NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GERARD HOGAN
prednesené 10. septembra 2020(1)
Vec C‑336/19
Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i.,
Unie Moskeeën Antwerpen VZW,
Islamitisch Offerfeest Antwerpen VZW,
JG,
KH,
Executief van de Moslims van België a i.,
Coördinatie Comité van Joodse Organisaties van België, Section belge du Congrès juif mondial et Congrès juif européen VZW a i.
vedľajší účastníci konania:
LI,
Vlaamse Regering,
Waalse regering,
Kosher Poultry BVBA a i.,
Global Action in the Interest of Animals VZW (GAIA)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1099/2009 – Ochrana zvierat počas usmrcovania – Požiadavka v zmysle článku 4 ods. 1, aby sa zvieratá usmrcovali iba po omráčení – Výnimka – Článok 4 ods. 4 – Osobitné spôsoby zabitia podľa náboženských rituálov – Článok 26 – Prísnejšie vnútroštátne pravidlá – Uloženie zákazu zabíjania zvierat členským štátom bez predchádzajúceho omráčenia – Zabitie osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov – Omráčenie, ktoré je zvratné a nevedie k smrti zvieraťa zapríčinenej omráčením alebo omráčením po prerezaní hrdla – Sloboda náboženského vyznania – Článok 10 ods. 1 Charty“
I. Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vychádza z piatich spojených žalôb smerujúcich k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu Decreet van het Vlaamse Gewest van 7 juli 2017 houdende wijziging van de wet van 14 augustus 1986 betreffende de bescherming en het welzijn der dieren, wat de toegelaten methodes voor het slachten van dieren betreft (dekrét Flámskeho regiónu zo 7. júla 2017, ktorým sa mení zákon zo 14. augusta 1986 o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat v súvislosti s povolenými metódami zabíjania zvierat) (ďalej len „sporný dekrét“), podaných na Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) 16. januára 2018. Účelom tohto predpisu je v podstate zakázať zabíjanie zvierat tradičnými židovskými a moslimskými rituálmi a uložiť povinnosť omráčiť tieto zvieratá pred zabitím, aby sa zmiernilo ich utrpenie. Hlavnou otázkou položenou Súdnemu dvoru je, či je takýto priamy zákaz zabíjania bez omráčenia prípustný z hľadiska práva Únie, najmä vzhľadom na záruky slobody náboženského vyznania obsiahnuté v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2. Žaloby podali Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i., Unie Moskeeën Antwerpen VZW, Islamitisch Offerfeest Antwerpen VZW, JG, KH, Executief van de Moslims van België a i., Coördinatie Comité van Joodse Organisaties van België VZW a i. (ďalej len „žalobcovia“). Okrem toho do konania vstúpilo niekoľko ďalších účastníkov konania, konkrétne LI, Vlaamse regering (Flámska vláda, Belgicko), Waalse regering (Valónska vláda, Belgicko) a Kosher Poultry BVBA a i. a Global Action in the Interest of Animals VZW.
3. Relevantné ustanovenia sporného dekrétu stanovujú, že stavovce(2) možno usmrtiť až po predchádzajúcom omráčení. Ak sa však zvieratá zabíjajú osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov, omráčenie musí byť zvratné a smrť zvieraťa nesmie byť zapríčinená omráčením. Odchylne od povinnosti predchádzajúceho zvratného omráčenia zvierat sa omráčenie hovädzieho dobytka zabitého spôsobmi, ktoré sú predpísané náboženskými rituálmi, môže v súčasnosti uskutočniť okamžite po prerezaní hrdla zvieraťa (omráčenie po prerezaní hrdla).
4. Sporný dekrét tak zrušil od 1. januára 2019 výnimku týkajúcu sa požiadavky predchádzajúceho omráčenia zvierat, ktorá predtým existovala na základe vnútroštátneho práva pre zabitie podľa náboženských rituálov.(3) Práve proti tomu majú žalobcovia výhrady: tvrdia, že zrušením tejto výnimky sa podstatným spôsobom ohrozuje podstatný prvok ich náboženských zvykov a presvedčenia.
5. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný do kancelárie Súdneho dvora 18. apríla 2019 sa v podstate týka výkladu článku 4 ods. 4 a článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009(4), ako aj platnosti posledného uvedeného ustanovenia vzhľadom na článok 10 ods. 1 Charty.
6. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 jednoznačne stanovuje, že „zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení“. Článok 4 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje výnimku,(5) že v prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, sa „požiadavky odseku 1 neuplatnia za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku“. Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 však stanovuje, že členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy zamerané na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sa poskytuje v tomto nariadení, v súvislosti okrem iného so zabíjaním zvierat v súlade s článkom 4 ods. 4 tohto nariadenia.
7. Niektorí žalobcovia pred vnútroštátnym súdom tvrdili, že členské štáty sa nemôžu odvolávať na článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009, aby odstránili alebo zbavili význam stanovenej výnimky pre zabitie podľa náboženských rituálov v zmysle článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia. Flámska a valónska vláda pred vnútroštátnym súdom naopak tvrdili, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 osobitne oprávňuje členské štáty odchýliť sa od podmienok článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.
8. Vnútroštátny súd sa teda v podstate pýta, či článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, ktorého cieľom je zabezpečiť slobodu náboženského vyznania v súlade s článkom 10 ods. 1 Charty(6), a článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 nebráni vnútroštátnemu opatreniu, ktoré zakazuje zabíjanie stavovcov bez predchádzajúceho omráčenia a ukladá požiadavku predchádzajúceho omráčenia zvierat pred usmrtením, ktoré musí byť zvratné a nespôsobí ich smrť, alebo omráčenia po prerezaní hrdla vzhľadom na osobitné spôsoby zabitia podľa náboženských rituálov.
9. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru jedinečnú príležitosť na prehodnotenie a rozšírenie svojej judikatúry týkajúcej sa nariadenia č. 1099/2009 a zosúladenie cieľa ochrany dobrých životných podmienok zvierat a práva jednotlivca podľa článku 10 ods. 1 Charty na dodržiavanie stravovacích pravidiel stanovených ich náboženstvom.
10. V tejto súvislosti mal Súdny dvor nedávno príležitosť preskúmať platnosť a vyložiť niektoré ustanovenia nariadenia č. 1099/2009 vo svojich rozsudkoch z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), a z 26. februára 2019, Oeuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (C‑497/17, EU:C:2019:137), týkajúcich sa zabíjania zvierat bez predchádzajúceho omráčenia, ak je spôsob zabitia stanovený náboženským rituálom.
11. Tieto prípady sa týkali najmä výkladu a platnosti výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 zo zákazu stanoveného v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia.
12. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), preskúmal a nakoniec potvrdil platnosť požiadavky stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, v zmysle ktorej sa rituálne zabitie musí vykonať v schválených bitúnkoch. V rozsudku z 26. februára 2019, Oeuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (C‑497/17, EU:C:2019:137), Súdny dvor rozhodol, že ekologické logo Európskej únie sa nemôže používať na produkty pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli rituálne zabité bez predchádzajúceho omráčenia napriek tomu, že takéto zabitie bolo povolené v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009. Toto rozhodnutie má za následok, že biologické logo Európskej únie nemožno používať, ak sa produkt nezíska v súlade s najprísnejšími normami, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat.
13. Význam tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je trochu odlišný, pretože sa po prvýkrát týka výkladu a platnosti článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009, ktorý výslovne oprávňuje členské štáty prijať pravidlá na zabezpečenie širšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sú pravidlá obsiahnuté v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.
14. V prejednávanej veci je Súdny dvor požiadaný, aby sa zaoberal chúlostivou otázkou, či a prípadne v akom rozsahu môže členský štát vzhľadom na určité vnútroštátne osobitosti s ohľadom na dobré životné podmienky zvierat prijať opatrenia na väčšiu ochranu zvierat počas usmrcovania, ako sú opatrenia stanovené v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, ktoré údajne porušujú slobodu náboženského vyznania zakotvenú v článku 10 ods. 1 Charty. Súdny dvor bude musieť najmä preskúmať otázku, či možnosť dovážať výrobky pochádzajúce zo zvierat zabitých osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov v súlade s článkom 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 postačuje na zabezpečenie dodržiavania práva na slobodu náboženského vyznania.
15. Pred posúdením týchto otázok je však najprv potrebné vymedziť relevantnú právnu úpravu a ustanovenia ZFEÚ.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Charta a EDĽP
16. Článok 10 Charty s názvom „Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania“ stanovuje:
„1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.
…“
17. Článok 21 Charty, nazvaný „Nediskriminácia“, stanovuje:
„1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
…“
18. Článok 22 Charty s názvom „Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť“ stanovuje:
„Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.“
19. Článok 52 Charty s názvom „Rozsah a výklad práv a zásad“ stanovuje:
„1. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
…
3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.
…“
20. Článok 13 ZFEÚ [predtým Protokol č. 33 k Zmluve o ES o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat (1997)] stanovuje:
„Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.“
2. Nariadenie č. 1099/2009
21. Odôvodnenia 2, 4, 18, 20, 43, 57, 58 a 61 nariadenia č. 1099/2009 stanovujú:
„(2) Aj za najlepších dostupných technických podmienok môže usmrcovanie zvierat spôsobiť týmto zvieratám bolesť, úzkosť, strach alebo iný druh utrpenia. Určité úkony súvisiace s usmrcovaním môžu byť stresujúce a každá technika omračovania má určité nedostatky. Prevádzkovatelia podnikov alebo osoby, ktoré sa zúčastňujú na usmrcovaní zvierat, by mali prijať opatrenia potrebné na predchádzanie bolesti a minimalizovanie strachu a utrpenia zvierat počas zabíjania alebo usmrcovania, pričom by mali zohľadniť najlepšie postupy v tejto oblasti a metódy povolené týmto nariadením. Preto v prípade, že prevádzkovatelia podnikov alebo osoby, ktoré sa zúčastňujú na usmrcovaní zvierat, porušia niektorú z požiadaviek tohto nariadenia alebo použijú povolené postupy bez toho, aby zohľadnili najnovší vývoj, a spôsobia tak zvieratám svojou nedbanlivosťou alebo úmyselne bolesť, strach alebo utrpenie, táto bolesť, strach alebo utrpenie by sa mali považovať za niečo, čomu sa dalo vyhnúť.
…
(4) Dobré podmienky zvierat sú v Spoločenstve uznávanou hodnotou, ktorá je zakotvená v Protokole (č. 33) o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat, ktorý je pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva [ďalej len ‚Protokol (č. 33)‘]. Ochrana zvierat počas zabíjania alebo usmrcovania je verejným záujmom, ktorý ovplyvňuje postoj spotrebiteľa voči poľnohospodárskym výrobkom. Okrem toho zlepšenie ochrany zvierat počas zabíjania prispieva k vyššej kvalite mäsa a nepriamo má pozitívny vplyv na bezpečnosť pri práci na bitúnkoch.
…
(18) Smernicou 93/119/ES sa udelila výnimka z omračovania v prípade zabíjania na náboženské účely uskutočňovaného na bitúnkoch. Keďže ustanovenia Spoločenstva uplatniteľné na zabíjanie na náboženské účely boli transponované odlišne v závislosti od vnútroštátneho kontextu a vzhľadom na to, že vnútroštátne pravidlá zohľadňujú aspekty, ktoré presahujú účel tohto nariadenia, je dôležité zachovať výnimku z omračovania zvierat pred zabitím a pritom však ponechať každému členskému štátu určitú úroveň subsidiarity. V tomto nariadení sa preto rešpektuje sloboda náboženského vyznania a právo prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov, ako sa uvádza v článku 10 Charty základných práv Európskej únie.
…
(20) Mnohé metódy usmrcovania spôsobujú zvieratám bolesť. Omráčenie je preto potrebné na spôsobenie straty vedomia a citlivosti zvierat pred ich usmrtením alebo počas neho. Meranie straty vedomia a citlivosti zvieraťa je zložité a musí sa vykonať podľa vedecky schválenej metodiky. Na zhodnotenie účinnosti postupu v reálnych podmienkach by sa však malo vykonať monitorovanie prostredníctvom ukazovateľov.
…
(43) Zabitie bez omráčenia si vyžaduje presné prerezanie hrdla ostrým nožom, aby sa minimalizovalo utrpenie. Okrem toho u zvierat, ktoré nie sú po prerezaní hrdla mechanicky znehybnené, sa často spomalí proces vykrvenia, čím sa zbytočne predlžuje utrpenie zvierat. Tento postup sa najčastejšie využíva pri zabíjaní hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Preto by sa prežúvavce zabíjané bez omráčenia mali jednotlivo a mechanicky znehybniť.
…
(57) Európski občania očakávajú, že počas zabíjania zvierat sa budú dodržiavať aspoň minimálne pravidlá v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat. V niektorých oblastiach postoj k zvieratám závisí aj od vnímania v danej krajine a v niektorých členských štátoch existuje požiadavka na zachovanie alebo prijatie rozsiahlejších pravidiel, ako sú pravidlá schválené na úrovni Spoločenstva. V záujme zvierat a pod podmienkou, že to neovplyvní fungovanie vnútorného trhu, je vhodné, aby sa členským štátom poskytla určitá pružnosť na zachovanie alebo v určitých špecifických oblastiach i prijatie rozsiahlejších vnútroštátnych predpisov.
Dôležité je, aby sa zabezpečilo, že členské štáty tieto predpisy nepoužijú spôsobom, ktorý by mal vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.
