Language of document : ECLI:EU:T:2016:340

Vec T‑276/13

Growth Energy a Renewable Fuels Association

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch – Konečné antidumpingové clo – Žaloba o neplatnosť – Združenie – Neexistencia priamej dotknutosti členov – Neprípustnosť – Celoštátne antidumpingové clo – Individuálne zaobchádzanie – Výber vzorky – Právo na obhajobu – Zákaz diskriminácie – Povinnosť náležitej starostlivosti“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 9. júna 2016

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Prípustnosť – Podmienky – Paralelne podaná žaloba jedným členom – Neprípustnosť žaloby združenia

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Žaloba, ktorú združenie podalo ako zástupca členov bez hlasovacieho práva – Neprípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Rôzne clá uložené rôznym podnikom – Prípustnosť obmedzujúca sa pre každý podnik na ustanovenia osobitne sa týkajúce tohto podniku

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 157/2013)

4.      Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Účinky zrušenia vo vzťahu k jeho členom – Rozsah

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

5.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Žaloba podaná samostatne – Žaloba smerujúca k ochrane procesných práv združenia – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 6 ods. 7, článok 19 ods. 1 a 2 a článok 20 ods. 2, 4 a 5)

6.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Priama dotknutosť výrobcov, ktorí nevyviezli výrobok, na ktorý bolo uložené antidumpingové clo

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

7.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Osobná dotknutosť výrobcov, ktorí nevyviezli výrobok, na ktorý bolo uložené antidumpingové clo

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

8.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Existencia iných opravných prostriedkov – Neexistencia vplyvu

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

9.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Námietka neprípustnosti nevznesená žalovaným – Neprípustnosť – Prekážka konania z dôvodu verejného záujmu – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 142 ods. 3)

10.    Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Záujem profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov na konaní

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

11.    Medzinárodné dohody – Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie – GATT z roku 1994 – Nemožnosť odvolať sa na dohody WTO na účely namietania voči zákonnosti aktu Únie – Výnimky – Akt Únie smerujúci k zabezpečeniu ich vykonania alebo výslovne a presne na ne odkazujúci

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, články 6.10 a 9.2; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 9 ods. 5)

12.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Určenie antidumpingového cla – Povinnosť uložiť individuálne clá každému dodávateľovi – Rozsah – Výklad vo svetle antidumpingovej dohody GATT z roku 1994 – Uloženie individuálnych ciel vývozcom alebo výrobcom vybraným do vzorky, ktorí spolupracovali počas prešetrovania

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, články 6.10 a 9.2; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 9 ods. 5 a článok 17 ods. 1 a 3)

13.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Priebeh prešetrovania – Výber vzorky – Zmena zloženia vzorky – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 17)

14.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Určenie antidumpingového cla – Povinnosť uložiť individuálne clá každému dodávateľovi – Výnimky – Výklad vo svetle antidumpingovej dohody GATT z roku 1994 – Ťažkosti stanoviť individuálnu vývoznú cenu v prípade výrobcu vybraného do vzorky, ktorý spolupracoval počas prešetrovania – Vylúčenie

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, články 6.10 a 9.2; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 9 ods. 5)

15.    Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping – Porušenie – Podmienky – Možnosť dotknutého podniku lepšie zabezpečiť svoju obhajobu, keby nedošlo k procesnej nezrovnalosti

16.    Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Povinnosť inštitúcie vysvetliť dôvody vývoja jej stanoviska počas správneho konania – Neexistencia

(Článok 296 ZFEÚ)

17.    Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Jasné a presné uvedenie dôvodov, na ktorých je návrh založený

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 44 ods. 1 písm. c)]

18.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na prístup k nedôverným dokumentom konania – Porušenie – Zrušenie napadnutého antidumpingového nariadenia – Podmienka – Možnosť dotknutého podniku dosiahnuť rozdielny výsledok správneho konania v prípade neexistencie uvedeného porušenia

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 6 ods. 7)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 45, 49 – 51)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 52 – 55)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 58, 59)

4.      Účinky zrušenia nariadenia vo vzťahu k všetkým členom profesijného združenia na ochranu a zastupovanie jeho členov, ktoré podalo žalobu o neplatnosť, môžu nastať iba v rozsahu, v akom boli žaloby uvedených členov prípustné.

