ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

z 2. júna 2016

Vec F‑41/10 RENV

Moises Bermejo Garde

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)

„Verejná služba – Vrátenie veci Súdu pre verejnú službu po zrušení – Článok 12a služobného poriadku – Úradník, ktorý sa stal obeťou obťažovania – Článok 22a služobného poriadku – Úradník, ktorý je oznamovateľom – Žiadosť o pomoc – Zamietnutie – Právo na ochranu – Podmienky – Zamietnutie – Dôsledky – Žiadosť o náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Moises Bermejo Garde v podstate navrhol zrušenie rozhodnutí, ktorými predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) na jednej strane zamietol žiadosť o pomoc podanú kvôli utrpenému psychickému obťažovaniu a odmietol predložiť vec Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a na druhej strane ukončil výkon jeho predchádzajúcej funkcie a nariadil jeho preradenie, ako aj zaviazanie EHSV, aby mu nahradil škodu

Rozhodnutie:      Rozhodnutia predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. marca 2010 o ukončení výkonu predchádzajúcej funkcie, ktorú pán Moises Bermejo Garde vykonával ako vedúci útvaru právnej služby a z 13. apríla 2010 o jeho preradení, sa zrušujú. Európsky hospodársky a sociálny výbor je povinný zaplatiť pánovi Moises Bermejo Gardovi sumu 25 000 eur. Európsky hospodársky a sociálny výbor znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Bermejo Garde vo veciach F‑41/10, T‑530/12 P a F‑41/10 RENV.

Abstrakt

1.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Oznámenie skutočností v rámci článku 12a a v rámci článku 22a služobného poriadku – Podmienky – Dobrá viera úradníka – Faktory, ktoré treba zohľadniť – Dodržanie podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach – Dodržanie iných služobných povinností

(Služobný poriadok úradníkov, články 11, 12a a 22a)

2.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktorého cieľom je diskreditácia dotknutej osoby alebo zhoršenie jej pracovných podmienok – Požiadavka úmyselného správania – Obťažujúca osoba, ktorá konala pod nátlakom člena inštitúcie – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 22a)

3.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Článok 12a služobného poriadku – Obeť obťažovania – Špeciálna ochrana

4.      Úradníci – Úradník, ktorý je oznamovateľom – Článok 22a služobného poriadku – Oznámenie skutočností v rámci článku 22a služobného poriadku – Posúdenie skutkového stavu – Faktory, ktoré treba zohľadniť

1.      Nie je sporné, že tak v prípade úradníka, ktorý sa považuje za obeť obťažovania v zmysle článku 12a služobného poriadku, ako aj v prípade úradníka, ktorý podľa článku 22a služobného poriadku upovedomí nadriadeného svojej inštitúcie alebo priamo Európsky úrad pre boj proti podvodom o obťažovaní alebo o iných skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti poškodzujúcej záujmy Únie v zmysle týchto dvoch ustanovení, musia byť pri oznamovaní skutočností dotknutej inštitúcii v každom prípade dodržané povinnosti všeobecnej povahy nachádzajúce sa v článkoch 11 a 12 služobného poriadku.

Úradníci postupujúci podľa týchto článkov majú totiž aj povinnosti objektívnosti a nestrannosti, ktoré im sú uložené, spolu s povinnosťou dbať na dôstojnosť ich funkcie a s povinnosťou zachovávať lojálnosť, ako aj s povinnosťou rešpektovať česť a prezumpciu neviny dotknutých osôb.

Keď teda úradník oznamuje informácie podľa článkov 12a a 22a služobného poriadku, nemôže sa zbaviť iných svojich povinností a úloh. Naopak, musí konať uvážlivo, aby nenáležite nepoškodil svojich kolegov alebo riadne fungovanie služby. Oznámenie nepravdepodobných informácií alebo skutočností, ktoré nemajú žiadny základ, však môže mať takéto škodlivé účinky.

(pozri body 55 a 56)

2.      Nemožno súhlasiť s názorom, ktorý by sa prakticky rovnal tvrdeniu, že k psychickému obťažovaniu nedochádza vtedy, keď údajne obťažujúca osoba koná voči dotknutému úradníkovi pod nátlakom člena inštitúcie a teda ako jeho prostriedok.