…
(61) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie harmonizovaného prístupu v súvislosti s normami týkajúcimi sa dobrých podmienok zvierat počas usmrcovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku je potrebné a vhodné na dosiahnutie uvedeného cieľa stanoviť osobitné pravidlá pre usmrcovanie zvierat na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov, ako aj pravidlá pre súvisiace úkony. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.“
22. Článok 1 nariadenia č. 1099/2009, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:
„1. V tomto nariadení sa ustanovujú pravidlá pre usmrcovanie zvierat rozmnožovaných alebo chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov, ako aj pre usmrcovanie zvierat na účely depopulácie a súvisiace úkony.
…“
23. Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„…
b) ‚súvisiace úkony‘ sú úkony, ako je zaobchádzanie so zvieratami, ustajnenie, znehybnenie, omráčenie a vykrvenie zvierat, ktoré sa uskutočňuje v kontexte a na mieste, kde sa majú usmrtiť;
…
f) ‚omráčenie‘ znamená akýkoľvek zámerne vyvolaný postup, ktorý bezbolestne spôsobí stratu vedomia a citlivosti, vrátane akéhokoľvek postupu spôsobujúceho okamžitú smrť;
g) ‚náboženský rituál‘ je súbor úkonov súvisiacich so zabitím zvierat, ktorý je stanovený určitým náboženstvom;
…
j) ‚zabíjanie‘ je usmrcovanie zvierat určených na ľudskú spotrebu;
…“
24. Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť.
25. Článok 4 nariadenia č. 1099/2009, nazvaný „Metódy omračovania“, stanovuje:
„1. Zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení v súlade s metódami a konkrétnymi požiadavkami súvisiacimi s uplatňovaním týchto metód, ktoré sú stanovené v prílohe I. Strata vedomia a citlivosti sa musí udržať až do smrti zvieraťa.
Po metódach uvedených v prílohe I, ktoré nemajú za následok okamžitú smrť (ďalej len ‚jednoduché omráčenie‘), musí čo najrýchlejšie nasledovať postup, ktorý spôsobí smrť, akým je napr. vykrvenie, poškodenie mozgu, usmrtenie elektrickým prúdom alebo dlhšie trvajúca anoxia.
…
4. V prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, sa požiadavky odseku 1 neuplatnia za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku.“
26. Článok 26 nariadenia č. 1099/2009, nazvaný „Prísnejšie vnútroštátne predpisy“, stanovuje:
„1. Toto nariadenie nebráni členským štátom pri zachovaní akýchkoľvek vnútroštátnych predpisov zameraných na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ktoré sú účinné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Členské štáty informujú o takýchto vnútroštátnych predpisoch Komisiu pred 1. januárom 2013. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.
2. Členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy zamerané na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sa poskytuje v tomto nariadení, v súvislosti s týmito oblasťami:
…
c) zabíjaním zvierat v súlade s článkom 4 ods. 4 a súvisiacimi úkonmi.
Členské štáty oznámia Komisii všetky takéto vnútroštátne predpisy. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.
…“
4. Členský štát nesmie zakázať ani obmedziť uvedenie výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré pochádzajú zo zvierat usmrtených v iných členských štátoch, do obehu na svojom území z dôvodu, že dotknuté zvieratá neboli usmrtené v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi zameranými na rozsiahlejšiu ochranu zvierat počas ich usmrcovania.“
B. Belgické právo
27. Článok 1 sporného dekrétu stanovuje:
„Tento dekrét upravuje regionálnu záležitosť.“
28. Článok 2 tohto dekrétu stanovuje:
„Článok 3 zákona zo 14. augusta 1986 o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat, v znení zákonov zo 4. mája 1995, 9. júla 2004, 11. mája 2007 a 27. decembra 2012, sa mení a dopĺňa takto:
1° body 13 a 14 sa nahrádzajú takto:
‚(13) usmrtenie: akýkoľvek úmyselný postup, ktorého dôsledkom je smrť zvieraťa,
(14) zabitie: usmrtenie zvieraťa určeného na ľudskú spotrebu,‘.
2° vkladá sa bod 14a, ktorý stanovuje toto:
‚(14a) omráčenie: akýkoľvek postup úmyselne uplatňovaný na zviera, ktorý bezbolestne spôsobuje stav bezvedomia a necitlivosti, vrátane akéhokoľvek postupu spôsobujúceho okamžitú smrť,‘“
29. Článok 3 sporného dekrétu stanovuje:
„Článok 15 toho istého zákona sa nahrádza nasledujúcim znením:
‚Čl. 15 ods. 1 Stavovca možno zabiť až po predchádzajúcom omráčení. Môže ho usmrtiť iba osoba, ktorá má požadované znalosti a zručnosti a metódou, ktorá je najmenej bolestivá, najrýchlejšia a najvhodnejšia.
Odchylne od odseku 1 možno stavovca bez predchádzajúceho omráčenia usmrtiť:
(1) v prípade vyššej moci;
(2) pri poľovníctve alebo rybárstve;
(3) v rámci kontroly škodcov.
Ods. 2. Ak sa zvieratá zabíjajú osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov, omráčenie musí byť zvratné a smrť zvieraťa nesmie byť spôsobená omráčením.‘
30. Článok 4 sporného dekrétu stanovuje:
„Článok 16 toho istého zákona, v znení zákona zo 4. mája 1995, kráľovského dekrétu z 22. februára 2001 a zákona zo 7. februára 2014, sa nahrádza nasledujúcim znením:
‚Článok 16. ods. 1 Flámska vláda stanoví podmienky pre:
(1) metódy omračovania a usmrcovania zvierat podľa okolností a druhu zvieraťa;
(2) výstavbu, usporiadanie a vybavenie bitúnkov;
(3) zabezpečenie nezávislosti osoby zodpovednej za dobré životné podmienky zvierat,
(4) spôsobilosť osoby zodpovednej za dobré životné podmienky zvierat, personálu na bitúnkoch a osôb zapojených do usmrcovania zvierat, vrátane obsahu a organizácie vzdelávania a skúšok, ako aj vydávania, odoberania a pozastavenia osvedčení vydaných na tento účel.
Ods. 2. Flámska vláda môže schváliť zariadenia určené na skupinové zabíjanie zvierat na účely súkromnej domácej spotreby a stanoviť podmienky zabíjania zvierat určených na súkromnú domácu spotrebu mimo bitúnku.‘“
31. Článok 5 sporného dekrétu uvádza:
„Do toho istého zákona, naposledy v znení zákona zo 7. februára 2014, sa vkladá článok 45b, ktorý stanovuje:
‚Odchylne od článku 15 sa omráčenie hovädzieho dobytka zabíjaného osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov môže uskutočniť ihneď po prerezaní hrdla, pokiaľ flámska vláda nerozhodne, že pre tento živočíšny druh sa musí uplatniť omráčenie, ktoré je zvratné.‘“
32. Článok 6 sporného dekrétu stanovuje, že sporný dekrét nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
III. Skutkový stav konania vo veci samej a návrh na začatie prejudiciálneho konania
33. Žalobcovia vo veci samej podali na Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) niekoľko žalôb o neplatnosť sporného dekrétu.
