Language of document : ECLI:EU:T:2021:782

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata komora)

z 10. novembra 2021 (*)

„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva vyobrazujúci stavebný panel – Skorší dizajn vyobrazujúci panel pre protihlukovú stenu – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Príslušný sektor – Informovaný užívateľ – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Neexistencia odlišného celkového dojmu – Relevantnosť výrobkov skutočne uvádzaných na trh – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“

Vo veci T‑193/20,

Eternit, so sídlom v Capelle‑au‑Bois (Belgicko), v zastúpení: J. Muyldermans a P. Maeyaert, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Ivanauskas a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Eternit Österreich GmbH, so sídlom vo Vöcklabrucku (Rakúsko), v zastúpení: M. Prohaska‑Marchried, advokát,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 5. februára 2020 (vec R 1661/2018‑3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Eternit Österreich a Eternit,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),

v zložení: predseda komory A. Kornezov (spravodajca), sudcovia E. Buttigieg a G. Hesse,

tajomník: J. Pichon, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. apríla 2020,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. augusta 2020,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. augusta 2020,

po pojednávaní z 21. apríla 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, spoločnosť Eternit, je majiteľkou dizajnu Spoločenstva prihláseného 15. septembra 2014 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. EÚ L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) a zapísaného pod číslom 2538140‑0001.

2        Sporný dizajn je vyobrazený takto:

Image not found1.1

Image not found1.2

Image not found1.3

Image not found1.4

Image not found1.5

3        Výrobky, na ktorých má byť sporný dizajn použitý, patria do triedy 25.01 v zmysle Locarnskej dohody o zavedení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov z 8. októbra 1968, v znení zmien, a zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „Panely [stavebníctvo]“.

4        Dňa 12. decembra 2016 podal vedľajší účastník konania, spoločnosť Eternit Österreich GmbH, návrh na výmaz sporného dizajnu podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002.

5        Dôvod uvádzaný na podporu návrhu na výmaz sa opieral o článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 4 až 8 tohto nariadenia.

6        Vedľajší účastník konania vo svojom návrhu na výmaz najmä tvrdil, že sporný dizajn nebol nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002, že nemal osobitý charakter v zmysle článku 6 tohto nariadenia a že znaky jeho vonkajšej úpravy boli dané výlučne jeho technickou funkciou v zmysle článku 8 ods. 1 toho istého nariadenia.

7        Dňa 28. júna 2018 výmazový odbor prijal rozhodnutie, ktorým na jednej strane dospel k záveru, že vedľajší účastník konania nepreukázal, že pri spornom dizajne existovala prekážka vylúčenia z ochrany podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, a na druhej strane nariadil výmaz sporného dizajnu z dôvodu, že nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 v porovnaní s dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti 4. marca 2013, t. j. pred dňom podania prihlášky sporného dizajnu, v brožúre s názvom Lärmschutz pre panely typu „protihluková stena“, ktorá je dostupná na internetovej stránke „http://www.rieder.at“, a ktorý bol vyobrazený takto:

Image not found

8        Dňa 23. augusta 2018 žalobkyňa podala na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.

9        Rozhodnutím z 5. februára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol, pričom dospel k záveru, že sporný dizajn nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 z dôvodu, že pre informovaného užívateľa bol celkovo podobný skoršiemu dizajnu.

 Návrh účastníkov konania

10      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

11      EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

12      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 tohto istého nariadenia. Tento žalobný dôvod sa skladá z troch častí založených na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa odvolací senát dopustil po prvé pri definovaní príslušného sektora a obozretného užívateľa, po druhé pri určení miery tvorivej voľnosti pôvodcu v rámci uvedeného sektora a po tretie pri vynesení záveru o celkových dojmoch vyvolaných kolidujúcimi dizajnami.

13      Na úvod treba uviesť, že odvolací senát v bode 15 napadnutého rozhodnutia uviedol, že skorší dizajn bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis sporného dizajnu v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. Toto konštatovanie účastníci konania nespochybňujú. Preto pri posúdení, či sporný dizajn nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 treba prihliadať na skorší dizajn.

 O prvej časti týkajúcej sa definícií príslušného sektora a informovaného užívateľa

14      V bode 18 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že kolidujúce dizajny predstavovali panely používané v sektore stavebníctva. Bez ohľadu na to, či tieto typy panelov majú byť považované za „protihlukové steny“ ako tvrdila žalobkyňa s ohľadom na skorší dizajn, alebo ako „panely pre fasády budov z vlákniny“, ako to bolo podľa žalobkyne presnejšie v prípade sporného dizajnu, predstavovali tú istú vonkajšiu časť výrobku, a to stavebný panel. Okrem toho odvolací senát uviedol, že v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn Spoločenstva, zahrňuje „akýkoľvek dizajn“, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem a že v dôsledku toho ochrana dizajnom nezávisí od povahy výrobku, v ktorom je tento dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý. Toto odôvodnenie založil na rozsudku z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, (C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720).

