Language of document : ECLI:EU:T:2022:389

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozšírená komora)

z 22. júna 2022 (*)

„Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Osobitné úlohy v oblasti dohľadu zverené ECB – Rozhodnutie o odňatí povolenia na činnosť úverovej inštitúcie – Závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica 2005/60/ES – Proporcionalita – Porušenie právnej úpravy týkajúcej sa riadenia úverových inštitúcií – Právo na obranu – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo na účinnú súdnu ochranu“

Vo veci T‑797/19,

Anglo Austrian AAB AG, pôvodne Anglo Austrian AAB Bank AG, so sídlom vo Viedni (Rakúsko),

BeleggingMaatschappij „FarEast“ BV, so sídlom vo Velpe (Holandsko),

v zastúpení: M. Ketzer a O. Behrends, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: C. Hernández Saseta, E. Yoo a V. Hümpfner, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia M. J. Costeira (spravodajkyňa), M. Kănčeva, B. Berke a T. Perišin,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie predsedu deviatej komory z 19. decembra 2019, ktorým vyhovel žiadosti o prednostné prejednanie veci,

so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

so zreteľom na uznesenie zo 7. februára 2020, Anglo Austrian AAB Bank a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB (T‑797/19 R, neuverejnené, EU:T:2020:37), ktorým predseda Všeobecného súdu zamietol návrh žalobkýň na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia,

so zreteľom na uznesenie zo 17. decembra 2020, Anglo Austrian AAB a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB [C‑114/20 P(R), neuverejnené, EU:C:2020:1059], ktorým podpredseda Súdneho dvora zamietol odvolanie proti tomuto uzneseniu,

so zreteľom na uznesenie z 15. apríla 2020, Anglo Austrian AAB Bank a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB, ktorým predseda Všeobecného súdu zamietol druhú žiadosť o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorú podali žalobkyne v súlade s článkom 160 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

so zreteľom na uznesenie zo 17. decembra 2020, Anglo Austrian AAB a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB [C‑207/20 P(R), neuverejnené, ECLI:EU:C:2020:1057], ktorým podpredseda Súdneho dvora zamietol odvolanie proti tomuto uzneseniu,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou, ktorú podali na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyne, Anglo Austrian AAB AG, pôvodne Anglo Austrian AAB Bank AG (ďalej len „AAB Bank“) a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“ BV (ďalej len „akcionár“), navrhujú zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) ECB‑SSM‑2019‑AT 8 WHD‑2019 0009 zo 14. novembra 2019, ktorým odňala povolenie AAB Bank na výkon činností úverovej inštitúcie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Prvá žalobkyňa, AAB Bank, bola menej významnou úverovou inštitúciou so sídlom v Rakúsku, v zmysle článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63). Vykonávala svoje činnosti v súlade s povolením, ktoré bolo udelené na základe Bundesgesetz über das Bankwesen (Bankwesengesetz) (rakúsky zákon o bankovníctve, ďalej len „BWG“).

3        Druhá žalobkyňa, akcionár, je spoločnosťou, ktorá zoskupuje finančné podiely a je majiteľom 99,99 % akcií banky AAB Bank.

4        Dňa 26. apríla 2019 Österreichische Finanzmarktbehörde (rakúsky orgán pre dohľad nad finančnými trhmi, Rakúsko, ďalej len „FMA“) predložil ECB návrh rozhodnutia na odňatie povolenia pre banku AAB Bank na výkon činnosti úverovej inštitúcie, v súlade s článkom 80 ods. 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1).

5        Listom zo 14. júna 2019 ECB zaslala banke AAB Bank návrh rozhodnutia o odňatí povolenia, ku ktorému uvedená banka zaujala stanovisko 23. júla 2019.

6        Napadnutým rozhodnutím ECB odňala banke AAB Bank povolenie vykonávať činnosť úverovej inštitúcie s účinnosťou v deň doručenia uvedeného rozhodnutia.

7        ECB sa v podstate domnievala, že na základe zistení FMA v rámci výkonu jeho úlohy prudenciálneho dohľadu a týkajúcich sa pokračujúceho a opakovaného nedodržiavania požiadaviek týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj vnútorného riadenia banky AAB Bank táto banka nie je schopná zabezpečiť správne riadenie svojich rizík.

8        ECB tak dospela k záveru, že podmienky, ktoré odôvodňujú odňatie povolenia pre banku AAB Bank na výkon činností úverovej inštitúcie uvedené v článku 18 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338) a ktoré boli prebraté do rakúskeho práva, boli splnené, keďže uvedená banka sa dopustila porušení článku 67 ods. 1 písm. d) a o) tejto smernice tak, ako bol prebratý do rakúskeho práva, a že toto odňatie povolenia bolo primerané.

9        Okrem toho ECB odmietla odložiť účinnosť napadnutého rozhodnutia na obdobie tridsiatich dní z toho dôvodu, že pripomienky banky AAB Bank neboli takej povahy, aby spochybnili zákonnosť tohto rozhodnutia, a z toho dôvodu, že toto rozhodnutie nemohlo spôsobiť nenapraviteľné škody a okamžité uplatnenie rozhodnutia je vo verejnom záujme s cieľom ochrany vkladateľov, investorov a ďalších partnerov banky AAB Bank, ako aj stability finančného systému.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

10      Vzhľadom na prekážku na strane jedného člena rozšírenej deviatej komory predseda Všeobecného súdu určil rozhodnutím z 18. mája 2021 iného sudcu na doplnenie komory.

11      Po tom, čo sudca Berke 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

12      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 13. augusta 2021 bola táto vec pridelená novej sudkyni spravodajkyni zasadajúcej v deviatej komore.

13      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

14      ECB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        vyhlásil, že žaloba podaná akcionárom je neprípustná,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O prípustnosti žaloby, ktorú podal akcionár

15      Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku, ECB tvrdí, že, vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, je žaloba akcionára neprípustná z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie akcionára priamo neovplyvňuje.

16      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že akcionári úverovej inštitúcie, ktorej bolo odňaté povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie, nie sú priamo dotknutí rozhodnutím o odňatí povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i., C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P, EU:C:2019:923, body 107 až 115 a 119).

17      Preto je žaloba podaná akcionárom neprípustná.

B.      O veci samej

18      AAB Bank na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov.

19      Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 v tom zmysle, že ECB nesprávne uplatnila vnútroštátne právo. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 34 nariadenia č. 468/2014, posudzovaného z hľadiska práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré vyplýva z toho, že ECB odmietla odložiť výkon napadnutého rozhodnutia. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva banky AAB Bank na obranu. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva akcionára.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 v tom zmysle, že ECB nesprávne uplatnila vnútroštátne právo

20      Na podporu tohto žalobného dôvodu AAB Bank v zásade tvrdí, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre odňatie povolenia stanovené právom Únie v článku 4 ods. 1 písm. a) a v článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013, v článku 83 nariadenia č. 468/2014 ako aj v článku 18 písm. f) a v článku 67 ods. 1 písm. d) a o) smernice 2013/36 a ustanoveniami uplatniteľného rakúskeho práva, ktoré preberajú vyššie uvedené ustanovenia a že ECB prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby na prijatie takého rozhodnutia mala právomoc.

21      Tento žalobný dôvod má dve časti.

a)      O prvej časti prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 v tom zmysle, že neboli splnené kritériá na odňatie povolenia stanovené článkom 18 písm. f) a článkom 67 písm. d) a o) smernice 2013/36 tak, ako boli prebraté do rakúskeho práva

22      Prvou časťou prvého žalobného dôvodu AAB Bank v podstate tvrdí, že neboli splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) a v článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013, v článku 83 nariadenia č. 468/2014 a v § 70 ods. 4 BWG, ktorý preberá článok 18 smernice 2013/36, ako aj podmienky uvedené v článku 67 uvedenej smernice, keďže AAB Bank nebola uznaná za zodpovednú za závažné porušenie v zmysle článku 67 uvedenej smernice, v súlade s § 34 a nasl. Bundesgesetz zur Verhinderung der Geldwäsche und Terrorismusfinanzierung im Finanzmarkt (spolkový zákon o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na finančných trhoch, ďalej len „FM‑GwG“), ktorý bol prijatý v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 15) <teraz smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica [2005/60] a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73). V tejto súvislosti AAB Bank jednak vytýka ECB to, že nesprávne dospela k záveru, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá prebrala smernicu 2005/60 (teraz smernica 2015/849) a jednak ECB vytýka, že porušila povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o ustanovenia, z ktorých ECB vychádzala pri konštatovaní, že predpokladané porušenia právnej úpravy o boji proti praniu špinavých peňazí odôvodňujú odňatie povolenia.

23      ECB voči tejto argumentácii namieta.

24      V napadnutom rozhodnutí ECB dospela k záveru, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade so smernicou 2005/60 (teraz smernica 2015/849), v zmysle článku 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36, čo odôvodňuje odňatie jej povolenia v súlade s článkom 18 písm. f) uvedenej smernice, ako bol prebratý do vnútroštátneho práva § 70 ods. 4 BWG.

25      Konkrétne sa ECB domnievala, že AAB Bank porušila § 39 ods. 2 a § 39 ods. 2b piaty a jedenásty pododsek BWG, ako aj § 6 ods. 1, 2 až 4, 6 a 7, § 7 ods. 7, § 9, § 23 ods. 3 a § 29 FM‑GwG.

26      ECB najskôr uviedla, že povaha, množstvo a frekvencia takých záväzných opatrení dohľadu, ako sú záväzné pokyny, ktoré museli byť prijaté zo strany FMA, zdôrazňujú závažnosť konštatovaných porušení a skutočnosť, že k nim dochádzalo počas dlhého obdobia; na podporu svojich záverov citovala konkrétne:

–        správu Österreichische Nationalbank (Národná banka, Rakúsko) z 22. januára 2010 z inšpekcie vykonanej na mieste, v priebehu ktorej konštatovala závažné nedostatky opatrení banky AAB Bank v boji proti praniu špinavých peňazí,

–        správu FMA z 11. júla 2013 z inšpekcie vykonanej na mieste, ktorá konštatovala 38 nedostatkov alebo porušení právnej úpravy týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu,

–        správu z 24. marca 2015, ktorá konštatuje nedostatky v 18 z 20 testovacích prípadoch a ktorej závery boli následne potvrdené konečným rozhodnutím súdu,

–        záväzný pokyn FMA z 18. augusta 2015, ktorým FMA uložil banke AAB Bank povinnosť uplatňovať ustanovenia proti praniu špinavých peňazí z roku 2008 na všetkých jej klientov,

–        sankciu prijatú FMA 14. septembra 2016 za porušenie, na individuálnej a systémovej úrovni, požiadaviek súdov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–        rozsudok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) zo 7. februára 2019, číslo konania W230 2138107‑1/37E, ktorý potvrdil sankciu uloženú FMA zo 14. septembra 2016, so znížením jej sumy,

–        uznesenie Verwaltungsgerichtshof (Správny súd, Rakúsko) z 15. mája 2019, číslo konania Ro 2019/02/0006‑3, ktorým zamietol odvolanie banky AAB Bank proti rozsudku Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) zo 7. februára 2019,

–        rozsudok Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský súd pre civilné veci Viedeň, Rakúsko) z 23. februára 2017, číslo konania 33 Cg 716 s 18, v ktorom sa uvádza, že „v prípade deviatich úverových transakcií ‚back‑to‑back‘ s ďalšími bankami, ktoré boli podrobne preskúmané zo strany FMA alebo externými audítormi, sa konštatovalo, že týchto deväť transakcií bolo poznačených vážnymi porušeniami uplatniteľných ustanovení“,

–        záväzný pokyn FMA z 24. októbra 2018, ktorým konštatoval viaceré porušenia právnej úpravy zo strany banky AAB Bank v jej vzťahoch s bankou Meinl Bank Antigua Ltd, najmä skutočnosť, že po tom, čo oznámila, že účty banky Meinl Bank Antigua sú zmrazené, AAB Bank umožnila pristúpiť k prevodom sumy 19,5 milióna eur z jej hlavného účtu a nemala žiadnu primeranú dokumentáciu o svojich obchodných vzťahoch,

–        správu FMA zo 17. januára 2019, ktorá bola vyhotovená po inšpekcii na mieste v roku 2018 (ďalej len „správa o štvrtej inšpekcii“), ktorá konštatovala 22 nedostatkov alebo porušení zákonných ustanovení, z ktorých niektoré sa týkali banky Meinl Bank Antigua,

–        konanie začaté FMA 7. júna 2019 na účely odstránenia protiprávneho stavu týkajúce sa 15 zvyšných záverov zo správy zo štvrtej inšpekcie, ku ktorým predniesla AAB Bank pripomienky, ktoré boli zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, v zásade konštatujúcom, že väčšina porušení naďalej pretrváva,

–        správy z auditu banky AAB Bank a určité skutkové okolnosti zistené počas správneho konania.

