Spojené veci T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02
Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Kartely – Rakúsky bankový trh – ‚Klub Lombard‘ – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Výpočet pokút“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Spoločenstva
(Články 229 ES a 230 štvrtý odsek ES)
2. Žaloba o neplatnosť – Žaloba podaná fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bol napadnutý akt určený – Prevod žaloby na tretiu osobu – Neprípustnosť
(Články 229 ES a 230 štvrtý odsek ES)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Návrh fyzickej alebo právnickej osoby na konštatovanie porušenia
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenia Rady č. 17, článok 3 ods. 1 a 2, a č. 2842/98, články 6 až 8)
4. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým možno pristupovať ako k jedinému porušeniu
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Predmet
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES)
9. Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Predmet
(Článok 81 ES)
10. Hospodárska súťaž – Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi
(Článok 81 ES)
11. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi
(Článok 81 ods. 1 ES)
12. Hospodárska súťaž – Kartely – Kartely považované za základné zložky jedinej protisúťažnej dohody
(Článok 81 ES)
13. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Úmyselné uskutočnenie
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
14. Hospodárska súťaž – Kartely – Oznámenie – Účinky
[Článok 81 ods. 1 a 3 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 5 písm. a)]
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže
(Charta základných práv, článok 49; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právny rámec
(Nariadenie Rady č. 17, články 3 a 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
21. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 1 A, 2 a 3)
23. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah
(Nariadenie Rady č. 17, článok 17)
24. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
25. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
26. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
27. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, prvá zarážka)
28. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, druhá zarážka)
29. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, tretia zarážka)
30. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti
31. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
32. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 1, 2, 4 a 5 a článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
33. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 2 a článok 5)
34. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 5; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
35. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 5; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D 2)
36. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zníženie odôvodnené vadami v správnom konaní – Podmienka
1. Súdne orgány Spoločenstva môžu vziať na vedomie zmenu mena účastníka konania a v žalobe o neplatnosť podanej osobou, ktorej bol akt určený, môže pokračovať jej univerzálny právny nástupca, najmä v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ak všetky práva a povinnosti zaniknutej spoločnosti prešli na nástupcu. V takejto situácii univerzálny právny nástupca celého podniku nevyhnutne nahrádza svojho predchodcu ako osoba, ktorej je napadnutý akt určený.
Na druhej strane súd Spoločenstva nemá právomoc vo veciach žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES, ba ani pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podľa článku 229 ES, pokiaľ ide o pokuty, aby zmenil rozhodnutie inštitúcie Spoločenstva tým, že nahradí osobu, ktorej je určené, inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak táto osoba naďalej existuje. Táto právomoc prináleží iba tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto ak príslušný orgán už rozhodol a tým potvrdil totožnosť osoby, ktorej má byť rozhodnutie určené, neprináleží Súdu prvého stupňa, aby túto osobu nahradil inou.
(pozri body 71, 72)
2. Žalobu podanú osobou, ktorej je akt určený, s cieľom domáhať sa svojich práv v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podľa článku 229 ES nemožno previesť na tretiu osobu, ktorej tento akt určený nie je. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola žaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokračovať. Takýto prevod by navyše vyvolal nesúlad medzi totožnosťou osoby, ktorej je akt určený, a totožnosťou osoby vystupujúcou v konaní ako osoba, ktorej je akt určený.
(pozri bod 73)
3. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 17 Komisia môže „na návrh alebo z vlastnej iniciatívy“ konštatovať porušenie článku 81 ES alebo článku 82 ES a príslušným podnikom alebo združeniam podnikov rozhodnutím nariadiť, aby takéto porušovanie ukončili, pričom takýto návrh môžu v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia č. 17 podať fyzické alebo právnické osoby, ktoré uplatňujú oprávnený záujem; z článkov 6 až 8 nariadenia č. 2842/98 o vypočutí strán v určitých konaniach podľa článkov 81 ES a 82 ES vyplýva, že osoby, ktoré predložili tento návrh, majú určité procesné práva, medzi ktoré patrí najmä právo dostať nedôverné znenie oznámenia o výhradách.
Takýto návrh možno platne podať, pokiaľ konanie o porušení bolo začaté z úradnej povinnosti. Nariadenia č. 17 a č. 2842/98 totiž na účely priznania postavenia navrhovateľa nevyžadujú, aby predmetný návrh bol pre Komisiu príčinou začatia konania o porušení a vyšetrovanie oznámeného porušenia sa ešte nezačalo. Inak by sa osobám s oprávneným záujmom na konštatovaní porušenia pravidiel hospodárskej súťaže zabránilo vo výkone procesných práv spojených s postavením navrhovateľa podľa článkov 6 až 8 nariadenia č. 2842/98 v priebehu konania.
V tejto súvislosti sa politická strana môže platne dovolávať svojho postavenia klienta bankových služieb a skutočnosti, že protisúťažnými postupmi bola poškodená vo svojich ekonomických záujmoch, na zdôvodnenie oprávneného záujmu na podaní návrhu, aby Komisia konštatovala, že uvedené postupy predstavujú porušenie článkov 81 ES a 82 ES.
Nič totiž nebráni tomu, aby konečný klient, ktorý kupuje tovary alebo služby, mohol vyhovieť pojmu oprávnený záujem v zmysle článku 3 nariadenia č. 17. Konečný klient, ktorý zdôvodní, že bol poškodený alebo by mohol byť poškodený vo svojich hospodárskych záujmoch z dôvodu predmetného obmedzenia hospodárskej súťaže, má oprávnený záujem v zmysle tohto ustanovenia na podanie návrhu alebo sťažnosti, aby Komisia konštatovala porušenie článkov 81 ES a 82 ES.
V tomto ohľade nie je dôležité, že uvedený konečný klient kupujúci sa najprv odvolával na všeobecný záujem, ktorý chcel chrániť ako opozičná politická strana, a až neskôr tvrdil, že bol oznámeným kartelom hospodársky poškodený ako konečný klient predmetných služieb. Uvedené prvé stanovisko ho totiž nemôže zbaviť možnosti neskôr uplatňovať na účely zdôvodnenia oprávneného záujmu v zmysle nariadenia č. 17 svoje postavenie klienta bánk, voči ktorým sa začalo konanie, ako aj ujmu majetkovej povahy, ktorú predmetnými dohodami údajne utrpel.
