Vec T‑300/10

Internationaler Hilfsfonds eV

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa zmluvy LIEN 97‑2011 – Čiastočné odmietnutie prístupu – Vymedzenie predmetu prvej žiadosti – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu súkromia a integrity jednotlivca – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu – Zásada riadnej správy vecí verejných – Konkrétne a individuálne preskúmanie – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Odkaz na skorší rozsudok Všeobecného súdu – Neprípustnosť dôvodov

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2]

2.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Povinnosť inštitúcie poskytnúť žiadateľovi pomoc pred zamietnutím jeho žiadosti

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 6 ods. 2 a články 7 a 8)

3.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky zo zásady prístupu k dokumentom – Ochrana verejného záujmu – Rozsah – Povinnosť inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2, 3 a 6)

4.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a integrity jednotlivca – Rozsah – Povinnosť posúdenia v súlade s právnou úpravou Únie týkajúcou sa ochrany osobných údajov – Plná uplatniteľnosť ustanovení nariadenia č. 45/2001 na všetky žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré obsahujú osobné údaje

[Článok 6 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001, článok 1 ods. 1 a články 8 a 18, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b)]

5.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a integrity jednotlivca – Zverejnenie dokumentov týkajúcich sa samotného žiadateľa – Prípustnosť – Obmedzenia – Ochrana súkromia a integrity tretích osôb

6.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a integrity jednotlivca – Povinnosť posúdenia v súlade s právnou úpravou Únie týkajúcou sa ochrany osobných údajov – Neuplatnenie výnimky na osoby, ktoré nemajú právo na ochranu, alebo z dôvodu existencie prevažujúceho verejného záujmu – Neprípustnosť

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001, článok 4 ods. 1 písm. b) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b)]

7.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana rozhodovacieho procesu – Ochrana dokumentov, ktoré boli vypracované v rámci už skončeného konania – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 3 druhý pododsek)

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah a obmedzenia

(Článok 296 ZFEÚ)

9.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

1.      Tvrdenie žalobcu, ktorý sa uspokojuje s tým, že vyzýva Všeobecný súd, aby preskúmal, či konštatovania, ku ktorým dospel v skoršom rozsudku, sú analogicky uplatniteľné v rámci konania vo veci samej, nevyhovuje formálnym náležitostiam, tak ako sú stanovené v článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorých musia byť žalobné dôvody uvedené v štádiu žaloby zhrnuté. Také tvrdenie musí byť vyhlásené za neprípustné.

(pozri body 41 – 43)

2.      Inštitúcia, ktorej sa týka žiadosť o prístup k dokumentom, má povinnosť vykonať úplné preskúmanie všetkých dokumentov uvedených v žiadosti o zverejnenie. Taká požiadavka sa v zásade uplatňuje nielen v rámci vybavovania opakovanej žiadosti v zmysle článku 8 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ale aj v rámci vybavovania prvej žiadosti v zmysle článku 7 uvedeného nariadenia.

Navyše zo znenia článku 6 ods. 2 tohto nariadenia a predovšetkým z použitia slovies požiadať a pomôcť vyplýva, že samotné konštatovanie nedostatku presnosti žiadosti o prístup bez ohľadu na dôvody tejto nepresnosti má za následok, že inštitúcia, ktorej bola žiadosť určená, musí kontaktovať žiadateľa, aby lepšie vymedzil požadované dokumenty.

Komisia sa preto dopustí zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o určenie predmetu prvej žiadosti, a následne si nesplní svoju povinnosť vykonať úplné preskúmanie uvedenej žiadosti, pokiaľ pred prijatím rozhodnutia o neposkytnutí požadovaných dokumentov žalobcu nevyzve, aby presnejšie vymedzil požadované dokumenty tak v prvej žiadosti, ako aj v opakovanej žiadosti.

(pozri body 69, 84, 85, 87)

3.      Preskúmanie požadované na účely vybavenia žiadosti o prístup k dokumentom, podanej na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, musí mať v zásade konkrétnu povahu. Na jednej strane samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nepostačuje totiž na odôvodnenie jej uplatnenia. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené len za predpokladu, že inštitúcia predtým preskúmala po prvé, či prístup k dokumentu môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem, a po druhé, či za predpokladov uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia neexistuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie dotknutého dokumentu. Na druhej strane riziko ohrozenia chráneného záujmu musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

V zásade konkrétne a individuálne preskúmanie každého dokumentu je potrebné tiež preto, že aj za predpokladu, že je jasné, že žiadosť o prístup sa týka dokumentov chránených výnimkou, jedine takéto preskúmanie umožní dotknutej inštitúcii posúdiť možnosť poskytnúť žiadateľovi čiastočný prístup v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001. V rámci uplatňovania pravidiel postupu týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom Rady a Komisie je potrebné, aby sa posúdenie dokumentov vykonané podľa kategórií, a nie vo vzťahu ku konkrétnym informáciám obsiahnutým v týchto dokumentoch, považovalo za nedostatočné, pričom preskúmanie vyžadované od inštitúcie jej musí umožniť konkrétne posúdiť, či sa uplatňovaná výnimka skutočne vzťahuje na všetky informácie obsiahnuté v predmetných dokumentoch.

(pozri body 91, 92, 133, 144, 149, 150)

4.      Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie stanovuje výnimku z prístupu k dokumentu v prípade, ak by jeho zverejnením bola ohrozená ochrana súkromia alebo integrita jednotlivca, a to najmä v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Toto ustanovenie je nedeliteľné a vyžaduje, aby sa prípadný dosah na súkromie a integritu jednotlivca vždy skúmal a posúdil v súlade s uvedenou právnou úpravou, a to najmä s nariadením č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov. Nariadenia č. 45/2001 a 1049/2001 boli prijaté v navzájom blízkych dátumoch. Neobsahujú ustanovenia upravujúce výslovne prednosť jedného nariadenia pred druhým. Treba teda v zásade zabezpečiť ich plnú uplatniteľnosť.

