toho vyplýva, že inštitúcie Únie pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia nevychádzali z nesprávneho posúdenia, keď dospeli k záveru, že žalobkyne nespĺňajú tretie kritérium priznania THZ.

156    Vzhľadom na to, že podmienky stanovené týmto článkom sú kumulatívne, netreba preskúmať prvé a druhé kritérium priznania THZ, keďže v prejednávanej veci nie je splnené tretie kritérium.

157    Preto treba zamietnuť tretiu časť tretieho žalobného dôvodu a spolu s ňou aj tento žalobný dôvod ako celok.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nespravodlivom a nie nestrannom vedení zisťovania a neprimeraného dôkazného bremena

158    Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí, z ktorých prvá sa týka údajného porušenia zásady riadnej správy vecí verejných a druhá údajného porušenia článku 18 ods. 1, 3 a 6 základného nariadenia.

 O prvej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady riadnej správy vecí verejných

159    V rámci tejto časti žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných jednak tým, že im uložila neprimerané dôkazné bremeno v súvislosti s posudzovaním žiadostí o THZ, a jednak tým, že zmenila svoje odôvodnenie, pokiaľ ide o povinnosť spoločnosti zosúladiť svoje účtovníctvo s transakciami, ak boli popreté. Okrem toho, žiadosti o THZ údajne neboli posúdené nestranne a poctivo.

160    Pokiaľ ide o tvrdenie, že žiadosti o THZ neboli posúdené nestranne a poctivo, treba konštatovať, že žalobkyne túto výhradu nijako nevysvetlili, v dôsledku čoho sa musí na základe článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku vyhlásiť za neprípustnú. Okrem toho okolnosť, že žalobkyne sa domnievajú, že vysvetlenia poskytnuté inštitúciami Únie nie sú uspokojivé, nijako nepreukazuje, že by inštitúcie porušili svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

161    V prejednávanej veci Komisia údajne žiadala žalobkyne, tak v informačnom dokumente týkajúcom sa žiadostí o THZ z 2. septembra 2010, ako aj počas vypočutia 17. septembra 2010, aby preukázali, že vykonávajú činnosť v podmienkach trhového hospodárstva, pričom je však údajne sama povinná preukázať, žalobkyne nespĺňajú kritériá na priznanie THZ.

162    Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne vecne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (rozsudky Súdneho dvora Ikea Wholesale, už citovaný v bode 148 vyššie, body 40 a 41, a zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, bod 63).

163    To isté sa vzťahuje na skutkové situácie právnej a politickej povahy v dotknutej krajine, ktoré musia inštitúcie Spoločenstva posúdiť, aby určili, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez výrazného zasahovania zo strany štátu, a môže mu byť preto priznané trhovohospodárske zaobchádzanie (rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Climax Paper/Rada, T‑155/94, Zb. s. II‑873, bod 98; Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 49, a Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 81).

164    Hoci v oblasti opatrení na ochranu obchodu a predovšetkým antidumpingových opatrení nemôže súd Únie zasiahnuť do posúdenia vyhradeného pre orgány Únie, prináleží mu však uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, Zb. s. II‑2243, bod 64 a tam citovanú judikatúru).

165    Okrem toho treba pripomenúť, že z článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia vyplýva, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania. Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia totiž návrh podaný na základe článku 2 ods. 7 písm. b) uvedeného ustanovenia musí byť v písomnej forme a obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Inštitúcie Únie preto nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého zaobchádzania. Naopak, uvedeným inštitúciám prislúcha zhodnotiť, či dôkazy predložené výrobcom postačujú na preukázanie splnenia podmienok stanovených článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a súdu Únie prislúcha preveriť, či toto hodnotenie nie je zjavne nesprávne [rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, C‑249/10 P, bod 32; pozri v tomto zmysle rozsudky Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 53, a Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 83].

166    Zo zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, však vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré inštitúcie stanovujú vyvážajúcim výrobcom, ktorí žiadajú o THZ, nesmie byť neprimerané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Huvis/Rada, T‑221/05, neuverejnený v Zbierke, bod 77).

167    Zo spisu veci vyplýva, že žalobkyne spochybňujú jedine skutočnosť, že to im prislúchalo predložiť dôkazy o tom, že ich účtovníctvo zodpovedá ich transakciám, a to v rámci druhej podmienky priznania THZ. Žalobkyne mali v tejto súvislosti preukázať spojitosť medzi platbami a prevodmi na účte a záznamami vo svojom účtovníctve, v súvislosti s po prvé transakciami pri vývoze, po druhé vnútroštátnym predajom vo vzťahu k spojeným osobám a po tretie nákupom surovín od dodávateľov, s ktorými nie sú spojené.

168    Takéto dôkazné bremeno by sa nemalo považovať za neprimerané.

169    Zo spisu navyše nevyplýva, žeby Komisia zmenila svoje odôvodnenie v súvislosti s povinnosťou zosúladiť účtovníctvo žalobkýň s ich transakciami, ako to tvrdia.

170    Z toho vyplýva, že prvá časť tohto žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

 O druhej časti týkajúcej sa údajného porušenia článku 18 ods. 1, 3 a 6 základného nariadenia

171    Žalobkyne sa domnievajú, že zo skutkového stavu, ako ho uviedli v rámci prvej časti, vyplýva, že Komisia s nimi nespolupracovala v záujme dosiahnutia spoločného cieľa spočívajúceho v zistení, či informácie, ktoré predložili v rámci svoji žiadostí o THZ, boli presné, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, 3 a 6 základného nariadenia vykladaného v súlade so závermi odvolacieho orgánu WTO z 24. júla 2001 vo veci „Spojené štáty – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa niektorých oceľových výrobkov valcovaných za tepla z Japonska“ (WT/DS184/AB/R bod 99). Podľa žalobkýň z týchto záverov vyplýva, že Komisia porušuje článok 18 základného nariadenia zakaždým, keď nespolupracuje s osobami, na ktoré sa vzťahuje zisťovanie, v záujme dosiahnutia spoločného cieľa.

172    Pred tým, než sa pristúpi k preskúmaniu druhej časti, treba identifikovať skutkové okolnosti, ako boli uvedené v rámci prvej časti, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú. Treba konštatovať, že žalobkyne po prvé tvrdia, v bode 201 žaloby, že Komisia namiesto toho, aby sa zapojila do procesu spolupráce s nimi, „pri preverovaní zhromažďovala okolnosti, ktoré boli v ich neprospech a oznámila [im] ich… až v informačnom dokumente týkajúcom sa ich žiadostí o THZ“. Po druhé, žalobkyne v bode 204 žaloby tvrdia, že Komisia „mala [pri overovaní na mieste] jedinú starosť a prioritu, a to spájať prijaté paušálne sumy s otvorenými účtami na jednotlivých faktúrach, na základe dokumentov uvedených v účtovných dokumentoch“.