Priznanie postavenia navrhovateľa a poskytnutie oznámenia o výhradách zainteresovanému účastníkovi navyše nemôže byť podmienené tým, aby sa tak stalo pred akýmkoľvek ústnym vypočutím pred Komisiou. Nariadenia č. 17 a č. 2842/98 totiž nestanovujú špecifickú lehotu na to, aby tretia osoba navrhovateľ alebo sťažovateľ, ktorá preukázala oprávnený záujem, uplatnila svoje právo na zaslanie oznámenia o výhradách a na vypočutie v rámci konania o porušení. Články 7 a 8 nariadenia č. 2842/98 sa napríklad obmedzujú na ustanovenie, že Komisia uvedenému navrhovateľovi alebo sťažovateľovi predloží výhrady a stanoví lehotu, v ktorej môže písomne vyjadriť svoje stanovisko, pričom tieto tretie osoby môžu byť vypočuté aj ústne, ak o to požiadajú. Z toho vyplýva, že právo navrhovateľa alebo sťažovateľa na predloženie výhrad a byť vypočutý v správnom konaní o zistení porušenia článkov 81 ES a 82 ES možno vykonať, pokiaľ konanie prebieha.
(pozri body 95 – 98, 100, 101)
4. Porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Tento výklad nemožno spochybniť z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky tejto skupiny aktov alebo tohto pretrvávajúceho správania by taktiež mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená pripísať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok.
Ako jediný ucelený kartel tak možno kvalifikovať systém okrúhlych stolov vytvorený bankami na to, aby v pravidelných intervaloch zosúlaďovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovateľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže na trhu bankových produktov a služieb v členskom štáte, pokiaľ sa jeden z nich ako inštancia nadradená všetkým ostatným zaoberá otázkami prislúchajúcimi početným osobitným okrúhlym stolom, prijíma zásadné rozhodnutia, vykonáva funkciu arbitra medzi rôznymi skupinami v prípade problémov s disciplínou týkajúcou sa dodržiavania dohôd a existuje úzka previazanosť okrúhlych stolov a ich rozhodovacích procesov, keďže okrúhle stoly niekedy organizujú spoločné zasadnutia, právomoci okrúhlych stolov sa prekrývajú a rôzne okrúhle stoly sa navzájom informujú o svojich aktivitách.
(pozri body 111, 114, 117 – 120, 126)
5. V rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže neumožňuje okolnosť, že voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako sankcionovaný subjekt, Komisia nekonštatovala žiadne porušenie, v nijakom prípade vylúčiť porušenie zistené voči sankcionovanému subjektu, ak bolo správne preukázané.
(pozri bod 138)
6. V prípade veľmi komplexnej siete dohôd má Komisia širokú diskrečnú právomoc na určenie toho, ktoré z rôznych postupov zosúlaďovania považuje za osobitne významné, pričom táto voľba môže byť predmetom iba obmedzeného súdneho preskúmania.
(pozri bod 144)
7. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musí na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umožniť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že by mohla mať priamy alebo nepriamy, aktuálny alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohla poškodiť dosiahnutie cieľa jednotného trhu medzi štátmi. Vplyv na obchod v rámci Spoločenstva je preto vo všeobecnosti výsledkom spojenia viacerých činiteľov, ktoré by jednotlivo neboli nevyhnutne určujúce.
V tomto smere nie je dôležité, či je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej súťaže je totiž spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi vtedy, ak je spôsobilé odkloniť obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali. Preto na prijatie záveru o spôsobilosti kartelu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi sa nemôžu zohľadniť iba účinky rozdelenia trhu.
Samotná spôsobilosť kartelu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postačuje okrem iného na to, aby spadal do pôsobnosti článku 81 ES a nebolo potrebné preukázať skutočný dosah na obchod. Skutočnosť, že ide o dodatočné posúdenie porušenia, ktoré sa stalo v minulosti, nemôže zmeniť toto kritérium, keďže aj v tomto prípade postačuje potenciálny vplyv kartelu na obchod.
Je však potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzištátny obchod bol citeľný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný.
(pozri body 163, 164, 166, 167)
8. Vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podľa toho, či ide o uplatňovanie článku 81 ES alebo článku 82 ES. Pri uplatňovaní článku 81 ES totiž treba vymedziť relevantný trh na určenie, či predmetná dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a či majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. To je dôvod, pre ktorý pri uplatňovaní článku 81 ods. 1 ES nemôžu mať výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislú dimenziu vo vzťahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a dosahu na hospodársku súťaž. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neopodstatnené, pokiaľ Komisia správne prijala záver, že predmetná dohoda skresľovala hospodársku súťaž a mohla citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
(pozri bod 172)
9. V oblasti hospodárskej súťaže patria do trhu, ktorý sa má zohľadniť, všetky výrobky, ktoré sú na základe svojich vlastností osobitne spôsobilé na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné za iné výrobky.
Preto, ak rozdielne bankové produkty a služby, upravené dohodami medzi bankami, nie sú navzájom zameniteľné, avšak väčšina klientov všeobecných bánk požaduje balík bankových služieb, ako sú vklady, úvery a platobné operácie, a hospodárska súťaž medzi týmito bankami sa môže týkať všetkých týchto služieb, bolo by úzke vymedzenie relevantného trhu v tomto sektore umelé. Navyše oddelené skúmanie by neumožnilo plne pochopiť vplyvy dohôd, ktoré sa síce týkajú rozdielnych produktov, služieb a klientov (jednotlivcov alebo podnikov), ale patria do toho istého sektora. Vplyv na obchod medzi členskými štátmi totiž môže byť nepriamy a trh, na ktorom sa môže prejaviť, nie je nevyhnutne totožný s trhom výrobkov alebo služieb, ktorých ceny sú určené kartelom. Pritom určenie cien širokej škály bankových služieb ponúkaných jednotlivcom a podnikom môže ako celok mať dosahy na iné trhy.
V dôsledku toho Komisia nie je v podobnom prípade povinná oddelene preskúmať trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, ktorých sa týkali uvedené dohody, na účely posúdenia vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.
(pozri body 173 – 175)
10. Skutočnosť, že určité ustanovenia dohody nemajú za cieľ alebo následok obmedzenie hospodárskej súťaže, nebráni jej ucelenému preskúmaniu. Ešte viac je to tak v prípade, ak niektoré dohody v rámci jediného kartelu môžu byť predmetom výnimky.
