ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 9. júla 2003 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartel – Lyzín – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Obrat – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca počas správneho konania“
Vo veci T‑230/00,
Daesang Corp., so sídlom v Soule (Južná Kórea),
Sewon Europe GmbH, so sídlom v Eschborne (Nemecko),
v zastúpení: J.‑F. Bellis a S. Reinart, advokáti, a A. Kmiecik, solicitor, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcom zo strany Komisie v rozhodnutí 2001/418/ES, zo 7. júna 2000, týkajúcom sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohovoru EHP (Vec COMP/36.545/F3 – Aminokyseliny) (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia V. Tiili a P. Mengozzi,
tajomník: D. Christensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. apríla 2002,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Žalobcovia – spoločnosť Daesang Corp. (ďalej len „Daesang“) a jeho dcérska spoločnosť Sewon Europe GmbH (ďalej len „Sewon Europe“) pôsobia v odvetví výroby krmív a aminokyselín. Daesang, ktorá vznikla koncom roku 1997 je kórejskou spoločnosťou vytvorenou zlúčením spoločností Miwon Corp. a Daesang Industrial Ltd, predtým známa pod názvom Sewon Corp. Ltd, (ďalej len „Sewon Corp“). V prvej polovici roku 1998 spoločnosť Daesang odpredala svoj celosvetový predmet činnosti v oblasti výroby látky lyzín inej spoločnosti.
2 Lyzín je základná aminokyselina, ktorá sa v krmivách používa na nutričné účely. Syntetický lyzín sa používa ako prísada v krmivách, ktoré neobsahujú dostatočné množstvo prírodného lyzínu, napríklad v obilninách, aby sa krmovinárom umožnilo zostaviť diéty na základe proteínov, ktoré zodpovedajú potrebám výživy zvierat. Krmivá, do ktorých je syntetický lyzín doplnený, môžu takisto nahradiť krmivá, ktoré obsahujú dostatočné množstvo prírodného lyzínu, ako je sója.
3 V roku 1995 boli z dôvodu tajného vyšetrovania, ktoré viedol Federal Bureau of Investigation (FBI), prehľadané v Spojených štátoch priestory viacerých podnikov pôsobiacich na trhu s lyzínom. V auguste a októbri 1996 boli podniky Archer Daniels Midland Co. (ďalej len „ADM Company“), Kyowa Hakko Kogyo Co. Ltd (ďalej len „Kyowa Hakko Kogyo“), Sewon Corp., Cheil Jedang Corp. (ďalej len „Cheil“) a Ajinomoto Co. Inc, obvinené americkými úradmi z vytvorenia kartelu, určujúceho ceny lyzínu a rozdeľujúceho trh lyzínu v období júna 1992 až júna 1995. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti stanovil sudca poverený prípadom pokuty. Podnikom Kyowa Hakko Kogyo a Ajinomoto Co. bola uložená pokuta vo výške 10 miliónov USD, ADM Company bola uložená pokuta vo výške 70 miliónov USD a podniku Chiel bola uložená pokuta vo výške 1,25 milióna USD. Pokuta uložená podniku Sewon Corp dosahovala 328 000 USD. Okrem toho boli traja vedúci pracovníci ADM Company odsúdení na tresty odňatia slobody a na pokuty za ich úlohu v karteli.
4 V júli 1996 navrhol Ajinomoto Komisii na základe oznámenia Komisie 96/C 207/04 o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), že s ňou bude spolupracovať pri vyšetrovaní existencie kartelu na trhu s lyzínom a jeho účinkov v Európskom hospodárskom priestore (EHP).
5 Komisia 11. a 12. júna 1997 pristúpila k šetreniu podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v európskych závodoch spoločností ADM Company a Kyowa Hakko Europe GmbH. V nadväznosti na toto vyšetrovanie Kyowa Hakko Kogyo a Kyowa Hakko Europe prejavili svoje želanie spolupracovať s Komisiou a poskytli jej určité informácie týkajúce sa najmä chronológie stretnutí medzi výrobcami lyzínu.
6 Dňa 28. júla 1997 zaslala podľa článku 11 nariadenia č. 17 spoločnostiam ADM Company a jeho európskej dcérskej spoločnosti Archer Daniels Midland Ingredients Ltd (ďalej len „ADM Ingredients“), Sewon Corporation a Sewon Europe (ďalej spolu len „Sewon“) ako aj Cheil žiadosti o informácie týkajúce sa ich správania na trhu s aminokyselinami a stretnutí kartelu uvedených v týchto žiadostiach.odpovedi na túto žiadosť o informácie, Sewon dal najavo, že je ochotný spolupracovať s Komisiou, predložil záznamy zo stretnutí výrobcov lyzínu a poskytol informácie týkajúce sa stretnutí, ktoré neboli uvedené v žiadosti Komisie o informácie. Následne poskytol ďalšie informácie.
7 Dňa 30. októbra 1998 zaslala Komisia na základe jej oznámených informácií žalobcom a iným dotknutým podnikom, a to ADM Company a ADM Ingredients (ďalej spoločne len „ADM“), Ajinomoto a jeho európskej dcérskej spoločnosti Eurolysine SA (ďalej spoločne len „Ajinomoto“), Kyowa Hakko Kogyo a jeho európskej dcérskej spoločnosti Kyowa Hakko Europe (ďalej spoločne len „Kyowa“) a Cheil oznámenie o výhradách, pre porušenie článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (ďalej len „Dohoda EHP“). Vo svojom oznámení o výhradách Komisia vytkla týmto podnikom, že určovali cenu lyzínu v EHP, ako aj predajné kvóty pre tento trh a že si vymieňali informácie o svojich objemoch predaja od septembra 1990 (Ajinomoto, Kyowa a Sewon), od marca 1991 (Cheil) a od júna 1992 (ADM) do júna 1995.
8 Dňa 17. augusta 1999, po vypočutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 1. marca 1999, im Komisia zaslala doplňujúce oznámenie o výhradách týkajúce sa dĺžky trvania kartelu, ku ktorému sa žalobcovia vyjadrili 8. októbra 1999.
9 Po skončení tohto správneho konania Komisia prijala rozhodnutie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa postupu podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody EHP (COMP/36.545/F3 – Aminokyseliny) (Ú. v. L 152, 2001, s. 24, ďalej len „rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo doručené podniku Daesang 19. júna 2000 a podniku Sewon Europe 28. júna 2000.
10 Rozhodnutie obsahuje nasledujúce ustanovenia:
„Článok 1
[ADM Company] a jeho európska dcérska spoločnosť [ADM Ingredients], Ajinomoto Company, Incorporated a jeho európska dcérska spoločnosť Eurolysine SA, Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a jeho európska dcérska spoločnosť Kyowa Hakko Europe GmbH, [Daesang] a jeho európska dcérska spoločnosť [Sewon Europe], ako aj [Cheil] porušili článok 81 ods.1 Zmluvy ES a článok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, že sa zúčastnili na dohodách o cene, objemoch predaja a výmene individuálnych informácií o objemoch predaja syntetického lyzínu, ktoré sa týkali celého EHP.
Trvanie porušenia bolo takéto:
a) v prípade [ADM Company] a [ADM Ingredients]: od 23. júna 1992 do 27. júna 1995;
b) v prípade Ajinomoto Company Incorporated a Eurolysine SA: prinajmenšom od júla 1990 do 27. júna 1995;
c) v prípade Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a Kyowa Hakko Europe GmbH najmenej od júla 1990 do 27. júna 1995;
d) v prípade [Daesang] a [Sewon Europe] najmenej od júla 1990 do 27. júna 1995;
e) v prípade [Cheil] od 27. augusta 1992 do 27. júna 1995.
Článok 2
Z dôvodu porušenia uvedeného v článku 1 sa podnikom tam uvedeným ukladajú tieto pokuty:
a) [ADM Company] a
[ADM Ingredients]
(zodpovedným spoločne a nerozdielne) pokuta vo výške: 47 300 000 eur;
b) Ajinomoto Company, Incorporated a
Eurolysine SA
(zodpovedným spoločne a nerozdielne) pokuta vo výške: 28 300 000 eur;
c) Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a
Kyowa Hakko Europe GmbH,
(zodpovedným spoločne a nerozdielne) pokuta vo výške: 13 200 000 eur;
d) [Daesang] a
[Sewon Europe],
(zodpovedným spoločne a nerozdielne) pokuta vo výške 8 900 000 eur;
e) [Cheil], pokuta vo výške 12 200 000 eur;
…“
11 Na účely výpočtu výšky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metódu uvedenú v usmerneniach pre výpočet ukladaných pokút podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o EZUO (Ú. v. C9, 1998, s. 3, ďalej len „usmernenie“) a oznámení o spolupráci.
12 Po prvé základná čiastka pokuty, určená podľa závažnosti a dĺžky trvania porušenia, sa stanovila pokiaľ ide o žalobcov na 21 miliónov eur. Pokiaľ ide o Ajinomoto, ADM, Kyowa a Cheil, základná čiastka pokuty bola v uvedenom poradí stanovená na 42, na 39, na 21 a na 19,5 milióna eur. (odôvodnenie 314 rozhodnutia).
13 Pri stanovení východiskovej sumy pokút určenej v závislosti od závažnosti porušenia Komisia najskôr usudzovala, že dotknuté podniky sa dopustili veľmi závažného porušenia vzhľadom na jeho povahu, na jeho konkrétny dopad na trh s lyzínom v EHP a na rozsah relevantného geografického trhu. Usudzujúc ďalej na základe ich celkových obratov dosiahnutých počas posledného roka obdobia porušovania, že existoval značný rozdiel medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porušenia, Komisia pristúpila k diferencovanému prístupu. V dôsledku toho východiskovú sumu stanovila na 30 miliónov eur pre ADM a Ajinomoto a na 15 miliónov eur pre Kyowa, Cheil a žalobcov (odôvodnenie č. 305 rozhodnutia).
14 Na zohľadnenie dĺžky trvania porušenia, ktorého sa dopustil každý podnik, a na stanovenie základnej čiastky ich pokuty Komisia zvýšila takto určenú východiskovú sumu o 10 % ročne, ide teda o 30 % zvýšenie pre ADM a Cheil a o 40 % zvýšenie pre Ajinomoto, Kyowa a žalobcov (odôvodnenie č. 313 rozhodnutia).