173    Treba však konštatovať, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz na podporu svojich tvrdení. Obmedzili sa na predloženie samotných tvrdení.

174    Keďže výhrada založená na porušení článku 18 ods. 1, 3 a 6 základného nariadenia nie je podložená nijakým zhrnutím skutkových a právnych tvrdení, o ktoré sa opiera, musí sa vyhlásiť za neprípustnú na základe článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.

175    V každom prípade sú tieto tvrdenia žalobkýň vyvrátené skutočnosťou, že v prejednávanej veci Komisia preukázala spoluprácu počas celého zisťovania. Po prvé, na výslovnú žiadosť žalobkýň niekoľkokrát predĺžila lehoty, ktoré im boli určené, čo žalobkyne nespochybňujú. Po druhé, súhlasila s vypočutím niekoľko hodín po tom, čo dostala od žalobkýň žiadosť v tomto zmysle, čo žalobkyne takisto nespochybňujú. Po tretie, zohľadnila pripomienky predložené žalobkyňami v súvislosti s informačným dokumentom týkajúcim sa THZ.

176    Z uvedeného vyplýva, že druhá časť tohto žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

177    V dôsledku toho treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod ako celok.

3.     O žalobných dôvodoch týkajúcich sa hodnotenia ujmy

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 základného nariadenia

178    Piaty žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.

179    Prvá časť sa týka porušenia článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže Komisia pri posudzovaní ujmy v rámci spolupráce pri zisťovaní vylúčila jedného z piatich výrobcov v Únii, a to bez poskytnutia odôvodnenia.

180    Druhá časť sa týka porušenia článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže Komisia pri hodnotení toho, čo treba nazvať mikroekonomické ukazovatele, uviedla údaje zaslané štyrmi reprezentatívnymi výrobcami, nie údaje týkajúce sa odvetvia v Únii ako celku.

181    Najskôr treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia „vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie [jednak] objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Spoločenstva; a [jednak] následn[ého] dopad[u] takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva“.

182    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, Zb. s. 2913, bod 26; Ikea Wholesale, už citovaný v bode 148 vyššie, bod 40; z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, C‑535/06 P, Zb. s. I‑7051, bod 85, a rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 2012, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, bod 134].

183    Podľa ustálenej judikatúry určenie ujmy predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych otázok. Pri jeho uskutočňovaní majú inštitúcie širokú mieru voľnej úvahy [rozsudok Nakajima/Rada, už citovaný v bode 96 vyššie, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. septembra 1995, Ferchimex/Rada, T‑164/94, Zb. s. II‑2681, bod 131; zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T‑107/04, Zb. s. II‑669, bod 43, a rozsudok Všeobecného súdu Since Hardware (Guangzhou)/Rada, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 135].

184    Súd Únie teda musí obmedziť svoje preskúmanie na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutočností, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností a neexistenciu zneužitia právomoci [rozsudky Súdu prvého stupňa Ferchimex/Rada, už citovaný v bode 183 vyššie, bod 67; z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, T‑210/95, Zb. s. II‑3291, bod 57; Aluminium Silicon Mill Products/Rada, už citovaný v bode 183 vyššie, bod 43, a rozsudok Všeobecného súdu Since Hardware (Guangzhou)/Rada, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 136].

185    Okrem toho prináleží žalobkyniam, aby predložili dôkazy umožňujúce Všeobecnému súdu zistiť, že Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní ujmy [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 119, a zo 4. októbra 2006, Moser Baer India/Rada, T‑300/03, Zb. s. II‑3911, bod 140 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Všeobecného súdu Since Hardware (Guangzhou)/Rada, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 137].

 O prvej časti týkajúcej sa údajnej neopodstatnenosti vylúčenia fínskeho výrobcu v súvislosti s hodnotením ujmy

186    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že hoci Komisia nevychádzala zo vzorky, zúžila analýzu viacerých ukazovateľov ujmy vymedzených ako mikroekonomické, keďže iba štyria sťažovatelia boli skontrolovaní a považovaní za reprezentatívnych zástupcov odvetvia v Únii. Komisia v tejto súvislosti podľa nich neodôvodnila vylúčenie fínskeho výrobcu.

187    Žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že nezohľadnila pri hodnotení ujmy jedného z výrobcov v Únii, ktorý vykazoval kladné tendencie, a za reprezentatívnych zástupcov považovala iba štyroch sťažujúcich sa výrobcov, neuskutočnila „objektívne preskúmanie“ skutočností, ktoré jej boli predložené, v zmysle opísanom odvolacím orgánom WTO.

188    Rada tvrdí, že Komisia nezanedbala spoluprácu s daným fínskym výrobcom, keďže pokiaľ ide o analýzu mikroekonomických ukazovateľov ujmy, tento výrobca nikdy neoznámil potrebné údaje, a pokiaľ ide o analýzu makroekonomických ukazovateľov ujmy, údaje týkajúce sa tohto výrobcu boli zahrnuté medzi informáciami, ktoré oznámilo združenie Cepifine.

189    Rada tvrdí, že výroba daného fínskeho výrobcu predstavovala len nanajvýš 1,4 % výroby odvetvia Únie a že oznámené údaje, hoci uvádzali určité kladné tendencie, nemohli vyvrátiť analýzu ujmy vo vzťahu k výrobcom v Únii ako celku.

190    Rada uvádza skutočnosť, že vychádzať zo vzorky môže len vtedy, ak podnikov, ktoré sa rozhodli spolupracovať, je tak veľa, že nie je možné vykonať zisťovanie u každého z nich. V každom prípade podniky, ktoré spolupracovali, sú podľa nej reprezentatívnymi zástupcami výrobného odvetvia Únie.

191    Vzhľadom na uvedené treba určiť, či Komisia, ako to tvrdia žalobkyne, skutočne nepristúpila k preskúmaniu hodnotenia ujmy na základe objektívnych dôkazov, keďže z odvetvia Únie vylúčila fínskeho výrobcu vykazujúceho kladné údaje.

192    Žalobkyne v tejto súvislosti predložili list odoslaný 18. marca 2010, v ktorom Komisia požiadala daného fínskeho výrobcu o predloženie pripomienok a na ktorý odpovedal listom z 30. apríla 2010, z ktorého vyplýva, že mu nebola spôsobená ujma. Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že Komisia pri zisťovaní nebola oprávnená prehliadať spoluprácu s týmto výrobcom bez primeraného dôvodu.

193    Treba uviesť, že v antidumpingových veciach sú Rada i Komisia odkázané na dobrovoľnú spoluprácu strán pri získavaní potrebných informácií v stanovených lehotách (rozsudok EFMA/Rada, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 71).

