Language of document : ECLI:EU:C:2016:188

Vec C‑695/15 PPU

Shiraz Baig Mirza

proti

Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal,

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Debreceni közigazgatási és munkaügyi bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Článok 3 ods. 3 – Právo členských štátov poslať žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny – Článok 18 – Povinnosti členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti v prípade spätného prijatia žiadateľa – Smernica 2013/32/EÚ – Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. marca 2016

1.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca právo zodpovedného členského štátu poslať žiadateľa o medzinárodnú ochranu do bezpečnej tretej krajiny – Výkon tohto práva po uznaní svojej zodpovednosti a po spätnom prijatí žiadateľa – Prípustnosť

(Nariadenie č. 604/2013, článok 3 ods. 3)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca právo zodpovedného členského štátu poslať žiadateľa o medzinárodnú ochranu do bezpečnej tretej krajiny – Výkon tohto práva pri spätnom prijatí žiadateľa, pri ktorom zodpovedný členský štát neoznámil existenciu takej právnej úpravy členskému štátu, ktorý uskutočňuje odovzdanie – Prípustnosť

(Nariadenie č. 604/2013, článok 3 ods. 3 a článok 27; smernica 2013/32, články 38, 39 a 46)

3.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Povinnosti členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti v prípade spätného prijatia žiadateľa o medzinárodnú ochranu – Povinnosť pokračovať v konaní o posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo prerušené – Neexistencia

(Nariadenie č. 604/2013, článok 18 ods. 2 druhý pododsek)

1.        Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublin III), sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže vykonať právo poslať žiadateľa o medzinárodnú ochranu do bezpečnej tretej krajiny aj po tom, čo tento štát na základe tohto nariadenia v rámci postupu týkajúceho sa spätného prijatia uznal, že je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom, ktorý odišiel z tohto členského štátu pred prijatím rozhodnutia o jeho prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu vo veci samej.

Ak by sa totiž členskému štátu zakázalo vykonať právo uvedené v článku 3 ods. 3 nariadenia Dublin III, malo by to za následok, že žiadateľ, ktorý bez toho, aby počkal na konečné rozhodnutie o jeho žiadosti, utiekol do iného členského štátu, než v ktorom podal túto žiadosť, by sa v prípade, ak by ho zodpovedný členský štát prijal späť, nachádzal vo výhodnejšej situácii ako žiadateľ, ktorý počkal na posúdenie svojej žiadosti v zodpovednom členskom štáte. Taký výklad by mohol nabádať štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu v niektorom členskom štáte, aby odcestovali do iných členských štátov, čím by došlo k sekundárnemu pohybu, ktorému má uvedené nariadenie práve zabrániť tým, že stanovuje jednotné mechanizmy a kritériá na určenie zodpovedného členského štátu.

(pozri body 51 – 53, bod 1 výroku)

2.        Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublin III), sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni odoslaniu žiadateľa o medzinárodnú ochranu do bezpečnej tretej krajiny, ak členský štát uskutočňujúci odovzdanie tohto žiadateľa do zodpovedného členského štátu nebol počas postupu týkajúceho sa spätného prijatia informovaný o právnej úprave tohto posledného uvedeného členského štátu, ktorá sa týka odosielania žiadateľov do bezpečných tretích krajín, ani o praxi jeho príslušných orgánov v danej oblasti.

Okrem toho treba konštatovať, že skutočnosť, že zodpovedný členský štát neposkytne členskému štátu uskutočňujúcemu odovzdanie informácie o svojej právnej úprave týkajúcej sa bezpečných tretích krajín a o svojej administratívnej praxi v danej oblasti, nepredstavuje porušenie práva žiadateľa na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o odovzdaní a proti rozhodnutiu o žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o odovzdaní, z článku 27 nariadenia Dublin III vyplýva, že žiadateľ má právo na účinný opravný prostriedok vo forme odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo vo forme vecného alebo právneho preskúmania tohto rozhodnutia, a to na súde.

Čo sa týka rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu, žiadateľ má v zodpovednom členskom štáte podľa článku 46 smernice 2013/32 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany právo na účinný opravný prostriedok pred súdom tohto členského štátu, ktorý mu umožní napadnúť rozhodnutie založené na vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečných tretích krajín na základe článku 38 alebo článku 39 tejto smernice, v závislosti od jeho individuálnej situácie.

(pozri body 59, 60, 62, 63, bod 2 výroku)

3.        Článok 18 ods. 2 nariadenia č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublin III), sa má vykladať v tom zmysle, že ak bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu prijatý späť, toto ustanovenie neukladá povinnosť pokračovať v konaní o posudzovaní jeho žiadosti v štádiu, v ktorom bolo toto konanie prerušené.

Článok 18 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Dublin III totiž vzhľadom na to, že vyžaduje, aby žiadateľ mal právo domáhať sa prijatia konečného rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to buď v rámci konania, ktoré bolo prerušené, alebo v rámci nového konania, ktoré sa nepovažuje za konanie o následnej žiadosti, má žiadateľovi zaručiť posúdenie jeho žiadosti, ktoré zodpovedá požiadavkám, ktoré smernica 2013/32 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany stanovuje pre prvé žiadosti v prvom stupni. Naopak cieľom tohto ustanovenia nie je predpísať spôsob, akým sa má v konaní v takej situácii pokračovať, ani zbaviť zodpovedný členský štát možnosti vyhlásiť žiadosť za neprípustnú.

(pozri body 66, 68, bod 3 výroku)