34. V odôvodnení ich žalôb o neplatnosť žalobcovia pred Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) v zásade uviedli:
Po prvé porušenie nariadenia č. 1099/2009 v spojení so zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie, keďže židovským a islamským veriacim bola odňatá záruka upravená v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, podľa ktorej sa zabíjanie na náboženské účely nemôže podmieňovať predchádzajúcim omračovaním, a keďže dekrét zo 7. júla 2017 nebol v rozpore s článkom 26 ods. 2 tohto nariadenia včas oznámený Komisii;
Po druhé porušenie slobody náboženského vyznania, keďže židovským a islamským veriacim sa na jednej strane znemožnilo zabíjať zvieratá podľa predpisov ich náboženstva a na druhej strane získavať mäso, ktoré pochádza zo zvierat, ktoré boli zabité podľa týchto náboženských predpisov;
Po tretie porušenie zásady odluky cirkvi a štátu, keďže ustanovenia dekrétu zo 7. júla 2017 ustanovujú, akým spôsobom sa má vykonávať náboženský rituál;
Po štvrté porušenie práva na prácu a slobodnú voľbu povolania, slobodu podnikania a voľný pohyb tovaru a služieb, keďže sa osobám zabíjajúcim zvieratá na náboženské účely znemožnilo, aby vykonávali svoje povolanie, keďže sa mäsiarom a mäsiarstvam znemožnilo, aby svojim zákazníkom ponúkali mäso, v prípade ktorého môžu zaručiť, že pochádza zo zvierat, ktoré boli zabité podľa náboženských predpisov, a keďže bola narušená hospodárska súťaž medzi bitúnkami vo Flámskom regióne a bitúnkami v regióne hlavného mesta Brusel alebo v iných členských štátoch Európskej únie, kde je povolené zabíjanie zvierat bez omráčenia;
Po piate porušenie zásad rovnosti a zákazu diskriminácie, keďže sa:
so židovskými a islamskými veriacimi zaobchádza bez objektívneho odôvodnenia rovnako ako s osobami nepodliehajúcimi osobitným predpisom, ktoré sa týkajú potravín a sú určené náboženstvom,
s osobami, ktoré zvieratá zabíjajú v rámci poľovníctva alebo rybárstva alebo boja proti škodcom, a osobami, ktoré zabíjajú zvieratá podľa osobitnej techniky zabíjania určenej náboženským rituálom, zaobchádza bez objektívneho odôvodnenia rôzne, a
so židovskými veriacimi na jednej strane, ako aj islamskými veriacimi na druhej strane zaobchádza bez objektívneho odôvodnenia rovnako.
35. Flámska a valónska vláda sa naopak domnievajú, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 výslovne oprávňuje členské štáty odchýliť sa od článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.(7)
36. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že výnimka z podstaty povinnosti omráčiť zviera pred zabitím, upravená v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, vychádza zo slobody náboženského vyznania v zmysle článku 10 ods. 1 Charty.
37. Podľa názoru vnútroštátneho súdu sa však členské štáty napriek tomu môžu odchýliť od vyššie uvedenej výnimky. Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 totiž členským štátom umožňuje, aby sa v súvislosti so zlepšením životných podmienok zvierat odchýlili od úpravy článku 4 ods. 4 tohto nariadenia. Pritom nie sú určené žiadne hranice, v rámci ktorých sa členské štáty musia pohybovať.(8)
38. Vnútroštátny súd upozorňuje na to, že z tohto dôvodu vzniká otázka, či sa článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 môže vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu vydať vnútroštátne predpisy, ako sú uvedené v spornom dekréte, a či je tento predpis v prípade takéhoto výkladu zlučiteľný so slobodou náboženského vyznania garantovanou článkom 10 ods. 1 Charty.
39. Okrem toho vnútroštátny súd zdôrazňuje, že nariadenie č. 1099/2009 upravuje iba podmienenú výnimku z povinnosti predchádzajúceho omráčenia v prípade zabíjania zvierat na náboženské účely, zatiaľ čo zabíjanie zvierat v rámci poľovníctva, rybárstva a kultúrnych alebo športových podujatí je od tejto povinnosti oslobodené úplne v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. a) bodom ii) nariadenia č. 1099/2009. Vnútroštátny súd by v tejto súvislosti chcel vedieť, či nariadenie č. 1099/2009 vedie k neodôvodnenej diskriminácii, pretože členské štáty môžu výnimku pre zabíjanie na náboženské účely obmedziť, zatiaľ čo zabíjanie zvierat bez omračovania v rámci poľovníctva, rybárstva a počas kultúrnych a športových podujatí je povolené.
40. Za týchto okolností Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia [č. 1099/2009] vykladať v tom zmysle, že členským štátom je umožnené, aby odchylne od výnimky upravenej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia a na účel zlepšenia dobrých životných podmienok zvierat prijali predpisy, aké sú ustanovené v [spornom dekréte], ktoré na jednej strane stanovujú zákaz zabíjania zvierat bez omráčenia, ktorý platí aj pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu, a na druhej strane zavádza alternatívnu techniku omračovania pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu takým spôsobom, že omráčenie musí byť zvratné a nesmie spôsobiť smrť zvieraťa?
2. V prípade, ak je odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná: Porušuje článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia [č. 1099/2009] v prípade výkladu v zmysle prvej prejudiciálnej otázky článok 10 ods. 1 [Charty]?
3. V prípade, ak je odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná: Porušuje článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) v spojení s článkom 4 ods. 4 nariadenia [č. 1099/2009], v prípade výkladu v zmysle prvej prejudiciálnej otázky, články 20, 21 a 22 [Charty], keďže pre zabíjanie zvierat osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, je stanovená len výnimka z povinnosti omračovania zvierat, ktorá je viazaná na podmienky (článok 4 ods. 4 v spojení s článkom 26 ods. 2), zatiaľ čo pre usmrtenie zvierat v rámci poľovníckych činností, rybolovu, kultúrnych alebo športových podujatí sú z dôvodov uvedených v odôvodneniach nariadenia stanovené pravidlá, podľa ktorých tieto činnosti nespadajú do pôsobnosti nariadenia, respektíve nepodliehajú povinnosti omračovania zvierat v prípade usmrcovania (článok 1 ods. 1 druhý a tretí pododsek)?“
IV. Konanie na Súdnom dvore
41. Písomné pripomienky k otázkam položeným Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) predložili Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i., Executief van de Moslims van België a i., Coördinatie Comité van Joodse Organisaties van België. Section belge du Congrès juif mondial et Congrès juif européen VZW, LI, Vlaamse Regering, Waalse Regering, Global Action in the Interest of Animals VZW (GAIA), dánska, fínska a švédska vláda, Rada Európskej únie a Európska komisia.