1)      O prvej výhrade, ktorá je založená na porušení článku 18 písm. f) smernice 2013/36 a článku 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36, ako boli prebraté do rakúskeho práva, keďže AAB Bank nebola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré prebrali smernicu 2005/60 (teraz smernica 2015/849)

27      Podľa banky AAB Bank rozhodnutia uvedené v napadnutom rozhodnutí v zásade neumožňujú dospieť k záveru, že bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia BWG alebo FM‑GwG, keďže nedostatky, ktoré jej boli vytýkané v rozhodnutí, boli staršieho dáta, boli premlčané alebo neboli závažné, alebo boli odstránené, a preto neboli konštatované v rozhodnutiach, proti ktorým nie je prípustný opravný prostriedok.

28      ECB s touto výhradou nesúhlasí.

29      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1024/2013 a s výhradou článku 14 toho istého nariadenia má ECB výlučnú právomoc z dôvodu úloh, ktoré sú jej zverené uvedeným nariadením, vydávať povolenia na činnosť úverových inštitúcií usadených v členských štátoch, ktoré sú účastníkmi jednotného mechanizmu dohľadu, a odnímať povolenia udelené uvedeným inštitúciám.

30      Podľa článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 ECB môže odňať povolenie zo svojej vlastnej iniciatívy v prípadoch stanovených uplatniteľným právom Únie po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, alebo na návrh takého príslušného vnútroštátneho orgánu.

31      Okrem toho článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013 uvádza, že ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu, uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

32      Z toho vyplýva, že ECB je povinná, na účely plnenia poslania, ktoré jej bolo zverené článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1024/2013, uplatňovať, okrem ustanovení uvedeného nariadenia, ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica 2013/36, vykladané so zohľadnením tejto smernice.

33      Je vhodné tiež pripomenúť, že článok 18 písm. f) smernice 2013/36 stanovuje, že príslušné orgány môžu odňať udelené povolenie vtedy, keď úverová inštitúcia poruší jedno z ustanovení uvedených v článku 67 ods. 1 tejto smernice.

34      Článok 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 sa týka situácie, keď bola úverová inštitúcia uznaná za zodpovednú za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice 2005/60.

35      Pokiaľ ide o vnútroštátne ustanovenia, ktorými bola prebratá smernica 2013/36 a ktorých sa dovoláva AAB Bank, z § 70 ods. 4 BWG vyplýva, že ak úverová inštitúcia poruší, konkrétne, ustanovenia BWG alebo akty prijaté na jeho vykonanie, FMA musí:

„… 3. odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii, ak iné opatrenia uvedené v BWG nemôžu zabezpečiť fungovanie úverovej inštitúcie.“

36      Okrem toho podľa § 31 ods. 3 druhého pododseku FM‑GwG:

„V prípade neplnenia povinností uvedených v § 34 ods. 2 a 3 [FM‑GwG] FMA môže… odňať povolenie udelené FMA…“

37      Povinnosti uvedené v § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG majú za cieľ prebrať ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí uvedené v smernici 2005/60 (teraz smernica 2015/849) a odkazujú konkrétne na závažné, opakované alebo systematické porušenia § 6 ods. 1, 2 až 4, 6 a 7, § 7 ods. 7, § 9, § 23 ods. 3 a § 29 FM‑GwG.

38      V prejednávanej veci sa ECB v napadnutom rozhodnutí domnieva, že najmä z rozhodnutí FMA a rozsudkov rakúskych súdov vyplýva, že od roku 2010, prinajmenšom do roku 2019, AAB Bank nemala primeraný postup riadenia rizík na účely predchádzania prania špinavých peňazí, a to v rozpore s § 39 ods. 2 BWG v spojení s § 39 ods. 2b jedenástym pododsekom BWG a že z týchto vnútroštátnych rozhodnutí a rozsudkov tiež vyplýva, že AAB Bank bola zodpovedná za závažné, opakované alebo systematické porušenia § 6 ods. 1, 2 až 4, 6 a 7, § 7 ods. 7, § 9, § 23 ods. 3 a § 29 FM‑GwG.

i)      O tvrdení, podľa ktorého musí byť úverová inštitúcia uznaná za zodpovednú za závažné porušenie v nedávnom právoplatnom rozhodnutí súdu

39      Po prvé treba pripomenúť, že FMA má na základe rakúskeho práva právomoc prijímať rozhodnutia, ktorými sa konštatuje a sankcionuje porušenie ustanovení BWG a FM‑GwG prijatých na vykonanie smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849).

40      Z toho vyplýva, že FMA môže prijímať rozhodnutia vydané v správnom konaní, ktorými rozhodne, že úverová inštitúcia je zodpovedná za závažné, opakované alebo systematické porušenie, v zmysle § 34 ods. 2 FM‑GwG, ktorý preberá článok 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36.

41      Podľa banky AAB Bank možno sankcie za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 FM‑GwG uložiť len na základe trestného práva správneho alebo trestného práva a existencia závažných porušení sa musí konštatovať v rámci súdneho konania právoplatným rozhodnutím.

42      Na jednej strane však z článku 39 ods. 2 smernice 2005/60 (teraz článok 58 ods. 2 smernice 2015/849) vyplýva, že v kontexte prebratia tejto smernice bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, členské štáty zabezpečia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi možnosť uložiť primerané správne sankcie úverovým inštitúciám, ktoré porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s touto smernicou.

43      Závažné porušenia, na ktoré odkazuje § 34 ods. 2 FM‑GwG v spojení s článkom 39 ods. 2 smernice 2005/60, preto môžu mať za následok uplatnenie tak trestných sankcií, ako aj správnych sankcií, pričom povaha sankcie (trestná alebo správna) nie je rozhodujúca pre posúdenie porušenia ako „závažného“.

44      Na druhej strane, pokiaľ ide o povahu rozhodnutia, ktoré konštatuje porušenie, za predpokladu, že konštatovanie a sankcionovanie porušenia predmetných ustanovení patrí do právomoci správneho orgánu, názor, presadzovaný bankou AAB Bank, podľa ktorého spáchanie závažného porušenia týchto ustanovení môže konštatovať len právoplatný rozsudok súdu, by malo ten následok, že uplatnenie § 31 ods. 3 druhého pododseku FM‑GwG a § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG by sa stalo závislým od toho, či sa dotknutá inštitúcia rozhodne alebo nerozhodne podať žalobu proti rozhodnutiam tohto orgánu.

45      Po druhé z judikatúry, ktorá sa týka aktov inštitúcií Európskej únie, vyplýva, že rozhodnutie, ktoré jeho adresát nenapadol v určenej lehote opravným prostriedkom, sa stáva vo vzťahu k nemu konečným (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, EU:T:2007:306, bod 37, a z 8. mája 2019, Lucchini/Komisia, T‑185/18, neuverejnený, EU:T:2019:298, bod 38).

46      Z judikatúry, ktorá sa týka aktov inštitúcií Únie, tiež vyplýva, že vina osoby obvinenej z porušenia právnych predpisov je definitívne preukázaná až vtedy, ak sa rozhodnutie konštatujúce toto porušenie stalo konečným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, EU:T:2007:306, bod 76).

47      Túto judikatúru treba analogicky uplatniť na rozhodnutia takých vnútroštátnych správnych orgánov, ako je FMA, ktorými sa konštatuje porušenie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

48      Úverovú inštitúciu teda možno uznať za zodpovednú za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG v spojení s článkom 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 na základe rozhodnutí správnych orgánov.

49      Je pravda, že tak ako tvrdí AAB Bank, Súdny dvor už rozhodol, že vylúčenie z trhu zánikom koncesie prevádzkovateľa hazardných hier, ktorý je na základe presvedčivých indícií podozrivý z účasti na trestnej činnosti, by sa v zásade malo považovať za primerané vo vzťahu k cieľu boja proti trestnej činnosti len v prípade, že je založené na rozsudku s právnou silou rozhodnutej veci, ktorý sa týka dostatočne závažného trestného činu (rozsudok zo 16. februára 2012, Costa a Cifone, C‑72/10 a C‑77/10, EU:C:2012:80, bod 81).

50      Vzhľadom na dôležitosť pravidiel týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu smerujúcich k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale tiež vzhľadom na osobitnú zodpovednosť úverových inštitúcií v tomto ohľade a nevyhnutnosť čo najskôr vyvodiť dôsledky z porušenia týchto pravidiel však treba dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola úverová inštitúcia uznaná za zodpovednú za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849) v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG je dostatočné na odôvodnenie odňatia povolenia.

51      Vzhľadom na vyššie uvedené a na rozdiel od toho, čo tvrdí AAB Bank, nemožno ECB vytýkať, že dospela k záveru, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia v rozhodnutiach vydaných mimo súdneho konania, ktoré nemajú právnu silu rozhodnutej veci.

52      Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že správy o internom audite banky AAB Bank nemožno považovať za dostatočné na preukázanie toho, že táto úverová inštitúcia bola alebo nebola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia, pretože ich nemožno charakterizovať ako opatrenia správnych alebo súdnych orgánov, na základe ktorých by bola uvedená inštitúcia uznaná za zodpovednú za závažné porušenia.

53      Na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank, hoci sa takéto správy môžu v prípade potreby použiť na spochybnenie zistení ECB, ktoré nie sú založené na konečnom rozhodnutí konštatujúcom porušenie právnych predpisov, nemožno ich považovať za dostatočné na spochybnenie zistení uvedených v rozhodnutiach správnych a súdnych orgánov, ktoré sa stali konečnými.

54      Okrem toho tvrdenia banky AAB Bank týkajúce sa posúdenia životaschopnosti a udržateľnosti jej obchodného modelu, štruktúry rizík pre klientov, upustenia od transakcií „back‑to‑back trust“, charakteristík jej auditu a počtu správ ECB o podozreniach voči nej nemôžu spochybniť skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je založené na konečných rozhodnutiach, ktorými bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia.

55      To isté platí aj pre tvrdenia banky AAB Bank, ktoré sa týkajú zistení ECB o jej vlastníkoch, o jej zapojení do škandálu Odebrecht a o banke Meinl Bank Antigua.

56      Tieto tvrdenia sa totiž týkajú nadbytočných skutkových úvah ECB, ktoré nesúvisia s uplatnením kritéria stanoveného v § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG v spojení s článkom 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36, ktoré vyžaduje, aby boli dotknuté inštitúcie uznané za zodpovedné za závažné porušenia.

57      Preto nemôžu spochybniť skutočnosť, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za porušenia právnych predpisov prostredníctvom konečných rozhodnutí správnych alebo súdnych orgánov.

58      Podobne ani tvrdenia banky AAB Bank týkajúce sa skutočnosti, že zistené porušenia sú staršieho dáta alebo boli napravené, tento záver nespochybňujú.

59      Ani BwG, ani FM‑GwG, ani článok 18 písm. f) alebo článok 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 nestanovujú jednak lehotu, v rámci ktorej možno zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktorými sa určuje zodpovednosť páchateľov týchto porušení právnych predpisov, a jednak, že by takéto porušujúce konanie nemohlo byť prerušené alebo by muselo stále pretrvávať v čase prijatia rozhodnutia o odňatí povolenia, najmä ak ide o niekoľko rozhodnutí prijatých v priebehu niekoľkých rokov, ako v tomto prípade.

60      To platí a fortiori pre porušenia, ktoré boli zistené len tri alebo päť rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, pretože takéto rozhodnutia nemožno považovať za staršieho dáta.

