Vec C‑439/19
B
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Latvijas Republikas Satversmes tiesa)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. júna 2021
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Články 5, 6 a 10 – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prístup verejnosti k osobným údajom týkajúcim sa pokutových bodov uložených za dopravné priestupky – Prípustnosť – Pojem ‚osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky‘ – Sprístupnenie na účely zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky – Právo verejnosti na prístup k úradným dokumentom – Sloboda informácií – Zosúladenie so základným právom na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov – Opakované použitie údajov – Článok 267 ZFEÚ – Časové účinky prejudiciálneho rozhodnutia – Možnosť Ústavného súdu členského štátu zachovať právne účinky vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nie je zlučiteľná s právom Únie – Zásada prednosti práva Únie a právnej istoty“
1. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Pôsobnosť – Výnimky – Spracúvanie údajov v rámci činnosti, na ktorú sa nevzťahuje právo Únie – Činnosť smerujúca k ochrane národnej bezpečnosti alebo patriaca do tejto kategórie – Pojem – Činnosť smerujúca k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky – Vylúčenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, odôvodnenie 16 a článok 2 ods. 2 písm. a)]
(pozri body 61 – 68)
2. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Pôsobnosť – Výnimky – Spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií – Pojem príslušný orgán – Potreba väzby s ochranou osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce – Vnútroštátny orgán verejnej moci oznamujúci verejnosti osobné údaje týkajúce sa pokutových bodov uložených za dopravné priestupky – Vylúčenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, odôvodnenie 19 a článok 2 ods. 2 písm. d); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/680, odôvodnenia 10, 11 a článok 3 ods. 7]
(pozri body 69 – 72)
3. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Pojem „osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky“ – Pojem údaje o porušeniach – Údaje týkajúce sa pokutových bodov – Zahrnutie – Pojem porušenia – Trestnoprávna povaha – Kritériá posúdenia – Dopravné priestupky, ktoré vedú k uloženiu pokutových bodov – Zahrnutie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 10; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/680, odôvodnenie 13)
(pozri body 77 – 93, bod 1 výroku)
4. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Podmienky prípustnosti spracúvania osobných údajov – Spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinný prístup verejnosti k osobným údajom týkajúcim sa pokutových bodov a umožňujúca sprístupnenie týchto údajov hospodárskym subjektom na účely opakovaného použitia – Cieľ všeobecného záujmu na zvýšení bezpečnosti cestnej premávky – Neexistencia nevyhnutnosti tohto spracúvania osobných údajov – Neprípustnosť – Právo verejnosti na prístup k úradným dokumentom a na slobodu informácií – Neexistencia vplyvu – Prednosť základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, odôvodnenia 39, 154 a článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1 písm. e) a články 10, 85, 86]
(pozri body 99, 106, 108 – 113, 120 – 122, 126, 129, bod 2 a 3 výroku)
5. Prejudiciálne otázky – Výklad – Časové účinky rozsudkov o výklade – Retroaktívny účinok – Obmedzenie Súdnym dvorom – Zásady prednosti práva Únie a právnej istoty – Možnosť Ústavného súdu členského štátu zachovať právne účinky vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorej sa rozhodlo, že je nezlučiteľná s právom Únie, až do dátumu vyhlásenia jeho konečného rozsudku – Neexistencia
(Článok 267 ZFEÚ)
(pozri body 132 – 137, bod 4 výroku)
Zhrnutie
Právo Únie v oblasti ochrany údajov bráni lotyšskej právnej úprave, ktorá ukladá orgánu pre bezpečnosť cestnej premávky povinnosť sprístupniť verejnosti údaje týkajúce sa pokutových bodov uložených vodičom za dopravné priestupky
Potreba tohto režimu na zabezpečenie sledovaného cieľa, ktorým je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, nie je preukázaná
B, fyzickej osobe, boli uložené pokutové body za jeden alebo viacero dopravných priestupkov. Tieto pokutové body zapísala Ceļu satiksmes drošības direkcija (Riaditeľstvo pre bezpečnosť cestnej premávky, Lotyšsko) (ďalej len „CSDD“) do štátneho registra motorových vozidiel a ich vodičov.