15 Po druhé z dôvodu priťažujúcich okolností sa zvýšili základné čiastky pokút uložených ADM a Ajinomoto každému o 50 %, teda 19,5 miliónov eur pre ADM a 21 miliónov eur pre Ajinomoto, z dôvodu, že tieto podniky zohrávali v rámci porušenia dominantnú úlohu (odôvodnenie č. 356 rozhodnutia).
16 Po tretie z dôvodu poľahčujúcich okolností znížila Komisia o 20 % zvýšenie uplatnené na pokutu žalobcov na základe dĺžky trvania porušenia z dôvodu, že Sewon zohrával pasívnu úlohu v karteli od začiatku roku 1995 (odôvodnenie č. 365 rozhodnutia). Komisia okrem toho znížila o 10 % základné čiastky pokút každému z dotknutých podnikov z dôvodu, že všetky ukončili porušovanie po prvých zásahoch verejných orgánov (odôvodnenie č. 384 rozhodnutia).
17 Po štvrté Komisia vykonala „významné zníženie“ výšky pokút v zmysle bodu D oznámenia o spolupráci. Na tomto základe Komisia priznala Ajinomoto a žalobcom zníženie o 50 % výšky pokuty, ktorú by im udelila bez spolupráce, Kyowa a Cheil zníženie o 30 % a napokon ADM zníženie o 10 % (odôvodnenia č. 431, 432 a 435 rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. augusta 2003 žalobcovia podali túto žalobu.
19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupňa (štvrtá komora) o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby písomne odpovedala na viaceré otázky. Komisia vyhovela tejto žiadosti v stanovenej lehote.
20 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. apríla 2002, boli vypočuté prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupňa.
21 Žalobcovia žiadajú, aby Súd prvého stupňa:
– znížil výšku pokuty, ktorá im bola uložená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.
Právny stav
23 Žaloba spočíva na štyroch hlavných výhradách. Po prvé, žalobcovia namietajú, že Komisia vypočítala pokutu na základe kritérií špecifikovaných v usmerneniach. Po druhé, žalobcovia namietajú, že Komisia posudzujúc závažnosť porušenia opomenula zobrať do úvahy údaje o relevantnom obrate. Po tretie, žalobcovia tvrdia, že Komisia opomenula zohľadniť určité poľahčujúce okolnosti. Po štvrté a na záver, žalobcovia namietajú, že Komisia nesprávne posúdila ich spoluprácu počas správneho konania.
24 Počas pojednávania žalobcovia zobrali späť svoju výhradu týkajúcu sa údajného retroaktívneho uplatňovania usmernení, ako bolo uvedené v bode II B žaloby, čo Súd prvého stupňa zaznamenal do zápisnice z pojednávania.
O údajoch o obrate zohľadnených pri posudzovaní závažnosti porušenia
Tvrdenia účastníkov konania
25 Žalobcovia tvrdia, že pri určení základnej čiastky pokuty odrážajúcej závažnosť porušenia Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnakého zaobchádzania.
– Porušenie zásady proporcionality
26 Žalobcovia namietajú, že Komisia stanovila základnú čiastku pokuty, určovanú podľa závažnosti porušenia, vychádzajúc z celosvetového obratu podniku Sewon a nie z obratu predaja lyzínu v EHP. Pochybenie pri zohľadnení vyššie uvedených údajov predstavovalo porušenie zásady proporcionality, keďže základná čiastka pokuty predstavuje v danom prípade 100 % celkového predaja lyzínu, ktorý Sewon dosiahol v EHP v roku 1995.
27 Podľa žalobcov Komisia mylne prijala názor, že obrat týkajúci sa predaja tovaru, ktorý bol predmetom porušenia na relevantnom geografickom trhu nie je podstatným faktorom pri výpočte základnej čiastky pokuty (odôvodnenie 318 rozhodnutia). Takýmto spôsobom Komisia nezohľadnila zásadu proporcionality, zakotvenú v článku 5 ES, ktorá ukladá prijímať opatrenia, ktoré nepresahujú to, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa.
28 Podľa žalobcov, z rozsudku Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia (100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 121), vyplýva, že celkový obrat nie je pri určovaní výšky pokuty podstatný a že musí byť braný do úvahy nižší obrat predmetného tovaru, ktorého sa porušenie týkalo. Tento názor je potvrdený rozsudkom Súdu prvého stupňa zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia (T‑77/92, Zb. s. II‑549), v ktorom bola pokuta znížená kvôli zohľadneniu nízkeho obratu tovaru, ktorého sa porušenie týkalo v porovnaní s celkovým dosiahnutým obratom podniku.
29 Neprihliadnutie na obrat predaja tovaru, ktorý bol predmetom porušenia na relevantnom geografickom trhu predstavuje nezohľadnenie skutočného rozsahu porušenia pri rozhodovaní o základnej čiastke pokuty. V skutočnosti žiadny z faktorov braných do úvahy neumožňuje posúdiť dôsledky porušenia. Po prvé, kritérium povahy porušenia, hoci relevantné, je odlišné od kritéria jeho rozsahu. Po druhé, hoci rozhodnutie odkazuje na účinky kartelu pre výrobcov (odôvodnenia č. 261 až 296), nekvantifikuje v tejto súvislosti, čo by si vyžadovalo odkaz na objem obchodovania dosahovaný s predmetným tovarom. Rozhodnutie tiež spomína skutočnosť, že porušenie sa rozsahom týkalo celého trhu EHP (odôvodnenie č. 297 rozhodnutia), ale skutočnosť, že kartel sa týkal množstva krajín neznamená nevyhnutne, že mal významné účinky. Rovnako porovnanie veľkosti podniku Sewon s inými účastníkmi kartelu neumožňuje zohľadniť, aký malo porušenie vplyv na hospodársku súťaž.
– O zohľadnení nesprávnych údajov o obrate a o porušení zásady rovnakého zaobchádzania
30 Žalobcovia uvádzajú, že pri porovnávaní veľkosti predmetných podnikov s cieľom určenia základnej čiastky pokuty v závislosti od závažnosti porušenia (odôvodnenia č. 303 až 305 rozhodnutia) Komisia v prípade podniku Sewon vychádzala z nesprávnych údajov o obrate, čo viedlo k diskriminácii na jeho ujmu.
31 Žalobcovia zdôrazňujú, že celkový obrat podniku Sewon, na ktorý Komisia odkazuje, teda obrat podľa prvého stĺpca tabuľky uvedenej v odôvodnení 304 rozhodnutia, t. j. 946 miliónov eur v roku 1995, je nesprávny, keďže to v skutočnosti bolo len 295 miliónov eur.
32 Žalobcovia z toho vyvodzujú záver, že keďže obrat podniku Sewon bol tri krát nižší ako uvádzaná suma, porovnanie Komisie je zjavne nesprávne. Zvlášť celosvetový obrat podniku Sewon bol iba 10 % obratu podniku Kyowa a 15 % obratu podniku Cheil, hoci tieto podniky boli posudzované ako veľkosťou porovnateľné.
33 V záujme uplatnenia diferencovaného prístupu zohľadňujúceho tieto rozdiely vo veľkosti, mal byť Sewon zaradený do tretej skupiny podnikov. Základná čiastka pokuty uložená Sewon z dôvodu závažnosti porušenia sa totiž rovnala 50 % základnej čiastky pokuty ADM a Ajinomoto, hoci podľa celkového obratu dosiahnutého v roku 1995 bola veľkosť Sewon iba 2 % veľkosti ADM a 6 % veľkosti Ajinomoto. Okrem toho základná čiastka pokuty Sewon zodpovedá približne 5 % jeho celkového obratu dosiahnutého v roku 1995, oproti 0,5 % obratu Kyowa a 0,79 % obratu Cheil.
34 Vo svojej replike žalobcovia uvádzajú, že je obtiažne pochopiť argument, ktorý Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe, podľa ktorého pri predmetnom porovnaní vychádzala z celkového obratu podniku Sewon vo výške 227 miliónov eur. Tento obrat v skutočnosti predstavuje 8 % obratu Kyowa a 12 % obratu Cheil. Dokonca aj keby Komisia skutočne vychádzala z tohto obratu, jej prístup k Sewon by nebol o nič menej diskriminačný.
35 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že obrat podniku Sewon v predaji lyzínu v EHP v roku 1995 bol v každom prípade porovnateľný s obratom Cheil a Kyowa, je to obrana ex post, ktorú už samotná Komisia neuviedla v rozhodnutí.
36 Komisia v podstate uvádza, že základná čiastka pokuty určená podľa závažnosti porušenia nie je ani neprimeraná, ani diskriminačná. Navyše, pokuty musia byť založené nie na výške obratu v EHP ale na závažnosti a dobe trvania porušenia.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O porušení zásady proporcionality
37 Z judikatúry vyplýva, že Komisia má v rámci nariadenia č. 17 mieru voľnej úvahy pri stanovovaní pokút s cieľom usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T‑150/89, Zb. s. II‑1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T‑49/95, Zb. s. II‑1799, bod 53 a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T‑229/94, Zb. s. II‑1689, bod 127). Účinné uplatňovanie uvedených pravidiel si vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť výšku pokút podľa potrieb politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva tak, že pokuty zvýši (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 109).
38 Je potrebné pripomenúť, že pri určovaní sumy pokuty uloženej žalobcom v rozhodnutí, Komisia použila metódu výpočtu, ktorú si sama stanovila v usmerneniach. Podľa ustálenej judikatúry sa Komisia nemôže odkloniť od pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 53 potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb. s. I‑4235, a citovanú judikatúru). Zvlášť, keď Komisia sama prijme usmernenia na účely rozhodovania, v súlade so Zmluvou, kritériá, ktoré sa tým zaviazala uplatňovať pri výkone svojej právomoci posúdenia, zakladajú jej samej uložené obmedzenia tejto právomoci, keďže musí postupovať podľa týchto kritérií, ktoré si sama stanovila (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb. s. II‑2169, bod 57 a z 30. apríla 1998, Wlaams Gewest/Komisia, T‑214/95, Zb. s. II‑717, bod 89).
