Žaloba podaná 21. decembra 2020 – PV/Komisia

(vec T-89/20)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: PV (v zastúpení: D. Birkenmaier, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

v dôsledku toho:

zrušil druhé disciplinárne konanie CMS 17/025 vo všetkých týchto ohľadoch, rozhodnutie tripartitného menovacieho orgánu o odvolaní z 21. októbra 2019, ako aj zamietnutie sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku – R/630/19 – z 25. marca 2020,

zrušil zamietnutie žiadosti o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku – D/456/19 z 12. decembra 2019, ako aj zamietnutie sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku – R/71/20 – z 20. mája 2020,

zrušil rozhodnutie o zrážkach zo mzdy z 15. septembra 2016 (Réf Ares(2016)5348994), ako aj zamietnutie sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku – R/519/19 – z 22. januára 2020 na základe všeobecnej uložil povinnosť zásady práva „fraus omnia corrompit“, pretože na ne nemožno uplatniť nijakú prekluzívnu lehotu,

zrušil celý nepravdivý odpočet dlhov z 21. septembra 2016 (Réf Ares(2016)5486800), ako aj zamietnutie sťažnosti podľa článku 90 ods. 32 služobného poriadku – R/537/19 – z 29. januára 2020 v nadväznosti na nedôveru a podvodné konania, v súlade so všeobecnou zásadou práva „fraus omnia corrompit“, pretože na ne nemožno uplatniť nijakú prekluzívnu lehotu,

poskytol náhradu týchto škôd na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ:

uložil povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 146 000 eur a majetkovú ujmu vo výške 359 481,29 eura v dôsledku týchto napadnutých rozhodnutí, teda v celkovej výške 505 481,29 eura, s výhradou prehodnotenia a navýšenia o úroky z omeškania a kompenzačné úroky až do dňa, kedy dôjde k úplnému zaplateniu,

a v každom prípade,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania, vrátane trov súvisiacich s právnou pomocou.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza desať žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 1, 3 a 4 a článku 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článku 1e ods. 2 a článku 12a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) v rozsahu, v akom tieto ustanovenia zakazujú psychické obťažovanie a zakotvujú právo byť vypočutý.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení Charty a článku 9 ods. 3 prílohy IX služobného poriadku a právnej zásady „non bis in idem“.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení všeobecnej zásady práva výnimky nevykonania a zásady rovnosti.

Štvrtá žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 48 ods. 1 Charty a článku 3 druhého pododseku všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2019 pre disciplinárne veci z dôvodu porušenia prezumpcie neviny.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na trestnoprávnom konaní v disciplinárnej veci CMS 17/025 pred belgickým vyšetrujúcim sudcom z dôvodu „nepravdivých verejných vyhlásení“, čo malo za následok, že napadnuté disciplinárne výhrady nebolo už možné z právneho hľadiska preukázať.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na nevyjadrení súhlasu s novým pracovnoprávnym vzťahom v nadväznosti na prvé odvolanie od 26. júla 2016 a opätovné prijatie od 16. septembra 2017, ako aj na porušení článku 15 Charty.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 41 Charty, článku 11 a služobného poriadku v súvislosti s konfliktom záujmov a na porušení zásady nestrannosti a rovností zbraní.

Ôsmy žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 41 ods. 1 Charty a zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu prekročenia primeraných lehôt v prípade disciplinárneho konania CMS 17/025.

Deviaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení všeobecnej zásady práva „fraus omnia corrompit“ z dôvodu použitia nepravého podpisu v poslednom rozhodnutí o zrážkach zo mzdy z 15. septembra 2016, čo by malo viesť k vyhláseniu nepravdivého dlhu vo výške 58 837,20 eura za neplatný.

Desiaty žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom postupe a nesprávnom konaní Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov, na porušení zásady rovnosti a právnej istoty a všeobecnej zásady práva „fraus omnia corrompit“.

____________