194    Ako uviedli žalobkyne, v odôvodnení 10 dočasného nariadenia je uvedené, že „vyplnené dotazníky a iné podania zaslali dve skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, [Cepifine], štyria výrobcovia z Únie, ktorí sú navrhovateľmi, a jeden ďalší výrobca z Únie, 16 neprepojených dovozcov a obchodníkov, 17 používateľov, 3 združenia tlačiarov a výrobcov papiera a jeden výrobca z USA, ktoré sa považovali za analogickú krajinu.“

195    Z odôvodnenia 29 dočasného nariadenia pritom vyplýva, že v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania sa prihlásili iba štyria výrobcovia z Únie.

196    Z odôvodnenia 90 napadnutého nariadenia vyplýva, že „v tomto prešetrovaní bolo výrobné odvetvie Únie definované na úrovni výrobcov v Únii predstavujúcich celú výrobu v Únii…, bez ohľadu na to, či výrobcovia podporovali podnet alebo spolupracovali pri prešetrovaní“.

197    Z odôvodnenia 77 dočasného nariadenia vyplýva, že „počas [obdobia prešetrovania] vyrábalo podobný výrobok 14 známych a niekoľko ďalších veľmi malých výrobcov v Únii“ a že „odhaduje sa, že údaje predložené združením [Cepifine] sa vzťahujú na 98 % výroby výrobcov z Únie“.

198    Vzhľadom na uvedené bola situácia príslušného fínskeho výrobcu zohľadnená, pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, keďže údaje zaslané združením Cepifine sa vzťahovali na 98 % výroby vyvážajúcich výrobcov v Únii.

199    Pokiaľ však ide o mikroekonomické ukazovatele, ktoré možno posúdiť iba na základe údajov zaslaných jednotlivými podnikmi, treba konštatovať, že príslušný fínsky výrobca neodpovedal v lehote stanovenej oznámením o začatí konania.

200    Okolnosť, že fínsky výrobca neodpovedal, nemôže predstavovať opomenutie v rámci konkrétneho preskúmania vychádzajúceho z objektívnych dôkazov hodnotenia ujmy.

201    Uvedená výhrada sa preto musí zamietnuť.

202    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že inštitúcie nedodržali požiadavky na odôvodnenie v zmysle článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

203    Rada sa domnieva, že pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia napadnutého nariadenia, žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz.

204    Vzhľadom na preskúmanie uskutočnené v rámci prvej výhrady prvej časti treba konštatovať, že nebolo porušené ani ustanovenie článku 296 ZFEÚ, ani ustanovenie článku 41 Charty základných práv.

205    Uvedená výhrada sa preto musí zamietnuť.

206    V dôsledku toho treba zamietnuť prvú časť tohto žalobného dôvodu.

 O druhej časti týkajúcej sa spôsobu údajného hodnotenia mikroekonomických ukazovateľov ujmy na základe údajov štyroch reprezentatívnych výrobcov v Únii

207    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Rada vymedzila výrobné odvetvie Únie ako tvorené štrnástimi členmi Cepifine, hoci analýza Komisie bola v rámci jej zisťovania obmedzená na posudzovanie situácie štyroch reprezentatívnych výrobcov v súvislosti s niektorými ukazovateľmi ujmy.

208    Žalobkyne tvrdia, že niektoré ukazovatele ujmy, konkrétne mikroekonomické ukazovatele, sa týkajú obmedzeného počtu výrobcov, t. j. štyroch sťažovateľov a príslušného fínskeho výrobcu, ktorí ako jediní odpovedali na dotazník.

209    Táto metóda podľa žalobkýň vytvorila skreslený obraz ujmy, keďže nezodpovedá ani situácii podskupiny výrobcov, ani situácii štrnástich členov Cepifine. Komisia totiž podľa nich na jednej strane mala hodnotiť ujmu, ktorú utrpelo odvetvie Únie, v súvislosti s niektorými ukazovateľmi a na druhej strane sa mala obmedziť na hodnotenie ujmy, ktorú utrpela iba reprezentatívna časť výrobcov, v súvislosti s inými ukazovateľmi.

210    Žalobkyne sa domnievajú, že kritériá, ktoré Komisia použila na zatriedenie ukazovateľov do makroekonomických a mikroekonomických kategórií, nie sú logické. Okrem iného tvrdia, že napadnuté nariadenie neuvádza v tejto súvislosti nijaký dôvod ani vysvetlenie.

211    Rada tvrdí, že výrobné odvetvie Únie bolo vymedzené ako tvorené všetkými výrobcami v Únii predstavujúcimi celkovú výrobu Únie, ktorého súčasťou sú štrnásti členovia Cepifine.

212    Rada tvrdí, že článok 3 ods. 2 základného nariadenia nezakazuje analyzovanie rôznych ukazovateľov ujmy vo vzťahu k rôznym podskupinám výrobcov v Únii.

213    Rada sa domnieva, že analýza zodpovedá kritériám uvedeným v článku 3 ods. 2 základného nariadenia tak pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele ujmy, ako aj pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele ujmy.

214    Rada uvádza, že zavedené rozlišovanie medzi makroekonomickými a mikroekonomickými kritériami ujmy je logické a vychádza z praktických dôvodov, najmä z dostupnosti údajov.

215    Treba poukázať na to, že v rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyne nespochybňujú relevantnosť hospodárskych faktorov a ukazovateľov, z ktorých vychádzali inštitúcie pri hodnotení ujmy, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, ani ich analýzu, ktorú vykonala Komisia, ako vyplýva z odôvodnení 90 a 91 napadnutého nariadenia.

216    Treba pripomenúť, že žalobkyne spochybňujú klasifikáciu ukazovateľov a metódu použitú Komisiou.

217    Článok 3 ods. 5 základného nariadenia stanovuje:

„Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.“

218    Pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, z odôvodnenia 90 napadnutého nariadenia vyplýva, že „praxou Komisie je vyhodnocovať makroekonomické faktory na účely indikácie ujmy utrpenej na úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku… [pričom] výrobné odvetvie Únie [bolo] definované na úrovni výrobcov v Únii predstavujúcich celú výrobu v Únii… bez ohľadu na to, či… spolupracovali pri prešetrovaní“.

219    V tejto súvislosti z odôvodnenia 89 dočasného nariadenia vyplýva, že „makroekonomické prvky (výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast a výška dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celkovej výroby Únie na základe informácií poskytnutých združením [Cepifine]“.

220    Pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele, z odôvodnenia 91 napadnutého nariadenia vyplýva, že „mikroekonomické faktory sú analyzované na úrovni reprezentatívnych výrobcov v Únii, bez ohľadu na to, či podporujú podnet alebo nie“.

221    V tejto súvislosti z odôvodnenia 90 dočasného nariadenia vyplýva, že „analýza mikroekonomických prvkov sa vykonala na úrovni výrobcov Únie (priemerné jednotkové ceny, zamestnanosť, mzdy, produktivita, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál) na základe ich informácií, ktoré sa riadne overili“.

222    Treba pripomenúť, že v antidumpingových veciach sú Rada i Komisia odkázané na dobrovoľnú spoluprácu strán pri získavaní potrebných informácií v stanovených lehotách (pozri bod 193 vyššie).

