Language of document : ECLI:EU:C:2017:782

Vec C295/16

Europamur Alimentación SA

proti

Dirección General de Consumo, Comercio y Artesanía de la Comunidad Autónoma de la Región de Murcia

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo no 4 de Murcia)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2005/29/ES – Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom – Pôsobnosť tejto smernice – Predaj veľkoobchodníka maloobchodníkom – Právomoc Súdneho dvora – Právna úprava stanovujúca všeobecný zákaz predajov so stratou – Výnimky založené na kritériách, ktoré neboli stanovené uvedenou smernicou“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 19. októbra 2017

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Výklad požadovaný z dôvodu uplatniteľnosti ustanovení smernice prebratých do vnútroštátneho práva na situácie, ktoré sa neriadia právom Únie – Právomoc poskytnúť tento výklad

(Článok 267 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29, článok 2 a 3)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom – Smernica 2005/29 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá obsahuje všeobecný zákaz ponúkať na predaj alebo predávať tovar so stratou a ktorá stanovuje dôvody neuplatnenia tohto zákazu založené na kritériách, ktoré sa nenachádzajú v tejto smernici – Neprípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29, články 5 až 9)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 28 – 33)

2.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je ustanovenie dotknuté vo veci samej, ktoré stanovuje všeobecný zákaz ponúkať na predaj alebo predávať tovar so stratou a ktoré stanovuje dôvody neuplatnenia tohto zákazu založené na kritériách, ktoré sa nenachádzajú v tejto smernici.

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že keďže smernica o nekalých obchodných praktikách úplne harmonizuje pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík podnikov voči spotrebiteľom a že členské štáty teda nemôžu prijať, ako to výslovne stanovuje článok 4 tejto smernice, prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré stanovuje táto smernica, a to ani s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2010, Plus Warenhandelsgesellschaft, C‑304/08, EU:C:2010:12, bod 41, a uznesenie z 30. júna 2011, Wamo, C‑288/10, EU:C:2011:443, bod 33).

(pozri body 39, 43 a výrok)