Vec C‑682/15

Berlioz Investment Fund SA

proti

Directeur de l’administration des contributions directes

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative (Luxembursko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2011/16/EÚ – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Článok 1 ods. 1 – Článok 5 – Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe – Odmietnutie odpovedať – Sankcia – Pojem ‚predvídateľná relevantnosť‘ požadovaných informácií – Kontrola dožiadaného orgánu – Súdne preskúmanie – Rozsah – Charta základných práv Európskej únie – Článok 51 – Vykonávanie práva Únie – Článok 47 – Právo na účinné súdne preskúmanie – Prístup súdu a tretej osoby k žiadosti o informácie zaslanej dožadujúcim orgánom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2017

1.        Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Vykonávanie práva Únie – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca peňažnú sankciu v prípade odmietnutia poskytnutia informácií podľa smernice 2011/16 – Zahrnutie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1; smernica Rady 2011/16, článok 18 a článok 22 ods. 1)

2.        Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Hranice – Rozhodnutie o uložení povinnosti s cieľom vyhovieť žiadosti na základe smernice 2011/16, ako aj opatrenie, ktoré sankcionuje nesplnenie takéhoto rozhodnutia – Zahrnutie – Podmienka – Preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu o uložení povinnosti

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Smernica 2011/16 – Výmena informácií na žiadosť – Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe – Vznik povinnosti dožiadaného členského štátu vyhovieť tejto žiadosti a zákonnosť rozhodnutia o uložení povinnosti adresovaného týmto členským štátom účastníkovi správneho konania – Podmienka – Predvídateľná relevantnosť požadovaných informácií – Miera voľnej úvahy, ktorú má dožadujúci orgán – Hranice

(Smernica Rady 2011/16, článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 17 ods. 1)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Smernica 2011/16 – Výmena informácií na žiadosť – Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe – Skúmanie platnosti uvedenej žiadosti dožiadaným orgánom – Povinnosti, ktoré má dožadujúci orgán – Poskytnutie primeraného odôvodnenia, pokiaľ ide o účel požadovaných informácií

(Smernica Rady 2011/16, článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 17 ods. 1)

5.        Aproximácia právnych predpisov – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Smernica 2011/16 – Výmena informácií na žiadosť – Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe – Skúmanie platnosti uvedenej žiadosti dožiadaným orgánom – Rozsah – Právo na účinnú súdnu ochranu – Súdne preskúmanie sankcie uloženej z dôvodu nesplnenia rozhodnutia o uložení povinnosti – Preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia o uložení povinnosti – Zahrnutie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Rady 2011/16, článok 1 ods. 1 a článok 5)

6.        Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Smernica 2011/16 –Administratívna spolupráca v oblasti daní – Súdne preskúmanie žiadosti o informácie adresovanej tretej osobe – Právo na prístup k uvedenej žiadosti súdu dožiadaného členského štátu – Neexistencia takéhoto práva na prístup účastníka správneho konania dotknutého uvedenou žiadosťou

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica 2011/16, článok 16 a článok 20 ods. 2)

1.      Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

Skutočnosť, že smernica 2011/16 výslovne nestanovuje uplatnenie sankčných opatrení, nebráni tomu, aby sa pripustilo, že tieto opatrenia patria do rámca vykonávania tejto smernice a v dôsledku toho do pôsobnosti práva Únie. Pojem „opatrenia zamerané na získavanie informácií“ v zmysle článku 18 uvedenej smernice a pojem „nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť plynulé fungovanie opatrení v oblasti administratívnej spolupráce“ v zmysle článku 22 ods. 1 tejto istej smernice sú totiž takej povahy, že zahŕňajú takéto opatrenia.

Za týchto podmienok nie je relevantné, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré slúži ako základ pre sankčné opatrenie, aké bolo uložené spoločnosti Berlioz, je uvedené v zákone, ktorý nebol prijatý na prebratie smernice 2011/16, keďže účelom uplatnenia tohto vnútroštátneho ustanovenia je zabezpečiť účel uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 28).

(pozri body 39, 40, 42, bod 1 výroku)

2.      Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, a že z uplatniteľnosti tohto práva vyplýva uplatniteľnosť základných práv zaručených Chartou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, body 19 až 21, ako aj z 26. septembra 2013, Texdata Software, C‑418/11, EU:C:2013:588, body 72 a 73).

Pokiaľ ide konkrétne o požiadavku práva zaručeného právom Únie v zmysle článku 47 Charty, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry predstavuje požiadavka ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej činnosti, či už právnickej alebo fyzickej osoby, všeobecnú zásadu práva Únie (rozsudky z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, EU:C:1989:337, bod 19, a z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00, EU:C:2002:603, bod 27, ako aj uznesenie zo 17. novembra 2005, Minoan Lines/Komisia, C‑121/04 P, neuverejnené, EU:C:2005:695, bod 30).

Pokiaľ ide o článok 47 druhý odsek Charty, tento odsek stanovuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Dodržanie tohto práva predpokladá, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nespĺňa podmienky nezávislosti a nestrannosti, podlieha následnému preskúmaniu súdnym orgánom, ktorý musí mať okrem iného právomoc skúmať všetky relevantné otázky.

V dôsledku toho, ako uviedol generálny advokát v bode 80 svojich návrhov, vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba proti peňažnej administratívnej sankcii uloženej účastníkovi správneho konania za nesplnenie rozhodnutia o uložení povinnosti, musí mať možnosť preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia, aby boli splnené požiadavky článku 47 Charty.

(pozri body 49, 51, 55, 56, 59, bod 2 výroku)

3.      Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

Cieľom pojmu predvídateľná relevantnosť, ako vyplýva z odôvodnenia 9 smernice 2011/16, je tak umožniť dožadujúcemu orgánu získať všetky informácie, ktoré považuje za odôvodnené pre svoje zisťovanie bez toho, aby sa mu však umožnilo zjavne prekročiť rámec tohto zisťovania alebo nadmerne zaťažiť dožiadaný orgán.

Tomuto orgánu, ktorý má na starosti zisťovanie na základe žiadosti o informácie, prináleží posúdiť podľa okolností veci samej predvídateľnú relevantnosť informácií vyžiadaných pre toto zisťovanie v závislosti od priebehu konania a v súlade s článkom 17 ods. 1 smernice 2011/16 od vyčerpania zvyčajných zdrojov informácií, ktoré mohol za daných okolností využiť.

Aj keď dožadujúci orgán v tejto súvislosti disponuje mierou voľnej úvahy, nemôže vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre predmetné zisťovanie.

(pozri body 68, 70, 71, 74, bod 3 výroku)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 78 – 80)

5.      Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, má vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

(pozri bod 89, bod 4 výroku)

6.      Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu má v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

(pozri bod 101, bod 5 výroku)