223    Z uvedeného vyplýva, že Komisia v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia uskutočnila analýzu rôznych kritérií vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, a vo vzťahu k jednotlivým podnikom, pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele.

224    Makroekonomické ukazovatele boli totiž posudzované na základe informácií zaslaných združením Cepifine, ktoré pokrýva 98 % výroby výrobcov v Únii.

225    Okrem toho, mikroekonomické ukazovatele vychádzajúce z dostupnosti informácií zaslaných jednotlivými podnikmi boli vyhodnotené na základe údajov zaslaných štyrmi reprezentatívnymi sťažujúcimi sa výrobcami, okrem príslušného fínskeho výrobcu, ktorý sa nevyjadril v stanovených lehotách.

226    V rámci voľnej úvahy inštitúcií Únie im nijaká povinnosť vyplývajúca zo základného nariadenia neukladá klasifikáciu makroekonomických a mikroekonomických kritérií alebo zákaz zostaviť podskupiny výrobcov, pokiaľ Komisia uskutočňuje objektívne preskúmanie vychádzajúce z objektívnych dôkazov, ako bolo vykonané v prejednávanej veci.

227    Preto treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili na podporu svojej výhrady nijaký dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že klasifikácia ukazovateľov ujmy a metóda Komisie neumožnili uskutočnenie konkrétneho preskúmania vychádzajúceho z objektívnych dôkazov.

228    Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.

229    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia bola povinná vychádzať zo vzorky.

230    Z odôvodnenia 30 základného nariadenia vyplýva, že „je nevyhnutné zabezpečiť výber vzoriek v prípadoch, kde je počet strán alebo transakcií veľký, aby sa umožnilo ukončenie prešetrovaní v rámci stanovených lehôt“.

231    Ako však uviedla Rada, v prejednávanej veci Komisia nebola povinná využiť metódu odberu vzoriek (pozri bod 190 vyššie).

232    V súlade s voľnou úvahou inštitúcií Únie, ako ju uznáva judikatúra, totiž Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keďže na zisťovaní sa podieľali iba štyria reprezentatívni výrobcovia.

233    Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.

234    V treťom rade treba konštatovať, že žalobkyne sa obmedzili na uvedenie skutočnosti, že napadnuté nariadenie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia, pričom však nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať údajné porušenie článku 296 ZFEÚ.

235    Preto treba túto výhradu zamietnuť.

236    Druhá časť sa z tohto dôvodu musí zamietnuť.

237    V dôsledku toho treba zamietnuť piaty žalobný dôvod ako celok.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia

238    V prvom rade žalobkyne poznamenávajú pre Všeobecný súd, že „až vo veľmi neskorom štádiu konania sa dozvedeli o metóde, ktorú Komisia použila, aby dospela k cieľovému ziskovému rozpätiu 8 %“.

239    Z odôvodnenia 156 napadnutého nariadenia vyplýva, že „jedna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov požiadala o ďalšie podrobné údaje o metóde použitej na výpočet cieľového zisku 8 % používaného na výpočet nepoškodzujúcej ceny [,] odkazovala pritom na podnet, v ktorom bol uvádzaný cieľový zisk nižší“.

240    Aj za predpokladu, že ide o argument, žalobkyne nepreukázali, že toto údajné oneskorenie ich poškodilo pri účinnom vyjadrení ich stanoviska a poškodilo ich právo na obhajobu.

241    Z tohto dôvodu a pokiaľ žalobkyne v podstate smerujú k poukázaniu na porušenie práva na obhajobu, túto výhradu treba zamietnuť.

242    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 3 ods. 1 a článok 9 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ vychádzala z cieľového zisku vo výške 8 %.

243    Treba pripomenúť, že článok 3 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že „pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia“.

244    Článok 9 ods. 4 základného nariadenia uvádza, že „výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva“.

245    Z výkladu uvedených článkov vyplýva, že ziskové rozpätie, ktoré má Rada použiť pri výpočte cieľovej ceny, ktorou sa odstráni predmetná ujma, musí byť obmedzené na ziskové rozpätie, s ktorým by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene rátať za bežných podmienok hospodárskej súťaže, bez existencie dumpingového dovozu. Priznať výrobnému odvetviu Únie ziskové rozpätie, ktoré by nemohlo dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingu, by nebolo v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 9 ods. 4 základného nariadenia (rozsudok EFMA/Rada, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 60).

246    Žalobkyne tvrdia, že cieľový zisk bol vypočítaný na základe toho, čo sa považovalo za primeranú návratnosť (investovaného) kapitálu v odvetví výroby papiera v Únii, nie na základe rozpätia skutočne dosiahnuteľného v prípade neexistencie dumpingového dovozu, ktoré by muselo byť obmedzené na ziskové rozpätie, s ktorým by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene rátať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

247    Otázka podľa nich nespočíva v tom, či cieľové ziskové rozpätie 8 % postačuje na pokrytie investícií a podstúpených rizík, ale v tom, či takéto ziskové rozpätie možno dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingových dovozov. Toto tvrdenie treba chápať tak, že sa týka zjavne nesprávneho posúdenia pri výpočte ziskového rozpätia.

248    Rada tvrdí, že existuje súvislosť medzi primeranou návratnosťou kapitálu konkrétneho výrobného odvetvia a ziskom, ktorý možno dosiahnuť za bežných a neskreslených trhových podmienok, keďže v kapitálovo náročných výrobných odvetviach, ktoré vyžadujú vysoké vstupné investície, sa investuje, len ak možno rátať s dostatočnou návratnosťou.

249    Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, vzhľadom na to, že ide o hodnotenie komplexnej hospodárskej situácie, Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určení primeraného ziskového rozpätia. Súd Únie teda musí obmedziť svoje preskúmanie na overenie dodržania pravidiel konania, vecnej správnosti skutočností, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností a neexistencie zneužitia právomoci (rozsudky EFMA/Rada, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 57, a Ferchimex/Rada, už citovaný v bode 183 vyššie, bod 67).

250    Vzhľadom na uvedené treba preskúmať, či Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri výpočte ziskového rozpätia.

251    Treba pripomenúť, že prináleží žalobkyniam, aby predložili dôkazy umožňujúce Všeobecnému súdu zistiť, že Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia v zmysle judikatúry (pozri bod 185 vyššie).

