Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 12. apríla 2024 – Pegazus Busz Fuvarozó Kft./Nemzeti Adó és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
(vec C-262/24, Pegazus Busz)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Pegazus Busz Fuvarozó Kft.
Žalovaný: Nemzeti Adó és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
Prejudiciálne otázky
Je v súlade s článkom 167, článkom 168 písm. a) a článkom 178 písm. a) smernice o DPH1 , ako aj s právom na spravodlivý proces zakotveným ako všeobecná právna zásada v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení so základnými zásadami proporcionality a právnej istoty, taký postup daňového orgánu, v rámci ktorého:
napriek uznaniu, že sa uskutočnila hospodárska transakcia uvedená na faktúre, právo zdaniteľnej osoby na odpočítanie dane sa zamietne z dôvodu, že na základe všetkých okolností, ktoré sa považujú za relevantné ( ako je účasť subdodávateľov, preukázané osobné, organizačné a vlastnícke väzby, správanie vo vzťahu k zamestnancom zo strany osoby určenej v hlavnej zmluve uzavretej medzi zákazníkom a žalobkyňou ako osoby zodpovednej za udržiavanie každodenného kontaktu a skutočnosť, že pracovné podmienky zamestnancov zostali u následných subdodávateľov nezmenené ( možno vyvodiť, že konanie žalobkyne je v rozpore s požiadavkami oprávneného uplatnenia práva, a preto sa považuje hospodárska činnosť za fiktívnu a založená výlučne s cieľom získať daňovú výhodu v rozpore s účelom právnej úpravy DPH, hoci sporné okolnosti nevyhnutne vyplývajú zo zmluvnej slobody podľa súkromného práva, ako aj z občianskoprávnych, pracovnoprávnych a daňových predpisov upravujúcich tieto zmluvy, a nie sú v príčinnej súvislosti s právom zdaniteľnej osoby na odpočítanie DPH?
za vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sa považuje skutočnosť, že vystaviteľ faktúry sa omešká s úhradou priznaných daní a odvodov, hoci mu daňový orgán poskytne možnosť úhrady v splátkach s cieľom napraviť túto situáciu a napokon vyberie dlžnú sumu v exekučnom konaní proti subdodávateľovi, takže verejný rozpočet neutrpel žiadnu škodu, alebo je podvodným konaním len zatajenie dane pred daňovým orgánom, teda nepriznanie a nezaplatenie dane?
daňový orgán v priebehu konania s odvolaním sa na daňové tajomstvo neoznámi zdaniteľnej osobe konanie, ktoré má predstavovať vyhýbanie sa daňovej povinnosti, t. j. povahu porušenia povinnosti platiť dane a odvody, a teda neidentifikuje subdodávateľa, ktorého sa neplnenie povinnosti konkrétne týka, druh dane (alebo odvodu), ani rozsah a obdobie neplnenia povinnosti, ale odkazuje naň len všeobecne?
daňový orgán ako podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane s odvolaním sa len na existenciu personálnych a organizačných väzieb medzi zdaniteľnou osobou a subdodávateľom, nielenže ukladá zdaniteľnej osobe povinnosť overiť (daňový dlh jej subdodávateľa), ktorá jej neprináleží a na ktorú ani nie je oprávnená, ale len na základe tejto okolnosti predpokladá, že zdaniteľná osoba má vedomosť o daňovom dlhu subdodávateľa bez toho, aby vecne preskúmal skutočnosť týkajúcu sa vedomosti zdaniteľnej osoby, a či túto vedomosť možno získať legitímnym (vzhľadom na daňové tajomstvo), fyzickým a logickým spôsobom? Má skutočnosť, že osobné a organizačné väzby boli vytvorené súkromnými osobami, nejaký vplyv na preukázanie týchto znalostí?
daňový orgán bez dôkladného preskúmania príslušného právneho základu určí, kto je zamestnávateľom, s ktorým je zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu, a to nie na základe pracovnej zmluvy, ktorou sa zakladá pracovnoprávny vzťah, ani na základe totožnosti osoby, ktorá eviduje pracovnoprávne vzťahy, ani na základe súhlasného vyhlásenia zamestnávateľov a zamestnancov, čo potvrdzujú dokumenty, ale na základe protichodného vyhlásenia dvoch zamestnancov (v súčasnosti len jedného), na základe okolností, za ktorých vznikli pracovné pomery s predchádzajúcimi subdodávateľmi, na základe podobnosti pracovných podmienok a na základe správania konateľa prvého zamestnávateľa, ktorý je zároveň kontaktnou osobou podľa hlavnej zmluvy?