Z toho vyplýva, že Komisia vo svojom skúmaní systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby zosúlaďovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovateľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže na trhu bankových produktov a služieb v členskom štáte, môže zohľadniť potenciálny vplyv všetkých okrúhlych stolov na určenie toho, či kartel ako celok môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Naopak, v tomto smere nie je podstatné vedieť, či každý okrúhly stôl môže jednotlivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Rovnako z toho vyplýva, že nie je potrebné preukázať, že ten alebo onen okrúhly stôl je jednotlivo spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, aby sa mohlo konštatovať, že kartel ako celok mal túto možnosť. Preto spôsobilosť okrúhlych stolov ovplyvniť medzištátny obchod nepredpokladá, že predmetom toho alebo oného zosúlaďovacieho postupu boli cezhraničné plnenia.
(pozri body 176 – 178, 195, 196, 208)
11. Kartel s pôsobnosťou na celom území jedného členského štátu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútroštátnej úrovni, čím bráni vzájomnej hospodárskej preniknuteľnosti trhov sledovanej Zmluvou.
Z toho vyplýva, že existuje aspoň silná domnienka, že postup obmedzujúci hospodársku súťaž uplatňovaný na celom území jedného členského štátu môže prispieť k rozdeleniu trhov a ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Túto domnienku je možné vyvrátiť iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych súvislostí preukáže opak.
V tomto smere, pokiaľ ide o bankový sektor, môžu existovať dohody pokrývajúce celé územie jedného členského štátu, ktoré nemajú citeľný vplyv na obchod medzi členskými štátmi.
To však nie je prípad komplexného porušenia, ktoré pozostáva zo zosúladených postupov v rámci okrúhleho stola zahŕňajúcich nielen takmer všetky úverové inštitúcie v predmetnom členskom štáte, ale aj veľmi širokú škálu bankových produktov a služieb, najmä vklady a úvery, a preto schopných zmeniť podmienky hospodárskej súťaže v tomto členskom štáte ako celku.
V takom prípade neumožňuje skutočnosť, že členovia kartelu neprijali opatrenia na vylúčenie zahraničných konkurentov z trhu, vyvodiť záver, že nešlo o cezhraničný vplyv.
Také porušenie mohlo prispieť k zachovaniu prekážok vstupu na trhy tým, že umožnilo zachovať štruktúru bankového trhu predmetného členského štátu, ktorého neefektívnosť navyše uznal aj samotný jeden z jeho účastníkov, ako aj zodpovedajúce zvyky spotrebiteľov.
(pozri body 180 – 185)
12. Na preukázanie účasti podniku na jedinej dohode musí Komisia dokázať, že tento podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným cieľom, ktoré sledovali všetci účastníci, a že mal vedomosť o podstatných úkonoch, ktoré ostatné podniky plánovali alebo vykonali pri sledovaní týchto cieľov, alebo ich mohol primerane predvídať a bol pripravený podstúpiť riziko, ktoré predstavovali.
Je to tak v prípade, keď v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúlaďovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovateľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže na trhu bankových produktov a služieb v členskom štáte, sa jedna z nich zúčastňovala na najdôležitejších okrúhlych stoloch týkajúcich sa úverových a vkladových podmienok a tieto okrúhle stoly mali osobitne úzke väzby na najvyššiu zložku tohto systému, takže uvedená banka nemohla nevedieť, že okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastňovala, boli súčasťou väčšieho celku dohôd a že jej účasť na zosúlaďovaní aktívnych a pasívnych podmienok bola súčasťou sledovania cieľov kartelu ako celku.
V tomto ohľade nie je dôležité, že predmetná banka nebola prítomná na niektorých okrúhlych stoloch. Skutočnosť, že určitý podnik sa nezúčastnil na všetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo že hral malú rolu v tých častiach, na ktorých sa zúčastnil, nie je relevantná na preukázanie porušenia z jeho strany. Zobrať tieto skutočnosti do úvahy je namieste iba pri posudzovaní závažnosti porušenia, prípadne pri určení výšky pokuty.
Rovnako nie je dôležité, že predmetná banka detailne nepoznala zosúladenia dosiahnuté pri mnohých okrúhlych stoloch, na ktorých sa nezúčastnila, alebo že nemala vedomosť o existencii určitých okrúhlych stolov.
(pozri body 189 – 193)
13. Na to, aby sa porušenie pravidiel hospodárskej súťaže mohlo považovať za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porušenia týchto pravidiel. Postačuje, že nemohol nevedieť, že cieľom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.
V tomto smere nie je rozhodujúce, či predmetný podnik poznal výklad kritéria cezhraničnosti, ktorý zastáva Komisia alebo vyplýva z judikatúry, je však dôležité, či vedel o okolnostiach, z ktorých konkrétne vyplývala spôsobilosť kartelu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, alebo aspoň o nich nemohol nevedieť.
Je to tak v prípade, keď v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúlaďovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovateľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže na trhu bankových produktov a služieb v členskom štáte, uvedené banky z dôvodu svojej účasti na hlavných okrúhlych stoloch vedeli, že sieť pokrývala celé územie členského štátu a veľmi široký okruh dôležitých bankových produktov, najmä úvery a vklady, a teda poznali podstatné skutočnosti, z ktorých vyplýva ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi.
V tomto ohľade nie je podstatné vedieť, v akom rozsahu si boli uvedené banky vedomé nezlučiteľnosti svojho správania s článkom 81 ES. Rovnako ani skutočnosť, že podľa vnútroštátneho práva určité kartely neboli zakázané ipso iure, ale mohol ich na návrh zakázať príslušný súd, nemá nijaký dosah na úmyselný charakter porušenia článku 81 ES. Nakoniec verejnosť stretnutí a účasť vnútroštátnych orgánov na nich nemajú vplyv ani na úmysel smerujúci k obmedzeniu hospodárskej súťaže, ani na vedomosť o okolnostiach, z ktorých vyplýva spôsobilosť kartelu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
(pozri body 205 – 207, 209)
14. Oznámenie nie je iba formalitou uloženou podnikom, ale podstatnou podmienkou nevyhnutnou na získanie určitých výhod. Podľa článku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 17 nie je možné uložiť žiadnu pokutu za činnosti uskutočnené po oznámení za predpokladu, že spadajú pod aktivity opísané v oznámení. Táto výhoda poskytnutá podnikom, ktoré oznámili dohodu alebo zosúladený postup, predstavuje náprotivok rizika, ktoré podnik podstúpil tým, že sám oznámil dohodu alebo zosúladený postup. Tento podnik totiž riskuje nielen zistenie, že dohoda alebo postup porušujú článok 81 ods. 1 ES a nie je možné na ne uplatniť odsek 3, ale aj sankciu vo forme pokuty za činnosti pred oznámením. Podnik, ktorý nechcel podstúpiť toto riziko, sa nemôže voči pokute uloženej za neoznámené porušenie dovolávať hypotetickej možnosti, že oznámenie mohlo viesť k priznaniu výnimky.