61      Okrem toho stanovisko, ktoré zastáva AAB Bank, podľa ktorého určité zistené porušenia boli napravené a nemôžu už byť dôvodom na odňatie povolenia, by bolo v rozpore s cieľom ochrany európskeho bankového systému, pretože by umožnilo úverovým inštitúciám, ktoré sa dopustili závažných porušení, pokračovať vo svojej činnosti, kým príslušné orgány opäť nepreukážu, že sa dopustili nových porušení.

62      Z rovnakého dôvodu treba odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého AAB Bank zaviedla od 22. júla 2019 ďalšie nápravné opatrenia, vrátane outsourcingu interného auditu, zlepšenia rôznych procesov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a zavedenia blokovania účtov s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí.

63      To isté platí aj pre údajné odstránenie nedostatkov, ktoré sa týkali označenia konečných užívateľov výhod, o ktorých AAB Bank informovala FMA listom z 19. marca 2019.

64      Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že AAB Bank bola nedávno uznaná za zodpovednú za závažné porušenia aj v rozhodnutí FMA z 24. októbra 2018, proti ktorému nepodala odvolanie a v ktorom sa konštatuje nedostatok overiteľnej dokumentácie v súvislosti s prevenciou prania špinavých peňazí, pokiaľ ide o jej obchodné vzťahy, najmä s bankou Meinl Bank Antigua.

65      Podobne, ako uviedla ECB v napadnutom rozhodnutí, FMA vo svojej správe o štvrtej inšpekcii zistil 22 nedostatkov alebo porušení právnych predpisov, z ktorých niektoré sa týkali banky Meinl Bank Antigua.

66      Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže ECB zistila, že v konečných rozhodnutiach správnych a súdnych orgánov prijatých v rokoch 2010 až 2018 bola AAB Bank opakovane uznaná za zodpovednú za závažné porušenia ustanovení FM‑GwG, ktoré sú transpozíciou smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849), tvrdenia banky AAB Bank, podľa ktorých zistené porušenia boli odstránené a podľa ktorých správy interného auditu potvrdili uspokojivú povahu vykonaných zlepšení, nepreukazujú, že by napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté zjavne nesprávnym posúdením v tom, že ECB uznala banku AAB Bank za zodpovednú za závažné porušenia právnych predpisov, ktoré odôvodňujú odňatie povolenia v zmysle § 31 ods. 3 druhého pododseku FM‑GwG a § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG, v spojení s článkom 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36.

ii)    O vplyve možného premlčania závažných porušení zistených v rozhodnutiach správnych alebo súdnych orgánov

67      AAB Bank tvrdí, že nedostatky konštatované v správe FMA o štvrtej inšpekcii už nie sú relevantné, keďže ich treba považovať za menej závažné alebo premlčané na základe § 36 FM‑GwG, ktorý stanovuje trojročnú premlčaciu lehotu, pretože kontrola sa týkala skutočností z roku 2014 a spred tohto roka.

68      V prvom rade však treba pripomenúť, že nedostatky zistené v správe FMA o štvrtej inšpekcii nie sú jedinými závažnými porušeniami, ktorými ECB v napadnutom rozhodnutí odôvodnila odňatie povolenia, takže tvrdenie banky AAB Bank za predpokladu, že je opodstatnené, treba odmietnuť ako irelevantné.

69      Úverová inštitúcia sa ďalej nemôže odvolávať na možné premlčanie závažných porušení, za ktoré bola uznaná zodpovednou v rozhodnutí správneho orgánu, aby preukázala, že nebola uznaná zodpovednou za takéto porušenia na účely odňatia povolenia.

70      Po tom, čo sa stane rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie konečným, je už totiž otázka premlčacej doby pre skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu, irelevantná. ECB preto nič nebránilo v tom, aby zohľadnila toto konečné rozhodnutie na účely odňatia povolenia.

71      Okrem toho výklad, ktorý podporuje AAB Bank, podľa ktorého by sa konečné rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie, nemohlo zohľadniť, ak by skutočnosti, ktoré toto porušenie predstavujú, boli premlčané, by viedol k tomu, že možnosť odňať povolenie v prípade závažných porušení by závisela od dĺžky správneho konania, ktoré viedlo k zisteniu týchto porušení alebo od dĺžky správneho konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu o odňatí povolenia, a teda ku spochybneniu potrebného účinku článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013.

72      Toto tvrdenie teda nepreukazuje, že by napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté nesprávnym právnym posúdením v tom, že ECB sa domnievala, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

iii) O spochybňovaní skutočností, ktoré boli vytýkané banke AAB Bank vo vzťahu k banke Meinl Bank Antigua

73      AAB Bank spochybňuje zistenie ECB, podľa ktorého povolila alebo vykonala na svojich účtoch nezákonné transakcie banky Meinl Bank Antigua a zatajila informácie o tejto banke tým, že odstránila prekážky prania špinavých peňazí na týchto účtoch.

74      V tejto súvislosti ECB tieto porušenia zohľadnila, konkrétne, na základe zistení uvedených v rozhodnutí FMA z 24. októbra 2018, z ktorého vyvodila, že AAB Bank porušila § 39 ods. 2 a § 39 ods. 2b piaty a jedenásty pododsek BWG, ako aj § 23 ods. 3 FM‑GWG.

75      Toto rozhodnutie je pritom konečné a AAB Bank sa proti nemu neodvolala, pričom mohlo byť napadnuté odvolaním na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd).

76      Preto nemôže uspieť tvrdenie banky AAB Bank, podľa ktorého neexistuje konečné zistenie porušenia jej povinností v oblasti dohľadu a dokumentácie ani iné porušenie, ktoré je trestné a ktoré by bolo preukázané súdnym rozhodnutím.

77      Okrem toho tvrdenia, podľa ktorých AAB Bank len pasívne uskutočňovala platobné toky, ktoré ako korešpondenčná banka Meinl Bank Antigua neiniciovala, pretože spolupracovala s Bundeskriminalamt (Spolkový kriminálny úrad, Rakúsko), sama zablokovala účty a poskytla FMA požadované údaje o transakciách týkajúcich sa zablokovaných účtov a informácie o zákonnom zrušení blokovania niektorých transakcií, ktorých cieľom je znížiť závažnosť porušení právnych predpisov vytýkaných banke AAB Bank, nemôžu spochybniť konštatovania o spáchaní závažných porušení v konečnom rozhodnutí FMA, ktoré ECB zohľadnila.

78      Tieto tvrdenia preto nie sú spôsobilé preukázať, že by napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté zjavne nesprávnym posúdením v tom zmysle, že ECB usúdila, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

iv)    O spochybnení závažnosti porušení, za ktoré bola AAB Bank uznaná zodpovednou

79      AAB Bank v podstate tvrdí, že na to, aby sa porušenia mohli kvalifikovať ako závažné v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG, musia presahovať rámec nedodržiavania jednotlivých ustanovení transpozičných právnych predpisov týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. Porušenia právnych predpisov, za ktoré bola v napadnutom rozhodnutí uznaná zodpovednou, však nemožno považovať za závažné.

80      Porušenia právnych predpisov potvrdené uznesením Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) zo 7. februára 2019, číslo konania W230 2138107‑1, sú všetky menej závažnými porušeniami a tento súd by ich nemal kvalifikovať ako závažné alebo systematické.

81      Napokon všetky výhrady uvedené v správe FMA o štvrtej inšpekcii sa týkajú menších nedostatkov, ktoré nemôžu byť dôvodom na odňatie povolenia.

82      V napadnutom rozhodnutí ECB okrem iného uviedla, že z rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov vyplýva, že AAB Bank od roku 2010 závažne, systematicky a nepretržite porušovala právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom sa zapájala do vysoko rizikových transakcií.

83      Zároveň poukázala na to, že vzhľadom na najnovšie hodnotenia FMA AAB Bank stále vážne porušuje tieto ustanovenia, a tým predstavuje významné riziko pre seba samu, rakúsky finančný sektor a jednotný mechanizmus dohľadu.

84      Okrem toho ECB pripomenula, že podľa hodnotenia FMA AAB Bank od roku 2010 závažne, opakovane a systematicky porušovala právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu tým, že neprijímala opatrenia, ktoré by umožnili nápravu zistených porušení, a zároveň preukazovala voči FMA nekooperatívny prístup.

85      ECB z toho dospela k záveru, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia ustanovení FM‑GwG prijatých na základe smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849), ktoré odôvodňujú odňatie povolenia.

86      Vzhľadom na početné porušenia právnych predpisov, ktorých sa dopustila AAB Bank a ktoré boli konštatované v rozhodnutiach správnych a súdnych orgánov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v bode 26 vyššie a ktoré preukazujú systematickú, závažnú a pokračujúcu povahu porušovania právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, sa ECB nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že príslušné rakúske orgány a súdy uznali banku AAB Bank za zodpovednú za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

87      Ako totiž ECB usúdila v napadnutom rozhodnutí, z týchto rozhodnutí správnych a súdnych orgánov vyplýva, že AAB Bank závažne a sústavne porušovala svoju povinnosť mať vhodnú organizačnú štruktúru a postupy v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu a bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu.

88      Najmä vzhľadom na to, že v rozhodnutiach predchádzajúcich návrhu FMA na odňatie povolenia, ktoré sa stali konečnými ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, príslušné orgány uznali banku AAB Bank za zodpovednú za závažné porušenia vnútroštátnych ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí, závažnosť predmetných porušení nemôže byť v štádiu správneho konania pred ECB spochybnená.

89      Okrem toho vzhľadom na cieľ týchto ustanovení, ktorým je zabezpečenie ochrany európskeho bankového trhu, nemožno ECB vytýkať, že dospela k záveru, že systematické, závažné a pretrvávajúce porušovanie vnútroštátnej právnej úpravy o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu treba kvalifikovať ako závažné porušenie právnych predpisov, ktoré odôvodňuje odňatie povolenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG a článku 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36.

90      Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí AAB Bank, z napadnutého rozhodnutia, opatrení prijatých FMA a rozhodnutí rakúskych súdov uvedených v tomto rozhodnutí vyplýva, že porušenia, ktoré boli vzaté do úvahy presahujú rámec nedodržania jednotlivých ustanovení transpozičnej právnej úpravy týkajúcej sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a nemožno ich kvalifikovať ako menej závažné porušenia.

91      AAB Bank preto nepreukázala, že by sa ECB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia právnych predpisov, ktoré odôvodňujú odňatie povolenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

92      Prvú výhradu prvej časti prvého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

2)      O druhej výhrade založenej na porušení povinnosti odôvodnenia a nedostatku právomoci ECB na konštatovanie, že údajné porušenia právnych predpisov o praní špinavých peňazí odôvodňujú odňatie povolenia

93      AAB Bank v podstate tvrdí, že jedinými pravidlami rakúskeho práva, ktoré predpokladajú odňatie povolenia v prípade závažného porušenia právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sú § 31 ods. 3 bod 2 v spojení s § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG a že porušenie právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu neumožňuje odňať povolenie uplatnením § 70 BWG. Domnieva sa, že ECB sa na tieto normy neodvolávala a že v každom prípade nebola oprávnená sa na ne odvolávať.

94      V podstate teda spochybňuje právny základ, na ktorý sa odvoláva napadnuté rozhodnutie pri závere, že porušenie právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu odôvodňuje podľa rakúskeho práva odňatie povolenia.

95      AAB Bank z toho vyvodzuje, že ide o porušenie rakúskeho práva, a dodáva, že ECB sa nemôže priamo odvolávať na ustanovenia smernice 2013/36 a svoje právomoci zasiahnuť môže odvodzovať len z hmotnoprávnych ustanovení rakúskeho práva, ktoré sa týkajú bankového prudenciálneho dohľadu.

96      AAB Bank tiež v podstate tvrdí, že ECB si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, keď v napadnutom rozhodnutí neuviedla vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré boli porušené.

97      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku je prípustné v priebehu konania uvádzať nové dôvody len vtedy, ak sa zakladajú na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

98      Dôvod, ktorý je doplnením dôvodu uvedeného predtým, či už priamo alebo nepriamo, v žalobe a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, však musí byť vyhlásený za prípustný.

