UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
zo 14. januára 2015 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Dumping – Dovozy fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a ich hlavných komponentov (článkov a doštičiek) s pôvodom v Číne alebo odosielaných z Číny – Prijatie záväzku ponúknutého v rámci antidumpingového konania – Výrobné odvetvie Spoločenstva – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑507/13,
SolarWorld AG, so sídlom v Bonne (Nemecko),
Brandoni solare SpA, so sídlom v Castelfidarde (Taliansko),
Global Sun Ltd, so sídlom v Slieme (Malta),
Silicio Solar, SAU, so sídlom v Madride (Španielsko),
Solaria Energia y Medio Ambiente, SA, so sídlom v Puertollane (Španielsko),
v zastúpení: L. Ruessmann, advokát, a J. Beck, solicitor,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, T. Maxian Rusche a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2013/423/EÚ z 2. augusta 2013, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 26), a vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, s. 214),
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich, sudcovia J. Schwarcz (spravodajca) a V. Tomljenović,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyne, spoločnosti SolarWorld AG, Brandoni solare SpA, Global Sun Ltd, Silicio Solar, SAU, a Solaria Energia y Medio Ambiente, SA, sú európski výrobcovia fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov, ktorí podporujú EU ProSun, združenie európskych výrobcov podobných výrobkov. Uvedené združenie podalo 25. júla 2012 na Európsku komisiu podnet vo veci antidumpingu proti dovozu týchto výrobkov odosielaných z Číny. Žalobkyne spolupracovali na antidumpingovom prešetrovaní a zúčastnili sa na konaní ako zainteresované strany.
2 Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie 6. septembra 2012 (Ú. v. EÚ C 269, s. 5) Komisia oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.
3 Oznámením uverejneným v úradnom vestníku 8. novembra 2012 (Ú. v. EÚ C 340, s. 13) Komisia oznámila začatie antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.
4 Komisia po prvé uložila dočasné antidumpingové clo. Po druhé prijala záväzky čínskych vývozcov na základe článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“). Po tretie Rada uložila konečné antidumpingové a antisubvenčné clo a Komisia prijala pozmenený záväzok.
5 V prejednávanej veci Komisia nariadením (EÚ) č. 513/2013 zo 4. júna 2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 152, s. 5, ďalej len „dočasné antidumpingové nariadenie“), uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky do Európskej únie za predpokladu splnenia určitých podmienok.
6 Rozhodnutím Komisie 2013/423/EÚ z 2. augusta 2013, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 26, ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“), prijala Komisia ponuku záväzku, ktorú predložila skupina spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako aj Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“). Zoznam dotknutých podnikov je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
7 Z odôvodnení 5 a 6 prvého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetní čínski vývozcovia sa v prvom rade zaviazali dodržiavať jednu minimálnu dovoznú cenu pre fotovoltické moduly a jednu cenu pre každý z ich hlavných komponentov (článkov a doštičiek). V druhom rade ponúkli, že zabezpečia, aby objem uskutočnených dovozov v rámci záväzku bol na ročnej úrovni korešpondujúcej približne s ich trhovou výkonnosťou v čase predloženia ponuky. Z odôvodnenia 8 tohto rozhodnutia navyše vyplýva, že dočasné antidumpingové clo bude vyberané pri dovoze nad uvedenú ročnú úroveň.
8 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa mení nariadenie č. 513/2013 (Ú. v. EÚ L 209, s. 1), bolo prijaté s cieľom zohľadniť prvé napadnuté rozhodnutie. Okrem iných zmien bol do dočasného antidumpingového nariadenia vložený článok 6, ktorý stanovuje, že za predpokladu splnenia určitých podmienok sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu pri určitých výrobkoch, fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k prvému napadnutému rozhodnutiu, oslobodzuje od dočasného antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 dočasného antidumpingového nariadenia.
