Žaloba podaná 21. decembra 2009 - Rusal Armenal/Rada

(vec T-512/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rusal Armenal ZAO (v zastúpení: B. Evtimov, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len "napadnuté nariadenie") v rozsahu, v akom sa jej týka (Ú. v. EÚ L 262, s. 1).

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa predkladá päť žalobných dôvodov na zrušenie, z ktorých jeden sa zakladá na námietke nezákonnosti.

Na základe prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia a Rada porušili článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia¹ a článok 2.1 a 2.2 Dohody o vykonávaní článku VI GATT z roku 1994 (ďalej len "antidumpingová dohoda" alebo "ADA"), keď stanovili normálnu hodnotu žalobkyne na základe údajov z obdobnej tretej krajiny, a tým dospeli k zásadne nesprávnym záverom o dumpingu, kumulácii, ujme a príčinnej súvislosti, pokiaľ ide o dovoz z Arménska. Podľa žalobkyne Rada a Komisia mali stanoviť normálnu hodnotu žalobkyne na základe jej vlastných údajov týkajúcich sa Arménska, nie na základe článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že na účely preskúmania dôvodnosti prvého žalobného dôvodu smerujúceho k zrušeniu, by Súdny dvor mal subsidiárne vyhlásiť podľa článku 277 ZFEÚ (predtým článok 241 ES), že článok 2 ods. 7 základného nariadenia sa voči žalobkyni neuplatňuje v rozsahu, v akom slúžil ako právny základ pre analogickú metodológiu, ktorá sa použila na stanovenie normálnej hodnoty v napadnutom nariadení. Žalobkyňa sa odvoláva na námietku nezákonnosti, pretože tvrdí, že má nárok na súdne preskúmanie uplatnenia článku 2 ods. 7 a bola dotknutá závermi o normálnej hodnote v napadnutom nariadení, ktoré sa právne zakladajú na článku 2 ods. 7 základného nariadenia. Toto nariadenie by sa podľa žalobkyne malo vyhlásiť za neaplikovateľné na tom základe, že jeho uplatnenie voči žalobkyni je porušením ustanovení 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, ktorú EÚ mala v úmysle implementovať ako multilaterálne záväzky do práva EÚ, a ktoré sú súčasťou Zmlúv, na ktorých EÚ stojí a sú záväzné pre Radu a Komisiu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora.

Na základe druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že aj keby sa pripustilo, že inštitúcie neporušili článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia a antidumpingovej dohody, dopustili sa porušenia článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a protiprávne neposkytli žalobkyni trhovohospodársky prístup (ďalej len "THP") a dopustili sa viacerých zjavne nesprávnych posúdení v rámci uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. c).

Na základe tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že inštitúcie porušili článok 3 ods. 4 základného nariadenia a dopustili sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď nevyčlenili Arménsko z údajného dumpingového dovozu a v tejto súvislosti nezohľadnili dôkladnú reorganizáciu arménskej výrobnej činnosti v rokoch 2004 až 2006 a kvalitatívne problémy dotknutých arménskych výrobkov počas obnovenia a opätovného prepracovania výrobných operácií v roku 2007 počas obdobia prešetrovania.

Na základe štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia svojimi úvahami a odôvodnením pre zamietnutie cenovej ponuky žalobkyne a súčasným prijatím ponuky od brazílskeho vyvážajúceho výrobcu za podobných okolností porušila základnú právnu zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie a dopustila sa zjavného nesprávneho posúdenia.

Na základe piateho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila základnú zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá existuje v práve EÚ, a tým porušila základnú procesnú požiadavku, keď verejne a priamo odkázala na žalobkyňu a na prebiehajúce dotknuté antidumpingové prešetrovanie a údajne vyvolala zaujatosť u inštitúcií zodpovedných za antidumpingové prešetrovanie, ktorá viedla k uloženiu antidumpingových opatrení v súvislosti s jej vývozom.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).