ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 22. mája 2007

Vec F‑97/06

Adelaida López Teruel

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Úradníci – Invalidita – Zamietnutie žiadosti o vytvorenie posudkovej komisie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. López Teruel navrhuje zrušiť rozhodnutie ÚHVT zo 6. októbra 2005, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o zvolanie posudkovej komisie v súlade s článkom 78 služobného poriadku

Rozhodnutie: Rozhodnutie zo 6. októbra 2005, ktorým ÚHVT zamietol žiadosť žalobkyne o zvolanie posudkovej komisie, sa zrušuje. ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Invalidita – Začatie konania o invalidite – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 4 a článok 78 prvý odsek; príloha VIII, článok 13)

2.      Úradníci – Invalidita – Začatie konania o invalidite – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 1 a článok 78 prvý odsek; príloha VIII, článok 13)

1.      Právo úradníka na podporu v invalidite zaručené ustanoveniami článku 78 prvého odseku služobného poriadku a článku 13 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku, ktoré možno priznať iba na základe konania o invalidite, zahŕňa implicitne, ale nevyhnutne právo úradníka na začatie uvedeného konania, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené už uvedenými ustanoveniami. Tieto ustanovenia nepriznávajú menovaciemu orgánu diskrečnú právomoc, ani mu a fortiori neponechávajú jednoduchú možnosť rozhodnúť, či začne konanie o invalidite, alebo nie, ale priznávajú mu viazanú právomoc v tom zmysle, že príslušný orgán je povinný začať konane o invalidite, pokiaľ zistí, že sú splnené podmienky stanovené týmito ustanoveniami. Pripustiť, že predloženie veci posudkovej komisii je v každom prípade jednoduchou možnosťou administratívy, by bolo v rozpore s článkom 78 služobného poriadku, pretože také podmienky pre predloženie veci uvedenej komisii by zbavili právo priznané úradníkovi jeho účinnosti. Menovací orgán teda môže odmietnuť začať konanie o invalidite iba v prípade, pokiaľ chýba jedna z vyžadovaných podmienok. Úradník, ktorý pre svoj stav invalidity nebol nútený ukončiť výkon svojich povinností či z dôvodu, že mu bol predtým priznaný starobný dôchodok, alebo ukončil svoju službu, nemá právo žiadať o začatie konania o invalidite.

Článok 59 ods. 4 služobného poriadku, podľa ktorého menovací orgán môže postúpiť posudkovej komisii prípad úradníka, ktorého nemocenská dovolenka presiahne celkom dvanásť mesiacov v období troch rokov, a predloženie veci posudkovej komisii je teda jednoduchá možnosť, nie je možné uplatniť na prípad, v ktorom o zasadnutie posudkovej komisie žiada administratívu úradník. Toto ustanovenia sa vzťahuje osobitne na prípad, v ktorom má administratíva iniciatívu začať konanie o invalidite. To je okrem toho dôvod, prečo oprávňuje menovací orgán na začatie konania o invalidite bez návrhu iba v prípade, keď neprítomnosť z dôvodu nemocenskej dovolenky celkovo presiahne určitú dobu: taká časová podmienka zaručuje úradníkovi, že bude mať k dispozícii primeranú lehotu na zotavenie a opätovné vykonávanie svojich povinností predtým, ako by mal byť poslaný do invalidného dôchodku. Z toho vyplýva, že menovací orgán nemôže odmietnuť začať konanie o invalidite na návrh dotknutej osoby z dôvodu, že jej nemocenská dovolenka celkovo nepresiahla požadovaných dvanásť mesiacov, a teda že nespĺňa podmienku lehoty stanovenú v článku 59 ods. 4 služobného poriadku, keďže táto podmienka lehoty nebráni návrhu podanému v zmysle článku 78 služobného poriadku.

(pozri body 48 – 53 a 56)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. mája 1984, Bähr/Komisia, 12/83, Zb. s. 2155, body 12 a 13; 13. januára 2005, Nardone/Komisia, C‑181/03 P, Zb. s. I‑199, bod 39

Súd prvého stupňa: 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, Zb. VS s. I‑A‑113, II‑497, bod 68; 21. októbra 2003, Birkhoff/Komisia, T‑302/01, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑1185, bod 38

Súd pre verejnú službu: 16. januára 2007, Gesner/ÚHVT, F‑119/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 33

2.      Ustanovenia článku 59 ods. 1 služobného poriadku týkajúce sa nemocenskej dovolenky a článku 78 prvého odseku o podpore v invalidite so zreteľom na ich odlišný účel upravujú nezávislé konania. Z jednoznačného znenia článku 13 prílohy VIII služobného poriadku, ktorý upravuje podľa článku 78 služobného poriadku podmienky, kedy má úradník nárok na invalidný dôchodok, vyplýva, že konanie o invalidite sa môže týkať iba úradníka, ktorý musí ukončiť plnenie svojich povinností, pretože ich nemôže ďalej vykonávať z dôvodu svojej invalidity. Z toho vyplýva, že úradník, ktorému vo výkone jeho povinností nebráni jeho zdravotný stav, zjavne nemá nárok na invalidný dôchodok.

To je dôvod, prečo bez ohľadu na nezávislosť konaní stanovených v článku 59 ods. 1 a článku 78 prvom odseku služobného poriadku môže administratíva vychádzať zo záverov rozhodcovského konania o schopnosti úradníka vykonávať svoje povinnosti pri zamietnutí jeho žiadosti o preskúmanie posudkovou komisiou, pokiaľ ochorenie, ktoré úradník chce uviesť pred posudkovou komisiou, je rovnaké ako to, ktoré preskúmal rozhodcovský lekár. Administratíva môže rovnako založiť svoje odmietnutie zvolať posudkovú komisiu na takom závere, pokiaľ žiadosť úradníka má zneužívajúci charakter, najmä pokiaľ chce iba spochybniť bez akýchkoľvek nových skutočností závery lekárskeho rozhodcovského vyšetrenia alebo predstierať bezdôvodne novú chorobu.

(pozri body 59 – 61)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júla 1975, Vellozzi/Komisia, 42/74 a 62/74, Zb. s. 871, body 25 až 27; Bähr/Komisia, už citovaný, bod 12; Nardone/Komisia, už citovaný, bod 39