9 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, s. 214, ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“). Z odôvodnenia 4 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že po prijatí dočasných antidumpingových opatrení Komisia pokračovala v prešetrovaní dumpingu, ujmy a záujmu Únie a súčasne viedla antisubvenčné konanie. Doštičky boli vylúčené z rozsahu oboch prešetrovaní, teda aj z rozsahu konečných opatrení.
10 Z odôvodnení 7 až 10 a z článku 1 druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po konečnom uverejnení antidumpingových a antisubvenčných zistení čínski vyvážajúci výrobcovia spolu s CCCME predložili oznámenie o zmene svojej pôvodnej ponuky záväzku. Táto zmena záväzku sa týkala vylúčenia doštičiek z rozsahu prešetrovania, účasti niekoľkých ďalších vyvážajúcich výrobcov na tomto záväzku a rozšírenia podmienok záväzku s cieľom predísť aj akýmkoľvek škodlivým účinkom subvencovaného dovozu.
11 Podľa odôvodnenia 5 druhého napadnutého rozhodnutia antidumpingové prešetrovanie potvrdilo predbežné zistenie škodlivých účinkov dumpingu.
12 Konečné zistenia prešetrovania sú uvedené vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1238/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, s. 1, ďalej len „konečné antidumpingové nariadenie“). Podľa článku 1 uvedeného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz určitých fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky za predpokladu splnenia určitých podmienok.
13 Podľa článku 3 ods. 1 konečného antidumpingového nariadenia, ktorý sa vzťahuje na určité výrobky označené vzhľadom na zatriedenie do colnej triedy a fakturované spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k druhému napadnutému rozhodnutiu, sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ budú splnené určité podmienky.
14 V článku 3 ods. 2 konečného antidumpingového nariadenia sa uvádza, že colný dlh vzniká v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, ak sa stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku nie je splnených, alebo keď Komisia odvolá prijatie záväzku.
15 Okrem toho Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, s. 66, ďalej len „konečné antisubvenčné nariadenie“), uložila aj konečné vyrovnávacie clo na fotovoltické moduly na báze kryštalického kremíka a hlavné komponenty (články) s pôvodom v Číne alebo odosielané z Číny za predpokladu splnenia určitých podmienok.
16 Podľa článku 2 ods. 1 konečného antisubvenčného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na určité výrobky označené vzhľadom na zatriedenie do colnej triedy a fakturované spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k druhému napadnutému rozhodnutiu, sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu oslobodzuje od antisubvenčného cla uloženého podľa jeho článku 1, pokiaľ budú splnené určité podmienky.
17 V článku 2 ods. 2 konečného antisubvenčného nariadenia sa uvádza, že colný dlh vzniká prijatím vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, ak sa stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia nie je splnených, alebo keď Komisia zruší prijatie záväzku.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. septembra 2013 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
19 Podaním predloženým takisto 23. septembra 2013 žalobkyne navrhli, aby bolo o veci rozhodnuté v skrátenom súdnom konaní.
20 V liste doručenom do kancelárie Všeobecného súdu 8. októbra 2013 sa Komisia vyjadrila, že nesúhlasí s tým, aby bolo o veci rozhodnuté v skrátenom konaní.
21 Rozhodnutím z 24. októbra 2013 Všeobecný súd (piata komora) návrh na rozhodnutie o veci v skrátenom konaní zamietol.
22 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. decembra 2013 požiadali žalobkyne Všeobecný súd o povolenie prispôsobiť žalobu tak, aby sa návrhy na zrušenie vzťahovali aj na druhé napadnuté rozhodnutie, ako aj na porušovanie nariadenia (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, s. 93), ktoré z toho vyplýva.
23 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. januára 2014 Komisia vyhlásila, že nemá námietky, pokiaľ ide o prípustnosť prispôsobenia žaloby o neplatnosť.
24 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. januára 2014 žalobkyne v podstate navrhli, aby Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania.
25 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2014 Komisia navrhla, aby Všeobecný súd tento návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania zamietol.