42. Na pojednávaní Súdneho dvora 8. júla 2020 Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i., Unie Moskeeën Antwerpen VZW, Executief van de Moslims van België a i., Coördinatie Comité van Joodse Organisaties van België, Section belge du Congrès juif mondial et Congrès juif européen VZW, LI, Vlaamse Regering, Waalse Regering, Global Action in the Interest of Animals VZW (GAIA), dánska a fínska vláda, Rada a Komisia predniesli ústne pripomienky. V prípade fínskej vlády bolo jej zástupcovi umožnené ústne vyjadrenie prostredníctvom videokonferencie.
V. Analýza
43. Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania položil Súdnemu dvoru tri otázky. V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na prvú a druhú otázku položenú vnútroštátnym súdom v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
44. Svojou prvou otázkou Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) žiada o výklad článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009. Vnútroštátny súd sa predovšetkým pýta na pôsobnosť článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 a na to, či je členským štátom umožnené, aby odchylne od výnimky upravenej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia a na účel zlepšenia dobrých životných podmienok zvierat prijali predpisy, aké sú ustanovené v spornom dekréte. V závislosti od výkladu článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 sa Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) svojou druhou otázkou pýta, či toto ustanovenie práva Únie porušuje článok 10 ods. 1 Charty.
45. Vzhľadom na vnútornú súvislosť medzi prvými dvoma otázkami sa domnievam, že je vhodnejšie ich zodpovedať spoločne.
A. Predbežné poznámky
46. Zdá sa, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporný dekrét bol Komisii oznámený 29. novembra 2017(9) v súlade s článkom 26 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 1099/2009. V písomných vyjadreniach predložených Súdnemu dvoru bolo uvedené, že predmetné oznámenie bolo oneskorené(10), a teda že sporný dekrét je neplatný. V tejto súvislosti uvádzam, že Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania osobitne odvolával na predmetné oznámenie. Vnútroštátny súd však v tejto súvislosti nespochybnil platnosť sporného dekrétu. Okrem toho sa žiadna z položených otázok osobitne nezaoberá touto otázkou ani sa netýka výkladu článku 26 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1099/2009. Domnievam sa teda, že táto otázka, najmä v prípade absencie skutočnej diskusie medzi účastníkmi konania k tejto veci, nespadá do rámca tohto konania.
47. Pred Súdnym dvorom sa viedla aj diskusia o tom, či predchádzajúce omráčenie, ktoré je zvratné a nevedie k smrti zvieraťa alebo omráčenie po prerezaní hrdla stavovcov, spadá pod osobitné spôsoby zabitia podľa rituálov moslimského a židovského náboženstva. V tejto súvislosti sa zdá, že v rámci oboch náboženstiev existujú na túto otázku odlišné názory(11) Ako som už zdôraznil vo svojich návrhoch vo veci C‑243/19, A./Veselibas Ministrija(12), sekulárny súd nemôže v takýchto otázkach zvoliť jedno správne riešenie: podľa môjho názoru postačuje povedať, že existuje veľká skupina prívržencov moslimského a židovského náboženstva, pre ktorých predstavuje zabíjanie zvierat bez takéhoto omračovania podstatný aspekt náboženského rituálu. Navrhujem preto postupovať na tomto základe.(13)
48. Súdny dvor v každom prípade v bode 51 rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), jasne uviedol, že existencia prípadných teologických rozdielov v tejto otázke nemôže sama osebe spôsobiť neplatnosť kvalifikácie rituálneho zabíjania zvierat ako „náboženského rituálu“, ako to opísal vnútroštátny súd.(14)
49. Napriek tomu, že vnútroštátny súd podrobne vysvetlil, že sporný dekrét bol prijatý po rozsiahlych konzultáciách so zástupcami rôznych náboženských skupín a flámsky zákonodarca vynaložil značné úsilie počas dlhého obdobia (od roku 2006) s cieľom dosiahnuť zhodu, pokiaľ ide o cieľ podpory dobrých životných podmienok zvierat pri rešpektovaní rituálneho zabíjania,(15) vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že sporný dekrét stanovuje zákaz rituálneho zabíjania bez omráčenia, ktorý bol predtým povolený podľa vnútroštátneho práva a podľa výnimky v článku 4 ods. 4 nariadenia 1099/2009.(16)
B. O článku 4 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1099/2009 a súčasnej judikatúre týkajúcej sa týchto ustanovení
50. Nariadenie č. 1099/2009 okrem iného stanovuje pravidlá pre usmrcovanie zvierat chovaných alebo držaných na výrobu potravín. Ako vyplýva z názvu samotného nariadenia a z jeho článku 3 ods. 1, hlavným cieľom nariadenia je chrániť zvieratá a ušetriť ich akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť počas zabíjania a súvisiacich úkonov.
51. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 tak jednoznačne stanovuje, že „zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení“.
52. Podľa môjho názoru je článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 základom tohto nariadenia a odzrkadľuje jasnú povinnosť uloženú prvou časťou článku 13 ZFEÚ Únii a členským štátom brať ohľad na blaho zvierat ako cítiacich bytostí. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol v bode 47 rozsudku z 26. februára 2019, Oeuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (C‑497/17, EU:C:2019:137), že vedecké štúdie preukázali, že omráčenie je technika, ktorá v najmenšej miere narušuje pohodu zvierat v čase ich zabitia.
53. Napriek striktnému zneniu článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 však článok 4 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že odchylne od tohto pravidla sa v prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, „požiadavky odseku 1 neuplatnia za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku“(17). Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 teda zodpovedá potrebe zaručiť právo určitých náboženských vyznaní na zachovanie základných náboženských rituálov a na konzumáciu mäsa zvierat, ktoré boli zabité týmto spôsobom predpísaným náboženstvom.