Ak by to totiž bolo inak, profesijné združenie by sa mohlo odvolávať na aktívnu legitimáciu určitých svojich členov, aby dosiahlo zrušenie nariadenia v prospech všetkých svojich členov, vrátane tých, ktorí individuálne nespĺňajú podmienky uvedené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. To by viedlo k obchádzaniu pravidiel týkajúcich sa podmienok prípustnosti žalôb o neplatnosť.

(pozri body 60, 61)

5.      Keďže základné antidumpingové nariadenie č. 1225/2009 poskytuje procesné záruky osobám, ktoré sa zúčastnili na procese prijímania nariadenia zavádzajúceho antidumpingové clá, združeniam zastupujúcim záujmy odvetvia, ktorého sa týka takéto nariadenie a ktoré sa zúčastnilo antidumpingového konania, treba ako zainteresovaným stranám na konaní priznať aktívnu legitimáciu, pokiaľ ide o zrušenie uvedeného nariadenia, z dôvodu, že sú priamo a osobne dotknuté, a to v rozsahu, v akom ich žaloba o neplatnosť smeruje k zachovaniu ich procesných práv.

Skutočnosť, že sa osoba nejakým spôsobom zúčastní na procese, ktorý vedie k prijatiu aktu Únie, môže totiž túto osobu individualizovať vo vzťahu k dotknutému aktu len vtedy, keď jej uplatniteľná právna úprava Únie poskytuje určité procesné záruky.

(pozri body 81, 82, 87)

6.      Výrobcovia výrobku, na ktorý je uložené antidumpingové clo, ktorí nie sú nijako zapojení do jeho vývozu do Únie, sú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ priamo dotknutí nariadením zavádzajúcim antidumpingové clo, ak sa preukáže, že významné množstvo výrobku pochádzajúceho od uvedených výrobcov bolo počas obdobia zisťovania pravidelne vyvážané do Únie.

Prípustnosť žaloby proti nariadeniu zavádzajúcemu antidumpingové clá totiž nezávisí od toho, či má žalobca postavenie výrobcu alebo vývozcu. Vzhľadom na to, že antidumpingové clá súvisia s vyvážanými výrobkami, môže byť výrobca, aj keď nie je vývozcom uvedených výrobkov, podstatne dotknutý uložením takýchto antidumpingových ciel na dotknutý výrobok dovážaný do Únie.

Navyše aj za predpokladu, že by vývozcovia znášali antidumpingové clo a bolo by preukázané, že obchodný reťazec dotknutého výrobku je prerušený tak, že nie sú schopní preniesť antidumpingové clo na výrobcov, zavedenie antidumpingového cla mení právne podmienky, za ktorých dochádza k uvádzaniu uvedeného výrobku na trh Únie. Právne postavenie výrobcov uvedených výrobkov na trhu Únie bude teda v každom prípade priamo a podstatne dotknuté.

V tomto rámci štruktúra zmluvných dojednaní medzi hospodárskymi subjektmi v rámci obchodného reťazca dotknutého výrobku nemá nijaký vplyv na otázku, či sa nariadenie zavádzajúce antidumpingové clá priamo týka výrobcu uvedeného výrobku. Okrem toho ani skutočnosť, že výrobca presne vie, aké ním vyrábané tovary sa vyvážajú do Únie, nemá vplyv na otázku, či je priamo dotknutý nariadením zavádzajúcim antidumpingové clá.

(pozri body 97, 104, 108, 110, 114, 116, 117)

7.      Výrobcovia výrobku, na ktorý je uložené antidumpingové clo, ktorí nie sú zapojení do jeho vývozu do Únie, sú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ individuálne dotknutí nariadením zavádzajúcim antidumpingové clo po prvé v prípade, keby mohli preukázať, že boli identifikovaní v aktoch Komisie alebo Rady, alebo sa ich týkali prípravné zisťovania, a po druhé, keby ich postavenie na trhu bolo podstatne dotknuté antidumpingovým clom, ktoré je predmetom uvedeného nariadenia.

V tejto súvislosti otázka, kto presne uplatňoval dotknuté dumpingové praktiky, nie je relevantná pre zistenie, či sa nariadenie zavádzajúce celoštátne antidumpingové clo na dovoz uvedeného výrobku do Únie osobne týka výrobcov. Dotknutí výrobcovia totiž znášajú dôsledky pripísania dumpingových praktík, aj keď im tieto praktiky nie sú pripísané.