99      Na to, aby mohol byť považovaný za doplnenie dôvodu uvedeného predtým, nové tvrdenie musí mať dostatočne úzku spojitosť so žalobnými dôvodmi alebo výhradami, ktoré boli pôvodne uvedené v žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C‑564/08 P, neuverejnený, EU:C:2009:703, body 20 až 34, a zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel Produzione/Komisia, C‑480/09 P, EU:C:2010:787, bod 111).

100    AAB Bank v žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013 a platným rakúskym právom, keďže neboli splnené podmienky stanovené týmto právom, a vyvodila, že ECB nebola oprávnená odňať jej povolenie.

101    Tvrdenia druhej výhrady prvej časti prvého žalobného dôvodu uvedené v replike však majú za cieľ spochybniť pravidlá, na základe ktorých ECB v napadnutom rozhodnutí rozhodla, že odňatie povolenia banke AAB Bank je podľa rakúskeho práva odôvodnené, a preukázať, že ECB sa neopierala o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá by ju oprávňovala odňať povolenie v prípade porušenia pravidiel proti praniu špinavých peňazí.

102    Keďže tieto tvrdenia úzko súvisia s tvrdeniami, ktoré boli uvedené na podporu prvého žalobného dôvodu, treba ich považovať za rozšírenie týchto tvrdení, a preto za prípustné.

103    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ECB v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že AAB Bank porušila konkrétne tieto ustanovenia BWG a vyvodila z toho, že podmienky uvedené v § 70 ods. 4 BWG, ktoré upravujú odňatie povolenia, boli splnené.

104    Uviedla tiež, že AAB Bank porušila viaceré ustanovenia FM‑GwG týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sú uvedené v bode 25 vyššie.

105    V rozpore s tvrdením banky AAB Bank sa však nemožno domnievať, že jedinými pravidlami rakúskeho práva, ktoré upravujú odňatie povolenia v prípade porušenia právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sú § 31 ods. 3 bod 2 v spojení s § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG a že porušenie povinností BWG týkajúcich sa predchádzania riziku prania špinavých peňazí by nebolo možné zohľadniť podľa § 70 ods. 4 BWG.

106    § 39 ods. 2 a 2b BWG, ktorý podľa názoru ECB porušila AAB Bank, totiž výslovne odkazuje na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a z § 70 ods. 4 BWG vyplýva, že takéto porušenie BWG môže byť dôvodom na odňatie povolenia.

107    Keďže podľa rakúskeho práva je odňatie povolenia odôvodnené v prípade porušenia povinností BWG a FM‑GwG, ktoré sa týkajú predchádzania riziku prania špinavých peňazí a ECB sa na tieto ustanovenia odvolávala, tvrdenia banky AAB Bank týkajúce sa neexistencie základu pre právomoc ECB alebo porušenia článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013 treba zamietnuť.

108    V každom prípade aj za predpokladu, že by ECB vychádzala z nesprávneho právneho základu, je potrebné pripomenúť, že zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho základu nie je odôvodnené vtedy, ak takéto pochybenie nemalo rozhodujúci vplyv na posúdenie vykonané správnym orgánom, takže žalobný dôvod založený na nesprávnej voľbe právneho základu musí byť zamietnutý, keďže má čisto formálny dosah (rozsudok z 9. júna 2015, Navarro/Komisia, T‑556/14 P, EU:T:2015:368, bod 26).

109    AAB Bank však v prejednávanej veci netvrdí, že by v tomto prípade výber iného právneho základu mohol ovplyvniť posúdenie ECB. Okrem toho sa nezdá, že by výber iného právneho základu mohol ovplyvniť hodnotenie ECB.

110    Z judikatúry ďalej vyplýva, že na jednej strane odôvodnenie vyžadované článkom 296 ES musí byť primerané aktu, o ktorý ide, a jasným a nepochybným spôsobom musí odhaľovať argumentáciu sledovanú inštitúciou, ktorá prijala predmetné opatrenie, takým spôsobom, aby to dotknutým osobám umožnilo určiť dôvody opatrenia a aby to príslušnému súdu umožnilo vykonávať svoju preskúmavaciu právomoc, a na druhej strane, že požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu dotknutého aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Najmä sa nevyžaduje, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext a súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Landeskreditbank Baden‑Württemberg/ECB, T‑122/15, EU:T:2017:337, body 123 a 124 a citovanú judikatúru).

111    Na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank však ECB neporušila povinnosť odôvodnenia, keďže ustanovenia BWG a FM‑GwG, ktoré AAB Bank porušila, a ustanovenia BWG, ktoré upravujú odňatie povolenia, sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako to vyplýva z bodu 25 vyššie.

112    Druhá výhrada uvedená v prvej časti prvého žalobného dôvodu je preto nedôvodná.

113    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musí byť prvá časť prvého žalobného dôvodu zamietnutá.

b)      O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej v podstate na porušení ustanovení, ktorými sa preberá článok 18 písm. f) smernice 2013/36, keďže AAB Bank zaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa preberá článok 74 tejto smernice v zmysle článku 67 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice

114    Podľa banky AAB Bank neboli splnené podmienky článku 18 písm. f) smernice 2013/36 a článku 67 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice, ako sú prebraté do § 39 ods. 2 a 2b BWG v spojení s § 70 ods. 4 BWG, keďže AAB Bank mala mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi.

115    V tejto súvislosti z článku 18 smernice 2013/36, ktorý bol prebratý do § 70 ods. 4 BWG, vyplýva, že príslušné orgány môžu odňať udelené povolenie vtedy, ak úverová inštitúcia nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa preberá článok 74 uvedenej smernice.

116    Článok 74 smernice 2013/36 s názvom „Vnútorné riadenie a plány na obnovu a riešenie krízových situácií“ znie:

„1. Inštitúcie musia mať dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s riadne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov, ako aj politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporujú ho…“

117    Čo sa týka ustanovení, ktoré preberajú článok 74 smernice 2013/36, § 39 ods. 2 BWG uvádza:

„Úverové inštitúcie musia mať administratívne, účtovné a kontrolné mechanizmy na zaznamenávanie, vyhodnocovanie, riadenie a monitorovanie rizík vyplývajúcich z bankových operácií a transakcií, ako aj politiku a postupy odmeňovania. Tieto mechanizmy musia byť prispôsobené druhu, rozsahu a zložitosti vykonávaných bankových operácií. Organizačná štruktúra a administratívne, účtovné a kontrolné mechanizmy musia byť zdokumentované v písomnej a zrozumiteľnej forme. Administratívne, účtovné a kontrolné mechanizmy by mali v čo najväčšej miere zachytávať aj riziká vyplývajúce z bankových transakcií a operácií, ako aj riziká vyplývajúce z politiky a postupov odmeňovania, ktoré môžu vzniknúť. Organizačná štruktúra by mala predchádzať konfliktom záujmov a právomocí stanovením hraníc v rámci organizačnej štruktúry a procesov, ktoré sú primerané činnostiam úverovej inštitúcie. Primeranosť týchto postupov a ich uplatňovanie preskúma útvar interného auditu aspoň raz ročne.“

118    Podľa § 39 ods. 2 b BWG:

„Postupy uvedené v odseku 2 musia zahŕňať aspoň tieto prvky: 1. kreditné riziko a riziko protistrany; 2. riziko koncentrácie; 3. trhové riziko; 4. riziko nadmernej finančnej páky; 5. prevádzkové riziko; 6. riziko sekuritizácie; 7. riziko likvidity; 8. úrokové riziko vyplývajúce z transakcií, na ktoré sa nevzťahuje č. 3; 9. reziduálne riziko techník zmierňovania úverového rizika; 10. riziká súvisiace s makroekonomickým prostredím; 11. riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu; 12. riziko súvisiace s obchodným modelom inštitúcie pri zohľadnení účinkov diverzifikačných stratégií; 13. výsledky záťažových testov v prípade inštitúcií uplatňujúcich interné prístupy a 14. systémové riziko… pochádzajúce z inštitúcie.“

119    § 42 BWG v podstate stanovuje aj povinnosť zriadiť orgán interného auditu, zatiaľ čo v § 44 BWG sa v podstate vyžaduje, aby úverové inštitúcie predkladali svoje ročné účtovné závierky overené audítorom šesť mesiacov po konci finančného roka.

120    V tomto prípade ECB usúdila, že AAB Bank porušila ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa preberá článok 74 uvedenej smernice 2013/36, najmä § 39 ods. 2, 2b a 5, § 42 a § 44 ods. 1 BWG, a preto sa dopustila a stále dopúšťa porušení právnych predpisov, ktoré odôvodňujú odňatie povolenia podľa § 70 ods. 4 BWG.

121    Konkrétne uviedla, že rozhodnutie odňať banke AAB Bank povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie bolo okrem iného založené na porušení povinnosti mať vnútorné riadenie umožňujúce správne riadenie rizík, ako aj na porušení povinnosti poskytovať FMA správne informácie a povinnosti mať mechanizmus interného auditu, primerané interné účtovné postupy, primeraný systém vnútornej dokumentácie a postup primeraného riadenia rizika koncentrácie.

122    Na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá článok 74 smernice 2013/36 sa ECB okrem iného odvolávala na:

–        záväzný pokyn FMA z 19. augusta 2015, ktorým sa banke AAB Bank nariaďuje zabezpečiť, aby jej útvar interného auditu včas dokončil svoj ročný plán auditu, a ktorým sa konštatuje, že útvar interného auditu nedokončil svoje plány auditu, čím porušil § 42 BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA zo 17. mája 2016, ktorým sa banke AAB Bank nariaďuje, aby zaviedla primerané plány riadenia kontinuity činností (BCM) a v ktorom sa konštatuje, že jej BCM bol v období rokov 2013 až 2016 nedostatočný, čo predstavuje porušenie § 39 ods. 2, 2b a 5 BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA z 1. júla 2016, ktorým sa od banky AAB Bank vyžaduje predloženie auditovanej ročnej účtovnej závierky za rok 2015 a v ktorom sa konštatuje, že banka nepredložila auditovanú účtovnú závierku v stanovenom termíne, t. j. do 30. júna 2016, a preto porušila § 44 ods. 1 BWG,

–        záväzný pokyn FMA zo 6. septembra 2016, ktorým sa banke AAB Bank ukladá povinnosť zabezpečiť úplnú a zrozumiteľnú dokumentáciu úverových spisov a v ktorom sa konštatuje, že v období rokov 2013 až 2016 neboli jej úverové procesy (najmä výročné správy a riešenie problémových úverov) zdokumentované zrozumiteľným spôsobom, čím bol porušený § 39 ods. 2 a 2b prvý pododsek BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA zo 17. júla 2017, ktorým sa banke AAB Bank ukladá povinnosť prideliť dostatočné zdroje na funkciu interného auditu a v ktorom sa konštatuje, že funkcia interného auditu stále nie je ustanovená, čím bol porušený § 42 BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA z 31. januára 2018, ktorým sa banke AAB Bank ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pri uzatváraní zmlúv bola príslušná dokumentácia primeraná (t. j. v písomnej forme a úplná) a v ktorom sa konštatuje, že v období rokov 2015 až 2017 AAB Bank opakovane uzatvárala obchodné transakcie napriek tomu, že príslušné zmluvy boli buď nesprávne, alebo neúplné, alebo v niektorých prípadoch neexistovali v písomnej forme, čím porušila § 39 ods. 2 BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA z 5. septembra 2018, ktorým sa banke AAB Bank ukladá povinnosť zaviesť čo najskôr primerané účtovné postupy a v ktorom sa konštatuje, že v období rokov 2017 až 2018 nezabezpečovali jej účtovné postupy aktuálnosť účtovníctva, a teda ani správ o dohľade, čo bolo v rozpore s § 39 ods. 2 a 3 šiesty pododsekom BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36),

–        záväzný pokyn FMA z 24. októbra 2018, ktorým sa banke AAB Bank ukladá povinnosť zabezpečiť, aby všetky jej obchodné transakcie a obchodné vzťahy s bankou Meinl Bank Antigua boli zrozumiteľne zdokumentované a v ktorom sa konštatuje, že jej interná dokumentácia, vrátane dokumentácie týkajúcej sa boja proti praniu špinavých peňazí bola natoľko nedostatočná, že funkcia interného auditu, manažéra pre riziká a osoby zodpovednej za boj proti praniu špinavých peňazí nemohli vykonávať svoje kontrolné funkcie, čím porušila § 39 ods. 2 a § 39 ods. 2b piaty a jedenásty pododsek BWG, ktorým sa preberá článok 74 smernice 2013/36, ako aj § 23 ods. 3 FM‑GwG,

–        záväzný pokyn FMA z 3. decembra 2018, ktorým sa banke AAB Bank prikazuje zabezpečiť, aby sa na všetky súvahové položky uplatňovali správne rizikové váhy a v ktorom sa konštatuje, že v období rokov 2017 a 2018 jej interné postupy neumožnili zabezpečiť, aby boli všetky jej aktíva – najmä v súvislosti s neštandardnými transakciami – správne vážené, čím bol porušený § 39 ods. 2 BWG (ktorý preberá článok 74 smernice 2013/36).