(pozri bod 213)
15. Keďže usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO a osobitne nová metóda stanovenia pokút, ktorú obsahujú, boli primerane predvídateľné pre podnik v čase pred ich prijatím, keď sa dopustil porušenia, nemôže spochybniť použitú metódu výpočtu pokuty z dôvodu, že Komisia tým, že uplatnila uvedené usmernenia, a tým, že neskôr opätovne sprísnila svoju prax, porušila zásadu zákazu retroaktivity zakotvenú v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 49 Charty základných práv Európskej únie.
(pozri body 217, 218)
16. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO predstavujú nástroj určený na spresnenie kritérií – pri dodržiavaní právnych predpisov vyššej právnej sily –, ktoré Komisia mieni uplatniť pri výkone svojej diskrečnej právomoci v oblasti určenia výšky pokút, ktorú jej priznáva článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17.
Tým, že Komisia v usmerneniach oznámila metódu, ktorú plánovala uplatniť na výpočet pokút udelených na základe článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, nevybočila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekročila diskrečnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom.
Aj keď také pravidlá, ktoré majú mať vonkajšie účinky, nemôžu byť kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v každej situácii dodržiavať, vyjadrujú však orientačné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by boli zlučiteľné so zásadou rovnosti zaobchádzania.
Predmetná inštitúcia sa prijatím takých pravidiel postupu a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od nich odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery.
Aj keď uvedené usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia sankcionujúceho podnik, ktorý porušil pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva, keďže toto rozhodnutie sa zakladá na článku 3 a článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, predsa len vo všeobecnej a v abstraktnej rovine stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút uložených týmto rozhodnutím, a preto zaisťujú právnu istotu podnikov.
Sebaobmedzenie diskrečnej právomoci Komisie vyplývajúce z prijatia usmernení však nie je nezlučiteľné so zachovaním širokej miery vecnej voľnej úvahy Komisie. Uvedené usmernenia totiž obsahujú rozličné flexibilné prvky umožňujúce Komisii vykonávať svoju diskrečnú právomoc v súlade s ustanoveniami článku 15 nariadenia č. 17, ako ho vykladá Súdny dvor.
Podobne ako usmernenia, oznámenie o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov vytvorilo legitímne očakávania podnikov, takže Komisia je povinná konať v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce zo strany podnikov v rámci určenia výšky pokuty.
Súdu prvého stupňa preto prislúcha, aby v rámci preskúmania legality napadnutého rozhodnutia overil, či Komisia uplatnila svoju diskrečnú právomoc podľa metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci, a v rozsahu, v akom by zistil, že Komisia sa od nej odchýlila, overiť, či táto odchýlka je právne dôvodná a či je právne dostatočne odôvodnená.
Voľná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, však neobmedzujú súd Spoločenstva pri výkone jeho neobmedzenej právomoci.
(pozri body 219 – 227)
17. Skutočnosť, že Komisia v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO spresnila svoj prístup k hodnoteniu závažnosti porušenia, nevylučuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od všetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutočností, ktoré v nich nie sú výslovne uvedené.
Pri stanovení výšky pokút je totiž namieste zobrať do úvahy dĺžku trvania a všetky faktory, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závažnosti porušení. Závažnosť porušení sa musí stanoviť v závislosti od veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziať do úvahy.
V tomto smere najmä posudzovanie povahy porušenia umožňuje zohľadniť rôzne relevantné faktory, ktorých vyčerpávajúce vymenovanie v uvedených usmerneniach by nebolo možné a medzi ktoré patrí potenciálny dopad (ktorý sa odlišuje od skutočného a merateľného dopadu) porušenia na trh.
(pozri body 237 – 239)
18. Tri aspekty, ktoré podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO treba pri hodnoteniach závažnosti porušenia brať do úvahy, teda ich povaha, skutočný dopad na trh, tam, kde je ho možné merať, a veľkosť relevantného geografického trhu, nemajú rovnakú váhu v rámci celkového skúmania. Povaha porušenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porušenia ako „veľmi závažného“. V tomto smere z opisu veľmi závažných porušení v uvedených usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného k určeniu cien môžu byť iba na základe ich povahy kvalifikované ako „veľmi závažné“ bez toho, aby bolo potrebné tieto správania charakterizovať podľa ich osobitného dopadu alebo geografického rozsahu. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že aj keď opis závažných porušení výslovne uvádza dopad na trh a účinky na veľké oblasti jednotného trhu, opis veľmi závažných porušení naopak neuvádza požiadavku skutočného dopadu na trh ani účinkov na osobitnú geografickú oblasť.
Tri kritériá síce vzájomne od seba závisia v tom zmysle, že zvýšený stupeň závažnosti z hľadiska jedného alebo druhého môže nahradiť menšiu závažnosť porušenia podľa iných aspektov, avšak rozsah geografického trhu predstavuje iba jedno z troch relevantných kritérií na celkové posúdenie závažnosti porušenia, a medzi týmito vzájomne závislými kritériami nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, že ako „veľmi závažné“ by mohli byť kvalifikované iba porušenia týkajúce sa väčšiny členských štátov. Ani Zmluva, ani nariadenie č. 17, ani usmernenia, ani judikatúra totiž neumožňujú prijať záver, že tak môžu byť kvalifikované iba geograficky veľmi rozsiahle obmedzenia. Preto kvalifikácia porušenia za veľmi závažné v zmysle uvedených usmernení nemôže byť vyhradená iba pre porušenia, na ktorých sa zúčastňujú takmer všetky podniky na európskom trhu.
(pozri body 240, 241, 311, 313, 381)
19. Horizontálne cenové kartely patria medzi „veľmi závažné“ porušenia v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, a to aj keď chýbajú ďalšie obmedzenia hospodárskej súťaže, napríklad rozdelenie trhov.
„Veľmi závažnú“ povahu takých porušení zvýrazňuje, pokiaľ k nim došlo v sektore, akým je bankový sektor, ktorý je dôležitý pre ekonomiku ako celok, a pokiaľ predmetné dohody majú veľký rozsah, pokrývajú širokú škálu dôležitých produktov a zahŕňajú veľkú väčšinu hospodárskych subjektov na relevantnom trhu vrátane najvýznamnejších podnikov. Závažnosť porušenia vyplývajúca z jeho povahy totiž závisí najmä od nebezpečenstva, ktoré predstavuje pre neskreslenú hospodársku súťaž. V tomto smere má rozhodujúcu úlohu rozsah cenového kartelu, pokiaľ ide tak o dotknuté výrobky, ako aj o členské podniky, a horizontálny cenový kartel veľkého rozsahu týkajúci sa takého dôležitého hospodárskeho odvetvia nemožno normálne kvalifikovať inak než veľmi závažné porušenie bez ohľadu na jeho kontext.