Podľa lotyšskej právnej úpravy o cestnej premávke(1) sú informácie o pokutových bodoch uložených vodičom vozidiel zapísané do tohto registra prístupné verejnosti a CSDD ich oznámi každej osobe, ktorá o to požiada, bez toho, aby táto osoba musela preukázať osobitný záujem na získaní týchto informácií, a to aj hospodárskym subjektom na účely opakovaného použitia. Keďže B pochyboval o zákonnosti tejto právnej úpravy, podal ústavnú sťažnosť na Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko), aby tento súd preskúmal súlad tejto právnej úpravy s právom na rešpektovanie súkromného života.
Ústavný súd dospel k záveru, že v rámci svojho posúdenia tohto ústavného práva musí zohľadniť všeobecné nariadenie o ochrane údajov (ďalej len „GDPR“)(2). Požiadal teda Súdny dvor, aby objasnil pôsobnosť viacerých ustanovení nariadenia GDPR s cieľom určiť zlučiteľnosť lotyšskej právnej úpravy o cestnej premávke s týmto nariadením.
Súdny dvor svojím rozsudkom, vyhláseným veľkou komorou, rozhodol, že nariadenie GDPR bráni lotyšskej právnej úprave. Konštatuje, že najmä vzhľadom na cieľ zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky, na ktorý sa odvoláva lotyšská vláda, nie je preukázaná nevyhnutnosť oznámenia osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov uložených za dopravné priestupky. Okrem toho podľa Súdneho dvora takúto právnu úpravu neodôvodňuje ani právo verejnosti na prístup k úradným dokumentom, ani právo na slobodu informácií.
Posúdenie Súdnym dvorom
V prvom rade Súdny dvor rozhodol, že spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov predstavuje „spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky“(3), pre ktoré nariadenie GDPR stanovuje zvýšenú ochranu z dôvodu osobitnej citlivosti predmetných údajov.
V tejto súvislosti na úvod poznamenáva, že informácie týkajúce sa pokutových bodov sú osobnými údajmi a že ich oznámenie zo strany CSDD tretím osobám predstavuje spracovanie, ktoré patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia GDPR. Táto pôsobnosť je totiž veľmi široká a na toto zaobchádzanie sa nevzťahujú výnimky z uplatniteľnosti tohto nariadenia.
Na jednej strane na toto spracúvanie sa nevzťahuje výnimka týkajúca sa neuplatňovania nariadenia GDPR na spracúvanie vykonávané v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie(4). Túto výnimku treba považovať za ustanovenie, ktorého jediným cieľom je vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia spracúvanie osobných údajov vykonávané štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorej cieľom je zabezpečiť národnú bezpečnosť, alebo činnosti, ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie. Tieto činnosti zahŕňajú najmä činnosti, ktorých cieľom je chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti. Činnosti týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky však takýto cieľ nesledujú, a teda nemôžu byť zaradené do kategórie činností, ktorých cieľom je ochrana národnej bezpečnosti.
Na druhej strane oznámenie osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov nie je ani spracúvaním, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovujúca neuplatnenie nariadenia GDPR na spracovanie osobných údajov vykonané príslušnými orgánmi v trestných veciach.(5) Súdny dvor totiž konštatuje, že v rámci výkonu uvedeného oznámenia nemožno CSDD považovať za takýto „príslušný orgán“(6).
