Žaloba podaná 9. novembra 2023 – Federcasse a i./Komisia

(vec T-1070/23)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Federazione Italiana delle Banche di Credito Cooperativo e Casse Rurali (Federcasse) (Rím, Taliansko) a 12 ďalších žalobcov (v zastúpení: A. Pera a F. Salerno, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie z 8. marca 2023 (v odpovedi na oficiálnu žiadosť, ktorú podal minister hospodárstva a financií G. Giorgetti 15. decembra 2022), zamietajúce schválenie potrebné na zníženie cieľovej úrovne finančnej dotácie úmernej sume chránených vkladov členských bánk Fondo di Garanzia dei Depositanti del Credito Cooperativo, ktoré podpísala Európska komisárka pre finančné služby M. McGuinness (referenčné číslo Ares (2023) 1696845 – 08/03/2023),

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí.

Rozhodnutie obsahuje list a prílohu. Táto príloha je však úplne bez dátumu, podpisu a/alebo iného odkazu uvádzajúceho jej pôvod. Preto toto rozhodnutie vzhľadom na to, že pozostáva z aktu, ktorý nie je overený a ktorého pôvod a dátum sú neisté, porušuje požiadavku podstatných procesných náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ, čo samo osebe predstavuje dôvod jeho zrušenia.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia.

Rozhodnutie obsahuje vážne rozpory a medzery, keďže i) obsahuje odôvodnenie čiastočne príliš stručné a čiastočne obsiahnuté v neoverenom vonkajšom akte, ii) nevysvetľuje dôvod, pre ktorý by sa taliansky bankový systém mal považovať za jediný celok, iii) nevysvetľuje dôvod, pre ktorý nebola dodržaná podmienka stanovená v článku 10 ods. 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ¹ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (ďalej len „smernica“) týkajúca sa Fondu, iv) nevysvetľuje dôvod, pre ktorý sa overenie podmienky stanovenej v článku 10 ods. 6 písm. a) smernice overuje vo vzťahu k talianskemu bankovému systému ako celku. Okrem toho sa rozhodnutie zakladá na metodike, ktorá nie je verejná. V dôsledku toho žalobcovia nemôžu porozumieť logickému procesu vzniku rozhodnutia.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a s tým súvisiacej povinnosti starostlivo a nestranne skúmať všetky relevantné skutočnosti.

V rozhodnutí sa neskúmal žiadny z podkladov, ktoré talianske orgány predložili vo svojej žiadosti, a analýza sa týka bez rozdielu celého talianskeho bankového systému.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 10 ods. 6 smernice.

Ustanovenie článku 10 ods. 6 písm. b) v spojení s ostatnými ustanoveniami smernice vychádza z analýzy na úrovni konkrétneho trhu/sektora, do ktorého patria úverové inštitúcie. V Taliansku sú všetky banky, ktoré sú členmi fondu, zároveň súčasťou samostatného sektora s mechanizmami na krytie rizika, ktoré ich úplne oddeľujú od udalostí, ktoré by mohli mať vplyv na ostatné banky. Komisia teda nesprávne vyložila predmetné ustanovenie, keďže vôbec nezohľadnila analýzu podľa trhu/sektora, ignorovala skutočnosť, že taliansky zákonodarca mal v úmysle vytvoriť odlišný sektor pre družstevné úverové banky, a bez akéhokoľvek doslovného alebo systematického základu posúdila na úrovni členského štátu existenciu podmienok vyžadovaných článkom 10 ods. 6 smernice.

____________

¹ Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 149.