Posúdenie vlastnej závažnosti porušenia nemôže ovplyvniť absencia tajného charakteru kartelu, skutočnosť, že kartel bol vytvorený a zachovaný s pomocou dotknutého členského štátu, zohľadnenie úvah týkajúcich sa odstrašujúcej povahy sankcie, skutočnosť, že porušenie pozostáva zo zosúladeného postupu, schválenie alebo tolerancia porušujúceho správania zo strany orgánov verejnej moci, skutočnosť, že sa rozoberali aj iné otázky, ktoré boli z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálne, ani to, že dotknutý členský štát pristúpil k Európskej únii len krátko pred časom skutkového stavu.
(pozri body 249, 250, 252, 254 – 257, 260, 262, 263)
20. Komisia sa má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porušenia na trh odvolávať na hospodársku súťaž, ktorá by normálne existovala, ak by nedošlo k porušeniu.
Čo sa týka cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia vyvodí záver, že porušenie malo účinky, zo skutočnosti, že členovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, že ich oznámili klientom, dali svojim zamestnancom pokyn používať ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatňovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja. Na záver o dopade na trh totiž postačuje, aby dohodnuté ceny slúžili ako základ pre určenie cien jednotlivých transakcií, a tak obmedzovali rokovací priestor klientov.
Naopak, od Komisie nemožno vyžadovať, aby v prípade, že existencia kartelu je preukázaná, systematicky dokazovala, že dohody skutočne umožnili dotknutým podnikom dosahovať vyššiu úroveň transakčných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu.
Na posúdenie závažnosti porušenia je totiž rozhodujúce vedieť, či členovia kartelu urobili všetko, čo bolo v ich možnostiach, aby dosiahli konkrétny účinok svojich úmyslov. To, čo sa stalo potom na úrovni skutočne dosiahnutých cien, môže byť ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly členov kartelu. Členovia kartelu si nemôžu prisvojiť vonkajšie faktory, ktoré skrížili ich plány, a urobiť z nich skutočnosti odôvodňujúce zníženie pokuty.
(pozri body 284 – 287)
21. Za porušenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba. Kým existuje právnická osoba, ktorá riadila podnik v čase porušenia, zodpovednosť za protiprávne správanie podniku pripadá tejto právnickej osobe, aj keď hmotné a personálne zložky, ktoré prispeli k porušeniu, prešli po období, keď došlo k porušeniu, na tretie osoby.
Naopak, ak medzi obdobím, keď došlo k porušeniu, a obdobím, keď za toto porušenie predmetný podnik musí niesť dôsledky, osoba zodpovedná za prevádzkovanie tohto podniku prestala právne existovať, treba predovšetkým určiť všetky hmotné a personálne zložky, ktoré prispeli k porušeniu, aby potom bola určená osoba, ktorá sa stala zodpovednou za prevádzku tohto celku, aby nedošlo k tomu, že pre zánik osoby zodpovednej za prevádzku podniku v čase, keď došlo k porušeniu, by podnik za toto porušenie nezodpovedal.
Ak predmetný podnik prestane existovať z dôvodu, že bol prevzatý nadobúdateľom, preberá tento nadobúdateľ jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti z dôvodu porušenia práva Spoločenstva. V takom prípade môže byť zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdateľovi.
Táto zodpovednosť nadobúdateľa pretrváva aj v prípade, keď zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik pred nadobudnutím, môže byť pripísaná jeho bývalej materskej spoločnosti.
Taká možnosť totiž sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcionovaná dcérska spoločnosť. Podnik – t. j. hospodárska jednotka zahŕňajúca personálne, hmotné a nehmotné zložky – je riadený orgánmi upravenými v jeho právnom štatúte a akékoľvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môže byť adresované štatutárnym orgánom podniku, aj keď finančné dôsledky napokon znášajú jeho vlastníci. Toto pravidlo by bolo porušené, keby sa v súvislosti s porušením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie požadovalo, aby vždy preverovala, kto je vlastníkom s rozhodujúcim vplyvom na vedenie podniku, s cieľom umožniť jej sankcionovať iba tohto vlastníka. Keďže možnosť sankcionovať materskú spoločnosť za konanie dcérskej spoločnosti teda nemá vplyv na legalitu rozhodnutia určeného len dcérskej spoločnosti, ktorá sa zúčastnila na porušení, Komisia má možnosť voľby sankcionovať buď dcérsku spoločnosť, ktorá sa zúčastnila na porušení, alebo materskú spoločnosť, ktorá ju počas tohto obdobia ovládala.
Túto voľbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spoločnosti. Ak v takomto prípade Komisia môže pripísať konanie dcérskej spoločnosti bývalej materskej spoločnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spoločnosti za zvyšok, nie je povinná tak urobiť a môže zvoliť sankcionovanie len dcérskej spoločnosti za jej vlastné konanie.
(pozri body 324 – 326, 329, 331, 332, 372)
22. Na účely zaradenia podnikov do kategórií v súlade s bodom 1 A šiestym odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO je opodstatnené zohľadniť objektívne alebo štrukturálne vlastnosti podnikov, ako aj situáciu na dotknutom trhu.
K týmto objektívnym skutočnostiam patria nielen veľkosť a sila podniku na trhu, ako sa premietajú do jeho vlastného trhového podielu či obratu, ale aj vzťahy, ktoré udržuje s inými podnikmi, pokiaľ sú schopné ovplyvniť štruktúru trhu. Efektívna kapacita podniku spôsobiť značnú škodu a skutočný dopad porušenia, ktorého sa dopustil, musia byť totiž posúdené so zreteľom na hospodársku realitu. Je teda legitímne, aby Komisia so zreteľom na usmernenia také vzťahy zohľadnila na účely určenia efektívnej ekonomickej kapacity členov kartelu spôsobiť ujmu a špecifickej váhy ich porušenia.