252    Odôvodnenie č. 158 napadnutého nariadenia uvádza:

„Malo by sa objasniť, že cieľový zisk navrhovaný v podnete bol preskúmaný na základe vyplneného dotazníka a overovacích návštev u reprezentatívnych výrobcov z Únie. Presnejšie povedané, boli posúdené investičné náklady do strojového zariadenia. Dospelo sa k záveru, že cieľový zisk stanovený na základe posledne uvedených faktorov odráža vysoké potreby priamych investícií a riziko spojené s týmto odvetvím náročným na kapitál pri absencii dumpingového a/alebo subvencovaného dovozu. Preto sa cieľový zisk vo výške 8 % považuje za úroveň, ktorú by odvetvie mohlo dosiahnuť pri absencii dumpingového dovozu. Ako sa uvádza v odôvodnení 86, aby sa zabezpečilo, že pri výpočtoch dumpingu, cenového podhodnotenia a predaja pod cenu sa postupuje rovnakou metódou, a z dôvodov uvedených v odôvodneniach 68 až 71, výpočet úrovne odstránenia ujmy bola zrevidovaná tak, aby sa vylúčil predaj na vývoz v prípade spoločnosti, ktorá patrí do skupiny spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.“

253    Treba konštatovať, že žalobkyne spochybňujú len skutočnosť, že Komisia pri výpočte ziskového rozpätia zohľadnila aj dôvody týkajúce sa pokrytia investícií a podstúpených rizík.

254    Treba uviesť, že pokiaľ inštitúcie využívajú voľnú úvahu, ktorú im priznáva základné nariadenie, nie sú povinné detailne a vopred vysvetľovať kritériá, ktoré zamýšľajú uplatniť v každej situácii, dokonca ani v prípadoch, keď zavádzajú nové zásadné alternatívy (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T‑118/96, Zb. s. II‑32991, bod 68; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1988, Brother Industries/Rada, 250/85, Zb. s. 5683, body 28 a 29, a Nakajima/Rada, už citovaný v bode 96 vyššie, bod 118).

255    V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia zohľadnila viaceré kritériá, ako sú odpovede na dotazník, investičné náklady, podstúpené riziká, okolnosť, že výrobné odvetvie je kapitálovo vysoko náročné, a vylúčenie predaja na vývoz spoločnosti, ktorá je súčasťou spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

256    Ako uviedla Rada, žalobkyne „netvrdia…, žeby bol ktorýkoľvek z týchto faktorov chybný alebo nedôveryhodný“.

257    Treba konštatovať, že žalobkyne nespochybňujú tvrdenie Rady, že „podľa všetkého existuje súvislosť medzi primeranou návratnosťou kapitálu konkrétneho výrobného odvetvia a ziskom, ktorý možno dosiahnuť za bežných a neskreslených trhových podmienok“.

258    Tvrdia však, že „cieľom stanovenia antidumpingového cla nie je vrátenie ceny na bežnú a neskreslenú úroveň, ale jej vrátenie na úroveň, ktorú by bolo možné dosiahnuť, ak by nedošlo k dumpingovým dovozom“.

259    Na podporu svojej argumentácie žalobkyne odkazujú na prílohu žaloby A.28, ktorú tvorí záznam Komisie z 29. marca 2001 s predmetom „Subject: Profitability in the absence of injurious dumping“ (Vec: Ziskovosť v prípade neexistencie škodlivého dumpingu), v ktorej sa uvádza metóda použitá Komisiou pri určení ziskového rozpätia 8 %.

260    Nijaký dôkaz neumožňuje vyvodenie záveru, že Komisia sledovala cieľ stanoviť antidumpingové clo tak, aby sa ceny vrátili na bežnú a neskreslenú úroveň.

261    Žalobkyne tvrdia, že Cepifine v bode 356 sťažnosti proti subvencii uvádza, že v prípade neexistencie dumpingového dovozu by európski výrobcovia, ktorí sú členmi tohto združenia, mohli rátať so ziskom vo výške 5 %.

262    Ani z tejto sťažnosti však nevyplýva, žeby Komisia stanovila antidumpingové clo s cieľom vrátiť ceny na bežnú a neskreslenú úroveň.

263    Inštitúcie Únie sa v rámci svojej voľnej úvahy domnievali, že v prípade neexistencie dumpingového dovozu bolo možné dosiahnuť ziskové rozpätie vo výške 8 %.

264    Preto treba dospieť k záveru, že Komisia jasne uviedla, že cieľový zisk 8 % sa považoval za úroveň, ktorú by výrobné odvetvie mohlo dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingových dovozov (pozri bod 252 vyššie).

265    V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyne sa obmedzili na odvolanie sa na dôkazy uvedené v spise správneho konania vo veci a nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať akékoľvek zjavne nesprávne posúdenie inštitúcií Únie v súvislosti s tým, že údajne stanovili antidumpingové clo s cieľom jedine vrátiť ceny na bežnú a neskreslenú úroveň.

266    Táto výhrada s preto musí zamietnuť.

267    V treťom rade žalobkyne na podporu svojej argumentácie tvrdia, že počas roku 2005, teda pred obdobím zisťovania, dosahovalo ziskové rozpätie sťažovateľov v priemere 2 %, pričom v roku 2009, teda v období zisťovania, dosahovalo rozpätie na výpočet cieľového zisku 2,88 %.

268    Rada tvrdí, že inštitúcie Únie nemohli vychádzať zo zisku dosiahnutého výrobným odvetvím Únie v posudzovanom období, lebo vzhľadom na štrukturálne problémy príslušné odvetvie výnimočne zaznamenávalo straty. Zo spisu vyplýva, že žalobkyne toto odôvodnenie nespochybňujú.

269    Odôvodnenie 116 napadnutého nariadenia uvádza:

„Reprezentatívni výrobcovia z Únie utrpeli v rokoch 2006 až 2008 straty a ich finančná situácia sa zlepšila až v roku 2009, keď sa cena celulózy, ktorá je hlavnou surovinou, na svetovom trhu v dôsledku hospodárskeho poklesu výrazne znížila. Pokles v cene celulózy (– 19 %) sa považoval za nezvyčajne veľký, pričom priamo prispel k zlepšenej finančnej situácii v [období zisťovania]. Je potrebné poznamenať, že od [obdobia zisťovania] sa ceny celulózy vrátili na úroveň pred [obdobím zisťovania].“

270    Odôvodnenie 128 dočasného nariadenia uvádza:

„Prešetrovaním sa však preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia, najmä v roku 2008, straty aj napriek reštrukturalizácii výrobcov, pretože výrobné odvetvie Únie nebolo stále schopné zvýšiť svoje ceny nad úroveň pokrytia nákladov… Táto situácia bola spôsobená najmä cenovým tlakom vyvíjaným dumpingovým dovozom, ktorým sa podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie.“

271    Z odôvodnenia 117 dočasného nariadenia vyplýva, že „sa predbežne dospelo k záveru, že prudké zvýšenie dumpingového dovozu z [Číny] za nízke ceny pomerne nepriaznivo ovplyvnilo hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie“.

272    Vzhľadom na uvedené treba dospieť k záveru, že výška priemerného ziskového rozpätia sťažovateľov v priebehu roka 2005, ako ho uviedli žalobkyne, sama osebe nestačí na zistenie, že Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určení ziskového rozpätia v prípade neexistencie dumpingového dovozu pred obdobím zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudok EFMA/Rada, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 89).

273    Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.