15      V bodoch 19 až 21 napadnutého rozhodnutia odvolací senát konštatoval, že informovaný užívateľ podľa článku 6 nariadenia č. 6/2002 je v prejednávanej veci odborník v sektore stavebníctva, napríklad stavebník, realitný developer alebo architekt. Tento odborník má podľa neho určitú znalosť rôznych stavebných panelov a vynakladá relatívne vysokú úroveň pozornosti. Odvolací senát v tejto súvislosti spresnil, že kategorizácia odporúčaná žalobkyňou, aby sektor dotknutý sporným dizajnom bol označený ako „panely na fasády budov z vlákniny“, nemá významný vplyv na definíciu informovaného užívateľa.

16      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dostatočne presne nedefinoval príslušný sektor a informovaného užívateľa. Podľa nej je potrebné obmedziť príslušný sektor dotknutý sporným dizajnom skôr na sektor „panelov pre fasády budov“, ktorý má veľmi špecifické vlastnosti, než na sektor stavebných panelov vo všeobecnosti. Informovaný užívateľ je podľa nej teda užívateľ „panelov pre fasády budov“, ktorý vo všeobecnosti priamo porovnáva predmetné dizajny tak, že číta časopisy a sleduje internetové stránky alebo skúma výrobky či vzorky na predajných miestach.

17      Žalobkyňa okrem toho uvádza, že závery vyplývajúce z rozsudku z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles (C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720), sa uplatňujú len na výraz „príslušný sektor“ uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, v tom zmysle, že ich treba chápať tak, že naznačujú, že nie je nevyhnutné, aby informovaný užívateľ výrobku, v ktorom je sporný dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, poznal skorší dizajn, ak je tento dizajn stelesnený vo výrobku z priemyselného sektora, ktorý je odlišný od priemyselného sektora dotknutého sporným dizajnom, alebo je na takom výrobku použitý. Pokiaľ sa na účely preskúmania osobitého charakteru sporného dizajnu majú zohľadniť všetky dizajny, vrátane dizajnov patriacich do rôznych sektorov, toto zohľadnenie je relevantné len v rámci štvrtej a poslednej fázy analýzy, teda fázy týkajúcej sa porovnania celkových dojmov kolidujúcich dizajnov. Naopak prvé tri fázy analýzy týkajúce sa identifikácie príslušného sektora, informovaného užívateľa a miery tvorivej voľnosti pôvodcu v tomto sektore treba vykonať len vo vzťahu k spornému dizajnu. Okrem toho uvedený rozsudok umožňuje, ba dokonca ukladá povinnosť zohľadniť výrobky skutočne uvádzané na trh, v ktorých je sporný dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý.

18      EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

 Uplatniteľné zásady

19      Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania v tejto súvislosti je na úvod potrebné spresniť rámec, v ktorom sa vykoná posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002. Predovšetkým je potrebné objasniť, či príslušný sektor, informovaný užívateľ a miera tvorivej voľnosti pôvodcu musia byť definované len vo vzťahu k spornému dizajnu. Okrem toho treba spresniť, či výrobky skutočne uvádzané na trh, v ktorých sú kolidujúce dizajny stelesnené alebo na ktorých majú byť použité, sú relevantné v rámci posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu.

20      Po prvé, pokiaľ ide o rámec, v ktorom sa vykoná posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, treba pripomenúť, že článok 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 predovšetkým stanovuje, že zapísaný dizajn Spoločenstva má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky. Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru dizajnu sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri jeho tvorbe.

21      Posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia v podstate vychádza podľa ustálenej judikatúry z preskúmania v štyroch fázach. Toto preskúmanie pozostáva z určenia po prvé sektora výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorých má byť použitý, po druhé informovaného užívateľa uvedených výrobkov v závislosti od ich účelu a odvolaním sa na tohto informovaného užívateľa, určenia miery skorších znalostí, ako aj úrovne pozornosti pri porovnaní dizajnov, po tretie miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu, ktorá má priamo úmerný opačný vplyv na osobitý charakter, a po štvrté, po prihliadnutí na tento osobitý charakter, určenia výsledku porovnania, pokiaľ možno priameho, celkových dojmov, ktoré u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a samostatne každý skorší dizajn sprístupnený verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2019, Visi/one/EUIPO – EasyFix (Držiak informačných letákov pre vozidlá), T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 66 a citovanú judikatúru].

22      Treba spresniť, že hoci prvá fáza analýzy, t. j. určenie sektora výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, výslovne nevyplýva zo znenia článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, táto fáza je v skutočnosti nevyhnutným predpokladom na definovanie informovaného užívateľa a tvorivej voľnosti pôvodcu, pričom tieto pojmy sú výslovne prebraté článkom 6 ods. 1 a 2 nariadenia č. 6/2002. V tejto súvislosti už mal Všeobecný súd príležitosť uviesť, že identifikácia výrobku chráneného predmetným dizajnom umožňuje určiť informovaného užívateľa a mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu [rozsudky z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 56, a z 21. júna 2018, Haverkamp IP/EUIPO – Sissel (Rohožka), T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 39].

23      Po druhé, pokiaľ ide o otázku, v akej fáze posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 treba zohľadniť každý z kolidujúcich dizajnov, je potrebné zdôrazniť, že keďže predmetom posúdenia podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v súvislosti s článkom 25 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia je osobitý charakter sporného dizajnu, z logiky veci vyplýva potreba určiť príslušný sektor, informovaného užívateľa a mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu, vzhľadom na výrobky, v ktorých má byť sporný dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý.