39 Podľa usmernení Komisia musí pri výpočte pokuty za základnú čiastku pokuty (ďalej len „všeobecná základná čiastka“) zobrať čistku určenú podľa závažnosti porušenia. Závažnosť porušenia je určovaná množstvom faktorov, z ktorých niektoré musí Komisia brať nevyhnutne do úvahy.
40 V tejto súvislosti usmernenia stanovujú, že okrem samotnej povahy porušenia jeho skutočného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohľadniť aj skutočnú ekonomickú spôsobilosť pôvodcu porušenia spôsobiť vážnu ujmu iným hospodárskym subjektom, predovšetkým spotrebiteľom, a stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala dostatočne odstrašujúci účinok (bod 1 A štvrtý odsek).
41 Tiež je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že veľké podniky vedia ľahšie rozpoznať, či ich konanie predstavuje porušenie, a uvedomiť si dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (bod 1 A piaty odsek).
42 V prípadoch, ktoré predpokladajú účasť niekoľkých podnikov, ako sú kartely, môže byť vhodné vyvážiť všeobecnú základnú čiastku, pričom sa zohľadní osobitná váha, a teda skutočný dopad protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, najmä ak existuje značný rozdiel vo veľkosti podnikov pôvodcov porušenia rovnakej povahy a prispôsobiť v dôsledku toho všeobecnú základnú čiastku podľa špecifickej povahy každého z podnikov („osobitná základná čiastka“) (bod 1 A šiesty odsek).
43 Je vhodné poznamenať, že usmernenia nestanovujú, že výška pokút sa stanovuje v závislosti od celkového obratu alebo obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nie je však s nimi v rozpore, ak sa takéto obraty zohľadnia pri určení výšky pokuty, ak sú dodržané všeobecné zásady práva Spoločenstva a ak si to vyžadujú okolnosti. K obratu možno prihliadnuť najmä pri zohľadnení rôznych skutočností vymenovaných v bodoch 40 až 42 tohto rozsudku (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T‑23/99, Zb. s. II‑1705, body 283 až 284).
44 Okrem toho je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzi kritériá posúdenia závažnosti porušenia môžu v závislosti od prípadu patriť objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porušenie vzťahuje, veľkosť a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávať na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, že pri určení výšky pokuty je možné zohľadniť tak celkový obrat podniku, ktorý naznačuje, aj keď len približne a nedokonalo, jeho veľkosť a hospodársku silu, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovarov, na ktoré sa porušenie vzťahuje, a je spôsobilá naznačiť rozsah tohto porušenia. Na strane druhej z toho vyplýva, že ani jednému z týchto obratov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takže stanovenie primeranej výšky pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný, body 120 a 121; Parker Pen/Komisia, už citovaný, bod 94; a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T‑327/94, Zb. s. II‑1373, bod 176).
45 V tomto prípade je z rozhodnutia zrejmé, že Komisia v záujme určenia základnej čiastky pokuty brala do úvahy v prvom rade samotnú povahu porušenia, jeho konkrétny dopad na trh a geografický rozsah trhu. Komisia sa následne rozhodla, uznajúc potrebu diferencovaného zaobchádzania s každým podnikom, že je dôležité brať ohľad na „skutočnú schopnosť predmetných podnikov spôsobiť podstatnú ujmu trhu s lyzínom v EHP“, odradzujúci účinok pokuty a pomernú veľkosť každého podniku. V záujme posúdenia týchto faktorov sa Komisia rozhodla vychádzať z celkového obratu každého z predmetných podnikov za posledný rok trvania porušenia, predpokladajúc, že tento údaj jej môže umožniť „posúdiť skutočnú schopnosť a závažnosť ovplyvnenia trhu predmetnými podnikmi ich nezákonným konaním“ (odôvodnenie č. 304 rozhodnutia).
46 Žalobcovia napádajú konkrétne to, že Komisia vychádzala z vyššie uvedeného obratu a nie z obratu predaja predmetného tovaru v EHP.
47 V tomto štádiu je dôležité zdôrazniť, že vznikajú určité pochybnosti, ak je rozhodnutie Komisie čítané súbežne s vyjadrením Komisie v tejto veci, v rámci ktorého Komisia, odpovedajúc na výslovnú otázku súdu, uviedla, že brala ohľad nielen na „celkový“ obrat predmetných podnikov, čo je takpovediac obrat zo všetkých ich činností, ale tiež na celosvetový obrat na trhu s lyzínom. Pre doplnenie musí byť zdôraznené, že podľa odôvodnenia č. 318 rozhodnutia „Komisia brala náležitý zreteľ na ekonomickú dôležitosť konkrétnej činnosti, ktorej sa porušenie týkalo“.
48 Predsa však je nesporné, že Komisia nebrala ohľad na obrat každého z podnikov v predaji na trhu dotknutom porušením, menovite trhu s lyzínom v EHP.
49 Na účel posúdenia „skutočnej schopnosti predmetných podnikov spôsobiť podstatnú ujmu na trhu s lyzínom v EHP“ (odôvodnenie č. 304 rozhodnutia), čo predpokladá posúdenie skutočnej dôležitosti podnikov na trhu, postihnutom ich nedovoleným konaním, čo takpovediac predstavuje ich vplyv na tento trh, nie je celkový obrat presným ukazovateľom. Nie je možné vylúčiť, aby silný podnik s množstvom rôznych činností mal iba veľmi obmedzenú prítomnosť na určitých špecifických trhoch, ako napríklad na trhu s lyzínom. Rovnako nemožno vylúčiť, že podnik so silným postavením na geografickom trhu mimo Spoločenstva môže mať iba slabú pozíciu na trhu Spoločenstva, alebo EHP. V takýchto prípadoch, samotná skutočnosť, že predmetný podnik má vysoký celkový obrat neznamená nevyhnutne, že má rozhodujúci vplyv na trh postihnutý porušením. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. decembra 1998 vo veci Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P Zb. s. I‑8417, bod 139) zdôraznil, že aj keď podiel podniku na trhu nemôže byť rozhodujúcim faktorom v rozhodovaní o tom, či podnik patrí medzi ekonomicky silné subjekty, je predsa významný v určení vplyvu, ktorý môže vyvinúť na trh. V tomto prípade však Komisia nebrala do úvahy podiely predmetných podnikov na trhu v údajoch objemu trhu postihnutého kartelom (trh s lyzínom v EHP) a dokonca ani ich obrat na tomto trhu, hoci, za absencie akýchkoľvek iných producentov by to umožnilo určiť pomernú dôležitosť každého z podnikov na dotknutom trhu, keďže by sa ukázali nepriame údaje o ich objemových podieloch na trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie/Komisia, 240/82 až 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82 Zb. s. 3831, bod 99).
50 Okrem iného z rozhodnutia je zrejmé, že Komisia nespravila žiadny výslovný odkaz na zohľadnenie „špecifickej váhy a tým aj skutočného dopadu nedovoleného konania každého z podnikov na trh“, čo podľa usmernení musí spraviť, pokiaľ sa domnieva, ako to urobila v tejto veci, že základná čiastka pokuty musí byť zvážená pretože porušenie sa týka viacerých podnikov (kartel) medzi ktorými existujú podstatné rozdiely vo veľkosti (pozri bod 1 A šiesty odsek usmernení).
51 V tejto súvislosti odkaz v Rozhodnutí (posledná veta odôvodnenia č. 304) na „skutočnú dôležitosť podnikov“ nenapráva toto opomenutie.
52 V skutočnosti posúdenie špecifickej váhy, čo je takpovediac skutočným dopadom porušenia spáchaného každým z podnikov, v podstate predpokladá určenie rozsahu porušenia spáchaného každým z nich, a nie určenie dôležitosti predmetného podniku v údajoch o jeho veľkosti alebo ekonomickej sile. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry (pozri najmä Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 121 a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998 Mayr-Melnhof/Komisia, T‑347/94 Zb. s. II‑1751, bod 369), časť obratu odvodená z tovarov, ktoré tvorili predmet porušenia môže poskytnúť pravdivé údaje o rozsahu porušenia relevantného trhu. Ako zdôraznil Súd prvého stupňa, najmä obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom reštriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutočnú mieru škodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku súťaž (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T‑151/94, Zb. s. II‑629, bod 643).
53 Z vyššie uvedeného vyplýva, že berúc za základ celosvetový obrat podniku Sewon, bez prihliadnutia na jeho obrat na trhu postihnutom porušením, t. j. trhu s lyzínom v EHP, Komisia nezohľadnila bod 1 A, štvrtý a šiesty odsek usmernení.
54 Za tejto situácie Súdu prvého stupňa prislúcha preskúmať, či opomenutie Komisie zobrať zreteľ na obrat na relevantnom trhu a nezohľadnenie usmernení, ktoré z toho vyplýva, viedlo v tomto prípade pri určovaní pokuty k porušeniu zásady proporcionality Komisiou. Je potrebné mať v tejto súvislosti na pamäti, že posúdenie primeranosti uloženej pokuty vo vzťahu k závažnosti a dĺžke trvania porušenia, čo sú kritériá uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupňa podľa článku 17 rovnakého nariadenia.
55 V tomto prípade žalobcovia v podstate uvádzajú, že osobitná základná čiastka pokuty stanovená na 15 miliónov eur, je neprimeraná v rozsahu, v akom zodpovedá obratu, ktorý Sewon dosiahol na trhu s lyzínom v EHP v priebehu posledného roku porušenia.