tento daňový orgán doslovne uplatňuje svoje závery týkajúce sa predchádzajúcich období na nasledujúce obdobia bez toho, aby zohľadnil zmeny, ku ktorým došlo v relevantných skutočnostiach v jednotlivých obdobiach, najmä zánik personálnych a organizačných väzieb, a napriek týmto zmenám skutočností neskúma, aký vplyv mali tieto zmeny v danom období na posúdenie daňového orgánu, pokiaľ ide o existenciu zneužitia práva, fiktívnu povahu hospodárskej činnosti, existenciu podvodného konania alebo skutočnosť týkajúcu sa vedomosti zdaniteľnej osoby v tomto ohľade?
Bránia uvedené články smernice o DPH, a najmä zásada právnej istoty s ohľadom na odpoveď na predchádzajúcu otázku, vyjadreniu zásady v judikatúre, podľa ktorej v prípade, že možno preukázať osobné väzby medzi žalobkyňou a vystaviteľmi faktúr, ktoré môžu ovplyvniť aj uskutočnenie fakturovanej hospodárskej transakcie, možno bez ďalšieho skúmania skutočnosti týkajúcej sa vedomosti zdaniteľnej osoby dospieť k záveru, že táto zdaniteľná osoba si je vedomá vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v dôsledku nezaplatenia dane?
Je uvedený postup daňového orgánu vo všeobecnosti v súlade s povinnosťou daňového orgánu dostatočne preukázať objektívne okolnosti týkajúce sa odpočítania DPH zákonom požadovaným spôsobom, alebo ide o posúdenie založené na domnienkach a predpokladoch, a to aj s ohľadom na zásadu stanovenú Súdnym dvorom, že pravidlá vnútroštátneho práva v oblasti dokazovania nemôžu ohroziť účinnosť práva Únie?
Odporuje článku 267 ZFEÚ, zásade prednosti práva Únie a právu na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvenému v článku 47 Charty:
skutočnosť, že vnútroštátny súd posledného stupňa s odvolaním sa na rozdielne skutkové okolnosti neuplatní rozhodnutie Súdneho dvora z dôvodu, že predmetom konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Súdneho dvora, je dodanie tovaru, zatiaľ čo predmetom konania, o ktorom rozhoduje, je poskytnutie služieb, alebo z dôvodu, že objektívna okolnosť, na ktorú sa odvoláva vo veci, o ktorej rozhoduje, je len jednou z objektívnych okolností posudzovaných v uplatniteľnom rozhodnutí Súdneho dvora, a preto by bola relevantná nanajvýš len časť rozhodnutia Súdneho dvora;
skutočnosť, že vnútroštátny súd posledného stupňa sa v rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku odchýli od rozsudku Súdneho dvora vydaného v predmetnej veci na základe prejudiciálneho konania a prijme rozhodnutie v rozpore s týmto rozsudkom bez toho, aby sám začal prejudiciálne konanie, a to napriek rozporom vo výklade práva Únie, ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutí?
Vzhľadom na nevyhnutné dodržiavanie práv a zásad uvedených v predchádzajúcom bode a povinnosť neuplatniť vnútroštátne právo, ktoré je v rozpore s právom Únie, môže sa súd členského štátu, ktorému súd posledného stupňa nariadi opätovne uskutočniť konanie, odchýliť v tomto druhom konaní od usmernení poskytnutých súdom posledného stupňa – bez toho, aby tento súd položil prejudiciálnu otázku – ak sa domnieva, že tieto usmernenia sú v rozpore s právom Únie, alebo ak po tom, čo nariadi uskutočniť nové konanie, Súdny dvor vydá rozhodnutie o tej istej právnej otázke vo veci s podobnými skutkovými okolnosťami, ktoré je v rozpore s právnym výkladom, na ktorom je založená povinnosť opakovať konanie, alebo je možné odchýliť sa od povinnosti uloženej vnútroštátnym súdom posledného stupňa a uplatniť následné rozhodnutie Súdneho dvora len vtedy, ak súd, ktorý je poverený uskutočnením nového konania, podá v novom konaní návrh na začatie prejudiciálneho konania?
____________
1 Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).