24      Z odôvodnenia 14 nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva, že posúdenie, či dizajn má osobitý charakter, by malo vychádzať z toho, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne pri existujúcom dizajne, pričom sa zohľadní povaha výrobku, na ktorom je „dizajn“ použitý alebo v ktorom je „dizajn“ stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého „[dizajn]“ patrí, a miera tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe „dizajnu“. Odkaz v jednotnom čísle na „dizajn“ s cieľom určiť priemyselný sektor, do ktorého „dizajn“ patrí, a mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri jeho tvorbe, na rozdiel od použitia pojmu „dizajny“, ktorý zahŕňa viacero existujúcich dizajnov, jasne naznačuje, že prvé tri fázy analýzy, t. j. fázy týkajúce sa určenia príslušného sektora, informovaného užívateľa a miery tvorivej voľnosti pôvodcu sa musia vykonať len vo vzťahu k dizajnu, ktorého osobitý charakter sa posudzuje, a to v prejednávanej veci sporného dizajnu.

25      Na skorší dizajn sa tak pri skúmaní prvých troch etáp posúdenia pripomenutého v bode 21 vyššie neprihliada. Osobitý charakter sporného dizajnu totiž môže byť zrušený skorším dizajnom, ktorý má byť použitý na výrobky patriace do sektora úplne odlišného od sektora, do ktorého patria výrobky dotknuté sporným dizajnom. Zo znenia článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 6/2002 teda vyplýva, že toto ustanovenie viaže existenciu sprístupnenia dizajnu verejnosti len na faktické spôsoby tohto sprístupnenia, a nie na výrobok, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 99). Súdny dvor spresnil, že nič v tomto ustanovení neumožňuje domnievať sa, že by bolo nevyhnutné, aby informovaný užívateľ výrobku, v ktorom je sporný dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, poznal skorší dizajn, ak je tento dizajn stelesnený vo výrobku z priemyselného sektora, ktorý je odlišný od priemyselného sektora dotknutého sporným dizajnom, alebo je na takom výrobku použitý (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 131). Vzhľadom na to, že skorší dizajn teda môže patriť do úplne odlišného sektora, ktorý sa vyznačuje odlišným informovaným užívateľom a odlišnou tvorivou voľnosťou pôvodcu, nie je tento skorší dizajn relevantný na účely určenia sektora dotknutého sporným dizajnom, informovaného užívateľa tohto sektora ani tvorivej voľnosti jeho pôvodcu.

26      Žalobkyňa teda oprávnene tvrdí, že prvé tri fázy analýzy sa uskutočňujú len vo vzťahu k spornému dizajnu, čo napokon tiež pripúšťa EUIPO.

27      Pokiaľ ide o štvrtú a poslednú fázu posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu, treba zohľadniť tak sporný dizajn, ako aj skorší dizajn. Ako bolo totiž pripomenuté v bode 21 vyššie, táto fáza spočíva v porovnaní celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi, čo zahŕňa zohľadnenie každého z nich.

28      Po tretie, čo sa týka otázky, či výrobky skutočne uvádzané na trh, v ktorých sú kolidujúce dizajny stelesnené alebo na ktorých sú použité, sú relevantné v rámci posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, treba konštatovať, ako správne tvrdí žalobkyňa, že judikatúra za určitých podmienok pripúšťa možnosť zohľadniť výrobky skutočne uvedené na trh, ktorých sa týkajú kolidujúce dizajny.

29      Podľa judikatúry totiž nie je nesprávne, ak sa počas posúdenia celkového dojmu dotknutých dizajnov zohľadnia výrobky skutočne uvádzané na trh, ktoré zodpovedajú týmto dizajnom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 73, a z 29. apríla 2020, Bergslagernas Järnvaru/EUIPO – Scheppach Fabrikation von Holzbearbeitungsmaschinen (Nástroj na ohýbanie dreva), T‑73/19, neuverejnený, EU:T:2020:157, bod 39].

30      Treba však uviesť, že zohľadnenie výrobkov skutočne uvádzaných na trh pri porovnaní celkových dojmov, hoci len ilustračné, je platné len v rozsahu, v akom výrobky zodpovedajú dizajnom v podobe, v akej sú zapísané [rozsudky z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, body 73 a 74, a zo 6. júna 2019, Porsche/EUIPO – Autec (Motorové vozidlá), T‑209/18, EU:T:2019:377, bod 76].

31      Navyše treba pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 je „dizajn“ definovaný ako „vonkajšia úprav[a] celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“. Ochrana dizajnu v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 teda pozostáva z ochrany vzhľadu výrobku. V tejto súvislosti z odôvodnenia 12 nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva, že ochrana by sa nemala rozširovať na tie časti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného užívania výrobku, ani na tie znaky určitej časti, ktoré nie sú viditeľné, keď je daná časť nainštalovaná [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2014, Biscuits Poult/ÚHVT – Banketbakkerij Merba (Biscuit), T‑494/12, EU:T:2014:757, body 22 až 24, a z 3. októbra 2014, Cezar/ÚHVT – Poli‑Eco (Insert), T‑39/13, EU:T:2014:852, bod 40].

32      Ak teda z grafického alebo fotografického vyobrazenia predmetného dizajnu nemožno samo osebe určiť, ktoré aspekty tohto dizajnu budú viditeľné, alebo spôsob, akým bude dizajn vnímaný z vizuálneho hľadiska, práve na tento účel je možné zohľadniť výrobky skutočne uvádzané na trh alebo spôsob ich používania.

