Vec C‑212/15

ENEFI Energiahatékonysági Nyrt

proti

Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov (DGRFP)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Mureș]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Článok 4 – Účinky stanovené podľa právnej úpravy členského štátu týkajúce sa pohľadávok, ktoré neboli predmetom konkurzného konania – Zánik – Daňová povaha pohľadávky – Neexistencia vplyvu – Článok 15 – Pojem ,ešte neuzavreté súdne procesy‘ – Exekučné konania – Vylúčenie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 9. novembra 2016

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Rozhodné právo – Pojem – Právna úprava štátu, v ktorom sa konanie začne, stanovujúca účinky dotýkajúce sa pohľadávok, ktoré neboli predmetom konkurzného konania – Zahrnutie – Daňová povaha pohľadávky – Neexistencia vplyvu

(Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 4)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Procesné pravidlá – Lehota na prihlásenie pohľadávok – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Podmienky – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity

(Nariadenie Rady č. 1346/2000)

3.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Účinky konkurzného konania na neuzavreté súdne procesy – Pojem neuzavreté súdne procesy – Exekučné konania – Vylúčenie

[Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 4 ods. 2 písm. f) a článok 15]

1.      Článok 4 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začne, stanovujúce vo vzťahu k veriteľovi, ktorý sa uvedeného konania nezúčastnil, zánik nároku vymáhať svoju pohľadávku alebo odklad exekúcie takejto pohľadávky v inom členskom štáte, patria do rozsahu jeho pôsobnosti.

Z článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 totiž vyplýva, že sa konkurzné konanie a jeho účinky, ak v ustanoveniach tohto nariadenia nie je stanovené inak, riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne (lex fori concursus). Aj keď je v tejto súvislosti pravda, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1346/2000, ktorý obsahuje zoznam oblastí patriacich do lex fori concursus, neuvádza konkrétne veriteľov, ktorí sa nezúčastnili konkurzného konania, a teda ani účinky tohto konania, alebo jeho uzavretia, na nároky týchto veriteľov, nemožno pochybovať o tom, že tieto účinky sa majú taktiež posudzovať podľa uvedeného lex fori concursus. Výklad, podľa ktorého má lex fori concursus určovať účinky uzavretia konkurzného konania, najmä uzavretia vyrovnaním a práva veriteľov po takomto uzavretí, ale nie účinky na práva veriteľov, ktorí sa nezúčastnili tohto konania, by totiž mohol vážne ohroziť účinnosť uvedeného konania.

Keďže nariadenie č. 1346/2000 v zásade dovoľuje zánik neprihlásených pohľadávok, musí uvedené nariadenie a fortiori tiež povoľovať pravidlo lex fori concursus, ktoré len odkladá exekučné konanie týkajúce sa týchto pohľadávok. V tejto súvislosti nemá význam skutočnosť, že pohľadávka vymáhaná prostredníctvom exekúcie v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa konanie začne, je daňovou pohľadávkou. Ustanovenia nariadenia č. 1346/2000 totiž neudeľujú pohľadávkam daňových orgánov iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa konanie začne, prednostné postavenie, v tom zmysle, že tieto pohľadávky by mali byť vymáhané v exekučnom konaní aj po začatí konkurzného konania.

(pozri body 17, 20, 22, 29, 36, 40, 41, body 1 a 2 výroku)

2.      Keďže nariadenie č. 1346/2000 o konkurznom konaní nezavádza harmonizáciu lehôt stanovených na prihlásenie pohľadávok v konkurzných konaniach patriacich do jeho pôsobnosti, prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie také lehoty zaviedol, avšak pod podmienkou, že súvisiace pravidlá nebudú menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity).

(pozri bod 30)

3.      Exekučné konanie nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 15 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Toto ustanovenie totiž treba vykladať v spojení s článkom 4 ods. 2 písm. f) uvedeného nariadenia, ktorý odlišuje neuzavretý súdny proces od ostatných konaní jednotlivých veriteľov. Účinky konkurzného konania na konania jednotlivých veriteľov, ktoré nie sú neuzavretými súdnymi procesmi, sa tak v každom prípade riadia len podľa lex fori concursus. Konania smerujúce k exekúcii pohľadávky patria do tejto poslednej kategórie.

(pozri body 32, 35)