Takýto názor by totiž v prvom rade porušoval samotný pojem obťažovania, podľa ktorého na to, aby išlo o psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku stačí, aby konanie údajne obťažujúcej osoby, pokiaľ bolo spáchané úmyselne, malo „objektívne“ za následok diskreditáciu obete takéhoto konania a zhoršenie jej pracovných podmienok.

V druhom rade by vyššie uvedený názor v konečnom dôsledku povoľoval generálnemu tajomníkovi inštitúcie, teda jej najvyššiemu administratívnemu orgánu, aby sám nedodržiaval pravidlá služobného poriadku, ktorými je viazaný napríklad v oblasti nestranného prijímania zamestnancov alebo rešpektovania dôstojnosti funkcie vykonávanej úradníkom alebo aj rešpektovania povinnosti vyplývajúcej z článku 22a služobného poriadku, – ktorý vo svojom odseku 1 poslednom pododseku výslovne upravuje aj prípad závažného porušenia, ktorého sa dopustil „člen inštitúcie“ – a to jednoducho z dôvodu, že konal pod nátlakom, ktorý na neho nenáležite vyvíjal člen jeho inštitúcie.

V treťom rade by vyššie uvedený názor odporoval zneniu článku 12a ods. 2 služobného poriadku, ktorý nijako nespresňuje pôvod psychického obťažovania, o ktoré ide, takže podľa tohto článku je dotknutá inštitúcia povinná, keď jej je vec riadne predložená, reagovať aj v prípade, keď „osoba, ktorá sa psychického obťažovania údajne dopustila, je členom tejto inštitúcie“ a tak v tejto oblasti plniť svoje osobitné povinnosti.

(pozri body 69 – 72)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 12. decembra 2013, CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, bod 51

3.      Treba sa domnievať, že každá sťažnosť na psychické alebo sexuálne obťažovanie, ktorá sa týka nadriadeného, vo väčšine prípadov so sebou prináša narušenie vzťahu administratívnej dôvery medzi dotknutými úradníkmi. Práve na účinný boj proti týmto javom obťažovania však článok 12a služobného poriadku priznáva úradníkovi, ktorý je jeho obeťou, „špeciálnu ochranu“, tým, že stanovuje, že keď tento úradník podal sťažnosť podľa tohto článku a pritom dodržal povinnosti všeobecnej povahy uvedené v článkoch 11 a 12 služobného poriadku, neutrpí v zásade žiadnu ujmu zo strany svojej inštitúcie, zvlášť keď už neexistuje vzťah administratívnej dôvery medzi ním a údajne obťažujúcou osobou, najmä keď je táto osoba priamym nadriadeným obete.

(pozri bod 76)

4.      Treba uviesť, že článok 22a služobného poriadku nevyžaduje, aby úradník, ktorý je oznamovateľom, preukázal „predpoklad závažnej nezákonnosti alebo vážneho porušenia povinností“, čo je navyše činnosť právne dosť zložitá a z toho dôvodu nedostupná každému úradníkovi alebo zamestnancovi Únie. Tento článok sa totiž obmedzuje na to, že stanovuje, že každý úradník, ktorý vie o skutočnostiach, „ktoré vedú k predpokladu“ existencie správania, „ktoré môže tvoriť vážne porušenie služobných povinností“, o tom „ihneď“ informuje svojich nadriadených. Až následne článok 22a ods. 2 služobného poriadku ukladá nadriadeným oznamovateľa povinnosť „ihneď“ predložiť Úradu pre boj proti podvodom „všetky dôkazy“ o existencii oznámených nezrovnalostí, ktorými podľa svojho názoru disponujú.

Posúdenie otázky, či ide o porušenia, ktoré sú na prvý pohľad závažné, majúce za následok vážne poškodenie záujmov Únie, zo strany úradníka, sa musí vykonať v prvom rade „[v súvislosti] s vykonávaním pracovných povinností“ týmto úradníkom.

(pozri body 83 a 84)