54. Súdny dvor preskúmal oprávnenosť možnosti stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 vykonať rituálne zabitie na bitúnku vzhľadom na ustanovenia článku 10 ods. 1 Charty v rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335). V bodoch 43 až 45 tohto rozsudku Súdny dvor pripomenul, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania chránené článkom 10 ods. 1 Charty zahŕňa najmä slobodu každého prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru jednotlivo alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním rôznych obradov, ktoré zahŕňa. Okrem toho Charta priznáva široký výklad pojmu „náboženstvo“, ktorý sa v nej uvádza, pričom môže pokrývať jednak forum internum, čiže skutočnosť mať vieru, a jednak forum externum, čiže verejný prejav náboženskej viery. Súdny dvor preto dospel k záveru, že osobitné spôsoby zabíjania zvierat podľa náboženských rituálov v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 spadajú do pôsobnosti článku 10 ods. 1 Charty ako súčasť tohto verejného prejavu náboženskej viery.(18)
55. Súdny dvor uviedol, že výnimka, ktorú povoľuje článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, ktorá podlieha požiadavke, aby sa zabíjanie uskutočňovalo na bitúnku,(19) nestanovuje žiadny zákaz výkonu zabíjania zvierat na náboženské účely v Únii, ale naopak spresňuje pozitívny záväzok normotvorcu Únie povoliť zabíjanie zvierat bez predchádzajúceho omráčenia s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie slobody náboženského vyznania.(20)
56. Výnimka v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 z pravidla stanoveného v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia teda pripúšťa prax rituálneho zabíjania, v rámci ktorého možno zviera usmrtiť bez predchádzajúceho omráčenia s cieľom zaručiť rešpektovanie slobody náboženského vyznania, za predpokladu, že táto forma zabíjania nemôže zmierniť bolesť, strach alebo utrpenie zvieraťa tak účinne ako zabitie, ktorému predchádza omráčenie, ktoré je v súlade s článkom 2 písm. f) tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia nevyhnutné na vyvolanie straty vedomia a citlivosti u zvieraťa, a tým značne znížiť jeho utrpenie.(21)
57. Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 teda odráža želanie normotvorcu Únie rešpektovať slobodu náboženského vyznania a právo prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov, ako sa uvádza v článku 10 Charty základných práv Európskej únie, napriek utrpeniu spôsobenému zvieratám v dôsledku rituálneho zabíjania bez predchádzajúceho omráčenia, ktorému sa dá vyhnúť.(22) Toto ustanovenie tak podľa môjho názoru vykonáva záväzok Únie voči tolerantnej, pluralitnej spoločnosti, v ktorej pretrvávajú odlišné a niekedy protichodné názory a presvedčenia, ktoré je potrebné zosúladiť.
58. Z bodu 56 a nasl. rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), však vyplýva, že technické podmienky alebo metódy, ktorých cieľom je minimalizovať utrpenie zvierat počas usmrcovania a zabezpečiť zdravie všetkých spotrebiteľov zvieracieho mäsa, ktoré sú pri ich uplatňovaní neutrálne a nediskriminačné, možno uložiť v rámci slobody zabiť zviera bez predchádzajúceho omráčenia na náboženské účely s cieľom organizácie a riadenia tohto zabitia. Ako už bolo uvedené, Súdny dvor v bode 68 rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), uviedol, že požiadavka, aby sa takéto zabitie uskutočnilo na bitúnku,(23)neobmedzuje právo na slobodu náboženského vyznania.(24)
59. Okrem toho v rozsudku z 26. februára 2019 Oeuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (C‑497/17, EU:C:2019:137, body 48 až 50), Súdny dvor v podstate uvádza, že zatiaľ čo dobré životné podmienky zvierat môžu byť do určitej miery ohrozené s cieľom umožniť zabíjanie zvierat na náboženské účely, výnimka stanovená v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania slobody náboženského vyznania. Podstata predmetného presvedčenia sa vzťahuje aj na spotrebu mäsa pochádzajúceho zo zvierat zabitých podľa náboženských rituálov.
60. Okrem toho podľa môjho názoru z uvedeného rozsudku vyplýva, že rituálne zabíjanie zvierat bez predchádzajúceho omráčenia bude mať za určitých okolností za následok rozdielne zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z tohto rituálneho chovu v porovnaní s výrobkami pochádzajúcimi z porážky spôsobom, ktorý dodržiava prísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.
61. Je zrejmé, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 sa ako výnimka z pravidla uvedeného v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia musí vykladať reštriktívne. Je to potrebné na čo najväčšiu ochranu zvierat počas usmrcovania pri súčasnom rešpektovaní slobody náboženského vyznania a náboženského presvedčenia. Napriek zjavnému napätiu medzi týmito dvoma cieľmi, ktoré sú niekedy protichodné, najdôležitejším aspektom vzájomného pôsobenia medzi týmito ustanoveniami nariadenia č. 1099/2009 je podľa môjho názoru veľmi prísny jazyk použitý v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia a rozsah zákazu, ktorý stanovuje. Naproti tomu výnimka obsiahnutá v článku 4 ods. 4okrem požiadavky, aby bolo zabitie predpísané náboženským rituálom a uskutočnilo sa na bitúnku, nepodlieha žiadnym konkrétnym alebo špecifickým obmedzeniam.(25)
62. V tejto súvislosti sa nemôžem vyhnúť tomu, aby som poznamenal, že pojmy „v prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov“, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, sú poľutovaniahodne vágne, a teda ich možno vykladať extenzívne v neprospech dobrých podmienok zvierat.(26) Je pravda, že normotvorca Únie musí ochrane dobrých podmienok zvierat uvedenej v článku 13 ZFEÚ priznať skutočnú váhu a význam. Hoci za určitých okolností musí ustúpiť ešte zásadnejšiemu cieľu zabezpečiť náboženské slobody a vieru, tieto okolnosti by samy osebe mali byť jasné a presné. Možno si legitímne položiť otázku, či sú všetky výrobky získané zo zvierat zabitých na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 skutočne určené na spotrebu osobami, ktoré vyžadujú takéto zabitie, aby vyhoveli predpisom svojho náboženstva? Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, totiž vyplýva, že výrobky pochádzajúce zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia sú určené na spotrebu verejnosťou, ktorá okrem toho, že o tejto okolnosti nevedela, takéto zabíjanie na účely dodržania prípadných stravovacích pravidiel stanovených náboženstvom nevyžaduje.(27) V skutočnosti môžu totiž existovať spotrebitelia, ktorí by mali výhrady z dôvodu náboženstva, svedomia alebo morálky voči konzumácii týchto výrobkov vzhľadom na utrpenie dotknutých zvierat, ktorému sa dá vyhnúť.
63. Napriek jasnému zneniu článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 je ťažké dospieť k inému záveru, než že spotrebiteľ Únie bude mať istotu, že živočíšne produkty sú v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009, iba ak bude konzumovať produkty označené ekologickým logom Európskej únie. To všetko znamená, že zatiaľ čo sú členské štáty povinné rešpektovať hlboko zakorenené náboženské presvedčenie prívržencov moslimských a židovských náboženstiev tým, že umožnia rituálne zabíjanie zvierat týmto spôsobom, majú tiež povinnosti týkajúce sa dobrých životných podmienok týchto cítiacich bytostí. Konkrétne stav, v rámci ktorého môžu mäsové výrobky, ktoré sú výsledkom zabíjania zvierat podľa náboženských rituálov, jednoducho vstúpiť do všeobecného potravinového reťazca na účely konzumácie zákazníkmi, ktorí nepoznajú a neboli informovaní o spôsobe zabitia týchto zvierat, by nebol v súlade s účelom, ani znením článku 13 ZFEÚ.
64. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že rastúci počet členských štátov sa snaží rôznymi spôsobmi relativizovať alebo obmedziť rozsah výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009. To zahŕňa zákaz zabíjania zvierat bez predchádzajúceho omráčenia, alebo zákaz zabíjania zvierat buď bez predchádzajúceho (zvratného) omráčenia alebo omráčenia po prerezaní hrdla, najmä na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) uvedeného nariadenia.
