Veci T‑124/13 a T‑191/13
Talianska republika
a
Španielske kráľovstvo
proti
Európskej komisii
„Jazykový režim – Oznámenia o verejných výberových konaniach na účely prijatia administrátorov a asistentov do zamestnania – Výber druhého jazyka spomedzi troch jazykov – Jazyk komunikácie s uchádzačmi vo výberových konaniach – Nariadenie č. 1 – Článok 1d ods. 1, článok 27 a článok 28 písm. f) služobného poriadku – Zásada zákazu diskriminácie – Proporcionalita“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 24. septembra 2015
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Abstraktné znenie – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Rozsah – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Povinnosť rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania – Povinnosť rozhodnúť iba na základe tvrdení, ktoré uvádzajú účastníci konania – Neexistencia
(Článok 263 ZFEÚ)
3. Európska únia – Jazykový režim – Nariadenie č. 1 – Pôsobnosť – Vzťahy medzi inštitúciami a ich zamestnancami – Zahrnutie pri absencii osobitných právnych predpisov
(Nariadenie Rady č. 1)
4. Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Jazyky komunikácie medzi Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO) a uchádzačmi – Obmedzenie – Neprípustnosť
(Služobný poriadok zamestnancov, príloha III, článok 1 ods. 2; nariadenie Rady č. 1, článok 2)
5. Úradníci – Výberové konanie – Organizácia – Podmienky pripustenia a postupy – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Hranice – Dodržiavanie jazykového režimu stanoveného nariadením č. 1
(Služobný poriadok zamestnancov, článok 2; nariadenie Rady č. 1, článok 2)
6. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Odlíšenie od zjavne nesprávneho posúdenia
(Článok 263 druhý odsek ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ)
7. Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Jazyky účasti na skúškach – Obmedzenie výberu druhého jazyka – Diskriminácia na základe jazyka – Odôvodnenie založené na potrebe výberu menšieho počtu jazykov internej komunikácie – Neprípustnosť
[Služobný poriadok zamestnancov, článok 1d, článok 28 písm. f) a príloha III článok 1 ods. 1 písm. f); nariadenie Rady č. 1, článok 1]
8. Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Jazyky účasti na skúškach – Rovnosť zaobchádzania – Súdne preskúmanie – Rozsah
[Služobný poriadok zamestnancov, článok 1d, článok 28 písm. f) a príloha III článok 1 ods. 1 písm. f); nariadenie Rady č. 1, článok 1]
9. Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Zrušenie oznámenia o verejnom výberovom konaní – Legitímna dôvera vybratých uchádzačov – Nespochybnenie výsledkov výberových konaní
(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok zamestnancov, článok 91)
1. Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Bez ohľadu na terminologické aspekty musia byť tieto údaje dostatočne jasné a presné, aby umožnili žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu vykonať súdne preskúmanie. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali aspoň stručne, ale súvislo a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby. Konkrétnejšie, aj keď treba pripustiť, že uvedenie žalobných dôvodov nie je viazané na terminológiu a uvedenie rokovacieho poriadku a že tieto dôvody môžu postačovať skôr svojou podstatou ako svojou právnou kvalifikáciou, platí to pod podmienkou, že uvedené dôvody vyplývajú zo žaloby dostatočne jasne. Požiadavkám Štatútu Súdneho dvora a rokovacieho poriadku nezodpovedá len všeobecné uvedenie dôvodov v žalobe, pričom výraz „stručné vysvetlenie dôvodov návrhu“ použitý v tomto texte znamená, že žaloba musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená.
Z toho vyplýva, že s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd Únie povinný preskúmavať prípadne ex offo, prináleží žalobcovi, aby v žalobe uviedol žalobné dôvody na podporu svojho návrhu. Všeobecné uvedenie názvu žalobného dôvodu na tento účel nepostačuje. Treba ešte uviesť, v čom spočíva uvádzaný dôvod, inými slovami, vysvetliť jeho súvislosť s návrhmi žaloby, a ak sa ukáže, že je dôvodný, akým spôsobom má súd priviesť k tomu, aby vyhovel týmto návrhom.
(pozri body 33, 34)
2. V rámci sporu, ktorého rozsah bol vymedzený účastníkmi konania, má súd Únie síce rozhodovať len o predloženom návrhu účastníkov konania, avšak nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože inak by mohol byť nútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách. Predovšetkým v rámci sporu, kde je medzi účastníkmi konania sporný výklad a uplatnenie ustanovenia práva Únie, súdu Únie prináleží pri rozhodnutí sporu uplatniť príslušné právne predpisy na skutkové okolnosti predložené účastníkmi konania. Podľa zásady iura novit curia sa totiž pôsobnosť dispozičnej zásady konania účastníkmi konania nevzťahuje na prípady určovania zmyslu zákona.
