Vec T‑778/17
(uverejnenie výňatkov)
Autostrada Wielkopolska S.A.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 24. októbra 2019
„Štátna pomoc – Koncesia na spoplatnenú diaľnicu – Zákon stanovujúci oslobodenie od mýta pre určité vozidlá – Náhrada poskytnutá držiteľovi koncesie zo strany členského štátu z dôvodu straty príjmov – Virtuálne mýto – Rozhodnutie vyhlasujúce štátnu pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďujúce jej vrátenie – Procesné práva dotknutých osôb – Povinnosť Komisie postupovať s mimoriadnou obozretnosťou – Pojem štátna pomoc – Výhoda – Zlepšenie očakávanej finančnej situácie držiteľa koncesie – Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve – Článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ – Regionálna štátna pomoc“
1. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie pripomienok – Právo príjemcu štátnej pomoci zúčastniť sa na správnom konaní v primeranom rozsahu – Rozsah – Členský štát dovolávajúci sa nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom – Povinnosť Komisie postupovať s mimoriadnou obozretnosťou, aby bolo zaručené dodržiavanie procesných práv príjemcu štátnej pomoci
(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6 ods. 1)
(pozri body 51 – 60)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie pripomienok – Právo príjemcu štátnej pomoci zúčastniť sa na správnom konaní v primeranom rozsahu – Porušenie – Zrušenie rozhodnutia vyhlasujúceho štátnu pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadenie jej vrátenia – Podmienka – Možnosť, aby správne konanie dospelo v prípade neexistencie uvedeného porušenia k odlišnému záveru
(Článok 108 ods. 2 a článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6 ods. 1)
(pozri body 61 – 65, 69)
Zhrnutie
Rozsudkom z 24. októbra 2019, Autostrada Wielkopolska/Komisia (T‑778/17), Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Autostrada Wielkopolska S.A. proti rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým bolo konštatované, že Poľsko poskytlo tejto spoločnosti štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom(1).
Tento spor mal pôvod v koncesnej zmluve podpísanej v roku 1997, na základe ktorej spoločnosť Autostrada Wielkopolska vybudovala v Poľsku úsek diaľnice A2. Ako protihodnotu získala nárok na výber mýta plateného užívateľmi tejto diaľnice.
Po pristúpení k Európskej únii v roku 2004 Poľská republika prebrala do poľského právneho poriadku smernicu o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami(2), podľa ktorej mýto a užívateľské poplatky nesmú byť uložené súčasne za použitie jedného a toho istého úseku cesty. Poľský parlament tak prijal zákon stanovujúci, že ťažké nákladné vozidlá, za ktoré bola zaplatená známka (mýtna karta) na používanie vnútroštátnych ciest v Poľsku, boli oslobodené od mýta na diaľniciach, ktoré boli predmetom koncesných zmlúv. Podľa tohto zákona mala byť držiteľom koncesií, akou bola spoločnosť Autostrada Wielkopolska, nahradená strata príjmov spôsobená týmto oslobodením od mýta.
Po tom, čo sa začalo s vyplácaním náhrady spoločnosti Autostrada Wielkopolska, poľské orgány, ktoré sa domnievali, že táto náhrada je nadmerná, o tom upovedomili Komisiu. Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, že hoci má Autostrada Wielkopolska v zásade nárok na náhradu ako protihodnotu za straty príjmov spôsobené zmenou poľskej právnej úpravy, získala nadmernú náhradu, čo predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.
Autostrada Wielkopolska vo svojej žalobe o neplatnosť tohto rozhodnutia okrem iného poukázala na porušenie jej práva zúčastniť sa na správnom konaní vedenom Komisiou.
Všeobecný súd pripomenul, že Autostrada Wielkopolska ako príjemca dotknutej štátnej pomoci sa nemôže dovolávať záruky práva na obhajobu priznaného osobám, proti ktorým je začaté konanie, ale má iba právo zúčastniť sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci. Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, že na to, aby právo spoločnosti Autostrada Wielkopolska predložiť pripomienky nebolo zbavené svojho významu, je nevyhnutné, aby Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo vec formálneho zisťovania týkajúceho sa dotknutej finančnej náhrady definovala dostatočným spôsobom rozsah svojho preskúmania. Ak Komisia po vydaní rozhodnutia o začatí vyšetrovania zmenila svoj postoj k skutočnostiam alebo k právnej kvalifikácii týchto skutočností, ktoré sa zdajú byť rozhodujúce pre jej posúdenie, musí opraviť alebo rozšíriť rozhodnutie o začatí vyšetrovania, aby dotknuté osoby mohli účinne predložiť pripomienky.
Následne Všeobecný súd zdôraznil, že prejednávaná vec sa odlišuje od väčšiny vecí týkajúcich sa štátnej pomoci, keďže Poľská republika ako členský štát poskytujúci štátnu pomoc mala vo vzťahu k spoločnosti Autostrada Wielkopolska protichodné záujmy a samotná tvrdí, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V tomto kontexte bolo osobitne dôležité, aby Komisia umožnila spoločnosti Autostrada Wielkopolska účinne predložiť pripomienky. Splnenie tejto procesnej povinnosti sa vyžaduje o to viac, že spoločnosť Autostrada Wielkopolska mala právo na náhradu z dôvodu oslobodenia od mýta a že pred vnútroštátnymi súdmi bol medzi ňou a Poľskou republikou vedený spor, ktorý sa týkal rozsahu tejto náhrady. Všeobecný súd dospel k záveru, že v takejto situácii bola Komisia povinná postupovať s mimoriadnou obozretnosťou, pokiaľ ide o rešpektovanie práva spoločnosti Autostrada Wielkopolska zúčastniť sa na správnom konaní.
Všeobecný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že hoci Komisia uverejnila rozhodnutie o začatí konania v úradnom vestníku a vyzvala spoločnosť Autostrada Wielkopolska, aby pri tejto príležitosti predložila svoje pripomienky, neskôr už žalobkyňu nevyzvala na predloženie pripomienok, a to počas približne troch rokov, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, hoci si s Poľskou republikou viackrát vymenila korešpondenciu. Všeobecný súd usúdil, že vzhľadom na dĺžku trvania a intenzitu výmeny korešpondencie s Poľskou republikou po rozhodnutí o začatí konania mala Komisia opätovne umožniť spoločnosti Autostrada Wielkopolska predložiť pripomienky. Z toho vyvodil, že Komisia nepostupovala s mimoriadnou obozretnosťou, hoci k tomu bola v prejednávanej veci povinná.
Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci však Všeobecný súd zastáva názor, že toto opomenutie zapojiť spoločnosť Autostrada Wielkopolska do výmeny korešpondencie s Poľskou republikou po rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nemôže mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania dostatočne vymedzila rámec svojho skúmania a tým spoločnosti Autostrada Wielkopolska umožnila získať všetky užitočné informácie o skutkových okolnostiach a právnej kvalifikácii. Navyše sa domnieva, že nebolo preukázané, že ak by bola spoločnosť Autostrada Wielkopolska zapojená do uvedenej výmeny korešpondencie medzi Komisiou a Poľskou republikou, mohlo by byť právne posúdenie zo strany Komisie v tomto rozhodnutí odlišné.