26 Žalobkyne v žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil prvé napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
27 Žalobkyne vo svojom návrhu na prispôsobenie žaloby navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhovel návrhu na prispôsobenie žaloby,
– vyhlásil prispôsobenú žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil prvé napadnuté rozhodnutie a druhé napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne vyhlásil žalobu za nedôvodnú z právneho hľadiska,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
29 Komisia vo svojej duplike navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za bezpredmetnú v časti týkajúcej sa zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia,
– zamietol žalobu ako neprípustnú v časti týkajúcej sa zrušenia druhého napadnutého rozhodnutia a subsidiárne tiež v časti týkajúcej sa zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia,
– subsidiárne vyhlásil žalobu za nedôvodnú z právneho hľadiska,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
Úvodné pripomienky
30 Podľa článku 113 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd kedykoľvek aj bez návrhu, po vypočutí účastníkov konania, rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu alebo vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť.
31 V prejednávanej veci sa už účastníci konania vo svojich písomných podaniach vyjadrili k otázke prípustnosti tejto žaloby a osobitne k otázke priamej dotknutosti žalobkýň. Všeobecný súd preto usudzuje, že účastníci konania boli vypočutí, že má dostatok informácií z dokumentov v spise a že netreba otvoriť ústnu časť konania.
32 Hoci Komisia formálne nepredložila námietku neprípustnosti podľa článku 114 rokovacieho poriadku, tvrdí, že žaloba je neprípustná. Konkrétne usudzuje, že prvé napadnuté rozhodnutie nie je regulačným aktom a vyžaduje prijatie vykonávajúcich opatrení, že sa toto rozhodnutie žalobkýň priamo a osobne netýka a nevyjadruje konečné stanovisko inštitúcií Únie, že žaloba proti prvému napadnutému rozhodnutiu je bezpredmetná a že žalobkyne nemajú v prejednávanej veci záujem na konaní.
33 Pokiaľ ide o návrh žalobkýň z 11. decembra 2013 na prispôsobenie ich návrhov, treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že prípustnosť žaloby sa posudzuje v čase jej podania, žalobcovi sa prispôsobenie jeho návrhov a žalobných dôvodov tak, že sa budú vzťahovať aj na nové akty prijaté v priebehu konania, môže povoliť iba za predpokladu, že jeho návrh na zrušenie pôvodne napadnutého aktu bol sám prípustný v čase jeho podania (uznesenie z 20. novembra 2012, Shahid Beheshti University/Rada, T‑120/12, EU:T:2012:610, bod 57).
34 Preto je návrh na prispôsobenie návrhov na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia prípustný iba vtedy, ak bude vyhlásená za prípustnú žaloba v časti týkajúcej sa zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia. Treba teda preskúmať, či je žaloba v časti, ktorá sa týka zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia, prípustná.
35 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.
36 Pokiaľ ide o druhý predpoklad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podmienky priamej a osobnej dotknutosti aktom, o ktorého zrušenie sa žiada, sú kumulatívne (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, Zb., EU:C:2013:625, bod 76). Čo sa týka tretieho predpokladu uvedeného v tomto istom článku, podmienky týkajúce sa priamej dotknutosti regulačným aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje, a neexistencie vykonávacích opatrení sú tiež kumulatívne.
37 Treba teda preskúmať podmienku, ktorá je zmienená v obidvoch týchto predpokladoch uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, a to či sa žalobkýň, ktoré pritom nie sú adresátom prvého napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie priamo týka.
O prekážke konania spočívajúcej v nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu neexistencie priamej dotknutosti žalobkýň
38 Žalobkyne usudzujú, že prvým napadnutým rozhodnutím je priamo dotknuté ich právne postavenie, pretože sa ním zrušuje antidumpingové clo na približne 70 % dovozu predmetného výrobku odosielaného z Číny do Únie. Navyše povoľuje pokračujúci dovoz predmetného výrobku za ceny, ktoré nevylučujú ani dumping, ani vznik ujmy. Tým je ohrozené prežitie žalobkýň na trhu Únie. Ako výrobcov podobného výrobku, ktorí pôsobia v Únii, sa prvé napadnuté rozhodnutie žalobkýň priamo a osobne týka. Konkrétne sa žalobkyne aktívne zúčastnili na antidumpingovom a antisubvenčnom konaní ako zainteresované strany. Žalobkyne sú de facto vybranou a uzavretou skupinou, majú významné postavenie na trhu Únie a prijatie predmetného záväzku poškodzuje ich hospodárske a právne záujmy.
