Žaloba podaná 28. novembra 2013 – DK Recycling und Roheisen/Komisia

(vec T-630/13)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DK Recycling und Roheisen GmbH (Duisburg, Nemecko) (v zastúpení: S. Altenschmidt, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje:

zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES¹ [C(2013) 5666, 2013/448/EÚ], (Ú. v. EÚ L 240, s. 27) v časti, v ktorej článok 1 ods. 1 zamieta zápis zariadení s identifikačným kódom DE000000000001320 a DE-new-14220-0045 uvedených v prílohe I písm. A a písm. D do zoznamu zariadení patriacich do pôsobnosti smernice 2003/87/ES a príslušných predbežných ročných emisných kvót, ktoré sa majú týmto zariadeniam bezodplatne prideliť, ktorý Nemecko predložilo v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa v podstate nasledovné:

Napadnuté rozhodnutie je v rozsahu napádanom žalobkyňou v rozpore so smernicou 2003/87/ES a rozhodnutím 2011/278/EU² . Toto rozhodnutie je preto nezlučiteľné so zásadou proporcionality a Chartou základných práv Európskej únie. Navyše nie je dostatočne odôvodnené.

V súvislosti so zamietnutím bezodplatného pridelenia kvót na zariadenia založeného zo strany žalobkyne na tom, že týmto zariadeniam Nemecko predbežne pridelilo viac bezodplatných kvót ako odškodnenie za neprimerané ťažkosti, žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie 2011/278 na rozdiel od názoru Komisie takémuto prideleniu nebráni. Predovšetkým je osobitné pridelenie v prípadoch vyžadujúcich poskytnutie odškodnenia za neprimerané ťažkosti spôsobené obchodovaním s emisiami, zabezpečené ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, predovšetkým základným právom na slobodné podnikanie a právom vlastniť majetok, ako aj zásadou proporcionality.Pokiaľ sa zamietnutie bezodplatného pridelenia kvót na zariadenia žalobkyne odôvodňuje tým, že Nemecko týmto zariadeniam predbežne pridelilo viac bezodplatných kvót na výrobu zinkového koncentrátu vo vysokej peci žalobkyne na základe časti zariadenia spojeného s emisiami z procesov, žalobkyňa namieta nezlučiteľnosť napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím 2011/278, ako aj rozporuplné a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.Žalobkyňa napokon namieta rozpor s požiadavkami spravodlivej správnej praxe v zmysle článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Pred prijatím rozhodnutia sa žalobkyni neposkytla možnosť zaujať jej stanovisko.