V tejto súvislosti nemôže byť štruktúra trhu ovplyvnená len vtedy, keď vzťahy medzi podnikmi zverujú jednému z nich riadiacu právomoc alebo úplnú kontrolu súťažného správania iných subjektov, ako je to v prípade hospodárskych jednotiek. Sila podniku na trhu môže tiež presahovať jeho vlastný trhový podiel, ak udržuje stále vzťahy s inými podnikmi, v rámci ktorých je schopný neformálne vykonávať faktický vplyv na ich konanie. Tak je to aj vtedy, keď výsledkom existujúcich vzťahov medzi podnikmi je obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže medzi nimi. Skutočnosť, že uvedené vzťahy nemajú takú povahu, aby odôvodnili konštatovanie, podľa ktorého sú dotknuté podniky súčasťou rovnakého hospodárskeho subjektu, neznamená, že Komisia nemôže na ne prihliadať a musí posúdiť situáciu na trhu, akoby tieto vzťahy neexistovali.
Naopak, konkrétne konanie rôznych členov kartelu alebo stupeň ich osobného zavinenia nie je ako taký určujúci na účely rozdelenia do kategórií. Konanie podniku iste môže byť indíciou o povahe vzťahov, ktoré podnik udržuje s inými podnikmi. Existencia špecifického konania, akým je organizovanie výmeny informácií s inými podnikmi, alebo výslovné zaujatie stanoviska počas stretnutí kartelu, ktorých cieľom je hájiť ich záujmy alebo ich zaväzovať, aby dodržiavali protisúťažné dohody, však nie je nevyhnutná ani sama osebe postačujúca na odôvodnenie zohľadnenia trhového podielu posledných uvedených podnikov pri posúdení sily prvého uvedeného podniku na trhu. Pri neexistencii stálych vzťahov s podnikmi, s ktorými sú informácie vymieňané alebo ktorých záujmy sú zastupované, totiž takéto konania nie sú na účely zaradenia do kategórií určujúce, avšak môžu byť prípadne zohľadnené pri posudzovaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa bodov 2 a 3 usmernení.
Z toho v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúlaďovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovateľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže na trhu bankových produktov a služieb v členskom štáte, vyplýva, že ak vzťahy existujúce medzi vrcholovými inštitúciami a decentralizovanými bankami ich zoskupení poskytli vrcholovým inštitúciám oveľa väčšiu hospodársku silu, než aká vyplýva z ich trhových podielov ako komerčných bánk, ktorá zodpovedá trhovému podielu celého príslušného zoskupenia, správne posúdenie efektívnej kapacity vrcholových inštitúcií spôsobiť značnú škodu a správne posúdenie špecifickej váhy ich protiprávneho konania si vyžaduje zohľadnenie nielen ich vlastných trhových podielov ako obchodných bánk, ale takisto trhových podielov decentralizovaných bánk, a teda odôvodňuje pripísanie trhových podielov decentralizovaných sektorov centrálnym inštitúciám.
(pozri body 359 – 362, 377, 404, 407, 409)
23. Ak Komisia výslovne uvedie vo svojom oznámení o výhradách, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty a označila hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a dĺžku trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, splní svoju povinnosť rešpektovať právo uvedených podnikov na obhajobu. Naopak, pokiaľ Komisia uviedla skutkové a právne okolnosti, na ktorých založí svoj výpočet výšky pokút, nie je povinná spresniť spôsob, akým použije každú z týchto okolností na určenie výšky pokuty, a to tým skôr, že podniky majú dodatočnú záruku, pokiaľ ide o určenie výšky pokút, keďže Súd prvého stupňa má neobmedzenú právomoc a môže okrem iného zrušiť alebo znížiť pokutu podľa článku 17 nariadenia č. 17.
(pozri bod 369)
24. Prístup Komisie pri stanovení výšky pokuty, ktorý pozostáva z rozdelenia členov kartelu do niekoľkých kategórií s paušalizovaním východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, nemôže byť v zásade považovaný za protiprávny, aj keď neberie do úvahy rozdiely vo veľkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie. Komisia totiž nie je v prípade uloženia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porušenia, povinná zabezpečiť, že konečná výška pokút bude zohľadňovať všetky rozdiely medzi dotknutými podnikmi z hľadiska ich veľkosti.
Bez ohľadu na to musí také rozdelenie do kategórií dodržovať zásadu rovnosti zaobchádzania a určenie prahových hodnôt pre každú z takto identifikovaných kategórií musí byť koherentné a objektívne odôvodnené.
(pozri body 422, 423)
25. Článok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia č. 17 uvádza, že pri stanovení výšky pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a jednak jeho trvanie. Z toho vyplýva, že vplyv trvania porušenia na základnú čiastku pokuty musí byť vo všeobecnosti významný. To bráni tomu, aby s výnimkou osobitných okolností bolo stanovené čisto symbolické zvýšenie východiskovej sumy z dôvodu dĺžky trvania porušenia. Aj keď dohoda, ktorá má protisúťažný cieľ, nebola vykonávaná, treba brať do úvahy dĺžku trvania, počas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzatvorenia a dátumom ukončenia jej platnosti.
Preto zvýšenie zodpovedajúce 10 % východiskovej sumy za rok nemôže byť vyhradené pre výnimočné prípady. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiž stanovujú takúto hranicu len pre dlhodobé porušenia, zatiaľ čo pre strednodobé porušenia (vo všeobecnosti od jedného do piatich rokov) bola stanovená jediná najvyššia hranica 50 % východiskovej sumy, čo nevylučuje, že môže byť prekročená sadzba zvýšenia 10 % za rok.
Navyše zvýšenie pokuty v závislosti od dĺžky trvania nie je obmedzené v prípade, keď existuje priamy vzťah medzi dĺžkou trvania a väčšou škodou, ktorá bola spôsobená cieľom Spoločenstva sledovaným pravidlami hospodárskej súťaže.
(pozri body 465 – 467)
26. Komisia musí pri stanovení výšky pokút postupovať v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa však neuvádza, že Komisia musí vždy samostatne brať do úvahy každú z poľahčujúcich okolností vymenovaných v ich bode 3 a nie je povinná automaticky priznať dodatočné zníženie z tohto dôvodu, pričom primeraná povaha prípadného zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností musí byť posúdená z celkového hľadiska pri zohľadnení všetkých relevantných okolností.
Prijatie uvedených usmernení totiž nezbavilo relevantnosti judikatúru, podľa ktorej Komisia disponuje voľnou úvahou a tá jej umožňuje zohľadniť alebo nezohľadniť niektoré skutočnosti pri stanovovaní výšky pokút, ktoré zamýšľa uložiť, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré môžu byť brané do úvahy, si teda Komisia ponechala určitú mieru voľnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného zníženia výšky pokút z dôvodu poľahčujúcich okolností.
(pozri body 472, 473)
27. Podľa bodu 3 prvej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môže „výlučne pasívna úloha“ podniku pri porušení pravidiel alebo „úloha ‚nasledovania [svojho] vodcu‘“, pokiaľ je preukázaná, predstavovať poľahčujúcu okolnosť.