39 Komisia tvrdí, že prijatie záväzku sa priamo týka výlučne vývozcov, ktorí ponúkli záväzok, a nie žalobkýň.
40 Treba konštatovať, že v rámci žaloby podanej fyzickými alebo právnickými osobami na základe druhého a tretieho predpokladu uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veciach Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, Zb., EU:C:2013:204, bod 59, a Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, Zb., EU:C:2013:21, bod 69) si podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to na jednej strane, aby akt, ktorého zrušenie žalobkyne navrhujú, priamo ovplyvňoval ich právne postavenie, a na druhej strane, aby tento akt neponechával žiaden priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia ďalších sprostredkujúcich predpisov (pozri v tomto zmysle uznesenie z 24. septembra 2009, Município de Gondomar/Komisia, C‑501/08 P, EU:C:2009:580, bod 25; rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb., EU:C:2011:656, bod 66).
41 Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré ponúkajú záväzok, judikatúra uznala, že dotknutý vývozca môže žalobou na súdoch Únie napadnúť rozhodnutia Komisie týkajúce sa späťvzatia prijatia záväzku a nariadenia Rady o uložení konečného antidumpingového cla na dovoz uvedeného vývozcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, Usha Martin/Rada a Komisia, C‑552/10 P, Zb., EU:C:2012:736).
42 Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že dovozcu, ktorý v žalobe navrhoval zrušenie ustanovení nariadenia o prijatí cenových záväzkov ponúknutých vývozcom, sa tieto ustanovenia priamo a osobne netýkajú (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. júla 1987, Garelly/Komisia, 295/86, Zb., EU:C:1987:344, body 2, 13 a 14).
43 Navyše bolo rozhodnuté, že odmietnutie ponuky záväzku zo strany Komisie nie je opatrením so záväznými právnymi účinkami, ktorým by mohli byť dotknuté záujmy spoločnosti, ktorá záväzok ponúkla, pretože Komisia môže svoje rozhodnutie zmeniť alebo Rada môže rozhodnúť, že antidumpingové clo neuloží. Takéto odmietnutie je opatrením, ktoré má predbežný charakter a ktorého cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie, a teda nepredstavuje ani napadnuteľný akt (rozsudok zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb., EU:C:1990:116, bod 8). Hospodárske subjekty však môžu prípadne namietať proti akýmkoľvek nezrovnalostiam týkajúcim sa odmietnutia ich návrhov záväzku, a to tak, že napadnú nariadenie o uložení konečného antidumpingového cla (rozsudok zo 14. marca 1990, Nashua Corporation a i./Komisia a Rada, C‑133/87 a C‑150/87, Zb., EU:C:1990:115, bod 10).
44 Pokiaľ ide o záväzky v zmysle základného antidumpingového nariadenia, treba pripomenúť, že podľa judikatúry je cieľom článku 8 základného antidumpingového nariadenia zaručiť odstránenie škodlivých účinkov dumpingu na výrobné odvetvie Únie, pričom tento cieľ v zásade spočíva v povinnosti spolupráce vývozcu, ako aj dozoru nad správnou realizáciou záväzku prijatého týmto vývozcom (rozsudok Usha Martin/Rada a Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, EU:C:2012:736, bod 36).
45 Treba však uviesť, že z tohto cieľa nevyplýva, že by také hospodárske subjekty, ako sú žalobkyne, mohli podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu o prijatí záväzku podľa článku 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia, akým je v prejednávanej veci prvé napadnuté rozhodnutie.