123    Druhá časť prvého žalobného dôvodu, ktorá smeruje proti týmto zisteniam a z nich vyvodeným záverom, je založená na dvoch výhradách.

1)      O prvej výhrade založenej na porušení článku 74 smernice 2013/36, ako bola transponovaná § 39 ods. 2 a 2b BWG, v rozsahu, v akom boli tieto články uplatnené na riziká spojené s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

124    AAB Bank v podstate tvrdí, že článok 74 smernice 2013/36 sa týka povinností, ktoré súvisia s mechanizmami riadenia s cieľom predchádzať finančným rizikám a že § 39 ods. 2 a 2b BWG sa má preto vykladať v tom zmysle, že iba neprimeraná štruktúra rizík, pokiaľ ide o finančné riziká, a nie neprimeraná štruktúra, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, umožňuje uplatniť také opatrenia dohľadu, ako je odňatie povolenia v súlade s § 70 ods. 4 BWG.

125    Vyvodzuje z toho, že ECB sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď napadnuté rozhodnutie odôvodnila porušením článku 74 smernice 2013/36, prebratým § 39 ods. 2 a 2b BWG, ktoré má vyplývať z nedostatočnosti opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a nie z nedostatočnosti mechanizmov riadenia s cieľom predchádzať finančným rizikám.

126    V tejto súvislosti stačí uviesť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ECB konštatovala porušenie § 39 ods. 2, 2b a 5, § 42 a § 44 ods. 1 BWG, okrem iného na základe porušenia povinnosti zaviesť vnútorné riadenie, ktoré umožňuje správne riadenie rizík, povinnosti poskytovať FMA správne informácie a povinnosti mať mechanizmus vnútorného auditu, primerané interné účtovné postupy, primeraný systém internej dokumentácie a primeraný postup riadenia rizika koncentrácie.

127    Na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank preto nemožno ECB vytýkať, že zistila porušenie týchto ustanovení BWG vyplývajúce z nedostatočnosti mechanizmov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, keďže takéto porušenie vyvodila okrem iného z nedostatočnosti mechanizmov riadenia.

128    Okrem toho sa v § 39 ods. 2b BWG uvádza, že vhodné postupy, ktoré majú úverové inštitúcie používať podľa § 39 ods. 2 BWG, musia zahŕňať vhodné opatrenia proti riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

129    Tieto tvrdenia banky AAB Bank teda nepreukazujú, že by sa ECB dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že AAB Bank nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami BWG, ktorými sa preberá článok 74 tejto smernice.

130    Z toho vyplýva, že tvrdenie, podľa ktorého AAB Bank disponovala organizáciou na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorá nebola nedostatočná a bola časom zlepšená, treba tiež odmietnuť ako irelevantné.

131    Prvá výhrada uvedená v druhej časti prvého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

2)      O druhej výhrade založenej na porušení článku 67 ods. 1 písm. d) smernice 2013/36, ako bol prebratý do rakúskeho práva, keďže AAB Bank ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia neporušila právne predpisy týkajúce sa mechanizmov riadenia

132    AAB Bank v podstate tvrdí, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia mala mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi a že jej interný audit bol primeraný, ale tiež, že nie je pravda, že by došlo k porušeniu jej povinností týkajúcich sa vedenia, kontroly a sprístupňovania účtovníctva, riadenia, riadenia rizík, systému internej a zmluvnej dokumentácie a správy úverových spisov.

133    Po prvé AAB Bank tvrdí, že niektoré z týchto porušení sú príliš skorého dáta a boli odstránené v roku 2016 alebo od roku 2017 boli napravené alebo že v týchto oblastiach dosiahla značný pokrok, čo okrem iného potvrdzujú jej audítorské správy z roku 2019, ale aj to, že zostávajúce nedostatky týkajúce sa týchto porušení bolo možné zlepšiť.

134    Tvrdenie banky AAB Bank však nemôže uspieť. Výklad, podľa ktorého by minulé porušenia alebo porušenia, ktoré boli zmiernené, nemohli odôvodniť odňatie povolenia, totiž nevyplýva ani zo znenia článku 67 ods. 1 písm. d) smernice 2013/36, ani z § 70 ods. 4 BWG.

135    Takýto výklad by navyše spochybnil cieľ ochrany európskeho bankového systému, pretože by umožnil úverovým inštitúciám, ktoré nezaviedli mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi, pokračovať v činnosti, kým príslušné orgány opäť nepreukážu, že sa dopustili nových porušení.

136    To platí a fortiori pre porušenia spáchané len tri roky alebo päť rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

137    Po druhé AAB Bank spochybňuje existenciu porušení svojich povinností, ktoré konštatovalo napadnuté rozhodnutie, a tvrdí, že tieto porušenia nie sú systémové, zjavné ani závažné.

138    Z článku 18 písm. f) smernice 2013/36, článku 67 ods. 1 písm. d) tejto smernice ani z ustanovení, ktorými sa tieto články preberajú, však nevyplýva, že na to, aby odôvodňovali odňatie povolenia, musia byť porušenia uvedené v týchto ustanoveniach závažné, zjavné alebo systémové.

139    ECB sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že AAB Bank porušila ustanovenia BWG, ktorými sa preberá článok 74 smernice bez toho, aby preukázala, že tieto porušenia boli závažné, zjavné alebo systémové.

140    Po tretie AAB Bank v podstate tvrdí, že jej interný audit nemá nedostatok zamestnancov, má dostatočné finančné zdroje a svoje úlohy vykonáva pravidelne a bez toho, aby naň banka vyvíjala nezákonný tlak.

141    Je však dôležité pripomenúť, že FMA má podľa rakúskeho práva právomoc prijímať rozhodnutia, ktorými sa konštatuje a sankcionuje porušenie ustanovení BWG, ktorými sa preberá článok 74 smernice 2013/36.

142    Z toho vyplýva, že FMA môže ako správny orgán prijať rozhodnutia, v ktorých konštatuje, že inštitúcia nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami BWG, ktorými sa preberá článok 74 uvedenej smernice.

143    Okrem toho z judikatúry, ktorá sa týka aktov inštitúcií Únie, vyplýva, že rozhodnutie, ktoré jeho adresát nenapadol v určenej lehote opravným prostriedkom, sa stáva vo vzťahu k nemu konečným (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, EU:T:2007:306, bod 37, a z 8. mája 2019, Lucchini/Komisia, T‑185/18, neuverejnený, EU:T:2019:298, bod 38).

144    Z judikatúry, ktorá sa týka aktov inštitúcií Únie, rovnako vyplýva, že vina osoby obvinenej z porušenia je definitívne preukázaná až vtedy, ak rozhodnutie konštatujúce toto porušenie nadobudlo právoplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, EU:T:2007:306, bod 76).

145    Táto judikatúra by sa mala analogicky uplatňovať na rozhodnutia vnútroštátnych správnych orgánov, ktoré konštatujú porušenie vnútroštátnych ustanovení o riadení úverových inštitúcií.

146    Úverová inštitúcia sa teda môže považovať za inštitúciu, ktorá nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami BWG, ktorými sa preberá článok 74 uvedenej smernice v predchádzajúcich konečných rozhodnutiach správneho orgánu.

147    Tvrdenia banky AAB Bank preto nie sú také, aby spochybnili nedostatočnosť jej interného auditu zistenú v predchádzajúcich konečných rozhodnutiach správneho orgánu, o ktoré sa ECB v napadnutom rozhodnutí opierala.

148    Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia mala AAB Bank mechanizmus riadenia požadovaný príslušnými orgánmi a podľa ktorého jej interný audit bol primeraný a neporušoval jej povinnosti týkajúce sa vedenia, kontroly a sprístupňovania účtov, riadenia, riadenia rizík, systému internej a zmluvnej dokumentácie a riadenia úverových spisov.

149    Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že správy o internom audite banky AAB Bank nemožno samy osebe považovať za dostatočné na preukázanie toho, že táto úverová inštitúcia zaviedla alebo nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami BWG, ktorými sa preberá článok 74 smernice 2013/36.

150    Hoci takéto správy možno v prípade potreby použiť na spochybnenie zistení ECB, ktoré nie sú založené na konečnom rozhodnutí o spáchaní porušenia právnych predpisov, nemožno ich považovať za dostatočné na spochybnenie zistení uvedených v rozhodnutiach správneho orgánu, ktoré sa stali konečnými.

151    Po štvrté AAB Bank pripúšťa, že došlo k niekoľkým porušeniam ustanovení týkajúcich sa veľkých rizík, ale uvádza, že to bolo spôsobené prepočítaním rezerv. Podľa jej názoru práve zníženie vlastných zdrojov v dôsledku prepočtu rezerv viedlo k porušeniu ustanovenia o veľkých rizikách. Okrem toho tieto porušenia už boli nahradené sankčným príplatkom v zmysle § 97 BWG.

152    AAB Bank však nepopiera, že sa dopustila porušenia ustanovení o veľkých rizikách a iba sa ich snaží ospravedlniť.

153    Okrem toho skutočnosť, že tieto porušenia už viedli ku zvýšeniu sankcií, nespochybňuje skutočnosť, že boli spáchané, a teda že môžu odôvodňovať odňatie povolenia.

154    Po piate AAB Bank tvrdí, že ECB mala uplatniť § 70 ods. 4 BWG a § 31 ods. 1 FM‑GwG, ktoré vyžadujú, aby ECB prijala všetky potrebné a primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby obchodná činnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon, zostala zlučiteľná s FM‑GwG.

155    FMA mal teda dodržať tri fázy postupu dohľadu stanovené v § 70 ods. 4 BWG a mal sa pokúsiť napraviť údajné nedodržiavanie noriem prudenciálneho dohľadu prostredníctvom konkrétnych pokynov, hrozby uloženia pokuty a potom, v prípade neúspechu, zákazu vykonávania činnosti a mal odňať povolenie len vtedy, ak by iné opatrenia upravené v BWG nemohli zabezpečiť riadne fungovanie úverovej inštitúcie.

156    ECB ani FMA však nepreukázali, že by tieto predpoklady na odňatie povolenia boli splnené, a vymenovanie vnútroštátnych opatrení prijatých pred odňatím povolenia, ktoré je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nepreukazuje, že by boli dodržané fázy stanovené rakúskym právom.

157    V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank napadnutému rozhodnutiu predchádzali opatrenia prudenciálneho dohľadu zamerané na rovnaké nedostatky ako tie, ktoré odôvodnili odňatie povolenia.

158    Ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, FMA totiž od roku 2015 prijal okrem iného dvadsaťštyri záväzných opatrení dohľadu, vrátane sedemnástich záväzných pokynov na obnovenie dodržiavania právnych predpisov v súvislosti s nedostatkami v rámci boja AAB Bank proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, štyri sankcie v súvislosti s vnútorným riadením a porušovaním právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj množstvo opatrení prudenciálneho dohľadu.

159    Z toho vyplýva, že argumentácia banky AAB Bank je vecne nesprávna.

160    Druhá výhrada druhej časti prvého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

161    Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je druhá časť prvého žalobného dôvodu opodstatnená.

162    Prvý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

163    Na podporu tohto žalobného dôvodu AAB Bank uvádza, že aj keby boli výhrady ECB opodstatnené a dostatočné, napadnuté rozhodnutie je neprimerané, keďže odňatie povolenia nebolo nevyhnutné ani vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

164    Po prvé AAB Bank v podstate FMA a ECB vytýka, že nepreskúmali, či by spomedzi všetkých opatrení, ktoré mali k dispozícii, nebolo možné dosiahnuť sledovaný cieľ menej rušivým spôsobom, než je odňatie povolenia.