274    Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že šiesty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia

275    Najskôr treba uviesť, že žalobkyne nespochybňujú, že natieraný bezdrevný papier používaný v hárkových tlačiarenských strojoch nie je zameniteľný s kotúčmi na kotúčovú tlač.

276    Treba tiež uviesť, že žalobkyne nespochybňujú, že kotúče používané na kotúčovú tlač nie sú zameniteľné s kotúčmi pre hárkové tlačiarenské stroje.

277    Žalobkyne ďalej nespochybňujú, že kotúče na kotúčovú tlač možno použiť v hárkových tlačiarenských strojoch vybavených rezačkami.

278    Žalobkyne spochybňujú vymedzenie dotknutého výrobku v rozsahu, v akom z neho inštitúcie vylúčili kotúče na kotúčovú tlač a uviedli, že nie sú zameniteľné s kotúčmi na rezanie.

279    Rada tvrdí, že kotúče na kotúčovú tlač musia byť vylúčené z vymedzenia dotknutého výrobku, lebo rôzne druhy papiera majú odlišné fyzikálne vlastnosti.

280    Rada tvrdí, že rozdielne druhy papiera nie sú zameniteľné a že inštitúcie Únie vymedzili dotknutý výrobok ako papier pre hárkové stroje, či už ide o hárky papiera alebo kotúče použiteľné v strojoch s rezačkami.

281    Pre určenie zameniteľnosti výrobkov preto treba preskúmať, či kotúče na kotúčovú tlač možno použiť v hárkových tlačiarenských strojoch vybavených rezačkami a či kotúče pre hárkové tlačiarenské stroje možno použiť na kotúčovú tlač.

282    Z odôvodnenia 16 napadnutého nariadenia vyplýva, že žalobkyne uviedli, že neexistuje „žiadny podstatný rozdiel v základnej charakteristike medzi [natieraným bezdrevným papierom] v hárkoch a kotúčoch vhodných na použitie v hárkových tlačiarenských strojoch… a kotúčmi vhodnými na kotúčovú tlač“.

283    V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že v prílohe žaloby predložili „zhodujúce sa dôkazy, z ktorých vyplýva, že tlačiarne vybavené rezačkami môžu používať obidva druhy kotúčov“.

284    Podľa odôvodnenia 15 dočasného nariadenia:

„[Natieraný bezdrevný papier] je vysokokvalitný papier a lepenka, ktoré sa bežne používajú na tlač materiálov na čítanie, ako napríklad časopisy, katalógy, výročné správy, ročenky. Príslušný výrobok zahŕňa listy aj kotúče vhodné na používanie v hárkových tlačiarenských strojoch (s rezačkami). Kotúče vhodné na používanie v hárkových tlačiarenských strojoch (‚kotúče na rezanie‘) sa pred tlačou rozrezávajú na kusy, a považujú sa preto za nahraditeľné a priamo konkurujúce listom.“

285    Odôvodnenie 16 dočasného nariadenia uvádza, že kotúče pre kotúčovú tlač, ktoré boli vylúčené z vymedzenia dotknutého výrobku, sa „bežne vkladajú priamo do tlačiarenských strojov a pred tlačou sa nerozrezávajú“.

286    Treba pritom konštatovať, že žalobkyne sa obmedzili na tvrdenie, že inštitúcie Únie vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení dotknutého výrobku, ale nepredložili dôkazy na podporu svojej argumentácie.

287    Žalobkyne totiž nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by sa mohlo preukázať, že bezdrevný natieraný papier vo forme kotúčov by sa mohol používať na kotúčovú tlač, či už vzhľadom na fyzikálne alebo technické vlastnosti, ako sú odolnosť voči vytrhávaniu alebo zameniteľnosť z ekonomického hľadiska.

288    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že úlohou definície dotknutého výrobku je v rámci antidumpingového prešetrovania pomôcť pri zostavení zoznamu výrobkov, na ktoré sa prípadne uloží antidumpingové clo. Na účely definície dotknutého výrobku môžu inštitúcie Únie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú najmä fyzikálne, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľom, spôsob predaja, výroby, náklady na výrobu a kvalita [rozsudky Všeobecného súdu z 13. septembra 2010, Whirlpool Europe/Rada, T‑314/06, Zb. s. II‑5005, bod 138; zo 17. decembra 2010, EWRIA a i./Komisia, T‑369/08, Zb. s. II‑6283, bod 82, a z 10. októbra 2012, Gem‑Year a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, T‑172/09, bod 59].

289    Podľa odôvodnenia 18 dočasného nariadenia:

„Prešetrovaním sa… potvrdilo, že papier používaný na kotúčovú tlač a papier používaný na hárkovú tlač majú skutočne rozdielne technické a fyzikálne vlastnosti, ako napríklad vlhkosť a tuhosť. Prešetrovaním sa ďalej potvrdilo, že technické vlastnosti uvedené v odôvodnení 16 majú výlučne kotúče vhodné na kotúčovú tlač. V dôsledku týchto rozdielov nemožno papier používaný na kotúčovú tlač a papier používaný na hárkovú tlač používať v rovnakých typoch tlačiarenských strojov, a preto nie sú zameniteľné. Je potrebné poznamenať, že všetky strany uznali, že tieto dva typy papiera sú odlišné, pokiaľ ide o ich povrchovú pevnosť a pevnosť v ťahu.“

290    Z odôvodnenia 29 napadnutého nariadenia vyplýva, že „odôvodnenia 16 a 18 dočasného nariadenia ustanovujú… kritériá, ktoré [neboli spochybnené]“.

291    Okrem toho treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 42 napadnutého nariadenia, neboli prijaté nijaké pripomienky v súvislosti s určením podobného výrobku.

292    Neboli teda porušené ustanovenia základného nariadenia týkajúce sa vymedzenia dotknutého výrobku, v dôsledku čoho sa táto výhrada musí zamietnuť.

293    Pokiaľ ide o vymedzenie výrobného odvetvia Únie a aktívnu legitimáciu v rámci antidumpingového konania, žalobkyne tvrdia, že nesprávne vymedzenie dotknutého výrobku sa použilo v súvislosti s vymedzením výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho podobný výrobok a hodnotením ujmy, ktorú toto odvetvie utrpelo.

294    Z odôvodnenia 83 napadnutého nariadenia vyplýva, že „vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa výroby v Únii, odôvodnenia 77 až 79 dočasného nariadenia sa… potvrdzujú“.