46 Treba uviesť, že prijatím prvého napadnutého rozhodnutia sa nezmenilo právne postavenie žalobkýň. Na základe preskúmania systému vytvoreného základným antidumpingovým nariadením sa totiž dá konštatovať, že rozhodnutie o prijatí záväzku, ktoré bolo vydané na základe článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, nemá právne účinky, ktorými by mohlo byť priamo dotknuté postavenie výrobcov predmetných výrobkov, ktorí pôsobia v Únii, akými sú v prejednávanej veci žalobkyne.
47 Podľa predmetného ustanovenia, ktoré sa týka záväzkov, v prípade, keď sa konštatuje existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov predložené ktorýmkoľvek vývozcom na úpravu jeho cien, aby došlo k ukončeniu vývozu za dumpingové ceny, ak je presvedčená, že týmto záväzkom sa odstráni škodlivý účinok dumpingu (rozsudok Usha Martin/Rada a Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, EU:C:2012:736, bod 22).
48 Zo systému vytvoreného základným antidumpingovým nariadením pritom vyplýva, že k oslobodeniu dovozu, ktorého sa týkajú záväzky, od antidumpingového cla nedochádza z dôvodu vydania rozhodnutia o prijatí záväzkov, ale toto oslobodenie vyplýva z ustanovení, ktoré prijala buď Komisia v zmenenom a doplnenom dočasnom antidumpingovom nariadení, alebo Rada v konečnom antidumpingovom nariadení na účely realizácie záväzkov prijatých Komisiou. Takáto povinnosť prináleží Rade na základe článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, ktorý stanovuje, že nariadenie musí uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz výrobkov, ktorý je dumpingový a spôsobuje ujmu, pričom upravuje výnimku vo vzťahu k dovozu pochádzajúcemu z tých zdrojov, vo vzťahu ku ktorým bol prípadne prijatý záväzok.
49 Treba totiž konštatovať, že aj keď bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzkov, na základe článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia sa dočasné alebo konečné antidumpingové clo uloží iba nariadením, pričom podľa uvedeného ustanovenia ho členské štáty vyberajú podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla, medzi ktoré patria podmienky stanovené na realizáciu prijatých záväzkov.
50 Navyše v prípadoch, ak sa naopak zistí, že k dumpingu alebo ujme nedošlo, podľa článku 8 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia už prijatý záväzok automaticky zanikne, s výnimkou prípadov, keď je takýto záver z veľkej časti odôvodnený práve existenciou záväzku. Toto ustanovenie teda inštitúciám ponecháva určitú mieru voľnej úvahy, či záväzok ponechajú v platnosti.
51 V druhej vete článku 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia sa síce uvádza, že keď Komisia takúto ponuku prijme, a za predpokladu, že sú predmetné záväzky platné, dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 ods. 4 tohto nariadenia, podľa daného prípadu, sa nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Treba však poznamenať, že ustanovenie článku 8 ods. 1 druhej vety základného antidumpingového nariadenia je určené Komisii a Rade a počas obdobia platnosti záväzku vyžaduje oslobodenie od antidumpingového cla, ktoré vyplýva z ustanovení prijatých buď Komisiou v zmenenom a doplnenom dočasnom antidumpingovom nariadení, alebo Radou v konečnom antidumpingovom nariadení.
52 Z týchto úvah vyplýva, že rozhodnutie o prijatí záväzku prijaté na základe článku 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia nemá právne účinky, ktorými by mohlo byť priamo dotknuté právne postavenie výrobcov, ktorí pôsobia v Únii, akými sú v prejednávanej veci žalobkyne.