V tejto súvislosti zo skutočností, ktoré môžu odhaliť pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zohľadniť značne sporadickejšiu účasť na stretnutiach v porovnaní s bežnými členmi kartelu.
Len čo sa však podnik zúčastnil na jednom alebo viacerých stretnutiach s protisúťažným cieľom, aj keď na nich nezohrával aktívnu úlohu, musí byť považovaný za účastníka kartelu, pokiaľ nepreukáže, že sa otvorene dištancoval od protiprávneho zosúladeného konania. Svojou účasťou na stretnutiach sa totiž podnik v zásade pripája alebo prinajmenšom vyvoláva u ostatných účastníkov presvedčenie, že sa pripája, k obsahu protisúťažných dohôd, ktoré sú na nich uzatvorené.
Na posúdenie pasívnej úlohy podniku alebo jeho úlohy nasledovania vodcu nie je v tomto ohľade relevantné, či mal z dohôd prospech. Na jednej strane nasledovateľ môže mať prospech aj z účinkov kartelu. Na druhej strane skutočnosť, že nemá prospech z porušenia, nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť bez rizika, že uložená pokuta stratí svoju odstrašujúcu povahu.
(pozri body 481, 482, 486, 489)
28. Podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môže „nerealizovanie porušujúcich dohovorov alebo praktík v praxi“ predstavovať poľahčujúcu okolnosť. Skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na zosúladenom konaní s jeho konkurentmi je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na čom sa so svojimi konkurentmi dohodol, však nepredstavuje nevyhnutne aspekt, ktorý sa musí zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť pri stanovovaní výšky pokuty, ktorá sa má uložiť.
Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutočňuje na trhu viac‑menej nezávislú politiku, sa totiž jednoducho môže snažiť využiť kartel vo svoj prospech a podniku, ktorý sa nedištancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúčastnil, zostáva v zásade plná zodpovednosť za jeho účasť na karteli. Komisia je preto povinná uznať existenciu poľahčujúcej okolnosti z dôvodu neuskutočňovania kartelu len vtedy, keď podnik, ktorý sa dovoláva tejto okolnosti, môže preukázať, že sa uskutočňovaniu tohto kartelu bránil tak jednoznačne a dôrazne, že tým bolo narušené samotné fungovanie kartelu, a že nevytváral zdanie, že pristúpil k dohode, a nepodnecoval tak iné podniky do uskutočňovania predmetného kartelu. Pre podniky by bolo skutočne príliš jednoduché minimalizovať riziko, že budú musieť zaplatiť značnú pokutu, keby mohli mať výhody z protiprávneho kartelu a potom sa mohli domáhať zníženia pokuty z dôvodu, že pri uskutočňovaní porušenia zohrávali len obmedzenú úlohu, hoci ich konanie podnietilo ostatné podniky, aby vo väčšej miere konali spôsobom narušujúcim hospodársku súťaž.
(pozri body 490, 491)
29. Podľa bodu 3 tretej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO patrí medzi poľahčujúce okolnosti „ukončenie porušovania, [len čo] zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, keď realizuje [šetrenia])“. Zníženie pokuty z dôvodu ukončenia porušovania, len čo Komisia zasiahne, však nemôže byť automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej voľnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlášť primerané v situácii, keď protisúťažná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, keď je povaha tohto konania zreteľne protisúťažná, pokiaľ to je preukázané.
Aj keď totiž Komisia v minulosti považovala dobrovoľné ukončenie porušovania za poľahčujúcu okolnosť, na základe svojich usmernení môže brať do úvahy skutočnosť, že zjavné veľmi závažné porušenia sú stále relatívne časté, hoci ich protiprávnosť bola preukázaná od začiatkov politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva, a teda môže zastávať názor, že je opodstatnené upustiť od tejto veľkorysej praxe a už nekompenzovať ukončenie takého porušovania znížením pokuty.
Za týchto podmienok môže primeraná povaha zníženia pokuty z dôvodu ukončenia porušovania závisieť od toho, či predmetné podniky mohli odôvodnene pochybovať o protiprávnej povahe svojho konania, a odkaz na všeobecne verejne známe porušovanie predstavovať dostatočné odôvodnenie voľby Komisie neuplatniť zníženie pokuty z takého dôvodu.
(pozri body 497 – 499)
30. V kontexte rozšírenia Európskej únie nestačí prípadná prípustnosť protisúťažných dohôd vo vnútroštátnom práve sama osebe na odôvodnenú pochybnosť, pokiaľ ide o protiprávnu povahu konania podnikov, ktoré sa na ňom zúčastnili, z hľadiska práva Spoločenstva. To platí tým skôr, pokiaľ predmetné podniky disponujú značnými prostriedkami. Je úlohou takých podnikov, aby sa pripravili na právne dôsledky pristúpenia členského štátu, kde sú usadené, k Európskej únii a najmä sa informovali včas o obsahu pravidiel práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (alebo i práva Európskeho hospodárskeho priestoru), ktoré sa na nich budú uplatňovať, ako aj o tom, čo nového prinesú vo vzťahu k vnútroštátnemu právu.
Ak aj totiž nie je vylúčené, že za určitých okolností vnútroštátny právny rámec alebo konanie vnútroštátnych orgánov môžu predstavovať poľahčujúce okolnosti, schválenie alebo tolerovanie porušenia zo strany vnútroštátnych orgánov nemôže byť z tohto dôvodu zohľadnené, pokiaľ predmetné podniky majú k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie.
(pozri body 504, 505)
31. Keď Komisia sankcionuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, nie je povinná považovať za poľahčujúcu okolnosť zlý finančný stav predmetného odvetvia a to, že Komisia brala v predchádzajúcich veciach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako poľahčujúcu okolnosť, ešte neznamená, že nevyhnutne musí pokračovať v dodržiavaní tejto praxe. Vo všeobecnosti totiž kartely vznikajú v čase, keď odvetvie zakúša ťažkosti.
(pozri bod 510)
32. V oblasti hospodárskej súťaže neodôvodňuje spolupráca pri šetrení, ktorá nepresiahne rámec povinností podniku podľa článku 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17, zníženie pokuty. Naopak, také zníženie je odôvodnené, keď podnik poskytol informácie, ktoré výrazne presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môže požadovať na základe článku 11 nariadenia č. 17.
Na odôvodnenie zníženia výšky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku uľahčiť úlohu Komisie pozostávajúcu zo zisťovania a sankcionovania porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva a svedčiť o skutočnom duchu spolupráce.