165    Po druhé podľa AAB Bank nebolo napadnuté rozhodnutie ani vhodné, ani potrebné, keďže bolo prijaté sedem mesiacov po návrhu FMA na odňatie povolenia, hoci malo byť prijaté v krátkom čase, a keďže FMA nemohla overiť, či je navrhované odňatie povolenia stále vhodné a potrebné.

166    Po tretie AAB Bank tvrdí, že odňatie povolenia bolo neprimerané vzhľadom na sledované ciele.

167    Po štvrté podľa banky AAB Bank bolo odňatie povolenia neprimerané aj preto, pretože malo za následok zničenie jej stability na úkor vkladateľov, investorov a protistrán.

168    Po piate AAB Bank sa domnieva, že zamietnutie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia bolo neprimerané vzhľadom na jeho negatívne účinky na možnosti obrany banky AAB Bank.

169    ECB tieto tvrdenia spochybňuje.

170    V prejednávanej veci ECB v napadnutom rozhodnutí v podstate skonštatovala, že odňatie povolenia banke AAB Bank je primerané, keďže sledovalo cieľ ukončiť porušovanie právnych predpisov zo strany banky AAB Bank a z toho vyplývajúce riziká pre európsky bankový systém a že vzhľadom na závažnosť týchto porušení a opatrenia, ktoré už FMA prijala, nebolo možné dosiahnuť tento cieľ žiadnym iným opatrením. Uviedla tiež, že verejný záujem na ochrane vkladateľov, investorov a ostatných partnerov banky AAB Bank by mal prevážiť nad záujmom banky AAB Bank a jej majiteľov naďalej disponovať povolením.

171    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 67 a citovanú judikatúru).

172    Po prvé, ako zdôraznila ECB, cieľom odňať povolenie bolo ukončiť porušovanie právnych predpisov zo strany banky AAB Bank a z toho vyplývajúce riziká pre európsky bankový systém a ochrániť vkladateľov, investorov a ostatných partnerov banky AAB Bank.

173    AAB Bank nespochybňuje legitímnosť týchto cieľov.

174    Po druhé, pokiaľ ide o vhodnosť napadnutého rozhodnutia na zabezpečenie dosiahnutia týchto cieľov, treba konštatovať, že odňatie povolenia úverovej inštitúcii tým, že bráni tejto inštitúcii pokračovať vo svojej činnosti, môže prispieť k cieľu ukončiť porušovanie právnych predpisov a z toho vyplývajúce riziká pre európsky bankový systém, ako aj k cieľu ochrany vkladateľov, investorov a ostatných partnerov banky AAB Bank.

175    V tejto súvislosti sa AAB Bank na jednej strane domnieva, že napadnuté rozhodnutie nebolo vhodné ani potrebné, keďže bolo prijaté sedem mesiacov po návrhu FMA na odňatie povolenia a FMA nemohla overiť, či je navrhované odňatie povolenia stále vhodné a potrebné.

176    Je pravda, ako uvádza AAB Bank, že z článku 81 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 vyplýva, že ECB preskúma návrh rozhodnutia o odňatí povolenia bezodkladne.

177    Skutočnosť, že medzi návrhom FMA na vydanie rozhodnutia o odňatí povolenia a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynulo sedem mesiacov, však nepreukazuje, že by napadnuté rozhodnutie nebolo potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

178    V tomto prípade je navyše táto lehota primeraná vzhľadom na skutočnosť, že ECB musela preštudovať objemný návrh FMA na odňatie povolenia tak, aby posúdila, či je opodstatnený, a musela po vypočutí banky AAB Bank analyzovať 12 dodatočných listov s pripomienkami, ktoré predložila AAB Bank a ktoré boli tiež rozsiahle.

179    Okrem toho skutočnosť, že FMA opätovne nepreskúmal otázku, či je odňatie povolenia stále po siedmich mesiacoch potrebné, je irelevantná, pretože túto potrebu je oprávnená posúdiť len ECB.

180    Na druhej strane podľa banky AAB Bank bolo odňatie povolenia vzhľadom na sledované ciele nevhodné, keďže jeho zostatkové právne účinky paradoxne viedli k upusteniu od akéhokoľvek dohľadu a vzdaniu sa riešenia prania špinavých peňazí.

181    Toto tvrdenie však nepreukazuje, že by napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné.

182    Odňatím povolenia banke AAB Bank sa totiž ukončilo porušovanie jej povinností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí tým, že jej bolo znemožnené pokračovať v prevádzkovej činnosti.

183    Po tretie je preto potrebné overiť, či tvrdenia banky AAB Bank preukazujú, že by napadnuté rozhodnutie prekročilo hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

184    V tejto súvislosti AAB Bank po prvé tvrdí, že cieľ obnovenia zákonnosti by umožnili dosiahnuť menej invazívne alternatívne opatrenia, ako sú súdne príkazy, pokuty alebo zverejnenia.

185    Treba však konštatovať, že ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že FMA od roku 2010 vydal veľký počet príkazov a sankcií voči banke AAB Bank, táto banka neprijala dostatočné nápravné opatrenia tak, aby vyhovela zákonným požiadavkám požadovaným uplatniteľnou právnou úpravou.

186    ECB sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že na dosiahnutie sledovaných cieľov neboli vhodné iné opatrenia.

187    Z toho istého dôvodu tvrdenia, podľa ktorých porušenia povinností banky AAB Bank boli skoršieho dáta a ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia už prestali, že neboli dostatočne závažné a mohli byť napravené vzhľadom na to, že AAB Bank neustále pracuje na dodržiavaní pravidiel obozretného podnikania, alebo podľa ktorých k odňatiu povolenia mohlo dôjsť neskôr, nepreukazujú, že by sa ECB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že odňatie povolenia je jediným opatrením, ktorým možno dosiahnuť sledované ciele.

188    Nemožno akceptovať ani tvrdenie, podľa ktorého mali byť pred napadnutým rozhodnutím prijaté opatrenia na základe osobitného znenia zásady proporcionality v rakúskom práve v § 70 ods. 4 BWG, keďže tieto opatrenia boli v skutočnosti prijaté FMA už skôr a keďže neumožnili obnoviť zákonnosť v zmysle prvého odseku tohto ustanovenia.

189    To isté platí aj pre tvrdenie banky AAB Bank, podľa ktorého dobrovoľné, hoci dočasné, prerušenie jej bankových činností alebo rozhodnutie o jej okamžitej likvidácii a následnom obnovení jej povolenia po prechodnom období 18 mesiacov by znížilo údajné riziká bez potreby odňatia povolenia.

190    Dočasné prerušenie činností banky AAB Bank pri zachovaní jej povolenia by totiž neumožnilo definitívne ukončiť vytýkané porušenia právnych predpisov, pretože by sa mohli znovu objaviť po obnovení jej činnosti.

191    Podobne ani obnovenie povolenia banky AAB Bank po prechodnom období 18 mesiacov by nemohlo zabrániť tomu, aby počas tohto obdobia naďalej nedochádzalo k porušovaniu právnych predpisov.

192    Okrem toho, ako zdôrazňuje ECB, riešenie spočívajúce v likvidácii banky AAB Bank z jej vlastného podnetu alebo ukončení jej bankových činností nebolo vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa, keďže ECB alebo FMA ju nemohli prinútiť ukončiť likvidáciu alebo neobnoviť jej bankové činnosti inými opatreniami, ako odňatím povolenia v prípade, že AAB Bank by sa rozhodla obnoviť svoje činnosti.

193    Po druhé odňatie povolenia bolo podľa banky AAB Bank neprimerané aj preto, lebo ECB správne nevyhodnotila skutočné dôsledky svojho rozhodnutia. Odňatie povolenia však malo za následok zničenie stability banky AAB Bank na úkor vkladateľov, investorov a protistrán. Likvidácia banky teda mala za následok zničenie dôvery spotrebiteľov v rakúsky finančný systém a sledovaným cieľom sa tak stali prekážkou závažné vplyvy vyvolané prijatým opatrením týkajúcim sa situácie AAB Bank.

194    ECB najmä nepredpokladala, že odňatie povolenia vyvolá splatnosť vkladov a v dôsledku toho insolvenciu v dôsledku neschopnosti vyplácať vklady. ECB tiež nepredpokladala, že by FMA z odňatia povolenia bez ďalších podmienok vyvodil odvolanie predstavenstva a jeho nahradenie likvidátormi ako výhradnými zástupcami orgánov banky.

195    Treba však poznamenať, že vzhľadom na cieľ obnoviť zákonnosť a vzhľadom na riziká, ktoré porušenia vytýkané banke AAB Bank predstavovali pre bankový systém, jej veriteľov, klientov a partnerov, nemožno ECB kritizovať za to, že sa nerozhodla neodňať jej povolenie s jediným cieľom zabrániť insolventnosti a začatiu likvidácie úverovej inštitúcie.

196    Vzhľadom na zistené porušenia a ciele sledované napadnutým rozhodnutím totiž dôsledky napadnutého rozhodnutia na situáciu banky AAB Bank neprekročili hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

197    Okrem toho treba konštatovať, že ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, porušenia právnych predpisov, ktoré sa banke AAB Bank vytýkajú, mali za následok aj poškodenie jej stability na úkor vkladateľov, investorov a protistrán a zničenie dôvery spotrebiteľov v bankový trh.

198    Po tretie sa AAB Bank domnieva, že zamietnutie návrhu na odklad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia bolo neprimerané, keďže ECB nezohľadnila negatívne účinky odňatia povolenia a výkonu napadnutého rozhodnutia na jej právo na obranu.

199    Keďže však AAB Bank mohla podať žalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, odmietnutie ECB odložiť okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia nemalo nepriaznivý vplyv na právo banky AAB Bank na obranu, ani neprekročilo hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

200    Vzhľadom na uvedené sa ECB nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď považovala napadnuté rozhodnutie za primerané.

201    Druhý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 34 nariadenia č. 468/2014 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu, ktoré vyplýva z odmietnutia ECB odložiť výkon napadnutého rozhodnutia

202    Na podporu tohto žalobného dôvodu AAB Bank v podstate tvrdí, že zamietnutie návrhu na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia bolo v rozpore s článkom 34 nariadenia č. 468/2014 a s právom na účinnú súdnu ochranu, ale tiež že nebolo odôvodnené vzhľadom na neexistenciu naliehavosti.

203    Podľa banky AAB Bank právo na účinnú súdnu ochranu vyžadovalo, aby ECB odložila výkon napadnutého rozhodnutia až do prijatia rozsudku o žalobe proti tomuto rozhodnutiu, pretože takéto opatrenie spôsobilo nenapraviteľnú škodu a viedlo k nahradeniu jej riadiacich pracovníkov likvidátormi ako výhradnými zástupcami orgánov banky bez toho, aby mohla predtým dať preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aspoň formou predbežného opatrenia.

204    AAB Bank dodáva, že pravidlo okamžitého výkonu rozhodnutí o odňatí povolenia treba považovať za rozporné so základnými právami, pretože neumožňuje účinnú súdnu ochranu adresátov rozhodnutí o odňatí povolenia z dôvodu rozsahu pôsobnosti takýchto rozhodnutí a obmedzenej povahy predbežnej súdnej ochrany na európskej úrovni.

205    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 47 Charty základných práv Európskej únie uvádza, že každý má právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

206    Okrem toho už súdy rozhodli, že nemožnosť vydať predbežné opatrenie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva na úplnú a účinnú súdnu ochranu, ktoré jednotlivcom vyplýva z práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. mája 1996, Nemecko/Komisia, C‑399/95 R, EU:C:1996:193, bod 46).

207    Z judikatúry však tiež vyplýva, že existencia požiadaviek na prípustnosť alebo hmotnoprávnych požiadaviek nie je sama osebe v rozpore s právom na účinnú súdnu ochranu (pozri analogicky rozsudky z 13. marca 2007, Unibet, C‑432/05, EU:C:2007:163, bod 73; z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, body 98 a 106, a uznesenie z 19. júna 1995, Kik/Rada a Komisia, T‑107/94, EU:T:1995:107, bod 39).