56 Po prvé je vhodné uviesť, že skutočnosť, že základná čiastka pokuty zodpovedá obratu dosiahnutému na relevantnom trhu nie je ako taká konečnou. Táto suma 15 miliónov eur totiž predstavuje len čiastkovú sumu, ktorá v rámci uplatnenia metódy definovanej v usmerneniach je následne predmetom úprav v závislosti od dĺžky trvania porušenia a zistených priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
57 Po druhé samotná povaha porušenia, jej skutočný dopad, geografický rozsah relevantného trhu, skutočnosť, že pokuta musí mať odradzujúci účinok a veľkosť predmetného podniku, sú všetko faktory zohľadňované Komisiou, ktoré môžu odôvodniť výšku priemerného údaju. Komisia správne klasifikovala porušenie ako „veľmi závažne“, keďže podnik Sewon bol účastníkom horizontálneho kartelu, ktorého cieľom bolo určenie cieľových cien a predajných kvót a zavedenie systému výmeny informácií o predaných množstvách, ktorý mal skutočný dopad na trh lyzínu v EHP, spôsobiac umelý cenový nárast a obmedzenie objemov predaja. Čo sa týka veľkosti podnikov a odstrašujúcich účinkov pokút je potrebné zdôrazniť, že Komisia bola oprávnená vychádzať z celkového obratu predmetného podniku. Podľa judikatúry, celkový obrat je skutočne údajom, ktorý naznačuje veľkosť podniku (pozri v tejto súvislosti Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 121) a jeho ekonomickú silu, ktorá je rozhodujúca pri posúdení odstrašujúceho účinku pokuty vo vzťahu k nemu.
58 Po tretie je dôležité zdôrazniť, že údaj o 15 miliónoch eur prijatý vo vzťahu k žalobcom je podstatne nižší, než minimálny prah 20 miliónov eur určený usmerneniami ako štandard pre veľmi závažné porušenie (pozri bod 1 A druhý odsek, tretiu zarážku).
59 Na podporu svojich tvrdení žalobcovia tiež výslovne poukázali na rozsudok Parker Pen/Komisia, už citovaný, v ktorom Súd prvého stupňa prijal žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality z dôvodu, že Komisia nevzala do úvahy skutočnosť, že obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa týkalo porušenie, bol relatívne nízky v pomere k celkovej sume predajov uskutočnených predmetným podnikom, čo odôvodňovalo zníženie pokuty (body 94 a 95).
60 Musí byť v prvom rade poznamenané, že prístup, ktorý Súd prvého stupňa zvolil v už citovanom rozsudku Parker Pen/Komisia sa týka stanovenia konečnej čiastky pokuty a nie základnej čiastky pokuty vo vzťahu k závažnosti porušenia.
61 V dôsledku toho, hoci by vyššie uvedená judikatúra bola uplatniteľná na toto konanie, je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa má v rámci jeho neobmedzenej právomoci právo posúdiť, či je alebo nie je výška pokuty primeraná. Toto posúdenie môže odôvodňovať predloženie a zohľadnenie doplňujúcich informácií (pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C‑297/98 P, Zb. s. I‑10101, bod 53 až 55), ako napríklad v tomto prípade obrat podniku Sewon na trhu s lyzínom v EHP, ktorý nebol braný do úvahy v rozhodnutí.
62 V tejto súvislosti je podstatné vyzdvihnúť, že porovnanie údajov o rozličných obratoch podniku Sewon v roku 1995 odhaľuje dve veci. Po prvé, je pravda, že obrat predaja lyzínu na trhu EHP môže byť skutočne považovaný za nízky v porovnaní s celkovým obratom, keďže predstavuje len jeho 5 %. Po druhé, sa naopak javí, že obrat predaja lyzínu v EHP predstavuje relatívne veľký podiel – 22 % z celosvetového predaja lyzínu.
63 Keďže predaj lyzínu v EHP tým predstavuje nie malý zlomok, ale značnú časť na celosvetovom obrate predaja lyzínu, nemôže byť dôvodne tvrdené, že bola porušená zásada proporcionality, o to viac, že základná čiastka pokuty nebola určená iba na základe jednoduchej kalkulácie založenej na celkovom obrate, ale so zohľadnením odvetvového obratu a iných relevantných informácií, ako napríklad povaha porušenia, jeho skutočný dopad na trh, rozsah predmetného trhu, nevyhnutný odstrašujúci účinok pokuty a veľkosť a sila podnikov.
64 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, Súd prvého stupňa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci došiel k záveru, že základná čiastka pokuty určená podľa závažnosti porušenia spáchaného podnikom Sewon je primeraná a preto, hoci Komisia nedodržala usmernenia, nevedie to v tomto prípade k porušeniu zásady proporcionality a námietky žalobcov v tomto smere teda musia byť zamietnuté.
– O porušení zásady rovnakého zaobchádzania
65 Pri určovaní výšky pokuty Komisia nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, všeobecnú zásadu právneho poriadku Spoločenstva, ktorá je podľa ustálenej judikatúry porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa BPB de Eendracht/Komisia, T‑311/94, Zb. s. II‑1129, bod 309 a citovaná judikatúra).
66 V súlade s touto zásadou bod 1 A šiesty odsek usmernení stanovuje, že v prípade porušenia predpokladajúceho účasť niekoľkých podnikov, môže byť nevyhnutné použiť zváženie základných čiastok pokút s cieľom zohľadnenia konkrétnej závažnosti a tým aj skutočných dôsledkov porušujúceho konania každého zo súťažiacich podnikov, zvlášť tam, kde existuje podstatný nepomer medzi veľkosťou podnikov, ktoré sa dopúšťajú rovnakého porušenia.
67 Podľa článku 1 A siedmeho odseku usmernení, zásada rovnakého postihu za to isté konanie môže za určitých okolností viesť k uloženiu rôznych pokút dotyčným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpočtom“.
68 V rozhodnutí (odôvodnenia č. 303 a 304) Komisia poznamenala, že existoval podstatný nepomer vo veľkosti podnikov, ktoré sa dopustili porušenia. V dôsledku toho, s cieľom zohľadnenia skutočnej schopnosti predmetných podnikov spôsobiť trhu s lyzínom v EHP podstatnú ujmu a potrebu zabezpečenia, aby výška pokuty mala dostatočný odstrašujúci účinok, bolo určené rozdeliť podniky podľa veľkosti do dvoch skupín, prvá z ktorých zahŕňala Ajinomoto a ADM, pre ktoré bola základná čiastka pokuty stanovená na 30 miliónov eur a druhá zahŕňala Kyowa, Cheil a Sewon, pre ktoré základná čiastka pokuty predstavovala 15 miliónov eur.
69 Na rozdiel od odôvodnenia, ktoré predkladali v kontexte svojich návrhov, týkajúcich sa porušenia zásady proporcionality, žalobcovia už nezdôrazňovali, že sa nezohľadnil obrat na trhu s lyzínom v EHP. Poukazovali naopak, na porovnanie údajov o celosvetovom obrate podnikov zapojených do kartelu, zdôvodňujúc tým svoje tvrdenie, že základná čiastka pokuty je diskriminačná. Zároveň zdôrazňovali, že v ich prípade tento údaj predstavuje 295 miliónov eur za rok 1995 a nie 946 miliónov eur ako nesprávne určila Komisia.
70 Musí byť zdôraznené, že Komisia uznala, že celkový obrat podniku Sewon uvedený v tabuľke v odôvodnení 304 rozhodnutia bol nesprávny a uviedla, že v skutočnosti v odôvodnení 16 rozhodnutia použila údaj o obrate podniku Sewon za rok 1995, predstavujúci 227 miliónov eur, čo je menej ako údaj predložený žalobcami.
71 Aj keď celkový obrat podniku Sewon v roku 1995 aj bol 227 miliónov alebo 295 miliónov eur, a javil sa ako značne nižší než obrat podnikov Cheil a Kyowa t. j. podnikov, s ktorými bol zaradený do jednej skupiny, nemôže byť z tejto skutočnosti vyvodené, že v tomto prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
72 V skutočnosti porovnanie obratu dosiahnutého na svetovom trhu s lyzínom podnikmi Cheil, Kyowa a Sewon, ako je uvedené v druhom stĺpci tabuľky v odôvodnení 304 rozhodnutia odhaľuje, že Komisia celkom správne zaradila tieto podniky do jednej skupiny a pridelila im rovnakú osobitnú základnú čiastku pokuty.
73 Je nesporné, že obrat podniku Sewon v roku 1995 na celosvetovom trhu lyzínu bol 67 miliónov eur, čo je údaj veľmi blízky údaju podniku Kyowa – 73 miliónov eur a mierne vyšší ako 40 miliónov eur u Cheil, alebo 52 miliónov eur podľa odôvodnenia 18 rozhodnutia, pričom sa zdôrazňuje, že Komisia bola oprávnená v tomto prípade zohľadniť ich pomer veľkosti v súlade s bodom 1 A siedmym odsekom usmernení, čo žalobcovia uznali na pojednávaní.
74 Okrem toho sa Komisia tiež vyjadrila, že porovnanie obratov dosiahnutých na trhu s lyzínom v EHP každým podnikom tiež odôvodňuje ich rozdelenie do dvoch skupín.
75 Hoci je pravda, že Komisia nebrala v rozhodnutí do úvahy tieto údaje o obrate, je potrebné mať na mysli, ako bolo uvedené v bode 54 vyššie, že Súd prvého stupňa má právo posúdiť, v kontexte neobmedzenej právomoci priznanej mu podľa článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17 primeranosť výšky pokuty. Toto posúdenie môže odôvodňovať predloženie a zohľadnenie dodatočnej informácie, ako je v tomto prípade obrat dosiahnutý predmetnými podnikmi na trhu s lyzínom v EHP (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, už citovaný, body 53 až 55).
76 Ak sa vezme do úvahy obrat podniku Sewon na trhu s lyzínom v EHP, stane sa zrejmým, že je takmer v rovnakej pozícii ako „malí“ výrobcovia – Cheil a Kyowa. Zatiaľ čo v roku 1995 Ajinomoto a ADM dosiahli obrat na tomto trhu vo výške 75 miliónov eur a 41 miliónov eur (odôvodnenia 5 a 10 rozhodnutia), Cheil, Kyowa a Sewon dosiahli na tom istom trhu obrat každý po 17 miliónov, 16 miliónov a 15 miliónov eur. Z toho sa zdá, že vplyv podniku Sewon na trh postihnutý porušením bol porovnateľný s tým, aký mali ostatní dvaja „malí“ výrobcovia, Cheil a Kyowa. Keďže tieto podniky sa zúčastňovali rovnakého porušenia, je správne, aby základná čiastka pokuty, ktorá im bola uložená, bola rovnaká.