V tejto súvislosti z prvej vety odôvodnenia 15 nariadenia č. 45/2001 vyplýva, že normotvorca Únie sa odvolával na potrebu uplatnenia článku 6 ZEÚ a prostredníctvom toho aj článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak takéto spracovanie realizujú inštitúcie a orgány Spoločenstva pri výkone činností spadajúcich mimo pôsobnosť tohto nariadenia, najmä tých, ktoré sú stanovené v hlavách V a VI Zmluvy o EÚ v znení pred Lisabonskou zmluvou. Na druhej strane sa takýto odkaz nezdá potrebným pre spracovanie v rámci výkonu činností patriacich do pôsobnosti uvedeného nariadenia, keďže v takýchto prípadoch je to zjavne samotné nariadenie č. 45/2001, ktoré sa uplatní.

Z toho vyplýva, že pokiaľ je cieľom žiadosti založenej na nariadení č. 1049/2001 získanie prístupu k dokumentom obsahujúcim osobné údaje, ustanovenia nariadenia č. 45/2001 sa v plnej miere uplatnia. Článok 8 nariadenia č. 45/2001 však ukladá najmä adresátovi prenosu osobných údajov povinnosť preukázať potrebu zverejnenia týchto údajov. Takisto článok 18 toho istého nariadenia zveruje najmä dotknutej osobe právo kedykoľvek z presvedčivých dôvodov týkajúcich sa jej situácie namietať voči spracovaniu údajov, ktoré sa jej týkajú.

(pozri body 98, 99, 101, 103, 104)

5.      Vzhľadom tak na reštriktívny výklad výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ako aj na predmet nariadenia č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, zverejnenie osobných údajov, ktoré sa týkajú výlučne žiadateľa o predmetný prístup, nemožno odmietnuť z dôvodu, že by tým bola ohrozená ochrana súkromia a integrity jednotlivca.

Navyše, čo sa týka rozsahu takéhoto zverejnenia, pokiaľ nie je ochrana záujmu upraveného v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 nevyhnutná vo vzťahu k žiadateľovi o prístup, musí byť práve naopak zaručená vo vzťahu k tretím osobám, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 45/2001. Na rozdiel od zásady, podľa ktorej má nariadenie č. 1049/2001 za cieľ zabezpečiť širokej verejnosti právo na prístup k dokumentom inštitúcií, pokiaľ požadované dokumenty obsahujú osobné údaje týkajúce sa žiadateľa o prístup, právo tohto žiadateľa na ich zverejnenie na základe práva na prístup k dokumentom inštitúcií preto nemôže mať za následok vznik práva širokej verejnosti na prístup k uvedeným dokumentom.

(pozri body 107, 109)

6.      V oblasti práva na prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie žalobcovi neprislúcha posúdiť, či určitá osoba môže, alebo nemôže uplatňovať právo na ochranu svojho súkromia a svojej integrity. Ochranu, ktorá musí byť poskytnutá osobným údajom v rámci uplatnenia ustanovení článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, treba totiž zaručiť pri dôslednom dodržaní ustanovení nariadenia č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov. Toto nariadenie však nestanovuje výnimku z ochrany základného práva, ktoré zaručuje, z dôvodu, že by sa predmetné údaje týkali osoby, ktorá nemá právo na takú ochranu. Navyše na rozdiel od výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001 sa však od výnimky vyplývajúcej z ustanovení článku 4 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a z nariadenia č. 45/2001 nemožno odchýliť na základe existencie prevažujúceho verejného záujmu.

(pozri body 112, 124)

7.      Podľa článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie bude prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutej inštitúcii, odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení. Vzhľadom na zásadu reštriktívneho výkladu výnimiek z práva na prístup k dokumentom inštitúcií, druhý pododsek článku 4 ods. 3 nariadenia umožňuje – aj po prijatí rozhodnutia – odmietnutie iba v prípade časti dokumentov pre vnútornú potrebu, konkrétne dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutej inštitúcii, pokiaľ by ich zverejnenie vážne narušilo rozhodovací proces tejto inštitúcie.

Cieľom tohto ustanovenia nariadenia č. 1049/2001 je preto chrániť niektoré typy dokumentov, ktoré boli vyhotovené v rámci konania a ktorých zverejnenie, aj keby k nemu došlo po skončení tohto konania, by vážne narušilo rozhodovací proces dotknutej inštitúcie. Tieto dokumenty musia obsahovať stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutej inštitúcii.

(pozri body 130 – 132)

8.      Odôvodnenie požadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá prijala akt, umožňujúce dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a súdu Únie vykonávať svoju právomoc preskúmania. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä vzhľadom na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 296 ZFEÚ, treba posudzovať nielen vzhľadom na znenie aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblasť.

(pozri bod 181)

9.      Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k dokumentom, ak predmetná inštitúcia odmietne takýto prístup, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v každom konkrétnom prípade preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky upravené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Inštitúcii, ktorá odmietla prístup k dokumentu, teda prislúcha predložiť odôvodnenie umožňujúce jednak pochopiť a overiť, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou je skutočná.

V tejto súvislosti implicitné odmietnutie zahrnuje podľa definície absolútny nedostatok odôvodnenia, ktoré nevyhovuje povinnosti odôvodnenia, ktorú inštitúciám Únie ukladá článok 296 ZFEÚ.

(pozri body 182, 185 – 187, 198)