208    Zostáva však pravdou, že také podmienky nesmú žaloby nadmerne sťažiť alebo znemožniť (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral, 33/76, EU:C:1976:188, EU:C:1976:188, bod 5; z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C‑118/08, EU:C:2010:39, bod 31, a z 12. decembra 2013, Test Claimants in the Franked Investment Income Group Litigation, C‑362/12, EU:C:2013:834, bod 32).

209    Okrem toho môže ECB podľa článku 34 nariadenia č. 468/2014 bez toho, aby bol dotknutý článok 278 ZFEÚ a článok 24 ods. 8 nariadenia 1024/2013, rozhodnúť o odklade výkonu rozhodnutia prudenciálneho dohľadu.

210    V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, že na rozdiel od tvrdení banky AAB Bank odmietnutie odkladu okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia nespôsobilo nadmerné sťaženie alebo znemožnenie podania návrhu na súd Únie, ktorého cieľom je dočasný odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, ani podania žaloby o neplatnosť tohto rozhodnutia s cieľom preskúmať jeho zákonnosť.

211    Na jednej strane totiž skutočnosť, že AAB Bank po vydaní napadnutého rozhodnutia vstúpila do likvidácie, jej nebránila v tom, aby proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu o neplatnosť a návrh na vydanie predbežného opatrenia.

212    Na druhej strane uznesením z 20. novembra 2019, Anglo Austrian AAB Bank a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB (T‑797/19 R, neuverejnené, EU:T:2019:801), predseda Všeobecného súdu na návrh žalobcov nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia na šesť dní po jeho prijatí až do rozhodnutia o ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

213    Po druhé tvrdenie o obmedzenej povahe predbežnej súdnej ochrany na európskej úrovni, pokiaľ sa snaží spochybniť zlučiteľnosť podmienok predbežného opatrenia s právom na účinnú súdnu ochranu, musí byť v každom prípade na základe judikatúry uvedenej v bode 207 vyššie tiež zamietnuté.

214    Pokiaľ ide najmä o tvrdenie založené na nezvratnej alebo nenapraviteľnej povahe rozhodnutí o odňatí povolenia, je potrebné uviesť, že odmietnutie odkladu účinkov rozhodnutia o odňatí povolenia nespochybňuje právo dotknutých inštitúcií na súdnu ochranu.

215    Okamžitý výkon rozhodnutí o odňatí povolenia totiž môže byť v prípade potreby odložený v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nebráni dotknutým inštitúciám podať žalobu o neplatnosť týchto rozhodnutí.

216    AAB Bank preto mohla dosiahnuť odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, ak by pre takýto odklad splnila podmienky, najmä podmienku naliehavosti.

217    Okrem toho, ak by sa na základe žaloby o neplatnosť zistilo, že rozhodnutie o odňatí povolenia je nezákonné, dotknutý podnik by mohol požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku zistenej nezákonnosti.

218    Ďalej skutočnosť, že úverová inštitúcia po odňatí povolenia vstúpila do likvidácie a že jej riadiaci pracovníci boli nahradení likvidátormi ako jedinými zástupcami, nebráni tejto inštitúcii v podaní žaloby proti rozhodnutiu o odňatí povolenia.

219    Okamžitý výkon rozhodnutí o odňatí povolenia preto nie je v rozpore s právom dotknutých inštitúcií na súdnu ochranu.

220    Po tretie AAB Bank tvrdí, že zamietnutie odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia bolo v rozpore s článkom 34 nariadenia č. 468/2014 a že nebolo odôvodnené naliehavou situáciou, keďže napadnuté rozhodnutie sa zakladalo na porušeniach spred niekoľkých rokov, z ktorých žiadne netrvalo. Poukazuje tiež na to, že ECB ani FMA nepredložili žiadne tvrdenia týkajúce sa existencie naliehavosti.

221    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ECB odmietla odložiť výkon napadnutého rozhodnutia na obdobie 30 dní z dôvodu, že pripomienky banky AAB Bank neboli také, aby spochybnili zákonnosť tohto rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutie nemohlo spôsobiť nenapraviteľnú škodu a že verejný záujem na ochrane vkladateľov, investorov a ostatných partnerov banky AAB Bank, ako aj stability finančného systému odôvodňovali okamžitý výkon rozhodnutia.

222    Z článku 34 nariadenia č. 468/2014, podľa ktorého môže ECB rozhodnúť o odklade výkonu rozhodnutia o prudenciálnom dohľade, navyše nevyplýva, že by mala ECB povinnosť preukazovať, že odmietnutie odkladu výkonu rozhodnutia o odňatí povolenia je odôvodnené naliehavou situáciou.

223    Okrem toho rozhodnutie o tom, či sa odloží alebo neodloží výkon rozhodnutia o odňatí povolenia je podľa článku 34 nariadenia č. 468/2014 v právomoci ECB.

224    Vzhľadom na prijatie veľkého počtu príkazov a sankcií od roku 2010 však tvrdenie, podľa ktorého porušenia, z ktorých bola AAB Bank obvinená, boli údajne staršieho dáta a nepretrvávali, nepreukazuje, že by bolo poznačené zjavne nesprávnym posúdením hodnotenie ECB, podľa ktorého verejný záujem na ochrane vkladateľov, investorov a iných partnerov banky AAB Bank, ako aj stabilita finančného systému odôvodňujú okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia.

225    ECB preto neprekročila hranice svojej voľnej úvahy ani neporušila článok 34 nariadenia č. 468/2014, keď odmietla odložiť výkon napadnutého rozhodnutia na obdobie 30 dní.

226    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tretí žalobný dôvod nedôvodný.

4.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva banky AAB Bank na obranu

227    V rámci tohto žalobného dôvodu, ktorý je štruktúrovaný do štyroch častí, AAB Bank tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 41 Charty základných práv a článkami 31 a 32 nariadenia č. 468/2014, keďže ECB po prvé porušila jej právo na spravodlivý proces a právo byť vypočutý, po druhé odoprela jej úplný prístup ku spisu, po tretie nezistila relevantné skutkové okolnosti a po štvrté porušila jej „právo na ústne prejednanie veci“.

228    ECB voči tejto argumentácii namieta.

a)      O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva byť vypočutý a práva na spravodlivý proces

229    V prvej časti štvrtého žalobného dôvodu AAB Bank tvrdí, že FMA ju pred oznámením návrhu rozhodnutia ECB nevypočul, hoci tak bol povinný urobiť v súlade s § 70 ods. 4 BWG a právom byť vypočutý a že ECB ju o tomto postúpení návrhu rozhodnutia o odňatí povolenia neinformovala.

230    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 81 ods. 2 nariadenia č. 468/2014 sa uplatňuje právo byť vypočutý spôsobom stanoveným v článku 31 uvedeného nariadenia.

231    Tento článok stanovuje, že „pred prijatím rozhodnutia ECB týkajúceho sa dohľadu určeného účastníkovi, ktoré má nepriaznivý dopad na práva takéhoto účastníka, musí byť účastníkovi poskytnutá možnosť písomne namietať ECB skutočnosti, výhrady a právne dôvody, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie ECB týkajúce sa dohľadu. … V oznámení, na základe ktorého ECB poskytne účastníkovi možnosť vyjadriť jeho námietky, uvedie podstatný obsah zamýšľaného rozhodnutia ECB týkajúceho sa dohľadu a podstatné skutočnosti, výhrady a právne dôvody, na ktorých ECB mieni založiť svoje rozhodnutie“.

232    V prejednávanej veci však AAB Bank nepopiera, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia bola vypočutá k návrhu rozhodnutia ECB, ktorý jej ECB zaslala 14. júna 2019 a ktorý obsahoval podstatné skutočnosti, dôvody a právny základ, o ktoré sa ECB chcela v napadnutom rozhodnutí oprieť. V nadväznosti na toto oznámenie AAB Bank predložila svoje písomné pripomienky k návrhu rozhodnutia ECB v súlade s podmienkami stanovenými v článku 31 ods. 1 nariadenia č. 468/2014, a to listom z 23. júla 2019.

233    Okrem toho v rozpore s tvrdením banky AAB Bank toto ustanovenie, ktoré upravuje postup uplatniteľný v tejto záležitosti, nevyžadovalo, aby ECB oznámila banke AAB Bank návrh rozhodnutia FMA.

234    V tejto súvislosti nemá právny základ tvrdenie banky AAB Bank, podľa ktorého mala ECB konštatovať porušenie jej procesných práv vyplývajúce z porušenia § 70 ods. 4 BWG zo strany FMA, na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013.

235    V súlade s tým je potrebné uviesť, že AAB Bank dostala možnosť predložiť pripomienky k návrhu rozhodnutia ECB, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, v súlade s článkom 31 nariadenia č. 468/2014

236    Za týchto okolností je irelevantná skutočnosť, že žalobkyňa nebola vypočutá k návrhu rozhodnutia FMA alebo že ECB nepostúpila žalobkyni návrh FMA na odňatie povolenia v čase, keď jej bolo postúpené.

237    V dôsledku toho treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

b)      O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva na prístup ku spisu

238    AAB Bank tvrdí, že právo na prístup ku spisu vzniká od okamihu, keď FMA začne konať vo veci prudenciálneho dohľadu, a jeho cieľom je umožniť adresátovi návrhu rozhodnutia uplatniť svoje právo byť vypočutý.

239    AAB Bank tiež tvrdí, že jej právo na prístup ku spisu nebolo dodržané, keďže ECB poskytla len obmedzený prístup ku spisu. Neposkytnutie internej komunikácie a komunikácie medzi ECB a FMA, ktorá bola označená ako dôverná, zabránilo banke AAB Bank overiť, či sú sprístupnené dokumenty relevantné z hľadiska prístupu ku spisu o konaní pred Všeobecným súdom, a identifikovať výhrady vznesené ECB a FMA.

240    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na prístup ku spisu znamená, že dotknutá inštitúcia poskytne dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky listiny založené vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obranu. K nim patria dokumenty svedčiace v jej prospech, ako aj v neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov a iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 68 a citovanú judikatúru).

241    Okrem toho sa podľa článku 32 ods. 1 a 5 nariadenia č. 468/2014 právo na prístup ku spisu nevzťahuje na dôverné informácie, ktoré môžu zahŕňať interné dokumenty ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a korešpondenciu medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom alebo medzi týmito orgánmi navzájom.

242    Po prvé AAB Bank mala prístup ku spisu pred predložením svojich pripomienok k návrhu ECB, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

243    Keďže päťtýždňová lehota, ktorá jej bola poskytnutá na predloženie pripomienok, bola dostatočná na to, aby sa mohla brániť, treba konštatovať, že svoje pripomienky mohla predložiť, disponujúc so spisom.

244    Po druhé treba konštatovať, že tvrdenie banky AAB Bank, podľa ktorého neexistencia prístupu k internej komunikácii ECB a komunikácii medzi FMA a ECB, ktorá sa týkala ustálenia skutkových okolností prípadu alebo zistení FMA, jej zabránila v overení toho, či sú dokumenty sprístupnené v spise relevantné, a identifikovať výhrady vznesené ECB a FMA, nepreukazuje, že by bolo banke AAB Bank znemožnené účinne sa brániť.

245    Keďže odňatie povolenia sa zakladá na rozhodnutiach FMA a rozsudkoch rakúskych súdov, ktoré konštatujú existenciu porušení alebo spáchanie porušení právnych predpisov, a keďže AAB Bank bola adresátom týchto rozhodnutí správneho orgánu alebo účastníkom dotknutých súdnych konaní, nemôže tvrdiť, že jej bolo znemožnené overiť, či sú dokumenty relevantné, alebo identifikovať výhrady ECB a FMA, ktoré sa zakladajú na týchto rozhodnutiach alebo rozsudkoch.

246    Okrem toho, keďže sa výhrady alebo dokumenty, ktorých relevantnosť chcela AAB Bank overiť, týkajú nadbytočných skutkových zistení ECB, ktoré majú za cieľ objasniť pozadie údajných porušení, treba tiež konštatovať, že postúpenie týchto dokumentov by v žiadnom prípade neumožnilo banke AAB Bank preukázať, že konečné vnútroštátne rozhodnutia uvedené v napadnutom rozhodnutí, o ktorých nevyhnutne vedela, nekonštatovali spáchanie porušenia právnych predpisov.