53 Tento záver nemožno spochybniť ďalšími tvrdeniami žalobkýň.
54 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého poškodzovanie ich právnych záujmov vyplýva z dôvodov uvedených v ich žalobe, treba poznamenať, že všeobecný odkaz na žalobné dôvody nepostačuje na vysvetlenie toho, prečo žalobkyne s ohľadom na judikatúru uvedenú v bode 40 vyššie usudzujú, že prvé napadnuté rozhodnutie má priame účinky na ich právne postavenie a že tento akt neponecháva adresátom predmetného opatrenia povereným jeho uplatňovaním žiaden priestor na voľnú úvahu, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia ďalších sprostredkujúcich predpisov. Pokiaľ sa žalobkyne v skutočnosti snažia tvrdiť, že súdna ochrana práv, ktorých sa dovolávajú, odôvodňuje záver, že sa ich prvé napadnuté rozhodnutie priamo týka, treba konštatovať, že aj keď podľa ustálenej judikatúry musia mať jednotlivci možnosť účinnej súdnej ochrany práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Únie, právo na takúto ochranu nemôže spochybniť podmienky stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (pozri uznesenie Município de Gondomar/Komisia, už citované v bode 40 vyššie, EU:C:2009:580, bod 38 a citovanú judikatúru).
55 V tejto súvislosti treba poznamenať, že v merite uplatňujú žalobkyne proti prvému napadnutému rozhodnutiu tri žalobné dôvody. Po prvé usudzujú, že dohodu s čínskou vládou a s CCCME, konajúcimi v mene veľkej skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, uzavrela Komisia bez toho, aby vhodným a primeraným spôsobom zverejnila podstatné náležitosti dojednaného záväzku, a bez toho, aby poskytla možnosť včas a účinne predložiť pripomienky k tomuto záväzku. Po druhé žalobkyne usudzujú, že Komisia svojvoľne prijala minimálne ceny, ktoré sú zjavne neprimerané na vylúčenie ujmy, ktorá vzniká výrobcom pôsobiacim v Únii. Po tretie žalobkyne uvádzajú, že prvým napadnutým rozhodnutím bola akceptovaná a posilnená horizontálna dohoda o cenách.
56 V každom prípade, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod týkajúci sa procesných práv, žalobkyne v podstate tvrdia, že prijatím prvého napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu ich práva na prístup k takému zneniu záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, na základe článku 8 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia. Podľa judikatúry však článok 8 ods. 4 uvedeného nariadenia neobsahuje nijaký údaj a a fortiori nijakú povinnosť, pokiaľ ide o okamih, v ktorom je potrebné vložiť kópiu cenového záväzku do nedôverného spisu konania (rozsudok z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, Zb., EU:T:2011:618, bod 85). Žalobkyne nesprávne usudzujú, že táto judikatúra sa v prejednávanej veci neuplatňuje z dôvodu údajnej úlohy čínskej vlády pri dojednávaní predmetného záväzku.
57 Čo sa týka druhého a tretieho žalobného dôvodu, žalobkyne sa obmedzujú na spochybnenie dôvodnosti prvého napadnutého rozhodnutia.
58 Uvedené tvrdenia teda v prejednávanej veci nepreukazujú, že prvé napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkýň. V tomto ohľade treba poznamenať, že nie je vylúčené, že by žalobkyne mohli predostrieť žalobné dôvody, ktoré uplatňujú, v rámci žaloby o neplatnosť dočasného alebo konečného antidumpingového nariadenia, pokiaľ by v takom konaní mali aktívnu legitimáciu.
59 V druhom rade žalobkyne tvrdia, že priamy účinok prvého napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že toto rozhodnutie nevyžaduje prijatie vykonávajúcich opatrení a že je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
60 Treba pripomenúť, že čo sa týka podmienok prípustnosti žaloby stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, kritérium, podľa ktorého sa napadnutý akt musí žalobkýň priamo týkať, a kritérium, podľa ktorého nesmie vyžadovať prijatie vykonávajúcich opatrení, sú osobitnými kritériami. Z toho vyplýva, že domnelé splnenie jedného z týchto kritérií uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ neznamená, že je splnené aj druhé kritérium.
