ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 26. februára 2014

Vec F‑53/13

Alkis Diamantopoulos

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu do platovej triedy AD 12 – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti prijaté po podaní žaloby – Odôvodnenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Diamantopoulos navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) nepovýšiť ho do platovej triedy AD 12 v rámci povyšovania v roku 2012

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť nepovýšiť A. Diamantopoulosa do platovej triedy AD 12 v rámci povyšovania v roku 2012 sa zrušuje. Európska služba pre vonkajšiu činnosť znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil A. Diamantopoulos.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Úplná absencia odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)

2.      Žaloby úradníkov – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

1.      Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení vo vzťahu k nepovýšeným uchádzačom, je naopak povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti podanej podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným uchádzačom, pričom odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smerovala.

Navyše, hoci sa odôvodnenie zamietnutia sťažnosti v zásade musí týkať iba splnenia právnych podmienok, od ktorých podľa služobného poriadku závisí zákonnosť konania, keďže povýšenia sa uskutočňujú na základe výberu, a hoci menovací orgán nie je povinný uviesť porovnávacie posúdenie, ktoré vykonal, musí napriek tomu oznámiť dotknutému úradníkovi osobný a relevantný dôvod, ktorý vysvetľuje zamietnutie jeho povýšenia.

Rozsah povinnosti odôvodnenia musí byť posudzovaný v závislosti na konkrétnych okolnostiach prípadu. Tieto okolnosti zahŕňajú nielen obsah napadnutého aktu, ale okrem iného aj záujem, ktorý môže mať osoba, ktorej je akt určený, na poskytnutí vysvetlení, ako aj skutkový a právny kontext, v ktorom bol tento akt prijatý.

Napokon, úplnú absenciu odôvodnenia pred podaním žaloby nemožno konvalidovať vysvetleniami poskytnutými menovacím orgánom po podaní žaloby. V tomto štádiu už totiž takéto vysvetlenia neplnia úlohu odôvodnenia. Navyše možnosť nahradiť úplne chýbajúce odôvodnenie po podaní žaloby by zasahovala do práva na obranu, pretože žalobcovi by bola odňatá možnosť uviesť jeho žalobné dôvody proti odôvodneniu, s ktorým sa oboznámil až po podaní žaloby. Týmto by bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania pred súdom Únie.

(pozri body 18 – 21)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 16. septembra 2013, Bouillez/Rada, T‑31/13 P, bod 26

Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑81/07, body 27 a 28 a tam citovaná judikatúra; 19. septembra 2013, Gheysens/Rada, F‑83/08, bod 55

2.      Odôvodnenie rozhodnutia je formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Povinnosť odôvodnenia teda predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, keďže otázka dôvodnosti sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu. Tvrdenia, ktoré majú preukazovať dôvodnosť aktu, sú preto irelevantné v rámci žalobného dôvodu založeného na nedostatku odôvodnenia.

(pozri bod 27)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, bod 67

Všeobecný súd Európskej únie: Bouillez/Rada, už citovaný, bod 20