Navyše pripísanie dumpingových praktík podniku, ktorého aktívna legitimácia je skúmaná, nie je nevyhnutnou podmienkou pre konštatovanie osobnej dotknutosti tohto podniku. Pripísanie dumpingovej praktiky výrobcovi alebo vývozcovi je skutočnosťou, ktorá ho môže individualizovať, avšak nie je pre tieto hospodárske subjekty podmienkou.

Okrem toho skutočnosť, že inštitúcie rozhodli, že údaje, ktoré poskytli dotknutí výrobcovia, sa nepoužijú na výpočet individuálneho dumpingového rozpätia vo vzťahu k nim, nemôže vylúčiť prípustnosť žaloby, ktorú títo výrobcovia podali.

(pozri body 122, 134, 135, 139)

8.      Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, otázka, či žalobca má iné opravné prostriedky na uplatnenie svojich práv, nemá žiadny vplyv na skúmanie priamej a osobnej dotknutosti vo vzťahu k napadnutému aktu.

(pozri bod 147)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 157)

10.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 158 – 160)

11.    Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorých súčasťou je Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (antidumpingová dohoda), sa vzhľadom na svoju povahu a štruktúru v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým súd Únie preskúmava zákonnosť aktov inštitúcií Únie. Iba za predpokladu, že sa Únia rozhodla vykonať osobitnú povinnosť prevzatú v rámci WTO alebo v prípade, keď akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO, prislúcha súdu Únie preskúmať zákonnosť predmetného aktu Únie vo vzťahu k pravidlám WTO.

Pokiaľ ide o prebratie antidumpingovej dohody WTO do práva Únie, zo samotného prijatia nariadenia č. 765/2012, ktorým sa mení a dopĺňa základné antidumpingové nariadenie, vyplýva, že normotvorca Únie sa domnieva, že prostredníctvom článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 chcela Únia splniť konkrétny záväzok, ktorý prevzala v rámci WTO a ktorý v tomto prípade obsahujú články 6.10 a 9.2 antidumpingovej dohody WTO.

Okrem toho vzhľadom na to, že normotvorca Únie tým, že prijal nariadenie č. 765/2012, nepovažoval za potrebné zmeniť a doplniť slovné spojenia „dovoz výrobkov zo všetkých zdrojov, pri ktorých sa zistilo, že sú dumpingové alebo spôsobujú ujmu“, ako aj „dodávateľ“ a „nie je prakticky možné“, nachádzajúce sa v článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, aby vykonal odporúčania a rozhodnutia Orgánu na urovnávanie sporov WTO, treba prijať záver, že uvedené pojmy treba vykladať v súlade s článkami 6.10 a 9.2 antidumpingovej dohody WTO.

(pozri body 175, 177, 178, 180, 183, 184)

12.    Článok 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009, ako aj článok 9.2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (antidumpingová dohoda) v zásade stanovujú, že antidumpingové clo treba uložiť individuálne každému dodávateľovi na dovoz výrobku, ktorý pochádza z akéhokoľvek zdroja a o ktorom sa zistilo, že je dumpingový a spôsobuje ujmu. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že subjekt, ktorý sa nepovažuje za dodávateľa, nemá nijaké právo, aby mu bolo uložené individuálne antidumpingové clo.

Podľa práva Svetovej obchodnej organizácie (WTO) každý vývozca alebo výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky a ktorý teda spolupracoval s orgánom povereným zisťovaním počas celého zisťovania, spĺňa podmienky na to, aby sa považoval za dodávateľa v zmysle článku 9.2 antidumpingovej dohody WTO.

Pokiaľ ide o ustanovenia základného antidumpingového nariadenia, článok 9 ods. 5 uvedeného nariadenia treba vykladať v súlade s ustanoveniami antidumpingovej dohody WTO. Navyše z článku 17 ods. 1 a 3 základného antidumpingového nariadenia vykladaného v súlade s právom WTO vyplýva, že pokiaľ majú právo na výpočet individuálneho rozpätia aj výrobcovia, ktorí neboli zaradení do počiatočnej vzorky, tým skôr ho majú tiež výrobcovia, ktorí boli do tejto vzorky zaradení. V tejto súvislosti sa v poslednej vete článku 9 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia uvádza, že individuálne clo sa uplatní na dovoz od vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie v súlade s článkom 17 uvedeného nariadenia.