Z toho vyplýva, že prípustnosť žalobného dôvodu nezávisí od použitia osobitnej terminológie. Stačí, ak podstata žalobného dôvodu dostatočne jasne vyplýva zo znenia žaloby. Navyše prípustnosť žalobného dôvodu nezávisí ani od uvedenia konkrétnych právnych predpisov či zásad. Súdu Únie totiž prináleží, aby určil relevantné ustanovenia a uplatnil ich na skutkové okolnosti, ktoré mu predložili účastníci konania, aj v prípade, že účastníci konania neodkázali na tieto ustanovenia alebo dokonca uviedli odlišné ustanovenia. Rovnako z toho vyplýva, že ak žalobca vznesie žalobný dôvod prípustným spôsobom, súd sa počas preskúmania tohto dôvodu nemôže obmedziť len na tvrdenia uvedené týmto účastníkom konania, ale musí pristúpiť k jeho celkovej analýze, pričom zohľadní všetky uplatniteľné právne predpisy a zásady, práve preto, aby sa jeho rozhodnutie nezakladalo na chybných právnych úvahách.
(pozri body 35 – 37)
3. Keďže sa neprijali osobitné právne predpisy vzťahujúce sa na úradníkov a zamestnancov a keďže dotknuté inštitúcie neprijali v tejto súvislosti ustanovenia rokovacích poriadkov, zo žiadneho právneho aktu nemožno vyvodiť, že by vzťahy medzi týmito inštitúciami a ich úradníkmi a zamestnancami boli úplne vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve. To a fortiori platí aj v prípade vzťahov medzi inštitúciami a uchádzačmi externého výberového konania, ktorí v zásade nie sú ani úradníkmi, ani zamestnancami.
(pozri bod 56)
4. Oznámenie o verejnom výberovom konaní, ktoré stanovuje, že uchádzači sú povinní komunikovať s Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO) v jazyku, ktorý si vybrali spomedzi nemčiny, angličtiny a francúzštiny, porušuje článok 2 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a musí byť zrušené. Prihláška je totiž bezpochyby dokumentom, ktorý inštitúciám, ktoré vytvorili EPSO, adresuje osoba podliehajúca jurisdikcii členského štátu, teda uchádzač. Podľa článku 2 nariadenia č. 1 má preto táto osoba (uchádzač) právo výberu jazyka, v ktorom vyhotoví tento dokument, zo všetkých úradných jazykov vymenovaných v článku 1 tohto nariadenia. V rozsahu, v akom oznámenie o verejnom výberovom konaní obmedzuje tento výber na nemčinu, angličtinu alebo francúzštinu, porušuje tieto ustanovenia. To isté platí pre ďalšie prípadné oznámenia, ktoré môže byť uchádzač vyzvaný zaslať EPSO v súvislosti s výberovými konaniami, ktorých sa oznámenie týka.
Okrem toho oznámenia, ktoré EPSO zaslal každému uchádzačovi, ktorý podal prihlášku, predstavujú v zmysle článku 2 nariadenia č. 1 odpovede na prihlášku a na iné prípadné dokumenty, ktoré mu zaslal tento uchádzač. Podľa tohto ustanovenia majú byť preto dané odpovede vypracované v jazyku, ktorý si uchádzač vybral zo všetkých úradných jazykov na vypracovanie týchto textov. Splnenie tejto povinnosti zo strany EPSO má o to väčší význam v prípade, keď oznámenie o verejnom výberovom konaní stanovuje výber na základe odborných skúseností uskutočnený na základe informácií, ktoré uchádzači uviedli v prihláške. Je preto dôležité, aby tieto informácie boli uvedené v jazyku zvolenom každým uchádzačom, prípadne v jeho materinskom jazyku, a nie v jazyku, ktorý pre niektorých z nich nie je jazykom, v ktorom sa vyjadrujú najlepšie, aj v prípade, keby ho uspokojivo ovládali.
(pozri body 60 – 63)
5. Je pravda, že na základe zásady funkčnej nezávislosti inštitúcií Únie, pokiaľ ide o výber ich úradníkov a zamestnancov, zakotvenej v článku 2 služobného poriadku, majú tieto inštitúcie rozsiahlu posudzovaciu právomoc a nezávislosť, pokiaľ ide o vytvorenie pracovného miesta úradníka alebo zamestnanca, pokiaľ ide o výber úradníka alebo zamestnanca na účel obsadenia vytvoreného pracovného miesta a pokiaľ ide o druh pracovného pomeru, ktorý uzavrú so zamestnancom. Táto nezávislosť ich však nezbavuje povinnosti dodržiavať uplatniteľné ustanovenia práva Únie vrátane ustanovení článku 2 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve.