77 Z toho vyplýva, že základná čiastka pokuty vo výške 15 miliónov eur v prípade žalobcov nie je diskriminačná
– O poľahčujúcich okolnostiach
Tvrdenia účastníkov konania
78 Žalobcovia uvádzajú, že podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení týkajúcej sa „nezavedenia dohôd obmedzujúcich súťaž alebo opatrení do praxe“, Komisia mala znížiť im uložené pokuty z dôvodu skutočnosti, že Sewon zaviedol dohodnuté cenové a kvantitatívne obmedzenia v oveľa menšom rozsahu ako iní výrobcovia.
79 Po prvé Komisia nebrala do úvahy zjavný rozdiel medzi mierou v akej dohody o určení cien medzi výrobcami boli realizované. Ako vyplýva z porovnávacej tabuľky cien (príloha 6 žaloby a odôvodnenie 47 rozhodnutia) ceny podniku Sewon boli oveľa nižšie než cieľové ceny stanovené v dohodách a ceny účtované inými výrobcami. Obzvlášť priemerné mesačné ceny podniku Sewon v Európe boli najnižšie z cien všetkých výrobcov v priebehu 27 mesiacov.
80 Nedodržiavanie dohôd o určení cien zo strany podniku Sewon tiež preukazuje množstvo dôkazov v spise. V tomto smere žalobcovia citovali kritiku adresovanú podniku Sewon zo strany podnikov Ajinomoto a Kyowa na stretnutí dňa 12. marca 1991 v Tokyu (príloha 7 žaloby) a následnú kritiku zo strany podniku Ajinomoto na stretnutí 2. novembra 1992 v Seoule (odôvodnenie 89 rozhodnutia a príloha 8 žaloby), správu zástupcu podniku Kyowa z 20. apríla 1993 a kritiku zo strany tohto podniku na stretnutí dňa 27. mája 1993 (prílohy 9 a 10 žaloby), faxovú správu zo 17. mája 1994 zaslanú na vedomie podniku Kyowa (príloha 11 žaloby), poznámky formulované zo strany podniku ADM v júni 1994 (príloha 12 žaloby), stanovisko podniku Ajinomoto z 23. novembra 1994 (príloha 13 žaloby) a zápisnica podniku Ajinomoto (príloha 14 žaloby).
81 Po druhé Komisia nebrala do úvahy skutočnosť, že Sewon priebežne zvyšoval výrobu a maximalizoval svoj predaj, čo viedlo k tomu, že dohody neboli zavedené do praxe.
82 V odôvodnení 378 rozhodnutia sa Komisia obmedzila na tvrdenie, že dohody o množstvách boli dodržiavané, bez poskytnutia presvedčivých dôkazov. Navyše jej dohady o tom, že to boli dohody o minimálnych množstvách je ťažké pochopiť, keďže dohody tohto typu vyžadujú opak: zníženie výroby aby ceny mohli byť zvýšené. V každom prípade, z obsahu spisu naopak vyplýva, že Sewon sa snažil maximalizovať svoj predaj. V tomto bode žalobcovia poukazujú na nárast ich predaja v roku 1991 (odôvodnenie 211 rozhodnutia) a opätovne v rokoch 1992 a 1993, na internú správu podniku Sewon potvrdzujúcu politiku výroby na plnú kapacitu (príloha 15 žaloby) a tiež na stanovisko zástupcu podniku ADM na stretnutí dňa 23. augusta 1994 (príloha 16 žaloby).
83 V reakcii na vyjadrenie Komisie, podľa ktorého úloha Sewon bola od roku 1995 pasívna a že mu preto už bolo poskytnuté 20 % zníženie pokuty, žalobcovia uviedli, že podľa usmernení „pasívna úloha“ v rámci kartelu a „skutočné nevykonávanie“ kartelu sú dva rozdielne pojmy. V dôsledku toho skutočnosť, že podnik Sewon získal zníženie pokuty pretože prijal pasívnu úlohu v rozdeľovaní predajných kvót nemôže odôvodňovať odmietnutie zníženia pokuty z dôvodu obmedzeného zavedenia dohôd.
84 Komisia sa vyjadrila, že návrh žalobcov by mal byť zamietnutý, zdôrazňujúc, že nezavedenie dohôd by nemalo byť zamieňané s účasťou na karteli a podvádzaním ostatných účastníkov kartelu a že podniku Sewon už bolo poskytnuté zníženie pokuty z dôvodu pasívneho prístupu, ktorý zvolil od roku 1995 vo vzťahu k rozdeľovaniu kvót (odôvodnenie 365 rozhodnutia).
Posúdenie Súdom prvého stupňa
85 Ako vyplýva z judikatúry, pokiaľ sa porušenia dopustilo viac podnikov, je potrebné preskúmať závažnosť účasti na ňom každého z nich, (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623 a z 8. júla 1999 Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 150) aby bolo možné určiť, či v ich prípade existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.
86 Body 2 a 3 usmernení stanovujú úpravu základnej čiastky pokuty v závislosti od určitých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
87 Najmä bod 3 usmernení s názvom poľahčujúce okolnosti uvádza demonštratívny zoznam okolností, ktoré môžu viesť k zníženiu základnej čiastky pokuty. V ňom sa uvádza výlučne pasívna úloha podniku, faktické neuplatňovanie dohôd, ukončenie porušovania, len čo zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, či postihované správanie predstavuje porušenie, skutočnosť, že k porušeniu došlo z nedbanlivosti, ako aj efektívna spolupráca podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci .
88 V tejto súvislosti Komisia poukázala vo svojom vyjadrení k žalobe na rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, (T‑308/94, Zb. s. II‑925), v ktorej Súd prvého stupňa vyslovil záver, že skutočnosť, že podnik, u ktorého je účasť na cenovom karteli preukázaná, nevystupoval na trhu dohodnutým spôsobom, nie je nevyhnutne skutočnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť pri určovaní výšky uloženej pokuty (bod 230).
89 Je však potrebné poznamenať, že v rámci vyššie uvedeného rozsudku, Súd prvého stupňa preskúmaval rozhodnutie Komisie, v ktorom usmernenia – ktoré výslovne určujú zohľadniť nezavedenie dohody obmedzujúcej súťaž ako poľahčujúcu okolnosť – neboli zohľadnené, pretože rozhodnutie predchádzalo ich prijatiu Predsa však, ako to bolo uvedené v bode 38 vyššie, podľa ustálenej judikatúry sa Komisia nemôže odkloniť od pravidiel, ktoré si sama stanovila. Zvlášť ak Komisia prijme usmernenia určené na to, aby upresnili, pri dodržaní Zmluvy, kritériá, ktoré hodlá uplatňovať v rámci výkonu svojej voľnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodržovať indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudky AIUFFASS a AKT/Komisia, už citovaný, bod 57 a Vlaams Gewest/Komisia, už citovaný, bod 89).
90 V tejto veci zostáva určiť, či Komisia bola oprávnená vyvodiť záver, že žalobcovia nemohli podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení žiadať zníženie z dôvodu poľahčujúcej okolnosti, že dohody neboli zavedené do praxe. Na tento účel je potrebné zistiť, či okolnosti, ktorých sa žalobcovia dovolávajú môžu preukázať, že počas obdobia, v ktorom bol Sewon účastníkom dohôd obmedzujúcich súťaž, sa v skutočnosti vyhýbal ich zavedeniu zvoliac si konkurenčné konanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000 Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491 body 4872 až 4874).
91 Čo sa týka v prvom rade tvrdenia žalobcov o tom, že dohody určujúce ceny neboli zavedené, Komisia v rozhodnutí (odôvodnenie 376) uviedla, že predmetné dohody sa týkali cenových cieľov (cieľových cien), takže ich uskutočňovanie si vyžadovalo uplatňovanie nie cien zodpovedajúcich dohodnutej cieľovej cene, ale úsilie účastníkov o priblíženie ich cenových cieľov. Komisia tiež uviedla, že “z informácií ktorými disponuje bolo jasné, že tomto prípade, po mnohých dohodách určujúcich ceny, účastníci stanovili svoje ceny v súlade s ich dohodami“.
92 Vo vyjadrení na písomnú otázku Súdu prvého stupňa, Komisia uviedla, že vyššie uvedené informácie sú tie, ktoré sa týkali cien účtovaných podnikmi a ktoré sú uvedené v odôvodnení 47 rozhodnutia a predložila graf ilustrujúci vývoj cieľových cien a cien účtovaných každým z predmetných podnikov.
93 Vzhľadom na tento dokument, je možné si všimnúť, že ceny, ktoré uplatňoval Sewon sa nezhodovali s cieľovými cenami a boli obvykle nižšie než cieľové ceny, a to platí rovnako aj pre ceny uplatňované inými výrobcami lyzínu, s výnimkou ADM, pre obdobie od marca 1992 až do ukončenia obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu v júni 1995.
94 V dôsledku toho je zrejmé, že zatiaľ, čo ceny podniku Sewon boli takmer rovnaké s cenami podniku Cheil (niekedy mierne vyššie, niekedy mierne nižšie) a spravidla nižšie ako ceny účtované inými výrobcami, rozdiel nemôže byť posudzovaný ako podstatný a ako prezrádzajúci akékoľvek skutočné, nezávislé a súťažné konanie na trhu.
95 Nakoniec je zvlášť dôležité poznamenať, že v priebehu obdobia trvania porušovania, ceny podniku Sewon sa vyvíjali v súlade s vývojom cieľových cien dohodnutých medzi účastníkmi kartelu, čo je skutočnosť, ktorá dovoľuje prijať záver, že kartel mal škodlivý účinok na trh (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, už citovaný, bod 340). Tento súlad cien po tak dlhý časový úsek dokazuje že Sewon nemal úmysel vyhýbať sa uplatňovaniu dohôd o cenách.