247    Preto ich postúpenie nebolo pre obranu banky AAB Bank užitočné.

248    Za týchto okolností na rozdiel od toho, čo tvrdí AAB Bank, skutočnosť, že ECB nevysvetlila dôvody dôvernosti interných dokumentov a komunikácie medzi FMA a ECB, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

249    Z toho istého dôvodu by sa nemalo vyhovieť žiadosti banky AAB Bank, aby sa ECB nariadilo predložiť dokumenty, ktoré sú doteraz označené za dôverné.

250    Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu nie je preto dôvodná.

c)      O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení povinnosti ustáliť relevantné skutkové okolnosti

251    V tretej časti štvrtého žalobného dôvodu AAB Bank tvrdí, že ECB porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že starostlivo a nestranne nezistila, nepreskúmala a neposúdila všetky podstatné skutočnosti relevantné pre odňatie povolenia. V tejto súvislosti uviedla, že ECB sa nemala spoliehať na skutočnosti zistené FMA, ale mala vykonať vlastné vyšetrovanie na jednej strane otázky porušenia ustanovení týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na druhej strane existencie vhodnej organizácie.

252    Po prvé z článku 18 písm. f) v spojení s článkom 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 vyplýva, že príslušné orgány môžu odňať udelené povolenie vtedy, ak je úverová inštitúcia uznaná za zodpovednú za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849).

253    Okrem toho z § 70 ods. 4 BWG vyplýva, že ak úverová inštitúcia porušuje okrem iného ustanovenia BWG alebo akty prijaté na jeho vykonanie, FMA musí odňať povolenie úverovej inštitúcii v prípadoch, keď iné opatrenia uvedené v BWG nemôžu zabezpečiť činnosť úverovej inštitúcie.

254    Okrem toho podľa § 31 ods. 3 druhého pododseku FM‑GwG v prípade nesplnenia povinností uvedených v § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG môže FMA odňať povolenie.

255    Podľa článku 14 ods. 5 druhého pododseku nariadenia č. 1024/2013 ak sa príslušný vnútroštátny orgán, ktorý navrhol udeliť povolenie v súlade s odsekom 1, domnieva, že sa povolenie musí odňať na základe príslušného vnútroštátneho práva, predloží na tieto účely návrh ECB. ECB v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom odňatí, pričom v plnej miere zohľadní odôvodnenie odňatia predložené príslušným vnútroštátnym orgánom.

256    Napokon podľa ustanovení článku 83 nariadenia č. 468/2014, keď ECB prijíma svoje rozhodnutie, prihliadne na všetky tieto okolnosti: „a) vlastné posúdenie okolností odôvodňujúcich odňatie, b) návrh rozhodnutia [príslušného vnútroštátneho orgánu] o odňatí, ak je to možné, c) konzultáciu s dotknutým [príslušným vnútroštátnym orgánom] a ak [príslušný vnútroštátny orgán] nie je vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií aj konzultáciu s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií…, d) akékoľvek námietky uplatnené úverovou inštitúciou podľa článkov 81 ods. 2 a 82 ods. 3“.

257    Z týchto ustanovení, ako aj z článku 4 ods. 1 a 3 a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 vyplýva, že v rámci svojej právomoci odňať povolenie úverovým inštitúciám musela ECB v danom prípade po úplnom zohľadnení dôvodov na odňatie povolenia predložených príslušným vnútroštátnym orgánom a po preskúmaní okolností odôvodňujúcich odňatie povolenia posúdiť, či boli splnené podmienky rakúskeho práva v spojení s článkom 18 písm. f) a článkom 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36, teda ustáliť relevantné skutkové okolnosti a rozhodnúť, či ich možno kvalifikovať ako skutočnosti preukazujúce to, že dotknutá úverová inštitúcia bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenie v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

258    V tejto súvislosti z výrazu „je zodpovedná“ uvedeného v článku 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 vyplýva, že § 31 ods. 3 druhý pododsek FM‑GwG, ktorým sa toto ustanovenie preberá, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely overenia, či sa dotknutá inštitúcia dopustila závažných porušení ustanovení uvedených v § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG, musí ECB vychádzať z rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré konštatovali spáchanie závažných porušení, a nie v tom zmysle, že ECB musí sama vyhlásiť, že úverová inštitúcia sa dopustila závažného porušenia.

259    V prejednávanej veci ECB zistila skutočnosti relevantné pre odňatie povolenia na základe rozhodnutí FMA ako správneho orgánu, súdnych rozhodnutí rakúskych súdov, správ z interného auditu a, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, na základe vlastného posúdenia relevantnej dokumentácie.

260    Uviedla teda, že na základe vlastného posúdenia sa stotožnila so zisteniami FMA o spáchaní protiprávneho konania a tiež predmetné skutočnosti v podstate kvalifikovala tak, že sa zistilo, že AAB Bank je zodpovedná za závažné porušenie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa smernice 2005/60 (teraz smernica 2015/849) v zmysle článku 67 ods. 1 písm. o) smernice 2013/36 a § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

261    Na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank sa teda ECB vo svojom navrhovanom rozhodnutí neodvolala len na porušenia, ktoré zistil FMA, ale na základe vlastného posúdenia skutkového stavu a dôkazov, ktoré mala k dispozícii konštatovala, že AAB Bank bola uznaná za zodpovednú za závažné porušenia v zmysle § 34 ods. 2 a 3 FM‑GwG.

262    Okrem toho na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank povinnosť, aby sa ECB pri konštatovaní zodpovednosti úverovej inštitúcie za závažné porušenie predpisov opierala o vnútroštátne rozhodnutia, ktoré predchádzali rozhodnutiu o návrhu na odňatie povolenia, nebráni súdnemu preskúmaniu týchto porušení.

263    Proti týmto rozhodnutiam sa totiž možno odvolať na vnútroštátny súd, ako to bolo okrem iného v prípade niektorých rozhodnutí adresovaných banke AAB Bank, ktoré ECB zohľadnila.

264    ECB preto nemožno vytýkať, že sama nekonštatovala porušenie právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

265    Po druhé ECB musí v rámci svojej právomoci na odnímanie povolení úverovým inštitúciám posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v § 70 ods. 4 BWG, teda musí zistiť relevantné skutočnosti a rozhodnúť, či sa majú kvalifikovať ako skutočnosti preukazujúce to, že úverová inštitúcia nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s § 39 ods. 2, 2b a 5, § 42 a § 44 ods. 1 BWG.

266    V prejednávanej veci sa ECB neobmedzila na to, aby v napadnutom rozhodnutí reprodukovala zistenia, ktoré FMA predložila vo svojom návrhu rozhodnutia alebo v opatreniach správneho orgánu prijatých FMA, ale vychádzala z vlastného posúdenia dodržiavania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá článok 74 smernice 2013/36, teda ustanovení BWG.

267    Na rozdiel od tvrdenia banky AAB Bank sa teda ECB vo svojom navrhovanom rozhodnutí neopierala len o porušenia, ktoré zistil FMA, ale sama overila aj porušenia ustanovení právnych predpisov o bankovom prudenciálnom dohľade, ktoré konštatoval FMA.

268    Okrem toho ECB nemožno kritizovať za to, že na tento účel zohľadňuje rozhodnutia FMA ako správneho orgánu.

269    V § 70 ods. 4 BWG, ktorým sa preberajú články 18 a 67 smernice 2013/36, sa totiž uvádza, že ak úverová inštitúcia okrem iného porušuje ustanovenia BWG alebo akty prijaté na jeho vykonanie, FMA jej musí v podstate nariadiť povinnosť dodržiavať právne predpisy, musí prijať sankcie alebo odňať jej povolenie.

270    Z toho vyplýva, že porušenie BWG, ktoré je vnútroštátnym ustanovením preberajúcim článok 74 smernice 2013/36, možno konštatovať prostredníctvom správnych opatrení alebo sankcií prijatých FMA.

271    ECB preto nekonala v rozpore s § 70 ods. 4 BWG, keď sa oprela o rozhodnutia príslušných vnútroštátnych orgánov a o svoje vlastné posúdenie pri konštatovaní porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá článok 74 smernice 2013/36, aby dospela k záveru, že AAB Bank nezaviedla mechanizmy riadenia požadované príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami BWG, ktorými sa preberá článok 74 tejto smernice.

272    Nemožno jej preto vytýkať, že nezistila, nepreskúmala a nestranne neposúdila všetky podstatné skutkové okolnosti relevantné pre odňatie povolenia.

273    Tretia časť štvrtého žalobného dôvodu preto nie je dôvodná.

d)      O štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení „práva na ústne prejednanie veci“

274    Podľa banky AAB Bank ECB porušila jej právo na dobrú správu vecí verejných tým, že zamietla jej žiadosť o právo ústne sa na rokovaní vyjadriť ku skutočnostiam, výhradám a právnym dôvodom relevantným pre rozhodnutie.

275    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 31 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 môže ECB, ak to považuje za vhodné, poskytnúť stranám možnosť vyjadriť sa na rokovaní ku skutočnostiam, výhradám a právnym dôvodom relevantným pre rozhodnutie v oblasti prudenciálneho dohľadu.

276    Z toho vyplýva, že zorganizovanie takéhoto rokovania, na ktorom sa môžu predniesť ústne návrhy, je pre ECB možnosťou, a nie povinnosťou.

277    ECB preto nemožno obviniť z porušenia „práva na ústne prejednanie veci“, keďže takéto právo sa dotknutým úverovým inštitúciám nepriznáva.

278    Okrem toho AAB Bank tvrdí, že FMA porušila jej právo na ochranu obchodného tajomstva tým, že pred ukončením konania sprístupnila Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) dôverné dokumenty týkajúce sa konania o odňatí povolenia.

279    Bez ohľadu na to, či je táto kritika opodstatnená, stačí konštatovať, že nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže sa netýka skutočností, ktoré mali vplyv na obsah tohto rozhodnutia.

280    Štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu preto nie je dôvodná.

281    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

5.      O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení vlastníckeho práva akcionára v dôsledku zničenia ekonomickej hodnoty akcií akcionára v banke AAB Bank

282    Po prvé AAB Bank tvrdí, že napadnuté rozhodnutie zničilo ekonomickú hodnotu akcií akcionára banky AAB Bank a narušilo podstatu majetkových práv tohto akcionára.

283    Po druhé podľa názoru banky AAB Bank, keďže napadnuté rozhodnutie malo podľa § 6 ods. 4 BWG rovnaký účinok ako rozhodnutie o zrušení spoločnosti a slúžilo ako priamy podklad pre jej likvidáciu, predstavovalo porušenie vlastníckeho práva akcionára, ako aj jeho práv ako akcionára.

284    V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že na jednej strane žaloba akcionára proti napadnutému rozhodnutiu bola zamietnutá ako neprípustná.

285    Po druhé AAB Bank sa na podporu svojej žaloby o neplatnosť nemôže odvolávať na vlastnícke právo, ktoré jej nesvedčí.

286    Keďže sa AAB Bank nemôže odvolávať na vlastnícke práva svojho akcionára, piaty žalobný dôvod treba zamietnuť.

6.      O žiadosti banky AAB Bank na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania

287    Dokumentom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2021 podala AAB Bank návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, v ktorom požiadala Všeobecný súd, aby umožnil účastníkom konania doplniť svoje tvrdenia, v podstate predložením pripomienok k rakúskym rozhodnutiam správnych a súdnych orgánov týkajúcim sa situácie ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohli spochybniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

288    ECB predložila k tejto žiadosti svoje pripomienky.

289    V tejto súvislosti, keďže AAB Bank neidentifikovala rozhodnutia, ktoré považuje za relevantné pre túto žalobu a ani ich neposkytla Všeobecnému súdu, treba konštatovať, že nepreukázala, že by boli rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, pre túto žalobu relevantné.

290    Za týchto okolností treba návrh banky AAB Bank na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania zamietnuť.

291    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

IV.    O trovách

292    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V vzhľadom na to, že žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené im uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a zaviazať ich na náhradu trov konania vynaložených ECB, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhmi BCE.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Anglo Austrian AAB AG a BeleggingMaatschappij „FarEast“ BV znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska centrálna banka (ECB), vrátane trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Papasavvas

Costeira

Kănčeva

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. júna 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.