Z toho vyplýva, že na základe ustanovení základného antidumpingového nariadenia každý vývozca alebo výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky dodávateľov dumpingového výrobku a ktorý teda spolupracoval s inštitúciami počas celého zisťovania, spĺňa podmienky na to, aby sa považoval za dodávateľa v zmysle článku 9 ods. 5 uvedeného nariadenia.

(pozri body 187, 192 – 194)

13.    Ak sa Komisia v rámci zisťovania týkajúceho sa dumpingu rozhodne vybrať vzorku, cieľom vytvorenia vzorky vyvážajúcich výrobcov je čo najpresnejšie stanoviť počas obmedzeného zisťovania cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. Komisia má preto právomoc kedykoľvek zmeniť zloženie vzorky podľa potrieb zisťovania. Žiadne ustanovenie antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) alebo základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 totiž neukladá inštitúciám povinnosť, aby ponechali pôvodne vybraných výrobcov vo vzorke dodávateľov dumpingového výrobku, pokiaľ sa domnievajú, že títo výrobcovia nemajú postavenie dodávateľov alebo nepredstavujú významné zdroje dovozu dumpingového výrobku, ktorý spôsobuje ujmu.

Pokiaľ ide o otázku, či treba subjekt vo vzorke ponechať, je potrebné konštatovať, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí preskúmať.

(pozri bod 195)

14.    Slovné spojenie „nie je prakticky možné“ uvedené v článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 treba vykladať v súlade s analogickým pojmom použitým v článkoch 6.10 a 9.2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (antidumpingová dohoda).

Pokiaľ teda orgán použije výber vzorky, slovné spojenie „nie je prakticky možné“ použité v článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia pripúšťa v zásade dve výnimky zo stanovenia individuálnych dumpingových rozpätí, ako aj zo zavedenia individuálnych antidumpingových ciel pre subjekty, ktoré spolupracovali pri zisťovaní, a to po prvé v prípade výrobcov alebo vývozcov nezaradených do vzorky, okrem výrobcov a vývozcov, pri ktorých článok 17 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia stanovuje individuálne dumpingové rozpätie, a po druhé v prípade subjektov tvoriacich jediný subjekt. Inak povedané, pokiaľ inštitúcie použijú výber vzorky, výnimka zo stanovenia individuálnych dumpingových rozpätí, ako aj zo zavedenia individuálnych antidumpingových ciel je v zásade možná iba v prípade podnikov, ktoré nie sú súčasťou vzorky a ktoré inak nemajú právo mať svoje vlastné individuálne antidumpingové clo. Konkrétne článok 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia neumožňuje žiadnu výnimku z povinnosti zaviesť individuálne antidumpingové clo pre výrobcu vybraného do vzorky, ktorý spolupracoval pri zisťovaní, pokiaľ sa inštitúcie domnievajú, že nie sú schopné stanoviť pre tohto výrobcu individuálnu vývoznú cenu.

Z článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia teda vyplýva, že pokiaľ sú výrobcovia a/alebo vývozcovia súčasťou vzorky, inštitúcie sú povinné presne uviesť antidumpingové clá, ktoré je každý dodávateľ povinný zaplatiť.

(pozri body 232, 233)

15.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 250 – 252, 269, 278, 296, 307, 338)

16.    Vzhľadom na to, že nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá, je súčasťou všeobecného rámca súboru opatrení, nemožno vyžadovať, aby boli v jeho odôvodnení uvedené často veľmi početné a zložité skutkové a právne otázky posudzované v nariadení alebo aby inštitúcie zaujali stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré uviedli dotknuté strany. Naopak stačí, ak inštitúcia, ktorá tento akt prijala, uvedie skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú rozhodujúci význam v rámci napadnutého nariadenia.

Navyše povinnosť odôvodnenia v rámci antidumpingových opatrení nezaväzuje inštitúcie vysvetliť, prečo bolo stanovisko, ktoré bolo zaujaté v určitom štádiu antidumpingového konania, prípadne neopodstatnené.

(pozri body 253, 289)

17.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 254, 265, 266, 281, 335)

18.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 314 – 320, 327)