Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 21. marca 2018 – Podilă a i.
(spojené veci C‑133/15 a C‑134/17)(1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 89/391/EHS – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Klasifikácia pracovísk ako pracovísk s osobitnými alebo špeciálnymi podmienkami – Posúdenie rizík týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia pri práci – Povinnosti zamestnávateľa“
Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci – Pôsobnosť – Výpočet starobných dôchodkov pracovníkov podľa zaradenia ich pracovných činností do jednotlivých rizikových skupín – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prísne lehoty a postupy, ktoré neumožňujú vnútroštátnym súdom preskúmať či vykonať ich zaradenie – Vylúčenie aj vzhľadom na článok 114 ods. 3 ZFEÚ a články 151 a 153 ZFEÚ
(článok 114 ods. 3 ZFEÚ, články 151 a 153 ZFEÚ; smernica Rady 89/391, článok 9 ods. 1 a 2 a článok 11 ods. 6)
(pozri body 37, 38, 42 – 45 a výrok)
Výrok
Článok 114 ods. 3 a články 151 a 153 ZFEÚ, ako aj smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci sa majú vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahujú na vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide v konaní veci samej, ktorá stanovuje prísne lehoty a postupy, ktoré neumožňujú vnútroštátnym súdom preskúmať zaradenie či vykonať zaradenie pracovných činností do jednotlivých rizikových skupín, na základe ktorých sa vypočíta starobný dôchodok dotknutých pracovníkov.