Language of document : ECLI:EU:F:2012:172

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 5. decembra 2012

Vec F‑29/11

BA

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/147/09 – Vytvorenie rezervného zoznamu na prijatie administrátorov s rumunským občianstvom – Dôkladná znalosť úradného jazyka Rumunska – Maďarská jazyková menšina v Rumunsku – Nepripustenie na ústnu skúšku – Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie – Rozsah“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BA navrhuje zrušiť rozhodnutie riaditeľa Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 10. decembra 2010, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť, a rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/147/09 o jej nepripustení na ústnu skúšku výberového konania

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. BA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o nepripustení na skúšky výberového konania – Možnosť odvolať sa na nezrovnalosť oznámenia o výberovom konaní

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Jazyky účasti na skúškach – Rovnosť zaobchádzania – Rozsah – Vytvorenie rezervného zoznamu na prijatie administrátorov s občianstvom nového členského štátu – Požiadavka dôkladnej znalosti štátneho jazyka tohto štátu – Prípustnosť

(Nariadenia Rady č. 1 a 1760/2006)

1.      Vzhľadom na osobitnú povahu výberového konania, ktoré je komplexným administratívnym postupom skladajúcim sa zo sledu veľmi úzko súvisiacich rozhodnutí, pri podaní žaloby smerujúcej proti neskoršiemu individuálnemu rozhodnutiu, akým je rozhodnutie o nepripustení na skúšky, sa žalobca môže odvolávať na nezrovnalosti, ku ktorým došlo v priebehu výberového konania, vrátane tých, ktorých pôvod možno nájsť v samotnom texte oznámenia o výberovom konaní. V takom konaní totiž nemožno od žalobcu vyžadovať, aby podal toľko žalôb, koľko takéto konanie obsahuje aktov, ktoré mu môžu spôsobiť ujmu.

Aj oznámenie o výberovom konaní výnimočne môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, lebo tým, že stanovuje podmienky vylučujúce prihlášku žalobcu, predstavuje rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku.

(pozri body 39, 40 a 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, body 17 a 19

Súd pre verejnú službu: 14. apríla 2011, Clarke a i./ÚHVT, F‑82/08, bod 79

2.      O porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uplatniteľnej v práve verejnej služby Únie ide vtedy, ak je na dve kategórie osôb v službách Únie, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatnené odlišné zaobchádzanie a ak takéto odlišné zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Neplatí to vtedy, keď administratíva na základe nariadenia č. 1760/2006, ktorým sa v súvislosti s pristúpením Bulharska a Rumunska k Európskej únii zavádzajú osobitné dočasné opatrenia na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev, zorganizuje výberové konanie otvorené iba pre rumunských štátnych príslušníkov, v ktorom sa od týchto uchádzačov v záujme služby vyžaduje dôkladná znalosť ich štátneho jazyka, teda rumunčiny, ktorá je jediným úradným jazykom Rumunska v zmysle nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve.

Aj keby totiž vykonanie skúšky v rumunčine mohlo znevýhodniť rumunského štátneho príslušníka s maďarským materinským jazykom, skutočnosť, že bola stanovená skúška v rumunčine, je potrebné považovať za legitímnu, pretože je odôvodnená vyššími požiadavkami vyplývajúcimi z pristúpenia Rumunska k Európskej únii. Dotknuté požiadavky sú založené na objektívnych a primeraných kritériách a rozdiel v zaobchádzaní, teda v organizácii „výberového konania ‚rozšírenia‘“, ktorý je obmedzený na prechodné obdobie nasledujúce po pristúpení tohto štátu, sa zdá primeraný sledovanému cieľu.

Administratívne služby Únie, akým je Európsky úrad pre výber pracovníkov, ktoré majú na základe nariadenia o výnimke, akým je nariadenie č. 1760/2006, zorganizovať výberové konania vyhradené štátnym príslušníkom Rumunska ako štátu, ktorý práve pristúpil k Únii, nemôžu bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania použiť iný jazyk, než je jediný úradný jazyk tohto štátu, pokiaľ ide o priebeh niektorých písomných výberových skúšok, ktorých cieľom je overiť práve dôkladnú znalosť tohto jazyka. Inak by to bolo v prípade, ak by tento členský štát, pokiaľ ide o jeho účasť na činnostiach inštitúcií Únie, na základe článku 1 nariadenia č. 1 formálne uznal menšinový jazyk existujúci na jeho území, ktorý by bez toho, aby bol úradným jazykom tohto štátu, však bol úradným jazykom Únie.

Okrem toho stanovenie požiadavky „dôkladnej znalosti rumunčiny“ ako hlavného jazyka výberového konania vyhradeného rumunským štátnym príslušníkom nie je ani svojvoľné, ani zjavne odporujúce záujmu služby. Administratíva totiž môže legitímne určiť jazyk alebo jazyky, ktorých dôkladná alebo uspokojivá znalosť sa vyžaduje, ak si to vyžadujú potreby služby alebo potreby pracovného miesta.

(pozri body 75, 79, 81 – 84 a 86)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, bod 23

Súd prvého stupňa: 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada, T‑376/03, bod 26

Súd pre verejnú službu: 25. februára 2010, Pleijte/Komisia, F‑91/08, body 36 a 57; 29. júna 2011, Angioi/Komisia, F‑7/07, bod 90 a tam citovaná judikatúra