65. Práve legitimita tejto praxe s ohľadom na ustanovenia nariadenia č. 1099/2009, najmä článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) tohto nariadenia, je jadrom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania a otázka, ktorou sa teraz budem zaoberať.
C. O článku 26 ods. 2 prvom pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009
66. Článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 a článok 26 ods. 2 tohto nariadenia umožňujú členským štátom zachovať alebo prijať vnútroštátne pravidlá na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat(28) počas ich usmrcovania, než sú pravidlá obsiahnuté v uvedenom nariadení. Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 totiž stanovuje, že členské štáty môžu prijať rozsiahlejšiu ochranu zvierat počas ich usmrcovania a omračovania(29) v súvislosti so zabíjaním zvierat v súlade s článkom 4 ods. 4 tohto nariadenia.
67. Domnievam sa, že samotné znenie článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 nezamýšľa, aby členské štáty odstránili alebo takmer(30) vylúčili rituálne zabíjanie zvierat. Vyplýva to zo znenia výnimky obsiahnutej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, ktorý má sám za cieľ chrániť slobodu náboženského vyznania. Všeobecné znenie článku 26 ods. 2 nemožno vykladať tak, aby zasahovalo do osobitných ustanovení článku 4 ods. 4.
68. Naopak v článku 26 ods. 2 prvom pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 sa táto výnimka ponecháva, zatiaľ čo v súlade so zásadou subsidiarity a s cieľom zohľadniť vnútroštátne osobitosti, pokiaľ ide o blaho zvierat, členské štáty môžu prijať dodatočné alebo prísnejšie vnútroštátne pravidlá nad rámec výslovnej povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, podľa ktorej sa zabíjanie zvierat, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby zabíjania podľa náboženských rituálov, uskutočňuje na bitúnku.
69. Tieto dodatočné pravidlá môžu napríklad zahŕňať požiadavku prítomnosti kvalifikovaného veterinárneho lekára počas rituálneho zabíjania zvierat (okrem požiadaviek týkajúcich sa pracovníka zodpovedného za dobré podmienky zvierat podľa článku 17 nariadenia č. 1099/2009) a že osoba zodpovedná za túto osobitnú formu porážky je náležite vyškolená, pravidlá týkajúce sa povahy, veľkosti a ostrosti použitého noža, ako aj požiadavky na druhý nôž v prípade poškodenia prvého noža počas porážky.
70. Prijatie prísnejších pravidiel členskými štátmi podľa článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 sa teda musí uskutočniť v rámci a v plnom rozsahu s ohľadom na povahu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia. To však neznamená, že členské štáty môžu využiť možnosť stanovenú v článku 26 ods. 2 nariadenia č. 1099/2009 spôsobom, ktorý by viedol k popretiu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, čo je výnimka, ktorá bola sama osebe koncipovaná tak, aby rešpektovala náboženské slobody prívržencov židovskej a moslimskej viery, pre ktorých bolo rituálne zabíjanie zvierat kľúčovým prvkom ich náboženských tradícií, praktík a v skutku aj identity.
71. Odôvodnenie 18 nariadenia č. 1099/2009 totiž uvádza, že možnosť členských štátov zachovať alebo prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá reflektuje vôľu normotvorcu Únie „ponechať každému členskému štátu určitú úroveň subsidiarity“ pri zachovaní výnimky z omračovania zvierat pred zabitím, ktorá je obsiahnutá v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009.(31)
72. Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 tak umožňuje prijatie prísnejších vnútroštátnych pravidiel s cieľom ochrany dobrých podmienok zvierat za predpokladu, že „jadro“ predmetnej náboženskej praktiky, teda rituálneho zabitia, nie je zasiahnuté. Neoprávňuje teda členské štáty zakázať zabíjanie zvierat podľa náboženských rituálov, ktoré je výslovne povolené článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009.(32)
73. Podľa môjho názoru by akýkoľvek iný výklad článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 okrem toho, že by bol v rozpore so samotným znením predmetného ustanovenia(33) a jasným zámerom normotvorcu Únie,(34) predstavoval obmedzenie slobody náboženského vyznania zaručenej článkom 10 ods. 1 Charty a vyžadoval by výslovné a podrobné odôvodnenie v súlade s testom založeným na troch kritériách a stanoveným v článku 52 ods. 1 Charty. V tejto súvislosti stačí uviesť, že takéto odôvodnenie sa v nariadení č. 1099/2009 nenachádza.
74. Vzhľadom na to, že odôvodnenia nariadenia č. 1099/2009 a samotný legislatívny jazyk článku 4 ods. 4 jasne naznačujú vôľu zachovať rituálne zabíjanie zvierat, dodatočná právomoc priznaná členským štátom na základe ustanovenia článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009(35), pokiaľ ide o zabíjanie zvierat v súlade s článkom 4 ods. 4, má za cieľ len umožniť im prijať dodatočné opatrenia, ktoré považujú za vhodné na podporu blaha dotknutých zvierat.
75. Opakovane uvádzam, že tieto dodatočné opatrenia sa nevzťahujú na zákaz rituálneho zabíjania zvierat bez predchádzajúceho omráčenia alebo omráčenia po prerezaní hrdla, pretože by to znamenalo popretie samotnej povahy oslobodenia stanoveného v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009. To by zasa ohrozilo podstatu náboženských záruk obsiahnutých v článku 10 ods. 1 Charty pre tých prívržencov judaizmu a islamu, pre ktorých, ako bolo vidno, tieto náboženské obrady majú hlboký osobný náboženský význam. Preto sa domnievam, že v súlade s článkom 26 ods. 2 prvým pododsekom písm. c) nariadenia č. 1099/2009 a v súlade s rozsudkom z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), môžu členské štáty napríklad stanoviť technické podmienky alebo špecifikácie,(36) ktorých cieľom je minimalizovať utrpenie zvierat v čase ich usmrtenia a podporiť ich blaho nad rámec požiadavky podľa článku 4 ods. 4, v zmysle ktorej sa zabitie zvierat podľa náboženských rituálov uskutoční na bitúnku.
76. Nepovažujem za užitočné špekulovať o tom, ktoré druhy opatrení by mohli členské štáty zákonne prijať na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009, alebo na inom právnom základe, pretože to zjavne prekračuje rámec tohto konania, a teda nebolo predmetom relevantnej diskusie v tomto kontexte.(37) Nie je úlohou Súdneho dvora poskytnúť k tejto veci poradné stanoviská. Stačí len konštatovať, že táto možnosť nezachádza tak ďaleko, aby zakazovala zabíjanie zvierat na náboženské účely bez omráčenia spôsobom, ktorý v tomto konaní predpokladá flámsky zákonodarca.