295    Odôvodnenie 79 dočasného nariadenia uvádza:

„Ako je uvedené v odôvodnení 17, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že [natieraný bezdrevný papier] na kotúčovú tlač by mal byť zahrnutý do rozsahu súčasného prešetrovania. Na základe uvedeného táto strana tvrdila, že argumentácia navrhovateľov výrobného odvetvia Únie nie je v rámci súčasného konania dostatočne podložená [že výrobné odvetvie Únie nie je aktívne legitimované na to, aby mohlo byť navrhovateľom v tomto konaní – neoficiálny preklad]. Na základe záverov uvedených v odôvodneniach 20 a 22, t. j. že [natieraný bezdrevný papier] na kotúčovú tlač a [natieraný bezdrevný papier] na hárkovú tlač sú dva odlišné výrobky, však toto tvrdenie muselo byť zamietnuté.“

296    Ako uviedla Rada, tento dôvod by bolo treba preskúmať len vtedy, ak by vymedzenie dotknutého výrobku bolo nesprávne.

297    Z toho, čo bolo uvedené, však vyplýva, že inštitúcie Únie pri vymedzení dotknutého výrobku nevychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia.

298    Táto výhrada je preto bezpredmetná.

299    Navyše treba konštatovať, že žalobkyne sa obmedzili na tvrdenie, že inštitúcie Únie porušili článok 4 ods. 1 článok 3 a článok 5 ods. 4 základného nariadenia, pričom však nepredložili dôkazy na podporu svojej argumentácie.

300    Uvedená výhrada sa preto musí zamietnuť.

301    Pokiaľ ide o porušenie článku 296 ZFEÚ, žalobkyne tvrdia, že inštitúcie Únie si nesplnili povinnosť odôvodnenia napadnutého nariadenia, keďže mlčanie týchto inštitúcií o vzájomnej zameniteľnosti dvoch príslušných výrobkov, pokiaľ sa používajú v strojoch vybavených rezačkami, znemožnila žalobkyniam účinne obhajovať pred Všeobecným súdom svoje tvrdenie, že systém rezačiek umožňuje zameniteľnosť kotúčov na kotúčovú tlač a kotúčov na rezanie, a spochybniť dôležité rozhodnutie, ktoré malo značný vplyv na aktívnu legitimáciu v konaní a hodnotenie ujmy, ako aj výsledok zisťovania.

302    Treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvaha orgánu, ktorý ho vydal, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb. s. I‑8947, bod 147 a tam citovanú judikatúru).

303    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, keďže táto posledná uvedená otázka sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 302 vyššie, bod 146 a tam citovanú judikatúru).

304    V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že cieľom povinnosti odôvodniť individuálne rozhodnutie je okrem snahy umožniť preskúmanie súdom tiež poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 302 vyššie, bod 148 a tam citovanú judikatúru).

305    Treba uviesť, že výhrada založená na okolnosti, že napadnuté nariadenie údajne nebolo odôvodnené, alebo že bolo nedostatočne odôvodnené, vzhľadom na prípadné mlčanie inštitúcií Únie o vzájomnej zameniteľnosti príslušných výrobkov, nie je dôvodné.

306    Inštitúcie Únie totiž preskúmali okolnosť, že natieraný bezdrevný papier v hárkoch alebo v kotúčoch pre hárkové tlačiarne a v kotúčoch pre kotúčové tlačiarne predstavuje odlišné skupiny výrobkov, ktoré nie sú vzájomne zameniteľné (odôvodnenie 17 napadnutého nariadenia), tak z hľadiska fyzikálnych a technických vlastností, pričom 17 napadnutého nariadenia potvrdzuje odôvodnenie 18 dočasného nariadenia, ktoré odkazuje na odôvodnenie 16 dočasného nariadenia, najmä pokiaľ ide o odolnosť voči vytrhávaniu a tuhosť ako relevantné kritériá (odôvodnenia 16 a 29 napadnutého nariadenia), ako aj z ekonomického pohľadu, pričom odôvodnenie 17 napadnutého nariadenia potvrdzuje odôvodnenie 20 dočasného nariadenia.

307    Inštitúcie Únie teda neporušili článok 296 ZFEÚ, keďže žalobkyne mohli jasne identifikovať okolnosti, ktoré boli zohľadnené v napadnutom nariadení pri vyvodení záveru o chýbajúcej vzájomnej zameniteľnosti kotúčov na rezanie pre hárkové tlačiarne a kotúčov pre kotúčové tlačiarne.

308    Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

309    V dôsledku toho zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že siedmy žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 a 7 základného nariadenia

310    Po prvé žalobkyne tvrdia, že v zmysle zásady nepripísania je napadnuté nariadenie postihnuté nedostatkom odôvodnenia, keďže inštitúcie Únie neposkytli relevantné vysvetlenia a dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o skutočnosť, že cena nespôsobujúca ujmu nepresahovala to, čo bolo nevyhnutné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom.

311    Treba však uviesť, že inštitúcie Únie jasne odôvodnili výsledok testu nepripísania, keď vyhodnotili vplyv iných okolností na ujmu, ako sú vývoj spotreby na trhu Únie (odôvodnenia 137 a 138 napadnutého nariadenia a odôvodnenia 118 a 119 dočasného nariadenia), ceny surovín (odôvodnenie 139 napadnutého nariadenia a odôvodnenia 120 až 122 dočasného nariadenia), dopady na vývoz výrobného odvetvia Únie (odôvodnenia 140 až 142 napadnutého nariadenia a odôvodnenia 123 a 124 dočasného nariadenia), dovoz z iných tretích krajín (odôvodnenie 143 napadnutého nariadenia a odôvodnenia 125 až 127 dočasného nariadenia), ako aj štrukturálny prebytok kapacity (odôvodnenia 144 a 145 napadnutého nariadenia a odôvodnenie 128 dočasného nariadenia).

312    Preto treba dospieť k záveru, že inštitúcie Únie jasne odôvodnili skutočnosť, že ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom nemožno pripísať iným okolnostiam a že v dôsledku toho bola cena nespôsobujúca ujmu určená tak, aby neprekračovala to, čo bolo nevyhnutné na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom.

313    Žalobkyne tiež tvrdia, že inštitúcie Únie sa neuistili, že ujma, ktorú možno pripísať iným okolnostiam než dumping, nebola zohľadnená pri určení výšky cla zavedeného na ich dovoz, hoci uvedené inštitúcie znášajú bremeno preukázania, že uskutočnili analýzu neexistencie pripísateľnosti.

314    Treba konštatovať, že žalobkyne len jednoducho poznamenali, že výška zavedeného cla dosahovala 20 % a že cena nespôsobujúca ujmu, na základe ktorej bola táto výška vyčíslená, bola získaná tak, že k výrobným nákladom sa pripočítalo ziskové rozpätie 8 %.

315    Ako uviedla Rada, žalobkyne nespochybňujú zásadu prístupu, ktorý prijali inštitúcie Únie a ktorý sa týka cieľového zisku, a nespochybňujú ani to, že bol stanovený na úrovni, ktorú by výrobné odvetvie Únie mohlo dosiahnuť, ak by neexistovali dumpingové dovozy.

316    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobkyne nespochybňujú dôveryhodnosť týchto okolností.

317    Treba preto uviesť, že žalobkyne nespochybňujú výšku stanoveného cla, keďže sa obmedzujú na pripomenutie vyčíslenia rozpätia ujmy, ako je uvedené v odôvodnení 165 napadnutého nariadenia.