33      Z toho vyplýva, že výrobky skutočne uvádzané na trh, na ktorých sú použité kolidujúce dizajny alebo v ktorých sú stelesnené, môžu byť zohľadnené len na ilustračné účely, aby sa určili vizuálne aspekty uvedených dizajnov. Takéto zohľadnenie je však prípustné len pod podmienkou, že výrobky skutočne uvádzané na trh zodpovedajú dizajnom v podobe, v akej boli zapísané. Nemožno teda zohľadniť výrobok, ktorý je skutočne uvádzaný na trh, ak dizajn, ktorý je na ňom použitý alebo ktorý je v ňom stelesnený, sa odlišuje od dizajnu, ako je zapísaný, alebo ak sú na ňom badateľné znaky, ktoré jasne nevyplývajú z grafického vyobrazenia uvedeného dizajnu, ako je zapísaný.

34      S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať prvú časť jediného žalobného dôvodu.

 O dotknutom sektore

35      Ako vyplýva z bodu 21 vyššie, prvá fáza posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu spočíva v určení sektora výrobkov dotknutých týmto dizajnom.

36      Na tento účel treba zohľadniť určenie výrobkov, v ktorých má byť sporný dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, ako sa nachádza v prihláške. V súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 musí totiž prihláška obsahovať určenie výrobkov, v ktorých má byť sporný dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý.

37      Prípadne je potrebné zohľadniť aj samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu. Zohľadnenie samotného dizajnu totiž umožní identifikovať výrobok v rámci širšej kategórie výrobkov, uvedenej v prihláške, a tým účinne vymedziť informovaného užívateľa a mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu (rozsudky z 18. marca 2010, Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 56, a z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 39).

38      V prejednávanej veci po prvé z opisu pripojeného k prihláške sporného dizajnu vyplýva, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje, boli opísané ako „panely [stavebníctvo]“ patriace do triedy 25.01 v zmysle Locarnskej dohody. Samotná žalobkyňa sa teda rozhodla neobmedziť zápis sporného dizajnu len na panely pre fasády budov. „Panely [stavebníctvo]“ uvedené v danej prihláške sa totiž bez obmedzenia vzťahujú na sektor stavebníctva v širšom zmysle.

39      Po druhé, pokiaľ ide o vyobrazenia sporného dizajnu, ktoré boli uvedené v bode 2 vyššie, treba konštatovať, že ani z nich nevyplýva povaha výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, ako ani ich určenie či funkcia. Žiadny prvok uvedeného dizajnu totiž nenaznačuje, že by mal byť použitý výlučne na paneloch pre fasády budov, a použitie na akékoľvek iné stavebné panely by malo byť vylúčené.

40      Za týchto podmienok sa odvolací senát mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, domnievať, že dotknutým sektorom bol sektor stavebných panelov.

41      Žalobkyňa sa snaží spochybniť tento záver tým, že v podstate trvá na skutočnosti, že výrobky, ktoré uvádza na trh a na ktorých je použitý sporný dizajn, predstavujú výlučne panely pre fasády budov. Toto tvrdenie tak spočíva na predpoklade, že sektor dotknutý sporným dizajnom sa musí určiť výlučne na základe výrobkov skutočne uvádzaných na trh.

42      Tento predpoklad však nemožno prijať. Na jednej strane takýto predpoklad totiž nespočíva na žiadnom ustanovení nariadenia č. 6/2002. Navyše by mal za následok, že údaje, ktoré musí prihláška na zápis povinne obsahovať, ako sú vymenované v článku 36 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, by neboli vôbec relevantné, pričom by ich nahradili informácie založené na dočasnej situácii na trhu. Táto situácia má však vo svojej podstate tendenciu vyvíjať sa, keďže sortiment výrobkov, ako sú skutočne uvádzané na trh, sa môže časom podstatne meniť v závislosti od množstva faktorov, akými sú obchodná stratégia majiteľa, ponuka a dopyt, alebo úspech alebo neúspech určitého výrobku na trhu.

43      Na druhej strane, hoci v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 29 až 33 vyššie nie je chybné, ak sa zohľadnia výrobky skutočne uvádzané na trh, toto zohľadnenie je možné, len ak sa použijú na ilustračné účely určenia vizuálnych aspektov predmetného dizajnu a ak uvedené výrobky zodpovedajú dizajnu, ako bol zapísaný. Ak teda zo samotného preskúmanie sporného dizajnu, tak ako bol zapísaný, vyplýva, že ide o osobitnú kategóriu v rámci širšej kategórie výrobkov uvedenej v prihláške, možno zohľadniť túto osobitnú kategóriu (rozsudok z 18. marca 2010, Zobrazenie okrúhleho predmetu reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, body 59 a 60). Naopak, ak zo samotného preskúmania sporného dizajnu nevyplýva, že sa týka obmedzenejšej kategórie výrobkov, ako je to v prejednávanej veci, len samotný odkaz na výrobky skutočne uvádzané na trh nemôže viesť k odlišnému definovaniu príslušného sektora.