96 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v júni 1993 sa piati výrobcovia lyzínu dohodli na určení ceny lyzínu na 3, 20 DEM za kilogram (odôvodnenia 104 a 198 rozhodnutia), v tom istom čase uvažujúc o zvýšení tejto ceny. Cena lyzínu bola následne prudko zvýšená a ustálila sa na 5,30 DEM za kilogram podľa dohody uzavretej v októbri 1993 (odôvodnenia 114 a 199 rozhodnutia). Následne, od augusta 1993 Sewon plne participoval na tomto cenovom náraste, do ktorého boli zapojení všetci výrobcovia, zvýšiac svoju cenu z 2,81 DEM za kilogram v júli 1993 na 3,45 DEM v auguste, potom 3,94 DEM v septembri a nakoniec 4,55 DEM v októbri 1993. Počas tejto dôležitej fázy kartelu sa Sewon žiadnym spôsobom nesnažil odlíšiť od iných výrobcov zavedením skutočne súťažnej cenovej politiky.
97 Takže pokiaľ sa týka reakcií ostatných účastníkov kartelu na správanie sa podniku Sewon, nemôžu byť posudzované ako dôkaz o nezavedení dohôd obmedzujúcich súťaž do praxe. Sú iba logickou sťažnosťou adresovanou podniku, ktorý sa snažil získať obchodné výhody na úkor ostatných členov a zároveň zotrvať v karteli.
98 Z toho vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že Sewon nezaviedol dohody o určení cien do praxe. Rozdiel v rozsahu, v ktorom dohody boli zavedené, predstavujúci dôvod námietky žalobcov nemôže byť posudzovaný ako skutočné odmietnutie ich zavedenia.
99 Po druhé, pokiaľ ide o uvádzané nezavedenie dohôd o predajných kvótach treba poznamenať, že Komisia v rozhodnutí (odôvodnenie 378) uviedla, že účastníci kartelu chápali množstvá, ktoré im boli pridelené ako „minimálne kvóty“ a že „pokiaľ každý účastník bude môcť predať aspoň pridelené mu množstvá, dohoda bude dodržaná“.
100 Predmetné podniky celkom správne zdôraznili, že toto tvrdenie je prinajmenšom v rozpore s vytýkanými skutočnosťami, pretože dosiahnutie zvýšenia cien, čo bolo prvotným cieľom účastníkov kartelu, nevyhnutne predpokladá obmedzenie výroby lyzínu a tým rozdelenie maximálnych predajných kvót. Toto je potvrdené medzi iným odôvodneniami 221 a nasl. rozhodnutia, ktoré sú venované posúdeniu dohôd o kvótach z hľadiska článku 81 ods. 1 ES, v ktorom sa odkazuje na obmedzenie predaja. Tvrdenie Komisie musí byť preto posúdené ako úplne irelevantné.
101 Ďalej, pokiaľ ide o analýzu časti rozhodnutia Komisie pojednávajúcej o zavedení dohôd o množstvách predaja do praxe zo strany podniku Sewon, je podstatné rozlíšiť medzi dvomi obdobiami, t.j. pred a po januári 1995.
102 Čo sa týka prvého z týchto dvoch období, je potrebné poznamenať, že podľa odôvodnenia 211 rozhodnutia, po stretnutiach v dňoch 18. februára a 12. marca 1991, bola medzi podnikmi Ajinomoto, Kyowa a Sewon uzavretá dohoda, ktorej účelom bolo obmedziť objem predaja podniku Sewon v Európe v roku 1991 na jeho úroveň v roku 1990. Ďalej, po akceptovaní predajných kvót podľa plánu na rok 1992 navrhovaného podnikmi Ajinomoto a Kyowa, podnik Sewon súhlasil s obmedzením svojho predaja v Európe na 6000 ton (odôvodnenie 214 rozhodnutia). Nakoniec, hoci účastníci kartelu nedosiahli úplnú dohodu o rozdelení objemov predaja pre rok 1993, dňa 8. decembra 1993 Sewon podpísal dohodu o rozdelení objemov predaja na rok 1994 so všetkým piatimi producentmi lyzínu. Podľa tejto dohody bola podniku Sewon pridelená základná kvóta zodpovedajúca jeho predaju v roku 1993 a na základe očakávaného rastu predaja dodatočná kvóta 2000 ton (odôvodnenia 215 a 216 rozhodnutia). V tejto fáze je potrebné pripomenúť, že žalobcovia vo svojej žalobe výslovne uviedli, že nespochybňujú žiadne zo skutkových záverov uvedených v rozhodnutí a že namietajú iba výšku pokuty uloženej im v článku 2 rozhodnutia.
103 Na podporu svojich tvrdení o tom, že nedodržiavali dohody o kvótach objemu predaja žalobcovia poukazujú na sústavný rast výroby a predaja lyzínu od roku 1990.
104 V tomto smere v prvom rade poukázali na rôzne číselné údaje o výrobe a predaji uvedené v ich žalobe, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukazujú, že žalobcovia v skutočnosti neuplatňovali dohody o kvótach opísané v bode 102 vyššie.
105 Rovnako číselné údaje uvedené v tabuľke na strane 33 žaloby a v odôvodnení 48 rozhodnutia, ktoré určujú celkovú tonáž výroby lyzínu a celosvetový predaj lyzínu žiadnym spôsobom nepreukazujú nedodržiavanie dohôd o objemoch predaja v Európe, ktoré podnik Sewon akceptoval. Navyše údaje za rok 1994 uvedené v tabuľke ukazujú, že Sewon skutočne v tom roku dodržal svoje kvóty a zatiaľ čo žalobcovia neposkytli žiadne údaje o európskom predaji lyzínu v roku 1990 robiac tým porovnanie medzi rokom 1990 a 1991 nemožným, údaje za rok 1992 odhaľujú, že predaj podniku Sewon v Európe bol nižší o 6000 ton.
106 Po druhé odkaz na internú marketingovú správu z 3. mája 1993 (príloha 15 žaloby), ktorá obsahuje konštatovanie „pokračovania v politike plnej výroby a predaja celého množstva“ je tiež irelevantný, pretože toto stanovisko vyjadruje iba úmysel a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by dohody o kvótach objemu predaja neboli zavedené do praxe.
107 Po tretie stanovisko prednesené zástupcom podniku ADM dňa 23. augusta 1994 (príloha 16 žaloby) o tom, že „je to stále [Sewon] kto žiada dodatočné množstvo, zatiaľ čo [Sewon] je jediný výrobca [predávajúci] plnú kapacitu“ nemôže samo osebe preukázať vyššie uvedené neuplatňovanie obmedzení. Navyše je potrebné poznamenať, že čo sa týka roku 1994, tabuľka uvedená v odôvodnení 267 rozhodnutia, ktorá porovnáva podiely na celosvetovom trhu pridelené podľa dohody každému z účastníkov kartelu pre daný rok, s aktuálnymi podielmi na trhu jasne ukazuje, že Sewon neprekročil predajné kvóty, ktoré mu boli pridelené predmetnými dohodami a jeho celosvetový podiel na trhu zostal značne pod úrovňou prideleného podielu. Žalobcovia neponúkli v tomto smere žiadny dôkaz s cieľom preukázania, že údaj uvedený v tabuľke je nesprávny.
108 Z toho vyplýva, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať ako poľahčujúcej okolnosti toho, že medzi júlom 1990 až decembrom 1994 neuplatňovali dohody o obmedzení objemov predaja.
109 Čo sa týka obdobia posledných šiestich mesiacov kartelu, od januára do júna 1995, je potrebné zdôrazniť, že na stretnutí dňa 18. januára 1995 všetky podniky súhlasili so zachovaním podielov na trhu stanovených na rok 1994, s výnimkou podniku Sewon, ktorý odmietol navrhovanú kvótu a žiadal väčší podiel na trhu (odôvodnenie 154 rozhodnutia). Tiež na stretnutí dňa 21. apríla 1995 všetci účastníci kartelu porovnali výrobné kvóty stanovené na rok 1994 a prvý štvrťrok 1995 s aktuálnymi údajmi o predaji. Pri tejto príležitosti Ajinomoto, ADM, Cheil a Kyowa ostro protestovali pretože Sewon zvýšil svoje objemy predaja a prekročil svoju kvótu na rok 1995, čo mu však nezabránilo potvrdiť svoj predajný cieľ (odôvodnenie 160 rozhodnutia). Nakoniec na stretnutí dňa 27. apríla 1995 sa ADM, Kyowa a Cheil znova sťažovali na nárast objemu predaja podniku Sewon a na neúplné informácie, ktoré tento podnik poskytol (odôvodnenie 164 rozhodnutia).
110 Na základe týchto dôkazov Komisia vyvodila záver, že od roku 1995 v súvislosti s dohodou o množstvách predaja mal Sewon pasívnu úlohu a tým nebol viac účastníkom tejto dohody a tiež prestal informovať iných výrobcov o svojich vlastných objemoch predaja (odôvodnenie 365 rozhodnutia).
111 Opis konania podniku Sewon podaný v bode 109 vyššie ukazuje, že sa skutočne zdržal uplatňovania dohôd o množstvách medzi januárom až júnom 1995 na čom sa zástupcovia Komisie zhodli s konečnou platnosťou na stretnutí dňa 25. apríla 2002.
112 Predsa však, ponechajúc stranou otázku presného charakterizovania konania podniku Sewon v pojmoch poľahčujúcich okolností spomínaných v usmerneniach, skutočnosťou zostáva, že žalobcom bola rozhodnutím znížená pokuta o 20 % navýšenia z dôvodu doby trvania porušovania, čo predstavuje zníženie základnej čiastky pokuty o 5,71 %.
113 Vychádzajúc z toho, že zníženie vykonané zo strany Komisie a zníženie, ktorého sa domáhajú žalobcovia sa zakladá na tých istých skutočnostiach, Súd prvého stupňa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, že zníženie už vykonané je svojim rozsahom úplne primerané konaniu podniku Sewon, týkajúcemu sa dohody o objemoch predaja v období januára až júna 1995.
O spolupráci podniku Sewon počas správneho konania
Tvrdenia účastníkov konania
114 Žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila ustanovenia bodu C oznámenia o spolupráci, tým, že im uprela podstatné zníženie výšky pokuty v rozsahu 50 % až 75 % pokuty ako to ustanovuje predmetná časť, poskytnúc miesto toho len 50 % zníženie podľa bodu D oznámenia.