318    V každom prípade treba pripomenúť, že inštitúcie Únie v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia preskúmali vplyv iných známych okolností, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, a konštatovali, že žiadna z nich nemohla prerušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom pochádzajúcim z Číny a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie (odôvodnenia 137 až 145 napadnutého nariadenia a odôvodnenia 118 až 128 dočasného nariadenia). Inštitúcie Únie tak splnili podmienky nevyhnutné na prijatie sporných opatrení.

319    Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.

320    Po druhé, žalobkyne tvrdia, že inštitúcie Únie stručne zamietli všetky prípady ujmy, ktoré im boli predložené počas zisťovania a nešlo v nich o dumpingový dovoz.

321    V tejto súvislosti sa žalobkyne obmedzili na tvrdenie, že napríklad spôsobenú ujmu nemožno v celom rozsahu pripísať dovozom s pôvodom v Číne, keďže za existencie 5 % poklesu trhu v období zisťovania čínsky dovoz vzrástol len o 3 %, čo znamená, že iný konkurent získal stratený trhový podiel výrobného odvetvia Únie vo výške de 2 %. Žalobkyne tak nie sú ako jediné zodpovedné za stratu trhového podielu a z toho vyplývajúcu ujmu.

322    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Rada a Komisia majú povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných okolností (rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑3813, bod 16, a rozsudok Všeobecného súdu z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, Zb. s. II‑7359, bod 188).

323    Treba tiež pripomenúť, že otázka, či iné okolnosti než dumpingové dovozy prispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, predpokladá hodnotenie zložitých hospodárskych otázok, pri ktorom inštitúcie Únie disponujú širokou voľnou úvahou, z čoho vyplýva, že súd Únie môže vykonávať len obmedzené preskúmanie tohto hodnotenia (rozsudok CHEMK a KF/Rada, už citovaný v bode 322 vyššie, bod 189).

324    Okrem toho prináleží žalobkyniam, aby predložili dôkazy umožňujúce Všeobecnému súdu konštatovať, že Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení ujmy [pozri rozsudky Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 119, a Moser Baer India/Rada, už citovaný v bode 185 vyššie, bod 140 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Since Hardware (Guangzhou)/Rada, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 137].

325    Z tejto judikatúry treba vyvodiť, že pri hodnotení ujmy sa zohľadňujú všetky podmienky určenia uvedenej ujmy, vrátane príčinných súvislostí.

326    Žalobkyne sa však obmedzujú na vyslovenie jednoduchých tvrdení, navyše len ako príkladov.

327    Preto treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili na podporu svojho tvrdenia nijaký dôkaz, ktorým by sa mohlo preukázať, že inštitúcie Únie vychádzali z nesprávneho posúdenia pri určení príčinnej súvislosti.

328    Pre úplnosť treba dodať, že ako uviedla Rada, žalobkyne nespochybňujú závery vyvodené v odôvodneniach 125 až 127 dočasného nariadenia, podľa ktorých dovozy s pôvodom v iných štátoch neprispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

329    Po tretie, pokiaľ ide o zhoršenie vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, žalobkyne spochybňujú tvrdenie inštitúcií Únie, že toto zhoršenie nie je hlavnou príčinou ujmy spôsobenej výrobcom a v dôsledku toho neprerušuje príčinnú súvislosť.

330    Ako uviedla Rada, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie zmiernila škodlivé účinky dumpingových dovozov.

331    Odôvodnenie 123 dočasného nariadenia, potvrdené odôvodnením 141 napadnutého nariadenia, totiž najmä uvádza:

„Keďže vývoz zohráva významnú úlohu pri zachovaní vysokého využitia kapacity na pokrytie vysokých fixných nákladov na investície do strojových zariadení, usudzuje sa, že hoci sa vývozná výkonnosť zhoršila, celkovo mala pozitívny vplyv. Na základe toho sa usudzuje, že hoci pokles exportných činností mohol prispieť k celkovému zhoršeniu situácie výrobného odvetvia [Únie], tieto činnosti na druhej strane zmiernili straty, ktoré vznikli na trhu Únie, a preto ich nemožno považovať za narúšajúce príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z [Číny] a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.“

332    V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by sa mohlo preukázať, že inštitúcie Únie vychádzali z nesprávneho posúdenia pri určení príčinnej súvislosti.

333    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba zamietnuť ôsmy žalobný dôvod ako celok.

334    Z toho vyplýva, že treba zamietnuť žalobu ako celok.

 O trovách

335    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, treba ich zaviazať, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania, ktoré vynaložili Rada, Cepifine, Sappi Europe, Burgo Group a Lecta, v súlade s ich návrhmi.

336    Komisia znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Gold East Paper (Jiangsu) Co. Ltd a Gold Huasheng Paper (Suzhou Industrial Park) Co. Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Rada Európskej únie, Cepifine AISBL, Sappi Europe SA, Burgo Group SpA a Lecta SA.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Czúcz Labucka Gratsias

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. septembra 2014.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

1.  Právo WTO

2.  Právo Európskej únie

Okolnosti predchádzajúce sporu

1.  Zisťovanie

2.  Napadnuté nariadenie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O dosahu návrhu na zrušenie

2.  O žalobných dôvodoch týkajúcich sa žiadostí žalobkýň o THZ

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia, keďže rozhodnutie nepriznať žalobkyniam THZ bolo údajne prijaté na základe toho, čo Komisia vedela o účinku takéhoto zamietnutia na ich dumpingové rozpätie

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatnej formálnej náležitosti uvedenej v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku základného nariadenia, ako aj práva na obhajobu

O prvej časti týkajúcej sa skutočného zapojenia poradného antidumpingového výboru

O druhej časti týkajúcej sa porušenia práva na obhajobu

O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávnych posúdení pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku základného nariadenia a nedostatku odôvodnenia

Úvodné pripomienky

O údajnom nedostatku odôvodnenia

O tretej časti týkajúcej sa tretieho kritéria na priznanie THZ

–  O právach na užívanie pozemkov

–  O úveroch

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nespravodlivom a nie nestrannom vedení zisťovania a neprimeraného dôkazného bremena

O prvej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady riadnej správy vecí verejných

O druhej časti týkajúcej sa údajného porušenia článku 18 ods. 1, 3 a 6 základného nariadenia

3.  O žalobných dôvodoch týkajúcich sa hodnotenia ujmy

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 základného nariadenia

O prvej časti týkajúcej sa údajnej neopodstatnenosti vylúčenia fínskeho výrobcu v súvislosti s hodnotením ujmy

O druhej časti týkajúcej sa spôsobu údajného hodnotenia mikroekonomických ukazovateľov ujmy na základe údajov štyroch reprezentatívnych výrobcov v Únii

1.  O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia

O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia

O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 a 7 základného nariadenia

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.