44      Žalobkyňa okrem toho správne poznamenala, že odvolací senát pri definovaní príslušného sektora v bodoch 17 a 18 napadnutého rozhodnutia nesprávne odkázal tak na sporný dizajn, ako aj na skorší dizajn. Ako vyplýva z bodov 23 až 27 vyššie, v prvej fáze analýzy sa však treba zamerať len na sporný dizajn, čo EUIPO navyše nespochybňuje.

45      Táto nepresnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože odvolací senát správne definoval príslušný sektor na účely preskúmania osobitého charakteru sporného dizajnu, a to sektora stavebných panelov, ako vyplýva z bodov 36 až 40 vyššie.

46      Preto tvrdenia žalobkyne týkajúce sa definície sektora dotknutého sporným dizajnom sa musia zamietnuť.

 O informovanom užívateľovi

47      Podľa judikatúry sa pojem informovaný užívateľ má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ v oblasti ochranných známok, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva kolidujúce ochranné známky, a pojmom odborník v stave techniky, t. j. odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ možno teda chápať ako pojem označujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 53).

48      Okrem toho pojem informovaný užívateľ, ktorý bol vytvorený práve pre potreby analýzy osobitného charakteru dizajnu na základe článku 6 nariadenia č. 6/2002, sa dá vymedziť len všeobecne ako odkaz na osobu so štandardnými vlastnosťami, a nie na individuálnom základe vo vzťahu k osobitnému použitiu sporného dizajnu (pozri analogicky rozsudok zo 6. júna 2019, Motorové vozidlá, T‑209/18, EU:T:2019:377, bod 37).

49      Pokiaľ ide o úroveň pozornosti informovaného užívateľa, hoci informovaný užívateľ nie je riadne informovaným a primerane pozorným a obozretným priemerným spotrebiteľom, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani expertom, ani odborníkom v stave techniky, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi spornými dizajnmi existovať. Prívlastok „informovaný“ tak naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou úrovňou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky vynakladá pri ich používaní pomerne vysokú úroveň pozornosti (pozri rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59 a citovaná judikatúra).

50      V prejednávanej veci vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 47 až 49 vyššie a po prihliadnutí na to, že sektor dotknutý sporným dizajnom je sektor stavebných panelov, odvolací senát mohol oprávnene dospieť k záveru, že informovaný užívateľ bol odborníkom v sektore stavebníctva, napríklad stavebník, realitný developer alebo architekt, ktorý má určitú znalosť rôznych stavebných panelov a vynakladá vysokú úroveň pozornosti.

51      Tvrdenie žalobkyne, ktorým sa usiluje o definíciu informovaného užívateľa ako užívateľa „panelov pre fasády budov“ sa teda musí zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené v bodoch 38 a 39 vyššie.

52      Okrem toho, hoci žalobkyňa tvrdí, že príslušný sektor mal byť určený užšie než sektor panelov pre fasády budov, netvrdí, že takto definovaný informovaný užívateľ by mal inú úroveň pozornosti ako odborník v sektore stavebníctva.

53      Z toho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že informovaným užívateľom v prejednávanej veci bol odborník v sektore stavebníctva, ktorý vynakladá vysokú úroveň pozornosti.

54      Vzhľadom na uvedené je potrebné prvú časť jediného žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti týkajúcej sa miery tvorivej voľnosti pôvodcu sporného dizajnu

55      Odvolací senát v bode 24 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tvorivá voľnosť pôvodcu pri vytváraní stavebných panelov bola do určitej miery obmedzená tým, že panely plnili technickú funkciu zabezpečenia odolnosti voči poveternostným vplyvom alebo mali iné vlastnosti, napr. akustické, protipožiarne a konštrukčné vlastnosti, ďalej tým, že museli byť pevne pripevnené k stene, fasáde alebo umiestnené na streche, a napokon tým, že museli zlepšovať estetickú stránku budovy. Pôvodca však má podľa neho značnú mieru voľnosti, pokiaľ ide o typy, tvary, farby a povrchové vzory. Odvolací senát sa okrem toho domnieval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu saturácie predchádzajúceho stavu v danej oblasti. Odvolací senát v bode 35 napadnutého rozhodnutia uviedol, že spoločné znaky kolidujúcich dizajnov sa týkajú prvkov, vo vzťahu ku ktorým má pôvodca priemernú mieru tvorivej voľnosti.

56      Žalobkyňa tvrdí, že tvorivá voľnosť pôvodcu sa musí posudzovať v závislosti od sektora „panelov pre fasády budov“. Sporný dizajn je tak z veľkej časti diktovaný funkciami týchto panelov. Tieto obmedzenia majú vplyv na koncepciu povrchu panelov, ktorý musí byť nevyhnutne dostatočne plochý a spravidla obsahovať kombináciu čiar a farieb. Keďže počet farieb je obmedzený, rovnako ako motívy „keď sa pracuje s čiarami“, tvorivá voľnosť pôvodcu nie je neobmedzená ani značná. Podľa žalobkyne sa zdá, že existuje určitá saturácia stavu v danej oblasti, pokiaľ ide o panely pre fasády budov s lineárnym vzorom. Preto voľnosť, akú má pôvodca panelov pre fasády budov, je prinajlepšom priemerná.

57      EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

58      Z judikatúry vyplýva, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre viaceré dizajny, ktoré majú byť na dotknutý výrobok použité (rozsudok z 18. marca 2010, Zobrazenie okrúhleho predmetu reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 67).