Na jednej strane teda Súdu prvého stupňa prislúcha preskúmať, či Komisia prehliadla mieru, v ktorej spolupráca predmetných podnikov prekročila to, čo bolo požadované v súlade s článkom 11 nariadenia č. 17. V tejto súvislosti vykonáva úplné preskúmanie týkajúce sa najmä hraníc povinnosti odpovedať na žiadosti o informácie, ktoré vyplývajú z práva podnikov na obhajobu.
Na druhej strane je úlohou Súdu prvého stupňa overiť, či Komisia v súvislosti s oznámením o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov správne posúdila užitočnosť spolupráce na účely preukázania porušenia. V medziach vytýčených uvedeným oznámením Komisia disponuje voľnou úvahou pri hodnotení, či informácie alebo dokumenty dobrovoľne poskytnuté podnikmi jej uľahčili úlohu a či je opodstatnené priznať podniku zníženie na základe tohto oznámenia. Toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania.
Pri výkone svojej voľnej úvahy však Komisia nemôže ignorovať zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza odlišným spôsobom alebo ak sa s odlišnými situáciami zaobchádza rovnako, pokiaľ nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené. Táto zásada bráni tomu, aby Komisia zaobchádzala odlišne so spoluprácou podnikov, ktorých sa týka to isté rozhodnutie.
Naopak, samotná skutočnosť, že Komisia priznala vo svojej skoršej rozhodovacej praxi určité zníženie za určité správanie, neznamená, že je povinná priznať rovnaké pomerné zníženie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskoršieho správneho konania.
V prípade, keď žiadosť o informácie na základe článku 11 ods. 1 a 2 nariadenia č. 17 smeruje k získaniu informácií, ktorých poskytnutie Komisia môže požadovať rozhodnutím na základe odseku 5 tohto článku, môže byť ako dobrovoľná kvalifikovaná len rýchlosť odpovede dotknutého podniku. Komisii prislúcha posúdiť, či jej táto rýchlosť uľahčila prácu takým spôsobom, aby odôvodnila zníženie pokuty, a oznámenie o spolupráci jej nestanovuje povinnosť pokutu z tohto dôvodu systematicky znižovať.
Okrem toho, aj keď uznanie existencie kartelu môže uľahčiť prácu Komisie pri šetrení viac než obyčajné uznanie vecnej správnosti skutkových zistení, takže Komisia môže priznať odlišné zaobchádzanie podnikom, ktoré pripustili skutkové okolnosti, v porovnaní s podnikmi, ktoré pripustili aj existenciu kartelu, Komisia však nie je povinná také rozlíšenie uskutočniť. Prislúcha jej totiž v každom jednotlivom prípade posúdiť, či také priznanie skutočne uľahčilo jej prácu. Nie je to tak v prípade výslovného priznania protisúťažného cieľa stretnutí smerujúcich k zosúladeniu sa o cenách alebo o iných parametroch hospodárskej súťaže, keď taký cieľ vyplýva z ich samotného predmetu.
(pozri body 529 – 534, 536, 559)
33. V rámci konania v oblasti hospodárskej súťaže Komisia nemôže žiadosťou o informácie podľa článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17 uložiť podniku povinnosť poskytnúť odpovede, ktorými by tento podnik musel priznať, že sa dopustil porušenia, ktorého existenciu má preukázať Komisia. Na zachovanie potrebného účinku článku 11 ods. 2 a 5 nariadenia č. 17 je však oprávnená ukladať podnikom povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie o skutočnostiach, ktoré im môžu byť známe, a v prípade potreby jej oznámiť súvisiace dokumenty, ktoré majú v držbe, aj keď môžu slúžiť na preukázanie existencie protisúťažného správania. Komisia tak môže uložiť podnikom povinnosť odpovedať na výlučne faktické otázky a žiadať predloženie už existujúcich dokumentov.
Naopak, žiadosti vyzývajúce dotknutý podnik, aby opísal predmet a priebeh stretnutí, na ktorých sa zúčastnil, ako aj výsledky alebo závery týchto stretnutí v prípade, keď existuje podozrenie, že predmet uvedených stretnutí môže obmedziť hospodársku súťaž, sú nezlučiteľné s právom na obhajobu, keďže ho môžu donútiť priznať svoju účasť na porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.
Z toho vyplýva, že keď Komisia disponuje po šetreniach početnými indíciami, pokiaľ ide o existenciu siete dohôd organizovanej do veľkého počtu okrúhlych stolov týkajúcich sa všetkých bankových produktov na posudzovanom trhu, môže prostredníctvom žiadostí o informácie na základe článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17 od predmetných bánk legitímne požadovať uvedenie dátumov stretnutí uvedených okrúhlych stolov a ich účastníkov, či už ide o okrúhle stoly, pre ktoré Komisia po uvedených šetreniach disponovala presnými informáciami, ako sú ich označenie a dátumy niektorých stretnutí, alebo o všetky ostatné okrúhle stoly.
(pozri body 539 – 541, 543)
34. Skutočnosť, že podnik poskytne Komisii dokumenty, ktorých predloženie mala právo vyžadovať na základe článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17, nemôže byť kvalifikovaná ako dobrovoľná spolupráca v zmysle oznámenia o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov.
(pozri bod 544)
35. Aj keď jej v rámci konania v oblasti hospodárskej súťaže dotknuté podniky dobrovoľne poskytli informácie presahujúce to, o čo ich požiadala žiadosťou o informácie na základe článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17, Komisia neprekročí mieru voľnej úvahy, ktorú má v súlade s bodom D 2 prvou zarážkou oznámenia o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov pri posúdení, či spolupráca „prispieva k preukázaniu existencie porušenia“, tým, že podmieni zohľadnenie tejto spolupráce existenciou pridanej hodnoty vyplývajúcej buď z oznámenia „nových skutkových okolností“, alebo z vysvetlení umožňujúcich lepšie pochopenie veci. Ani oznámenie o spolupráci, ani judikatúra v danej oblasti totiž Komisii neukladajú povinnosť znížiť pokutu z dôvodu praktickej alebo logistickej podpory jej šetrenia.
(pozri body 552, 553)
36. V oblasti hospodárskej súťaže síce niektoré procesné vady počas správneho konania niekedy môžu odôvodniť zníženie pokuty, aj keď nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ale takéto zníženie môžu odôvodniť iba procesné vady, ktoré môžu vážne poškodiť záujmy účastníka konania, ktorý sa ich dovoláva. Tak to môže byť najmä v prípade, keď ide o vady, ktoré predstavujú porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach.
(pozri body 568, 569)