UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 6. mája 2010

Vec T‑100/08 P

Georgi Kerelov

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Odmietnutie riaditeľa EPSO poskytnúť uchádzačovi informácie a dokumenty týkajúce sa vstupných testov – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 12. decembra 2007, Kerelov/Komisia (F–110/07, neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Georgi Kerelov znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie, ktoré jej vznikli v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek, a príloha I článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

2.      Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Namietanie – Podmienky – Povinnosť spochybniť posúdenie týchto podmienok vykonané Súdom pre verejnú službu

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

3.      Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Možnosť rozhodnúť bez ústnej časti konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

4.      Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

1.      Zhrnutie dôvodov žalobcu musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obranu a súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné, ak má byť žaloba prípustná, aby všetky zásadné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, aspoň stručne, ale koherentne a zrozumiteľne vyplývali zo znenia samotnej žaloby.

Skutočnosť, že neboli splnené podmienky stanovené v článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa spôsobuje neprípustnosť žaloby. Podľa definície na účely určenia, či žaloba spĺňa uvedené podmienky, nemusí Súd pre verejnú službu skúmať nijaký iný dokument, takže len na základe prečítania žaloby môže považovať vec za dostatočne objasnenú.

(pozri body 16 a 17)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, body 55 a 56, a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 22. júna 2009, Nijs/Dvor audítorov, T‑371/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑47 a II‑B‑1‑271, bod 22

2.      Samotné uplatnenie postupu podľa článku 76 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu nezasahuje do práva na riadne a účinné súdne konanie, keďže toto ustanovenie sa uplatní iba vo veciach, v ktorých je Súd pre verejnú službu zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobe, alebo o niektorých jej návrhoch, alebo ak je žaloba úplne alebo čiastočne zjavne neprípustná, alebo ak žalobe zjavne chýba akýkoľvek právny základ. Pokiaľ sa teda žalobca domnieva, že Súd pre verejnú službu nesprávne uplatnil tento článok, musí napadnúť toto posúdenie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia vykonané súdom v prvom stupni.

Pokiaľ sa žalobca obmedzí na kritizovanie skutočnosti, že Súd pre verejnú službu rozhodol odôvodneným uznesením, bez spochybnenia posúdenia podmienok uplatnenia článku 76 rokovacieho poriadku vykonané Súdom pre verejnú službu, jeho odvolacie dôvody treba zamietnuť ako zjavne nedôvodné.

(pozri body 25 a 26)

Odkaz: Súdny dvor, 3. júna 2005, Killinger/Nemecko a i., C‑396/03 P, Zb. s. II‑4967, bod 9; Súdny dvor, 19. februára 2009, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, C‑308/07 P, Zb. s. I‑1059, bod 36

3.      Zo samotného znenia článku 76 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že konanie pojednávania nepredstavuje v žiadnom prípade právo žalobcov, ktorého sa môžu vzdať. Uplatnenie ustanovení rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu týkajúcich sa prekážok konania, ku ktorým patrí aj článok 76, nezaručuje uskutočnenie ústnej časti konania, súd môže rozhodnúť po ukončení iba písomnej časti konania.

(pozri bod 31)

Odkaz: Súdny dvor, 8. júla 1999, Goldstein/Komisia, C‑199/98 P, neuverejnený v Zbierke, bod 18; Súd prvého stupňa, 8. septembra 2008, Kerstens/Komisia, T‑222/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑37a II‑B‑1‑267, body 33 a 36 a citovaná judikatúra

4.      Z článku 225a ES a článku 11 prvého odseku prílohy I Štatútu Súdneho dvora, ako aj článku 138 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané prvky rozsudku, ktorého zrušenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh konkrétne opiera.

Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré neobsahuje nijakú argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je poznačený predmetný rozsudok alebo uznesenie.

Okrem toho tvrdenia, ktoré sú príliš všeobecné a nepresné na to, aby mohli byť predmetom právneho posúdenia, treba považovať za zjavne neprípustné.

(pozri body 38 a 39)

Odkaz: Súdny dvor, 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C‑19/95 P, Zb. s. I‑4435, bod 37; Súdny dvor, 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb. s. I‑4235, bod 113; Súdny dvor, 1. februára 2001, Area Cova a i./Rada, C‑300/99 P a C‑388/99 P, Zb. s. I‑983, bod 37; Súdny dvor, 12. decembra 2006, Autosalone Ispra/Komisia, C‑129/06 P, neuverejnený v Zbierke, body 31 a 32; Súdny dvor, 29. novembra 2007, Weber/Komisia, C‑107/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 24; Súd prvého stupňa, 12. marca 2008, Rossi Ferreras/Komisia, T‑107/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑5 a II‑B‑1‑31, bod 27