Žaloba podaná 11. januára 2010 - Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada

(vec T-18/10)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Inuit Tapiriit Kanatami (Ottawa, Kanada), Nattivak Hunters & Trappers Association (Qikiqtarjuaq, Kanada) Pangnirtung Hunters' and Trappers' Organisation (Pangnirtung, Kanada), Jaypootie Moesesie (Qikiqtarjuaq, Kanada), Allen Kooneeliusie (Qikiqtarjuaq, Kanada), Toomasie Newkingnak (Qikiqtarjuaq, Kanada), David Kuptana (Ulukhaktok, Kanada), Karliin Aariak (Iqaluit, Kanada), Efstathios Andreas Agathos (Atény, Grécko), Canadian Seal Marketing Group (Quebec, Kanada), Ta Ma Su Seal Products (Cap-aux-Meules, Kanada), Fur Institute of Canada (Ottawa, Kanada), NuTan Furs, Inc (Catalina, Kanada), Inuit Circumpolar Conference Greenland (ICC) (Nuuk, Kanada), Johannes Egede (Nuuk, Kanada), Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK) (Nuuk, Kanada) (v zastúpení: J. Bouckaert, M. van der Woude a H. Viaene, advokáti)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

vyhlásiť žalobu za prípustnú,

zrušiť nariadenie č. 1007/2009 podľa článku 263 ZFEÚ,

zaviazať žalovaných na náhradu trov konania žalobcov,

zaviazať žalovaných na náhradu ich vlastných trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobcovia, inuitskí lovci a traperi tuleňov, jednotlivci vykonávajúci iné činnosti súvisiace s výrobkami z tuleňov, organizácie zastupujúce záujmy Inuitov, ako aj ďalší jednotlivci a organizácie, ktoré pôsobia pri spracúvaní výrobkov z tuleňov, domáhajú zrušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov¹, ktoré upravuje obmedzenia pre uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh Európskej únie.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Po prvé žalobcovia tvrdia, že Európsky parlament a Rada sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď použili článok 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ) ako právny základ pre prijatie napadnutého nariadenia. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora potvrdzuje, že opatrenia uvedené v článku 95 ES musia skutočne smerovať k zlepšeniu podmienok pre vytváranie a fungovanie vnútorného trhu a že samotná skutočnosť, že majú vplyv na jeho vytváranie, nestačí na použitie článku 95 ES. Podľa názoru žalobcov napadnuté nariadenie nesmeruje k zlepšeniu, aké vyžaduje judikatúra Európskeho súdneho dvora, ale naopak prakticky vylúči akúkoľvek možnosť vnútorného trhu v rámci tuleních výrobkov upravených nariadením.

Po druhé žalobcovia tvrdia, že žalovaní sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď porušili zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 ZEÚ a ďalej rozpracované v Protokole o uplatnení zásad subsidiarity a proporcionality. Tvrdia, že žalovaní nepreukázali, prečo je zásah na úrovni Európskej únie potrebný. Poukazujú na to, že zatiaľ len dva členské štáty zaviedli zákaz výrobkov z tuleňov. Okrem toho tvrdia, že aj keby opatrenie na úrovni Európskej únie spĺňalo požiadavku subsidiarity, na dosiahnutie vymedzených cieľov nariadenia by stačili aj menej intrusívne opatrenia. Žalobcovia namietajú voči skutočnosti, že žalovaní zvolili takmer úplný zákaz výrobkov z tuleňov namiesto prijatia menej reštriktívnych alternatív, napríklad požiadaviek na označovanie.

Po tretie žalobcovia tvrdia, že napadnuté nariadenie neprimerane obmedzuje ich existenčné podmienky, pretože degraduje ich hospodárske činnosti na tradičné metódy lovu a obstarávania obživy. Uvádzajú, že napriek tomu, že nariadenie priamo zasahuje do ich každodenného života, Rada ani Parlament ich nikdy nevypočuli. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že žalovaní neporovnali záujmy inuitskej komunity žijúcej v arktických podmienkach s morálnym presvedčením niektorých občanov Únie, a preto porušili článok 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a článok 8 EDĽP v spojení s článkami 9 a 10 EDĽP a výkladom v judikatúre Súdneho dvora, ako aj ich základné právo byť vypočutí.

____________

¹ - Ú. v. EÚ L 286, s. 36.