ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 16. januára 2014

Vec F‑107/12

Philippe Guinet

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci EIB – Systém dôchodkového zabezpečenia – Prevod práv na dôchodok – Náhrada za nevýhody vyplývajúce z neskorého prevodu práv na dôchodok – Podmienka skutočného prevodu práv na dôchodok nadobudnutých v inom systéme ako v systéme EIB – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou P. Guinet navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskej investičnej banky (EIB), ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť týkajúca sa revalorizácie jeho práv na dôchodok

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. P. Guinet znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli Európskej investičnej banke. Európska investičná banka znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služby – Prevod do systému Banky – Nemožnosť zamestnanca vykonať prevod bez dohody medzi Bankou a dotknutým členským štátom – Nemožnosť tohto zamestnanca dokúpiť dodatočné roky poistenia – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí majú uvedené možnosti – Neexistencia

(Pravidlá systému dôchodkového zabezpečenia zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 21‑1)

3.      Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Starobné poistenie a poistenie pre prípad úmrtia – Štátny príslušník členského štátu zamestnaný orgánom Únie – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služby orgánu Únie – Prevod do systému orgánu Únie – Vnútroštátna právna úprava neupravujúca možnosť prevodu – Porušenie práva Únie – Neexistencia – Existencia prekážky voľného pohybu osôb – Neexistencia

(Články 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Rozsah – Povinnosť prijať opatrenia v záujme služby bez právneho základu – Neexistencia

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Náhrada – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, aby znášal časť svojich vlastných trov konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 88)

1.      Na určenie, či bola splnená požiadavka odôvodnenia stanovená v služobnom poriadku, treba zohľadniť nielen dokumenty, ktorými sa rozhodnutie oznámilo, ale taktiež aj okolnosti, za akých bolo rozhodnutie prijaté a za akých sa o ňom dotknutá osoba dozvedela. Je teda možné domnievať sa, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, keď bolo prijaté v súvislostiach, ktoré sú dotknutému úradníkovi známe a ktoré mu umožňujú pochopiť jeho dosah. Okrem toho vedomosť dotknutej osoby o súvislostiach, v ktorých bolo prijaté rozhodnutie, môže predstavovať odôvodnenie tohto rozhodnutia.

(pozri bod 44)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, bod 68; 24. októbra 2011, P/Parlament, T‑213/10 P, bod 30 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2010, Taillard/Parlament, F‑97/09, bod 33; 15. februára 2011, Marcuccio/Komisia, F‑81/09, bod 40

2.      Zásada rovnosti zaobchádzania je porušená iba vtedy, keď sa s dvomi kategóriami osôb, ktorých skutková a právna situácia nie je v zásade rozdielna, zaobchádza rozdielne, alebo keď sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako.

Výhodou spätnej účinnosti, ktorá je upravená vo vnútorných pravidlách Európskej investičnej banky ako súčasť mechanizmu umožňujúceho dokúpenie dodatočných odpracovaných rokov, nie je nič iné, len neutralizácia nežiaducich účinkov toho, keď pri prevode práv na dôchodok dôjde k prípadnému omeškaniu vzhľadom na deň nástupu do služby Európskej investičnej banky, ktoré nemožno pripísať dotknutému zamestnancovi. Takéto negatívne účinky vyplývajú najmä zo zvýšenia veku dotknutej osoby a jej služobného postupu, ktoré vedú k zvýšeniu kúpnej ceny za dodatočný rok poistenia. Tak právo na priznanie výhody spätnej účinnosti, ako aj suma predstavujúca túto výhodu, sú teda neoddeliteľne spojené s prevodom práv dotknutej osoby na dôchodok. Z toho vyplýva, že výhodou spätnej účinnosti nie je nezávislá revalorizácia práv na dôchodok v systéme dôchodkového zabezpečenia Banky, ktorú by mohol využiť zamestnanec, ktorý nepreviedol svoje práva na dôchodok nadobudnuté vo vnútroštátnom systéme.

Vzhľadom na výhodu spätnej účinnosti teda skutková a právna situácia osoby, ktorá nemohla vykonať prevod práv na dôchodok, nie je rovnaká ako situácia zamestnancov Banky, ktorých práva na dôchodok začlenené do systému dôchodkového zabezpečenia Banky mohli byť negatívne ovplyvnené omeškaniami pri prevode práv na dôchodok, ktoré nemožno pripísať týmto zamestnancom.

(pozri body 57, 60, 62 a 63)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. marca 1994, La Pietra/Komisia, T‑100/92, bod 50

Súd pre verejnú službu: 26. septembra 2011, Arnaldos Rosauro a i./Komisia, F‑29/06, bod 157

3.      Pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia medzi členskými štátmi, ani Zmluva o FEÚ, ani nariadenie č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, ani nariadenie, ktoré nasledovalo po ňom, a to nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, neupravujú pravidlá týkajúce sa prevodu kapitálu predstavujúceho už nadobudnuté práva na dôchodok, ale zakladajú sa na zásadách úhrnu dôb a poskytovania pomernej časti dávok, ako to vyplýva z článku 48 ZFEÚ tak, ako ho vykonávajú uvedené nariadenia.

Z článku 45 ZFEÚ teda nevyplýva povinnosť členského štátu upraviť možnosť zamestnanca Európskej investičnej banky previesť kapitál predstavujúci jeho skôr nadobudnuté práva na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Banky, ani povinnosť uzavrieť dohodu na tento účel.

Neexistenciu takejto možnosti pre zamestnancov Banky v dôsledku toho nemožno považovať za prekážku voľného pohybu pracovníkov v zmysle článku 45 ZFEÚ.

(pozri body 76 – 78)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 2013, Gardella, C‑233/12, body 33 a 35

4.      Povinnosť starostlivosti, ako aj zásada riadnej správy veci verejných znamenajú, že príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka alebo zamestnanca, a to dokonca aj vrámci výkonu širokej miery voľnej úvahy, prihliada na všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie; pritom musí zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca. Povinnosti starostlivosti, dobromyseľnosti a riadnej správy vecí verejných však nemôžu odôvodňovať, aby administratíva prijala opatrenia v záujme žalobcu bez akéhokoľvek právneho základu.

Z toho vyplýva, že keď neexistuje právny základ pre priznanie výhody spojenej s dokúpením dodatočných rokov poistenia niektorému zo zamestnancov alebo akákoľvek právna povinnosť nahradiť finančnú nevýhodu spôsobenú tomuto zamestnancovi v dôsledku toho, že medzi Európskou investičnou bankou a členským štátom, v ktorom nadobudol svoje práva na dôchodok, nie je uzavretá dohoda o prevode, nemožno Banke vytýkať, že v rozpore so svojimi povinnosťami starostlivosti, dobromyseľnosti a riadnej správy vecí verejných neschválila túto výhodu.

(pozri body 83 a 84)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 19. februára 2013, BB/Komisia, F‑17/11, bod 61

5.      Podľa článku 88 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, možno uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, ak to odôvodňuje jeho správanie. Platí to vtedy, keď účastník konania, ktorý mal vo veci úspech, uviedol až na pojednávaní po prvýkrát tvrdenia, ktoré podstatným spôsobom ovplyvnili vedenie pojednávania, ak bolo niektoré z nich skutočne dôvodné, pričom nevysvetlil toto omeškanie.

(pozri body 94 a 96)