S cieľom určiť, či prístup k osobným údajom týkajúcim sa dopravných priestupkov, akými sú pokutové body, predstavuje spracovanie osobných údajov týkajúcich sa „trestných činov“(7), na ktoré sa vzťahuje zvýšená ochrana, Súdny dvor konštatuje, pričom sa opiera najmä o genézu nariadenia GDPR, že tento pojem odkazuje výlučne na trestne stíhateľné skutky. Skutočnosť, že v lotyšskom právnom systéme sú dopravné priestupky kvalifikované ako správne delikty, však nie je rozhodujúca na posúdenie, či tieto delikty spadajú pod pojem „trestne stíhateľný skutok“, keďže ide o autonómny pojem práva Únie, ktorý v celej Únii vyžaduje autonómny a jednotný výklad. Súdny dvor teda po tom, čo pripomenul tri kritériá relevantné na posúdenie trestnej povahy porušenia, a to právnu kvalifikáciu porušenia vo vnútroštátnom práve, povahu porušenia a stupeň prísnosti uloženej sankcie, rozhodol, že na predmetné dopravné priestupky sa vzťahuje pojem „trestný čin“ v zmysle nariadenia GDPR. Pokiaľ ide o prvé dve kritériá, Súdny dvor konštatuje, že aj keď porušenia nie sú vo vnútroštátnom práve kvalifikované ako „trestné činy“, takáto povaha môže vyplývať z povahy porušenia, a najmä z represívneho cieľa sledovaného sankciou, ktorú porušenie môže mať za dôsledok. V prejednávanej veci uloženie pokutových bodov za dopravné priestupky, rovnako ako ďalšie sankcie, ktoré môže ich spáchanie mať za následok, sledujú okrem iného takýto represívny cieľ. Pokiaľ ide o tretie kritérium, Súdny dvor poznamenáva, že iba dopravné priestupky určitej závažnosti zahŕňajú pridelenie pokutových bodov, a teda že takéto priestupky môžu viesť k sankciám určitej prísnosti. Navyše uloženie takýchto bodov sa vo všeobecnosti pripája k uloženej sankcii a kumulácia týchto bodov spôsobuje právne následky, ktoré môžu viesť až k zákazu riadenia motorového vozidla.
V druhom rade Súdny dvor rozhodol, že nariadenie GDPR bráni lotyšskej právnej úprave, ktorá ukladá CSDD povinnosť sprístupniť verejnosti údaje týkajúce sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel za dopravné priestupky bez toho, aby osoba, ktorá žiada o prístup, musela preukázať osobitný záujem na ich získaní.
V tomto kontexte Súdny dvor zdôrazňuje, že zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ktoré sleduje lotyšská právna úprava, predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou, a preto členské štáty môžu kvalifikovať bezpečnosť cestnej premávky ako „úlohu vo verejnom záujme“(8). Potreba lotyšského režimu oznamovania osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov na zabezpečenie sledovaného cieľa však nie je preukázaná. Na jednej strane totiž lotyšský zákonodarca disponuje mnohými spôsobmi ako možno konať, ktoré by mu umožnili dosiahnuť tento cieľ inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv dotknutých osôb. Na druhej strane treba prihliadať na citlivosť údajov týkajúcich sa pokutových bodov a na skutočnosť, že ich oznámenie verejnosti môže predstavovať závažný zásah do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, keďže môže vyvolať nesúhlas spoločnosti a spôsobiť stigmatizáciu dotknutej osoby.
Okrem toho sa Súdny dvor domnieva, že vzhľadom na citlivosť týchto údajov a závažnosť tohto zásahu do týchto dvoch základných práv majú tieto práva prednosť tak pred záujmom verejnosti na prístupe k úradným dokumentom, ako je štátny register vozidiel a ich vodičov, ako aj pred právom na slobodu informácií.
V treťom rade Súdny dvor z rovnakých dôvodov rozhodol, že nariadenie GDPR tiež bráni lotyšskej právnej úprave v rozsahu, v akom povoľuje CSDD oznámiť údaje týkajúce sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel za dopravné priestupky hospodárskym subjektom, aby ich tieto subjekty mohli opakovane používať a oznámiť ich verejnosti.
Vo štvrtom a poslednom rade Súdny dvor spresňuje, že zásada prednosti práva Únie bráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o ústavnej sťažnosti proti lotyšskej právnej úprave, ktorú Súdny dvor označil za nezlučiteľnú s právom Únie, rozhodol zachovať právne účinky tejto právnej úpravy až do dňa vyhlásenia svojho konečného rozsudku.