59      Tvorivá voľnosť pôvodcu predstavuje v tejto súvislosti faktor, ktorý skôr umožňuje vystihnúť jemné rozdiely pri posudzovaní osobitného charakteru sporného dizajnu, a nie autonómny faktor určujúci vzdialenosť medzi dvoma dizajnmi potrebnú na to, aby jeden z nich mohol mať osobitný charakter. Inými slovami, faktor súvisiaci s mierou tvorivej voľnosti pôvodcu môže posilniť alebo, naopak, spresniť záver týkajúci sa celkového dojmu vyvolaného u informovaného užívateľa jednotlivými dotknutými dizajnmi (pozri rozsudok zo 6. júna 2019, Motorové vozidlá, T‑209/18, EU:T:2019:377, bod 48 a citovanú judikatúru).

60      Vplyv faktora spojeného s tvorivou voľnosťou pôvodcu vo vzťahu k osobitému charakteru sa totiž mení podľa pravidla opačnej priamej úmery. Preto čím má pôvodca dotknutého dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem. Naopak, čím je tvorivá voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým viac stačia menšie rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem. Inými slovami, vysoká miera tvorivej voľnosti pôvodcu posilňuje záver, že dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem, a preto sporný dizajn nemá žiadny osobitý charakter. Naopak, nízka miera tvorivej voľnosti pôvodcu svedčí v prospech záveru, že dostatočne výrazné rozdiely medzi dizajnmi vyvolávajú u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem, a preto má sporný dizajn osobitý charakter (pozri rozsudok z 13. júna 2019, Držiak informačných letákov pre vozidlá, T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 76 a citovanú judikatúru).

61      V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, že z dôvodov uvedených v bodoch 35 až 54 vyššie sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia tým, že preskúmal tvorivú voľnosť pôvodcu „stavebných panelov“ a nie pôvodcu „panelov pre fasády budov“.

62      Po druhé samotná žalobkyňa sa domnieva, že tvorivá voľnosť pôvodcu panelov pre fasády budov je priemerná, čo odvolací senát v podstate tiež zdôraznil v bodoch 24 a 35 napadnutého rozhodnutia s ohľadom na voľnosť pôvodcu stavebných panelov.

63      Po tretie tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého povrch predmetných panelov obsahuje spravidla kombináciu čiar a farieb, ako aj že „keď sa pracuje s čiarami“, nie je tvorivá voľnosť pôvodcu neobmedzená ani značná, nemôže uspieť. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by panely pre budovy a napokon aj panely pre fasády budov museli nevyhnutne obsahovať lineárne vzory v podobe lineárnych hrebeňov a žliabkov, ako aj určitých farieb, s vylúčením akéhokoľvek iného tvaru či farby. Hoci nemožno vylúčiť, že existuje takýto všeobecný trend v oblasti dizajnu panelov pre budovy, vrátane panelov pre fasády budov, táto okolnosť nemôže byť považovaná za faktor obmedzujúci tvorivú voľnosť pôvodcu, keďže práve táto voľnosť pôvodcu mu umožňuje objaviť nové tvary, nové trendy alebo inovovať v rámci existujúceho trendu [rozsudok z 13. novembra 2012, Antrax It/ÚHVT – THC (Radiátory), T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 95].

64      Okrem toho otázka, či dizajn sleduje všeobecný trend v oblasti dizajnu, je totiž relevantná nanajvýš vo vzťahu k estetickému vnímaniu predmetného dizajnu, a môže tak prípadne ovplyvniť obchodný úspech výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený. Naopak taká otázka je irelevantná v rámci skúmania osobitého charakteru predmetného dizajnu, ktoré spočíva v overení, či celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva, sa odlišuje od celkových dojmov, ktoré vyvolávajú skôr sprístupnené dizajny, bez ohľadu na estetické alebo obchodné úvahy [rozsudky z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 58; zo 4. februára 2014, Sachi Premium‑Outdoor Furniture/ÚHVT – Gandia Blasco (Kreslo), T‑357/12, neuverejnený, EU:T:2014:55, bod 24, a zo 17. novembra 2017, Ciarko/EUIPO – Maan (Kuchynský digestor), T‑684/16, neuverejnený, EU:T:2017:819, bod 58].

65      Navyše, hoci žalobkyňa tvrdí, že existuje saturácia stavu v danej oblasti, stačí konštatovať, ako to urobil odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, že žalobkyňa konkrétnymi a relevantnými dôkazmi nepreukázala existenciu takejto saturácie.

66      Druhú časť jediného žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

 O tretej časti týkajúcej sa porovnania celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi

67      V prejednávanej veci treba porovnať tieto dizajny:

Sporný dizajn

Skorší dizajn

1.1Image not found

Image not found

1.2Image not found


1.3Image not found


1.4Image not found


1.5 Image not found


68      Odvolací senát v bodoch 31 až 35 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že kolidujúce dizajny mali tieto spoločné znaky: a) rovné lineárne plochy vymedzené viacerými rovnobežnými hrebeňmi a žliabkami; b) hrebene a žliabky umiestnené v rovnakom pomere a rovnobežne na celom povrchu; c) identickú štruktúru strmých stúpajúcich a klesajúcich bokov spájajúcich žliabok s hrebeňom; d) identickú postupnosť stúpajúcich bokov k hrebeňu a klesajúcich bokov k žliabku; a e) podobné šírky hrebeňov a žliabkov. Podľa odvolacieho senátu tak kolidujúce dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem.