115 V tejto súvislosti uvádzajú, že Komisia po prvé pochybila, keď prijala záver, že Sewon nesplnil podmienky určené v bode B, písm. d oznámenia o spolupráci, na ktoré odkazuje bod C, pretože jeho spolupráca „nebola úplne dobrovoľná“, hoci jej poskytol všetky relevantné informácie a udržiaval trvalú a úplnú spoluprácu počas celého vyšetrovania, v súlade so znením tohto ustanovenia. Skutočnosť, že vyšetrovanie bolo už vedené v podnikoch Kyowa a ADM a že podniku Sewon bola zaslaná žiadosť o informácie je irelevantná, keďže ani bod B písm. d ani bod C oznámenia o spolupráci nevyžaduje začatie spolupráce pred vykonaním akéhokoľvek vyšetrovacieho úkonu.
116 Po druhé, žalobcovia uviedli, že druhá podmienka vyššie uvedeného bodu C, menovite tá, že informácia musí byť poskytnutá po začatí vyšetrovania ale pred tým, než Komisia disponuje dostatočnými podkladmi pre začatie konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia, bola tiež splnená. Vyšetrovanie v podnikoch ADM a Kyowa neprinieslo dostatok informácií týkajúcich sa porušovania v období rokov 1990 a 1992.
117 Komisia na úvod uvádza, že zatiaľ čo Sewon bol prvým, kto poskytol kompletné rozhodujúce dôkazy týkajúce sa trvania kartelu, Ajinomoto bol prvý, kto poskytol rozhodujúce dôkazy vo vzťahu k obdobiu po vstupe ADM na trh.
118 Komisia doplnila, že Sewon nesplnil podmienky uvedené v bode B písm. d oznámenia o spolupráci, pretože na to, aby spolupráca mohla byť hodnotená ako „trvalá a úplná“, podnik musí dobrovoľne poskytnúť úplné dôkazy a nie, ako tomu bolo v tomto prípade, poskytnúť informácie iba v reakcii na žiadosť Komisie o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17. Tento výklad je potvrdený rozsudkom vo veci Cascades/Komisia, už citovaným.
119 Navyše podľa Komisie, nešlo o situáciu v ktorej by nemala po vykonaní vyšetrovania v priestoroch podnikov, ktoré boli účastníkmi kartelu, dostatočné informácie oprávňujúce začatie správneho konania.
120 Nakoniec, aj keby Sewon splnil podmienky uložené bodom C oznámenia o spolupráci, nemusel by nevyhnutne získať väčšie zníženie pokuty, než to ktoré mu bolo poskytnuté podľa bodu D uvedeného oznámenia, teda 50 % pokuty, ktorá by mu inak bola uložená.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
121 Na úvod je potrebné poznamenať, že v oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môcť byť podniky, ktoré s ňou v priebehu jej vyšetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znížením výšky pokuty, ktorú by inak museli zaplatiť (bod A odsek 3 oznámenia o spolupráci).
122 Pokiaľ ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci na situáciu podniku Sewon, je nesporné, že situácia podniku Sewon nepatrí do pôsobnosti bodu B tohto oznámenia, ktorý sa týka situácie, keď podnik informuje o tajnom karteli pred tým, než Komisia začne vyšetrovanie (čo môže viesť až k 75 % zníženiu pokuty).
123 Predsa však, keďže žalobcovia uvádzajú, že Komisia pochybila, keď odmietla udeliť im zníženie uvádzané v bode C oznámenia o spolupráci, je potrebné skúmať, či v skutočnosti Komisia nedezinterpretovala podmienky pre uplatnenie uvedeného bodu.
124 Bod C oznámenia o spolupráci nazvaný „Podstatné zníženie sumy pokuty“ [neoficiálny preklad] znie takto:
„Podnikom, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v bode B písm. b) až e) a oznámia tajný kartel po tom, ako Komisia uskutočnila na základe rozhodnutia v priestoroch účastníkov kartelu šetrenie, ktoré však neposkytlo dostatok dôkazov na začatie konania vedúceho k rozhodnutiu, sa poskytne zníženie od 50 % do 75 % sumy pokuty.“ [neoficiálny preklad]
125 Podmienky stanovené bodom B, na ktoré odkazuje bod C sa týkajú podniku ktorý:
„b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu;
c) ukončil svoju účasť na protiprávnej činnosti najneskôr v čase, keď oznámil kartel;
d) poskytol Komisii všetky relevantné informácie a všetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udržiava stálu a úplnú spoluprácu počas celého vyšetrovania;
e) nenútil iný podnik, aby sa zúčastnil na karteli, nebol podnecovateľom ani nezohral dôležitú úlohu pri protiprávnej činnosti.“ [neoficiálny preklad]
126 V rozhodnutí Komisia prijala záver, že žiadny z podnikov nie je oprávnený na podstatné zníženie pokuty podľa bodu C oznámenia o spolupráci, pretože žiadny z nich nesplnil podmienky uložené v bode B písm. b) až e), na ktoré odkazuje bod C (odôvodnenie 429).
127 Z odôvodnení 423 až 425 rozhodnutia je zrejmé, že ako uvádzajú žalobcovia, bez toho aby to bolo napádané, Komisia implicitne pripustila, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 423 rozhodnutia, Sewon splnil podmienky uvedené v bode B, písm. b), c) a e) oznámenia o spolupráci. Jediný dôvod pre ktorý nebolo povolené zníženie podľa bodu C je ten, že spolupráca Sewon, podľa Komisie, nespĺňala podmienky bodu B, písm. d) oznámenia o spolupráci.
128 Predsa však dôvody, ktoré Komisia uviedla v tejto súvislosti (odôvodnenie 424 rozhodnutia), sú zjavne v rozpore so znením bodu B písm. d) oznámenia o spolupráci a tiež s duchom ustanovení bodu C tohto oznámenia.
129 Čo sa týka prvého uvedeného dôvodu – že v čase, keď Sewon začal spolupracovať Komisia už mala dostatok informácií na preukázanie existencie kartelu od obdobia vstupu ADM na trh – toto nemôže odôvodniť odmietnutie prihliadania na splnenie podmienky uvedenej v bode B, písm. d) a následne uplatnenia bodu C oznámenia o spolupráci.
130 V tejto súvislosti z odôvodnenia 423 rozhodnutia vyplýva, že Komisia sama konštatovala, že Sewon bol „prvým z účastníkov kartelu, ktorý poskytol úplné, rozhodujúce dôkazy týkajúce sa zisteného porušenia“ a že dokumenty, ktoré poskytol v rozsahu v akom sa týkali prvej fázy kartelu od roku 1990 do roku 1992, boli „hlavným zdrojom dôkazov použitých Komisiou pri príprave tohto rozhodnutia“. Komisia tiež v rámci svojej obrany pripustila, že Sewon prvý poskytol úplné, rozhodujúce dôkazy týkajúce sa trvania kartelu. Za týchto okolností nemôže byť popreté, že Sewon poskytol Komisii „všetky relevantné informácie a všetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii“, v zmysle bodu B písm. d) oznámenia o spolupráci.
131 Je potrebné poznamenať, že vo svojich písomných podaniach sa Komisia pokúsila odôvodniť svoje stanovisko poukázaním na druhú podmienku uloženú bodom C oznámenia o spolupráci, podľa ktorej vykonané vyšetrovanie nemalo poskytnúť dostatok dôkazov na začatie konania vedúceho k rozhodnutiu. Týmto spôsobom sa Komisia snaží namietať, že v čase spolupráce podniku Sewon mala už dostatočné informácie od podniku Ajinomoto, týkajúce sa existencie kartelu od roku 1992 do roku 1995, čo jej už umožňovalo začať konanie.
132 Túto argumentáciu Súd prvého stupňa nemôže prijať.
133 Okrem skutočnosti, že Komisia v rozhodnutí nevychádzala z druhej podmienky bodu C oznámenia o spolupráci, ale iba z nemožnosti uplatnenia bodu B, písm. d), na ktorú bod C odkazuje, skutočnosťou zostáva, že to v každom prípade boli informácie poskytnuté podnikom Sewon, týkajúce sa existencie kartelu od roku 1990 do roku 1992, ktoré umožnili Komisii začať konanie proti podnikom Ajinomoto, Kyowa a samotnému podniku Sewon, vo vzťahu k uvedenému obdobiu a tým podstatne zvýšiť sumy im uložených pokút z dôvodu doby trvania porušenia. V dôsledku toho, dokonca doslovným výkladom, podmienka uložená v bode C, týkajúca sa nemožnosti začatia konania na základe informácií získaných v štádiu vyšetrovania bola splnená, pretože Komisia nebola schopná začať konanie vo vzťahu k porušovaniu v rokoch 1990 až 1992, kým Sewon neposkytol dôkazy, ktorými disponoval.
134 Pokiaľ ide o druhý uvádzaný dôvod – menovite, že Sewon odhalil existenciu kartelu po tom, čo Komisia začala vyšetrovanie v priestoroch podnikov ADM a Kyowa – je rovnako nepodložený, tak z pohľadu ustanovení bodu B, písm. d) oznámenia o spolupráci, ako aj z pohľadu ustanovení bodu C oznámenia o spolupráci, ktoré sa týkajú druhej podmienky. Ustanovenia bodu B písm. d) uvedeného oznámenia nepodmieňujú ich použitie nevykonaním vyšetrovania. Ustanovenia bodu C oznámenia o spolupráci upravujú dokonca práve prípad, keď vyšetrovania boli u podnikov, ktoré boli účastníkmi kartelu, vykonané.
135 Nakoniec, pokiaľ ide o posledný dôvod uvedený v rozhodnutí, týkajúci sa skutočnosti, že podstatná časť informácií poskytnutých zo strany podniku Sewon bola poskytnutá v reakcii na žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 17 a že spolupráca podniku Sewon teda nebola v plnej miere dobrovoľná, musí byť odmietnutý.
