UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
zo 16. júna 2015
Vec F‑118/10 DEP
Aristidis Psarras
proti
Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA)
„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“
Predmet: Návrh na určenie výšky trov konania podľa článku 106 rokovacieho poriadku v nadväznosti na rozsudok Súdu pre verejnú službu z 2. októbra 2012, Psarras/ENISA (F‑118/10, EU:F:2012:138)
Rozhodnutie: Celková suma trov konania, ktoré má Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť nahradiť pánovi Psarrasovi ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑118/10, je stanovená na výšku 17 456,75 eura, spolu s úrokmi z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia až do dňa zaplatenia v sadzbe vypočítanej na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania uplatniteľnej počas vyššie uvedeného obdobia, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu
Abstrakt
1. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom – Nevyhnutnosť služieb advokáta, ktorú možno vyvodiť z úkonov vykonaných v súvislosti s konaním na Súde pre verejnú službu
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]
2. Súdne konanie – Trovy konania – Návrh na určenie – Lehota na podanie – Dodržanie primeranej lehoty
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 106 ods. 1)
3. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Účasť viacerých advokátov
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]
1. Súd Únie nie je oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený určiť sumu, do výšky ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.
Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť okolnosti veci pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.
V tejto súvislosti z toho, že advokát podal žalobu, zúčastnil sa na pojednávaní a predložil rôzne písomnosti možno vyvodiť, že tento advokát skutočne vykonal úkony a poskytol služby nevyhnutné na účely konania na Súde pre verejnú službu.
Pokiaľ ide o určenie sumy týchto nevyhnutných služieb, dôkaz o zaplatení trov konania, ktorých náhrada sa požaduje, nie je predchádzajúcou podmienkou pre určenie výšky nahraditeľných trov konania Súdom pre verejnú službu.
(pozri body 24, 25 a 33 – 35)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie zo 4. júla 2013, Kronofrance/Nemecko a i., C‑75/05 P‑DEP a C‑80/05 P‑DEP, EU:C:2013:458, bod 30
Súd pre verejnú službu: uznesenia z 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, EU:F:2009:149, bod 22; z 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, EU:F:2010:32, bod 24; z 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, EU:F:2011:155, body 40 a 41; z 2. júla 2013, Martinez Erades/ESVČ, F‑64/12 DEP, EU:F:2013:111, bod 21; zo 14. novembra 2013, Cuallado Martorell/Komisia, F‑96/09 DEP, EU:F:2013:186, bod 28, a z 3. júla 2014, Bogusz/Frontex, F‑5/12 DEP, EU:F:2014:179, body 30 až 33, a tam citovaná judikatúra
2. Návrh na určenie výšky trov konania treba podať v primeranej lehote, po uplynutí ktorej sa účastník konania, ktorý bol zaviazaný na ich náhradu, môže dôvodne domnievať, že oprávnený účastník konania sa vzdal svojho práva. Primeranosť lehoty treba okrem toho posudzovať v závislosti od všetkých okolností každej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania dotknutých účastníkov konania.
Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, hoci podanie odvolania nemá odkladný účinok, je úplne pochopiteľné, že účastník konania, ktorý má právo na zaplatenie trov konania, môže pred podaním svojho návrhu na náhradu trov konania počkať do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(pozri body 28 a 30)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie z 21. júna 1979, Dietz/Komisia, 126/76 DEP, EU:C:1979:158, bod 1, a rozsudok z 28. februára 2013, Réexamen Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, EU:C:2013:134, body 28 a 33
Súd prvého stupňa: uznesenie zo 17. apríla 1996, Air France/Komisia, T‑2/93 DEP, EU:T:1996:48, body 10 až 12
3. Návrh na určenie výšky trov konania má skôr štandardizovanú povahu a v zásade sa vyznačuje tým, že advokátovi, ktorý sa už zaoberal vecou samou, nespôsobuje žiadne ťažkosti.
Napriek tomu, pokiaľ ide o výdavky spojené s účasťou nového advokáta po ukončení sporového konania, účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania môže znášať trovy konania iba v rozsahu, v akom zodpovedajú času, ktorý tento nový advokát venoval veci, avšak bez času nevyhnutne vyžadovaného na oboznámenie sa s touto vecou.
(pozri body 53 a 54)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenia zo 7. júna 2012, France Télévisions/TF1, C‑451/10 P‑DEP, EU:C:2012:323, bod 32; a z 10. októbra 2013, OCVV/Schräder, C‑38/09 P‑DEP, EU:C:2013:679, bod 42
Súd prvého stupňa: uznesenie z 15. marca 2000, Enso‑Gutzeit/Komisia, T‑337/94 DEP, EU:T:2000:76, bod 21
Súd pre verejnú službu: uznesenie z 3. júla 2014, Bogusz/Frontex, EU:F:2014:179, bod 47