69      V prvom rade žalobkyňa zdôrazňuje viacero rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi, ktoré podľa nej vytvárajú odlišné celkové dojmy, a to:

–        po prvé sporný dizajn obsahuje oveľa viac línií (hrebeňov a drážok) na jednotku povrchu,

–        po druhé sporný dizajn má hrebene alebo výstupky, ktoré jemne vystupujú z dosiek (2 mm) pod tupým uhlom k drážkam približne 100 stupňov, čím vytvárajú mierne lichobežníkovú štruktúru, zatiaľ čo skorší dizajn takúto lichobežníkovú štruktúru nemá,

–        po tretie v spornom dizajne sú horné plochy hrebeňov o niečo užšie než šírka plochých drážok, a to v pomere približne 1:1,5, zatiaľ čo v skoršom dizajne boli hrebene aspoň tak veľké ako drážky (pomer 1:1),

–        po štvrté v spornom dizajne je výška vystúpenia hrebeňov (2 mm) údajne výrazne menšia než rozmery plochých drážok (12 mm), zatiaľ čo sa javí, že v skoršom dizajne sú hrebene oveľa zreteľnejšie,

–        po piate sporný dizajn má textúru s vlnovým vlasom (vláknocement) v kontrastných odtieňoch sivej, zatiaľ čo skorší dizajn zrejme pozostával z hladkého, klinicky vyzerajúceho povrchu vyhotoveného v kaki zelenej farbe, a

–        po šieste skutočné výrobky, na ktorých sú použité sporné dizajny, by jasne ukázali, že majú úplne odlišné rozmery a miery, keďže hrebene skoršieho dizajnu sú oveľa širšie ako hrebene sporného dizajnu.

70      EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú túto argumentáciu.

71      V súlade s ustálenou judikatúrou osobitý charakter dizajnu vyplýva z celkového dojmu rozdielu alebo absencie „déjà vu“ z pohľadu informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom bez zohľadnenia rozdielov, ktoré sú naďalej nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci idú nad rámec nevýznamných detailov, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Antrax It/EUIPO – Vasco Group (Radiátorové rebrá), T‑828/14 a T‑829/14, EU:T:2017:87, bod 53 a citovanú judikatúru].

72      Porovnanie celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi musí byť celkové a nemôže sa obmedziť na analytické porovnanie zoznamu podobností a rozdielov. Toto porovnanie sa zakladá na sprístupnených znakoch sporného dizajnu a musí sa vzťahovať len na znaky, ktoré sú chránené, bez prihliadnutia na znaky, najmä technické, ktoré sú z ochrany vylúčené. Takéto porovnanie sa vykoná v súvislosti s dizajnom, v zásade ako je zapísaný, bez toho, aby sa mohlo požadovať od osoby podávajúcej návrh na výmaz, aby predložila grafické znázornenie uplatňovaného dizajnu, ktoré je porovnateľné s vyobrazením uvedeným v návrhu na zápis sporného dizajnu (pozri rozsudok z 13. júna 2019, Držiak informačných letákov pre vozidlá, T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 84 a citovanú judikatúru).

73      V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, ako uviedol odvolací senát, že oba dizajny majú veľmi podobný tvar a obsahujú podobné prvky, ktoré sú umiestnené porovnateľným spôsobom, a to plochý lineárny hrebeňovitý povrch obsahujúci viacero paralelných hrebeňov a žliabkov. Okrem toho dojmy vyplývajúce z pomerov medzi vrcholmi a žliabkami, najmä ich veľkosť, ako sa nachádzajú rovnobežne na povrchu, sú veľmi podobné. Napokon štruktúra stúpajúcich a klesajúcich bokov spájajúcich žliabok s hrebeňom je veľmi podobná.

74      Pokiaľ ide o rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa, treba uviesť, že prvý až štvrtý a šiesty rozdiel, uvedené v bode 69 vyššie, sa týkajú rozmerov, sklonu a udávaných pomerov medzi rôznymi prvkami kolidujúcich dizajnov.

75      V tejto súvislosti na jednej strane keďže sa požadovaná ochrana vzťahuje na dizajny bez ohľadu na konkrétne rozmery výrobkov, na ktoré majú byť tieto dizajny použité, tvrdenia týkajúce sa takýchto rozmerov sú úplne irelevantné v rámci porovnania celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2012, Radiátory, T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 67).

76      Na druhej strane zásadnou skutočnosťou je to, že údajné rozdiely nevyplývajú dostatočne jasne z porovnania vyobrazení kolidujúcich dizajnov. Konkrétne rozmery a pomery sporného dizajnu, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, nevyplývajú z jeho vyobrazenia, ako je zapísaný.