77. Môj predbežný záver je teda taký, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 v spojení s článkom 4 ods. 1 a 4 tohto nariadenia a vzhľadom na článok 10 Charty a článok 13 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom nie je umožnené prijať predpisy, ktoré na jednej strane stanovujú zákaz zabíjania zvierat bez omráčenia, ktorý platí aj pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu, a na druhej strane zavádza alternatívnu techniku omračovania pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu takým spôsobom, že omráčenie musí byť zvratné a nesmie spôsobiť smrť zvieraťa.
78. Preskúmanie položených otázok neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 s ohľadom na článok 10 ods. 1 Charty.
79. Tieto závery nie sú ovplyvnené skutočnosťou, že židovské a moslimské spoločenstvá môžu v zásade vždy dovážať kóšer mäso a mäso halal. Okrem toho, že spoliehanie sa na takýto dovoz by bolo trochu neisté, Súdny dvor bol napríklad na pojednávaní 8. júla 2020 informovaný, že niektoré členské štáty, ako napríklad Spolková republika Nemecko a Holandské kráľovstvo, uložili zákaz vývozu takýchto mäsových výrobkov, bolo by ťažko uspokojivé, keby tento prístup prijal každý členský štát. Nič to však nemení na tom, že jadro práva zaručeného článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 sa v každom členskom štáte uplatňuje bez výhrad a že právomoc prijať dodatočné pravidlá v súlade s článkom 26 ods. 2 prvým pododsekom písm. c) tohto nariadenia nemôže do tohto jadra zasahovať.
80. Toto konanie však svojím spôsobom upozorňuje na slabé stránky súčasného regulačného režimu. Ak sa má s požiadavkami článku 13 ZFEÚ zaobchádzať tak, že ukladajú členským štátom skutočné povinnosti (domnievam sa, že sa s nimi tak zaobchádzať musí), potom by normotvorca Únie mal prinajmenšom zabezpečiť, aby bolo pri produktoch pochádzajúcich zo zvierat jasne a jednoznačne pre všetkých spotrebiteľov uvedené, ak boli tieto produkty získané zo zvierat usmrtených bez predchádzajúceho omráčenia.
81. Takýto neutrálny a nediskriminačný prístup tým, že by poskytol dodatočné informácie všetkým spotrebiteľom prostredníctvom sledovateľnosti a označovania výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, by im totiž umožnil uskutočniť slobodný a informovaný výber, pokiaľ ide o spotrebu uvedených výrobkov.(38) Okrem toho by sa tým podporili dobré životné podmienky zvierat znížením ich utrpenia počas usmrcovania a súčasne by sa chránila sloboda náboženského vyznania.(39)
D. O článku 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009
82. Právomoc udelená členským štátom na prijatie dodatočných alebo prísnejších vnútroštátnych predpisov je tiež obmedzená článkom 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009. Toto ustanovenie uvádza, že tieto vnútroštátne predpisy nemôžu brániť voľnému pohybu výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré pochádzajú zo zvierat usmrtených v iných členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje užšia ochrana. Ako je uvedené v odôvodnení 57 nariadenia č. 1099/2009, je povolená rozsiahlejšia ochrana zvierat počas zabíjania pod podmienkou, že to neovplyvní fungovanie vnútorného trhu.
83. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že flámsky zákonodarca tvrdil, „že sporný dekrét nemá nijaký vplyv na možnosť veriacich získať mäso zo zvierat zabitých podľa náboženských rituálov, keďže žiadne ustanovenie dovoz takéhoto mäsa do flámskeho regiónu nezakazuje“.
84. Domnievam sa, že požiadavka stanovená v článku 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, podľa ktorej pravidlá prijaté členskými štátmi na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 nebránia fungovaniu vnútorného trhu, nič nemení na skutočnosti, že opatrenia prijaté členskými štátmi na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia musia byť prijaté v rámci a pri plnom rešpektovaní výnimky stanovenej v článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia. Skutočnosť, že živočíšne výrobky, ktoré sú v súlade s osobitnými spôsobmi zabitia podľa náboženských rituálov, možno získať z iného členského štátu, teda sama osebe nenapraví nedodržanie požiadaviek článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009.
85. Je pravda, že ESĽP vo veci Cha’are Shalom Ve Tsedek v. Francúzsko (ESĽP, 20. júna 2000, CE:ECHR:2000:0627JUD002741795) konštatoval, že sloboda prejavovať svoje náboženstvo by bola porušená len vtedy, ak by protiprávnosť rituálneho zabíjania znemožňovala chov mäsa pochádzajúceho zo zvierat zabitých v súlade s príslušnými náboženskými predpismi. Podľa ESĽP tak nedochádza k zásahu do slobody prejavu náboženstva, ak možno mäso zlučiteľné s náboženskými predpismi určitej osoby ľahko získať z iného štátu.(40)
86. Zatiaľ čo právo zaručené v článku 10 ods. 1 Charty zodpovedá právu zaručenému v článku 9 EDĽP, ktorého signatármi sú všetky členské štáty a v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty má rovnaký význam a pôsobnosť, je zrejmé, že normotvorca Únie tým, že prijal článok 4 ods. 4 a vyžaduje, aby článok 26 nariadenia č. 1099/2009 pôsobil v medziach prvého uvedeného ustanovenia, jeho cieľom bolo priznať väčšiu ochranu slobode náboženského vyznania, ako je tá, ktorú požaduje článok 9 EDĽP.
87. Podľa môjho názoru nemožno zabrániť tomu, aby sa zachovanie náboženských rituálov spočívajúcich v zabíjaní zvierat dostalo do konfliktu s modernými koncepciami dobrých životných podmienok zvierat. Výnimka stanovená v článku 4 ods. 4 však predstavuje politické rozhodnutie, ktoré bol normotvorca Únie určite oprávnený urobiť. Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemôže pripustiť, aby bola táto voľba potlačená konkrétnymi opatreniami jednotlivých členských štátov konajúcich v mene dobrých životných podmienok zvierat, čo by malo za následok zrušenie výnimky v prospech niektorých náboženských prívržencov. Žiadna z týchto skutočností však nespôsobuje nezlučiteľnosť článku 26 nariadenia č. 1099/2009 a najmä článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) tohto nariadenia s článkom 10 ods. 1 Charty.
VI. Návrh
88. Navrhujem, aby sa na prvú a druhú otázku položenú Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) odpovedalo takto:
Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia Rady č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania v spojení s článkom 4 ods. 1 a 4 tohto nariadenia a vzhľadom na článok 10 Charty základných práv Európskej únie a článok 13 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že členským štátom nie je umožnené prijať predpisy, ktoré na jednej strane stanovujú zákaz zabíjania zvierat bez omráčenia, ktorý platí aj pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu, a na druhej strane zavádza alternatívnu techniku omračovania pre zabíjanie vykonávané v rámci náboženského rituálu takým spôsobom, že omráčenie musí byť zvratné a nesmie spôsobiť smrť zvieraťa.
Preskúmanie položených otázok neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 s ohľadom na článok 10 ods. 1 Charty.