61 V každom prípade v bode 48 vyššie už bolo pripomenuté, že oslobodenie dovozu, ktorého sa týkajú záväzky, od antidumpingového cla vyplýva z ustanovení, ktoré musí prijať buď Komisia v zmenenom a doplnenom dočasnom antidumpingovom nariadení, alebo Rada v konečnom antidumpingovom nariadení, na účely realizácie predmetných záväzkov prijatých Komisiou. V prejednávanej veci tak k tomuto oslobodeniu v čase podania tejto žaloby došlo na základe dočasného antidumpingového nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením č. 748/2013. Preto vzhľadom na skutočnosť, že prvé napadnuté rozhodnutie bolo vykonané ďalším aktom, proti ktorému je možné podať žalobu buď na súd Únie, alebo na súdy v členských štátoch (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. januára 2014, Bricmate/Rada, T‑596/11, EU:T:2014:53, bod 23 a citovanú judikatúru), toto rozhodnutie vyžadovalo prijatie vykonávajúcich opatrení.
62 Preto v rozpore s tretím tvrdením žalobkýň údajné zníženie obratu spôsobené dovozom predmetného výrobku odosielaného z Číny za nižšie ceny, ako sú ceny uplatňované žalobkyňami – pokiaľ k takémuto zníženiu došlo –, nevyplýva vo vzťahu k žalobkyniam z prvého napadnutého rozhodnutia.
63 Vzhľadom na to, že prvé napadnuté rozhodnutie sa žalobkýň priamo netýka a že z tohto dôvodu nie je splnená jedna z podmienok druhého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, nie je potrebné skúmať, či sú splnené ostatné kritériá druhého a tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
64 V každom prípade treba poznamenať, že prvé napadnuté rozhodnutie nie je regulačným aktom v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. Čo sa týka tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého je prvé napadnuté rozhodnutie regulačným aktom, pretože je aktom nelegislatívnym, treba konštatovať, že je pravda, že pojem regulačný akt v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa má chápať tak, že sa týka akéhokoľvek všeobecne platného aktu s výnimkou legislatívnych aktov (uznesenia zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia, T‑381/11, Zb., EU:T:2012:273, bod 42, a zo 7. marca 2014, FESI/Rada, T‑134/10, EU:T:2014:143, bod 23). V prejednávanej veci prvé napadnuté rozhodnutie nie je legislatívnym aktom, pretože nebolo prijaté ani v súlade s riadnym legislatívnym postupom, ani v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom v zmysle článku 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia, T‑262/10, Zb., EU:T:2011:623, bod 21; uznesenie FESI/Rada, už citované, EU:T:2014:143, bod 25]. Uvedené rozhodnutie však nemá všeobecnú platnosť, keďže sa neuplatňuje na objektívne určené situácie a nemá právne účinky voči všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb (pozri v tomto zmysle uznesenia Bricmate/Rada, už citované v bode 61 vyššie, EU:T:2014:53, bod 65, a FESI/Rada, už citované, EU:T:2014:143, bod 24). Prvé napadnuté rozhodnutie sa totiž týka prijatia konkrétneho záväzku zo strany Komisie a na základe toho, že sa ním prijíma ponuka záväzku spoločností uvedených v jeho prílohe, je určené výlučne týmto spoločnostiam. Nie je teda regulačným aktom, čím sa tiež vylučuje to, aby bola žaloba prípustná na základe tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
65 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že s ohľadom na druhý a tretí predpoklad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ musí byť žaloba v časti týkajúcej sa zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia zamietnutá ako neprípustná. Z tohto dôvodu treba tiež s ohľadom na judikatúru pripomenutú v bode 33 vyššie vyhlásiť návrh na prispôsobenie návrhov za neprípustný. Za týchto podmienok už tiež nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania.
O trovách
66 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnúť tak, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. SolarWorld AG, Brandoni solare SpA, Global Sun Ltd, Silicio Solar, SAU, a Solaria Energia y Medio Ambiente, SA, sú povinné nahradiť trovy konania.
V Luxemburgu 14. januára 2015