Vec T‑347/21
(uverejnenie výňatkov)
Hypo Vorarlberg Bank AG
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 24. januára 2024
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o príspevkoch ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Právo byť vypočutý – Zásada právnej istoty – Právo na účinnú súdnu ochranu – Námietka protiprávnosti – Časové obmedzenie účinkov rozsudku“
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Jasné a presné uvedenie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Podobné požiadavky vo vzťahu k výhradám uvedeným na podporu žalobného dôvodu – Nepresné uvedenie žalobného dôvodu – Neprípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]
(pozri body 27 – 36)
2. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Právna úprava Únie – Požiadavky jasnosti a presnosti – Obmedzenia
(pozri body 68 – 71)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Zásada kontradiktórnosti – Výnimky – Všeobecná zásada ochrany obchodného tajomstva – Vyváženosť – Prípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7 a 9 a príloha I; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 114 – 128)
4. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Právomoc zverená Komisii prijímať delegované akty – Právomoc zmeniť legislatívny akt – Odlišnosť od právomoci doplniť takýto akt
(Článok 290 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 134 – 136)
5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Poskytnutie vysvetlenia zo strany autora týkajúceho sa dôvodov aktu počas konania pred súdom Únie – Podmienky – Neexistencia rozporov a povinnosť súladu vysvetlení s uvedenými dôvodmi
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 148, 149, 187, 188)
6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Neexistencia potreby zahrnúť do tohto rozhodnutia všetky informácie potrebné na overenie správnosti výpočtu príspevkov – Vyváženie povinnosti odôvodnenia so všeobecnou zásadou ochrany obchodného tajomstva dotknutých inštitúcií – Zákonnosť ustanovení delegovaného nariadenia 2015/63 týkajúcich sa metódy výpočtu príspevkov ex ante do SRF – Zásada dodržiavania obchodného tajomstva – Povinnosť SRB zverejniť a zaslať dotknutým inštitúciám v kolektívnej a anonymizovanej forme informácie týkajúce sa inštitúcií na účely výpočtu príspevku ex ante
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7 a 9 a príloha I; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 150 – 159)
7. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Povinnosť SRB oznámiť príslušným inštitúciám metódu výpočtu týchto príspevkov a metódu určenia výšky ročnej cieľovej úrovne
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; nariadenie Rady 2015/81, článok 4; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7a 9 a príloha I; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 190 – 192)
8. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Odôvodnenie založené výlučne na iných právnych aktoch, ako sú priebežné rozhodnutia, ktoré spresňujú a dopĺňajú niektoré aspekty určenia uvedených príspevkov – Neuverejnenie alebo neoznámenie týchto iných aktov inštitúciám – Protiprávnosť
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 203, 208)
9. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo byť vypočutý – Rozsah – Online formulár, v ktorom sa dotknuté úverové inštitúcie vyzývajú, aby sa vyjadrili k výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Prípustnosť – Porušenie práva byť vypočutý – Neexistencia
[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a)]
(pozri body 292, 293, 299, 305, 306)
Zhrnutie
Všeobecný súd po tom, čo mu bola doručená žaloba o neplatnosť, ktorej vyhovel, zamietol námietky protiprávnosti voči nariadeniu č. 806/2014(1), smernici 2014/59(2) a delegovanému nariadeniu 2015/63(3), poskytol dôležité objasnenia týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) pri určení ročnej cieľovej úrovne.
Hypo Vorarlberg Bank AG (ďalej len „žalobkyňa“) je úverová inštitúcia so sídlom v Rakúsku.
Dňa 14. apríla 2021 prijala SRB rozhodnutie, v ktorom stanovila(4) príspevky ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „SRF“) úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností, vrátane žalobkyne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)(5).
Posúdenie Všeobecným súdom
Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s určením ročnej cieľovej úrovne, Všeobecný súd predovšetkým pripomenul, že v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou musia na konci úvodného obdobia ôsmich rokov od 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“) finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá zodpovedá aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov. Ďalej počas úvodného obdobia musia byť príspevky ex ante rozložené čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň. Okrem toho príspevky, ktoré majú každoročne uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nemajú presiahnuť 12,5 % konečnej cieľovej úrovne. Navyše, pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území zúčastnených členských štátov. Napokon SRB vypočíta príspevok ex ante pre každú inštitúciu na základe ročnej cieľovej úrovne, ktorá sa stanoví podľa konečnej cieľovej úrovne a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení 2015/63.
V prejednávanej veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň príspevku na príspevkové obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura. V uvedenom rozhodnutí v podstate vysvetlila, že ročná cieľová úroveň musela byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja obchodnej situácie a analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvu procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF (ďalej len „koeficient“), a tento koeficient uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň. Následne opísala postup pri určení koeficientu. Vzhľadom na tieto úvahy SRB stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi.
V tejto súvislosti, ak je SRB povinná vysvetliť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia metódu určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metódy. V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.
Na pojednávaní SRB uviedla, že ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2021 vypočítala v štyroch etapách, pričom dve posledné zahŕňali odpočítanie finančných prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne s cieľom vypočítať sumu, ktorú zostávalo vybrať do konca úvodného obdobia a túto sumu vydelila tromi.
Všeobecný súd však poznamenal, že posledné dve fázy tohto výpočtu neboli zohľadnené v matematickom vzorci uvedenom v napadnutom rozhodnutí ako základe pre určenie výšky ročnej cieľovej úrovne.
Tento záver navyše nebolo možné spochybniť ani tvrdením SRB, že v máji 2021 zverejnila informačný list, ktorý obsahoval rozpätie uvádzajúce potenciálne konečné cieľové úrovne a na svojich internetových stránkach aj výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF. Bez ohľadu na otázku, či žalobkyňa skutočne poznala tieto sumy, neboli tieto sumy takej povahy, aby jej umožnili rozpoznať, že SRB skutočne použila posledné dve fázy výpočtu, keďže ich nespomínal ani matematický vzorec.
Podobné nezrovnalosti sa týkali aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že zohrával kľúčovú úlohu v tomto matematickom vzorci. Z vysvetlení, ktoré poskytla SRB na pojednávaní, vyplývalo, že tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu použitím štyroch etapách skutočne použitej metódy. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia nevyplýval.
Okrem toho rozpätie, do ktorého podľa informačného listu spadala výška odhadovanej konečnej cieľovej úrovne, nebolo v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v napadnutom rozhodnutí. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely stanovenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 % – čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia – a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni 75 miliárd eur, ktorá predstavovala najvyššiu hodnotu prvého rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existoval nesúlad. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.
Všeobecný súd konštatoval, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metóda skutočne použitá SRB, ako ju opísala na pojednávaní, nezodpovedala metóde opísanej v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne. Napadnuté rozhodnutie bolo teda postihnuté vadami odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
Vzhľadom na dôvody protiprávnosti napadnutého rozhodnutia Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo žalobkyne.
Za okolností prejednávanej veci však rozhodol, že účinky uvedeného rozhodnutia, v rozsahu v akom sa týka žalobkyne, zostávajú zachované dovtedy, kým v priemernej lehote, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, nadobudne platnosť nové rozhodnutie SRB, ktorým sa stanoví príspevok žalobkyne ex ante do SRF na príspevkové obdobie 2021.