136 V tejto súvislosti Komisia poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej spolupráca pri preskúmaní Komisiou, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov ustanovených článkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17, neodôvodňuje zníženie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T‑12/89, Zb. s. II‑907, bod 341 a Cascades/Komisia, už citovaný, bod 260).
137 Predsa však z tej istej judikatúry vyplýva, že zníženie pokuty je dôvodné, ak podnik poskytol Komisii informácie nad rámec toho, čo Komisia môže požadovať podľa článku 11 nariadenia č. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, body 261 a 262).
138 V tejto veci postačuje konštatovať, že informácie, ktoré Sewon poskytol vo svojich vyjadreniach išli ďaleko nad rámec toho, čo bolo požadované. V skutočnosti, ako sama Komisia poznamenala v odôvodnení 172 rozhodnutia, „Sewon tiež poskytol podrobnosti o stretnutiach, ktoré neboli v žiadosti Komisie uvádzané [a] pokračoval v predkladaní doplňujúcich informácií“.
139 Odoprenie poskytnutia žalobcom zníženia pokuty podľa bodu C oznámenia o spolupráci z dôvodu, že im bola zaslaná žiadosť o informácie tiež odporuje podmienkam uloženým v tomto bode.
140 Ako bolo uvedené, bod C oznámenia o spolupráci sa týka prípadov, keď Komisia viedla „šetrenie nariadené rozhodnutím“, prostriedok uvádzaný článkom 14 ods. 3 nariadenia č. 17 “v podnikoch účastníkov kartelu“, bez toho, aby jej to umožňovalo začať konanie. V prejednávanej veci v čase, keď Sewon ponúkol svoju spoluprácu, Komisia už viedla dve šetrenia v podnikoch účastníkov kartelu, menovite ADM a Kyowa (odôvodnenie 168 rozhodnutia) bez toho, že by jej to umožňovalo začať konanie s cieľom prijatia rozhodnutia. Po týchto šetreniach pokračovalo predbežné preskúmanie zaslaním žiadostí o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17 (odôvodnenie 171 rozhodnutia). Navyše, musí byť poznamenané, že v priestoroch podniku Sewon nebolo vedené žiadne šetrenie, čo je skutočnosť, ktorá by nemusela nevyhnutne bod C oznámenia o spolupráci robiť neuplatniteľným, pokiaľ by toto šetrenie neposkytovalo dostatočné podklady pre začatie konania s cieľom prijatia rozhodnutia.
141 Preto skutočnosť, že Komisia adresovala podniku Sewon žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 17 nemôže sama osebe vylučovať možnosť podstatného zníženia sumy pokuty v rozsahu 50 % až 75 %, podľa bodu C oznámenia o spolupráci, najmä preto, že žiadosť o informácie je miernejším donucovacím prostriedkom ako šetrenie nariadené rozhodnutím.
142 Tento výklad jasne potvrdzuje aj rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia (T‑352/94, Zb. s. II‑1998), v ktorom po zdôraznení, že predmetný podnik, Stora, poskytol informácie značne nad rámec toho, čo Komisia mohla požadovať žiadosťou o informácie (bod 401 rozsudku), Súd prvého stupňa rozhodol, že „hoci podnik Stora spolupracoval iba po tom, čo Komisia začala šetrenie v podniku podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17, Komisia, znížením pokuty uloženej podniku Stora o dve tretiny neprekročila hranice svojho rozhodovania pri určovaní výšky pokút“ (bod 402 rozsudku). Hoci sa tento rozsudok týka rozhodnutia prijatého pred uverejnením oznámenia o spolupráci, výklad v ňom uvedený je platný aj v kontexte uplatnenia bodu C tohto oznámenia.
143 Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že Komisia porušila časť C oznámenia o spolupráci.
144 V nadväznosti na to Súdu prvého stupňa prislúcha, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci, rozhodol o výške sumy o ktorú by mala byť pokuta žalobcov znížená podľa bodu C oznámenia o spolupráci. Komisia uvádza, že akékoľvek zníženie povolené z tohto dôvodu nemá byť vyššie ako to, ktoré je poskytované podľa bodu D oznámenia o spolupráci, čo je 50 %.
145 Je však potrebné zdôrazniť, že informácie poskytnuté zo strany podniku Sewon sa ukázali ako rozhodujúce pri preukázaní existencie porušovania v období rokov 1990 až 1992, tým že špecifikovali dobu trvania kartelu, čo odôvodňuje poskytnutie zníženia v rozsahu 60 % sumy pokuty.
O metóde použitej pri výpočte výšky pokuty
146 V rozhodnutí Komisia priznala žalobcom zníženie na základe dvoch poľahčujúcich okolností: prvou bola pasívna úloha v otázke predajných kvót, čo viedlo v prípade podniku Sewon k zníženiu o 20 % zvýšenia použitého z dôvodu doby trvania porušovania (odôvodnenie 365 rozhodnutia); druhou bolo ukončenie porušovania hneď po prvých zásahoch verejných orgánov (odôvodnenie 384 rozhodnutia) odôvodňujúce zníženie sumy odvodenej z prvého zníženia o 10 %.
147 Je potrebné konštatovať, že Komisia vo dvoch vyššie uvedených prípadoch, nepoužila, na rozdiel od prípadu Cheil, zníženie na základe poľahčujúcich okolností na základnú čiastku pokuty určenú vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania.
148 Písomnou otázkou zaslanou 7. februára 2002 Súd prvého stupňa požiadal Komisiu okrem iného o podrobné vysvetlenie a zdôvodnenie metódy, ktorú použila pri výpočte pokút.
149 Vo svojej odpovedi z 27. februára Komisia uviedla, že správny spôsob výpočtu zvýšení a znížení určených na zohľadnenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností spočíva v uplatnení percentuálneho podielu na základnú čiastku pokuty. Priznala tiež, že túto metódu v rozhodnutí nedodržala dôsledne, najmä v prípade Ajinomoto a ADM.
150 Na pojednávaní žalobcovia uviedli, že nemajú námietky voči metóde použitej Komisiou pri výpočte pokút.
151 V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť, že podľa usmernení Komisia po určení základnej čiastky pokuty musí zohľadniť závažnosť a dobu trvania porušovania a zvýšiť alebo znížiť túto čiastku v závislosti od priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
152 Vzhľadom na znenie usmernení Súd prvého stupňa zastáva názor, že akékoľvek percentuálne zvýšenie alebo zníženie o uplatňované v závislosti od priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolnosti musí byť uplatňované na základnú čiastku pokuty určenej podľa závažnosti a doby trvania porušovania a nie na zvýšenie už uplatnené z titulu doby trvania porušovania alebo na výsledok získaný po vykonaní prvého zvýšenia alebo zníženia pokuty z dôvodu priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti. Ako Komisia správne poznamenala vo svojom vyjadrení na písomnú otázku Súdu prvého stupňa, metóda pre výpočet pokút tu objasnená má byť odvodená od znenia usmernení, čo zaručí rovnaké zaobchádzanie s rôznymi podnikmi – účastníkmi toho istého kartelu.
153 Je potrebné pripomenúť, že v rámci analýzy konania podniku Sewon vo vzťahu k dohodám o objemoch predaja Súd prvého stupňa rozhodol (v bode 111 vyššie), že Sewon sa skutočne zdržal uplatňovania uvedených dohôd v období od januára do júna 1995. Po konštatovaní, že zníženie udelené Komisiou z dôvodu pasívnej úlohy, ktorú Sewon zaujímal vo vzťahu k predajným kvótam a zníženie požadované žalobcami z dôvodu nezavedenia dohôd do praxe sa zakladajú na rovnakých skutočnostiach, Súd prvého stupňa (v bode 113 vyššie) rozhodol, že 20 % zníženie zvýšenia pokuty, ktoré bolo uplatňované z dôvodu doby trvania porušovania, možno považovať za plne primerané. Toto zníženie sa teda rovná 5,71 % zníženiu základnej čiastky pokuty (21 miliónov eur).
154 Ďalej je potrebné poznamenať, že 10 % zníženie, ktoré Komisia udelila podniku Sewon z dôvodu, že upustil od porušovania hneď po prvých zásahoch verejných orgánov a ktoré použila na údaj vyplývajúci z prvého zníženia pre pasívnu úlohu podniku Sewon, teda na sumu 19,8 milióna eur, sa rovná približne 9,43 % zo základnej čiastky pokuty, čo sa v skutočnosti javí ako primerané.
155 Za týchto okolností teda Súd prvého stupňa, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, že je potrebné doplniť zníženie o 5,71 % a 9,43 % spomenutých v predchádzajúcom bode a predstavujúcich celkové zníženie z dôvodov poľahčujúcich okolností vo výške 15,14 %, ktoré musí byť uplatnené na základnú čiastku pokuty, ktorá predstavuje sumu 17 820 600 eur pred uplatnením ustanovení oznámenia o spolupráci.
156 Z dôvodov uvedených vyššie, by táto suma – 17 820 600 eur mala byť znížená o 60 % podľa bodu C oznámenia o spolupráci, čo sa rovná zníženiu o 10 692 360 eur. V dôsledku toho konečná čiastka pokuty uloženej žalobcom musí byť stanovená na 7 128 240 eur.
O trovách
157 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnúť, že žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania, a spoločne a nerozdielne znášajú dve tretiny trov konania vzniknutých Komisii.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Výška pokuty uloženej spoločne a nerozdielne Daesang Corp. a Sewon Europe GmbH sa určuje na 7 128 240 eur.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Daesang Corp. a Sewon Europe GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania, a sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť dve tretiny trov konania vzniknutých Komisii. Komisia znáša jednu tretinu svojich trov konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2003.
Obsah
Skutkové okolnosti
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O údajoch o obrate zohľadnených pri posudzovaní závažnosti porušenia
Tvrdenia účastníkov konania
– Porušenie zásady proporcionality
– O zohľadnení nesprávnych údajov o obrate a o porušení zásady rovnakého zaobchádzania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O porušení zásady proporcionality
– O porušení zásady rovnakého zaobchádzania
– O poľahčujúcich okolnostiach
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O spolupráci podniku Sewon počas správneho konania
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O metóde použitej pri výpočte výšky pokuty
O trovách