Okrem toho nevyhnutnosť splniť povinnosti vyplývajúce z nariadenia č. 1 nebráni inštitúciám Únie v tom, aby samy stanovili v rámci výkonu ich funkčnej nezávislosti ich lingvistické potreby. Článok 2 nariadenia č. 1 nebráni tomu, aby sa v oznámení o výberovom konaní od uchádzačov výberového konania požadovali špecifické jazykové znalosti. Stanovuje iba, že aj za tohto predpokladu musí autor oznámenia o výberovom konaní komunikovať s každým uchádzačom v úradnom jazyku, ktorý si vybral tento uchádzač, a nie v jazyku vybranom z užšieho okruhu jazykov, dokonca aj vtedy, ak by sa znalosť aspoň jedného z týchto jazykov vyžadovala od každého uchádzača ako podmienka jeho účasti na výberovom konaní. V tejto súvislosti článok 2 nariadenia č. 1 nestanovuje výnimky z povinnosti, ktorú ukladá, ani z dôvodov súvisiacich so záujmom služby, ani z iných dôvodov.
(pozri body 67 – 69, 104)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 81, 82)
7. Obmedzenie výberu druhého jazyka uchádzačmi výberového konania Únie na menší počet jazykov s vylúčením ostatných úradných jazykov predstavuje diskrimináciu na základe jazyka. Je totiž zrejmé, že týmto ustanovením sú niektorí potenciálni uchádzači (tí, ktorí majú uspokojivú znalosť aspoň jedného z uvedených jazykov) zvýhodnení, keďže sa môžu zúčastniť výberového konania a byť prijatí ako úradníci alebo zamestnanci Únie, zatiaľ čo ostatní, ktorí nemajú túto znalosť, sú z neho vylúčení.
V tejto súvislosti hoci článok 28 písm. f) služobného poriadku spresňuje, že uspokojivá znalosť ďalšieho jazyka sa požaduje v rozsahu potrebnom na plnenie povinností, ktoré má uchádzač vykonávať, nestanovuje kritériá, ktoré by bolo možné zohľadniť na obmedzenie výberu tohto jazyka spomedzi úradných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve. Rovnako hoci podľa článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku oznámenie o výberovom konaní môže eventuálne špecifikovať znalosť jazykov požadovanú s ohľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest, z tohto ustanovenia nevyplýva všeobecné povolenie na odchýlenie sa od požiadaviek článku 1 nariadenia č. 1.
Následne, keďže článok 1d služobného poriadku nezakazuje iba diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale rovnako ďalšie formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe jazyka, iba cieľ, ktorým je disponovanie uchádzačmi, ktorí sú schopní okamžite fungovať, môže prípadne odôvodniť diskrimináciu na základe jazyka. Naopak, takáto diskriminácia nie je spôsobilá umožniť prijímanie úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, keďže tieto kvality sú zjavne nezávislé od jazykových znalostí uchádzača.
Za týchto podmienok nestačí obhajovať princíp obmedzenia výberu druhého jazyka uchádzačov výberových konaní s odkazom na veľký počet jazykov, ktoré článok 1 nariadenia č. 1 uznáva za úradné jazyky a pracovné jazyky Únie, a na potrebu, ktorá z toho vyplýva, vybrať menší počet jazykov, prípadne iba jeden, za jazyky internej komunikácie alebo dorozumievacie jazyky. Treba tiež objektívne odôvodniť výber jedného alebo viacerých konkrétnych jazykov a vylúčenie všetkých ostatných. Takéto obmedzenie tak nemožno považovať za objektívne odôvodnené a primerané, pokiaľ sa medzi týmito disponibilnými jazykmi nachádzajú okrem jazyka, ktorého znalosť je žiaduca a potrebná, ďalšie jazyky, ktoré neprinášajú žiadnu osobitnú výhodu. Ak uznáme ako alternatívu k jedinému jazyku, ktorého znalosť predstavuje výhodu pre novoprijatého úradníka, ďalšie jazyky, ktorých znalosť nepredstavuje výhodu, neexistuje žiaden platný dôvod neuznať aj všetky ostatné úradné jazyky.
V každom prípade za domnienky, že členovia určitej inštitúcie používajú v konaní výlučne jeden jazyk alebo určité jazyky, bez ďalších vysvetlení nie je možné predpokladať, že novoprijatý úradník, ktorý neovláda žiaden z týchto jazykov, nebude spôsobilý okamžite vykonať prácu potrebnú v danej inštitúcii.
(pozri body 87, 88, 93, 94, 103, 117, 135, 146)
8. Je síce pravda, že v oblastiach patriacich do diskrečnej právomoci je zásada zákazu diskriminácie porušená za predpokladu, že dotknutá inštitúcia vykoná svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie so zreteľom na cieľ právnej úpravy. Nevylučuje to však, aby súd Únie vykonal akúkoľvek kontrolu prípadných požiadaviek osobitných jazykových znalostí uchádzačov výberového konania, ktoré je zamerané na prijímanie úradníkov alebo zamestnancov Únie. Naopak, súdu Únie prináleží overiť, či sú tieto požiadavky objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby, inými slovami, či nie sú svojvoľné alebo zjavne neprimerané so zreteľom na sledovaný cieľ.
(pozri body 105, 106)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 151)