77      V každom prípade ako správne uviedol odvolací senát v bode 32 napadnutého rozhodnutia, informovaný užívateľ nebude venovať osobitnú pozornosť presnému pomeru medzi hrebeňmi a žliabkami, ako ani stupňom rôznych uhlov. Tento užívateľ bude skôr venovať osobitnú pozornosť celkovému tvaru dizajnov a ich spoločným znakom, ktoré ako celok vyvolávajú dojem podobnosti porovnávaných dizajnov, a to rovných lineárnych plôch, vymedzený vizuálne podobným radom niekoľkých hrebeňov a žliabkov s podobnou štruktúrou a pomermi, ktoré hoci sú rozdielne, nedokážu zabrániť akémukoľvek dojmu „déjà vu“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 71 vyššie.

78      Isteže, ako bolo zdôraznené v bodoch 29 až 33 vyššie, výrobky skutočne uvádzané na trh, na ktoré majú byť kolidujúce dizajny použité, možno v rámci tejto fázy posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu zohľadniť ako príklad, aby sa určili ich viditeľné časti a spôsob, akým budú vnímané. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, podobne ako konštatoval odvolací senát, že kolidujúce dizajny sú obvykle pozorované z určitej vzdialenosti, či už ide o fasády budov alebo protihlukové steny. V dôsledku toho prípadné rozdiely v počte línií, či v pomere rozmerov hrebeňov k výčnelkom zohrávajú vzhľadom na celkové dojmy vyvolané kolidujúcimi dizajnmi menej významnú úlohu.

79      Pokiaľ ide o piaty rozdiel uvedený v bode 69 vyššie, týkajúci sa textúry sporného dizajnu, určite nie je vylúčené, ako tvrdí žalobkyňa, že obrázok č. 1.3 tohto dizajnu, ktorý ponúka bočný pohľad na uvedený dizajn, možno po obzvlášť dôkladnom preskúmaní vykladať tak, že vyobrazuje textúru s vlnovým vlasom, ktorá sa vo vyobrazení skoršieho dizajnu nenachádza. V prípade neexistencie akéhokoľvek iného údaja v prihláške dizajnu však uvedený obrázok môže tiež naznačovať, že predmetný panel bol prerezaný, takže textúra „s vlnovým vlasom“, na ktorú poukázala žalobkyňa, by sa na uvedenom obrázku mohla javiť aj jednoducho ako povrch, ktorý je v dôsledku rezania mierne poškodený na bokoch, alebo, ako tvrdí EUIPO, ako obyčajné nedostatky v použitom materiáli. Okrem toho, ako správne zdôrazňuje odvolací senát v bode 33 napadnutého rozhodnutia, vrchná časť kolidujúcich dizajnov je po namontovaní panelov na budovy alebo steny jediným viditeľným povrchom, takže bočný pohľad č. 1.3 bol menej relevantný.

80      Za týchto okolností a ako správne zdôrazňuje EUIPO, na základe vyobrazenia sporného dizajnu, ako bol zapísaný, a ak nebol v prihláške uvedený akýkoľvek iný údaj v tomto zmysle, nie je možné dostatočne zreteľne spoznať údajnú existenciu takejto textúry.

81      Navyše, ako správne uviedol odvolací senát v bode 33 napadnutého rozhodnutia, informovaný užívateľ si je pravdepodobne vedomý skutočnosti, že textúra povrchu stavebného panelu môže závisieť od použitého materiálu a v dôsledku toho možnosť použitia rôznych materiálov nemôže stačiť na vytvorenie odlišného celkového dojmu.

82      Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na rozdiele vo farbách kolidujúcich dizajnov, EUIPO dôvodne uvádza, že vzhľadom na to, že sporný dizajn je zapísaný v čiernobielej farbe, akákoľvek farba použitá v skoršom dizajne je na účely ich porovnania irelevantná, keďže pre sporný dizajn nebola požadovaná žiadna farba [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2011, Sphere Time/ÚHVT – Punch (Hodinky pripevnené na šnúrke), T‑68/10, EU:T:2011:269, bod 82, a zo 7. februára 2018, Şölen Çikolata Gıda Sanayi ve Ticaret/EUIPO – Zaharieva (Balenie kornútkov), T‑793/16, neuverejnený, EU:T:2018:72, bod 67].

83      V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď nezohľadnil skutočné výrobky, v ktorých sú kolidujúce dizajny stelesnené alebo na ktorých majú byť použité, s cieľom presne definovať skorší dizajn.

84      V tejto súvislosti treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát zohľadnil výrobky, na ktorých majú byť kolidujúce dizajny použité, ako aj spôsob použitia týchto výrobkov. Ako bolo totiž uvedené v bode 79 vyššie, odvolací senát konštatoval, že vrchná časť kolidujúcich dizajnov bola jediným viditeľným povrchom po namontovaní panelov na budovy alebo steny, takže bočný pohľad č. 1.3 bol menej relevantný. Rovnako v bode 34 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že informovaný užívateľ dobre vedel, že stavebné panely môžu byť rozrezané od okraja k okraju, aby sa prispôsobili veľkosti a tvaru budovy s cieľom vytvoriť homogénny povrch, a teda že nie je dôvodné spočítavať presný počet hrebeňov. Tieto úvahy tak spočívajú na spôsobe používania výrobkov, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce dizajny, keďže tento spôsob má vplyv na to, ako si informovaný užívateľ uvedené dizajny predstaví.

85      Preto treba dospieť k záveru, podobne ako dospel k záveru odvolací senát, že vzhľadom na priemernú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu sporného dizajnu tento dizajn vyvoláva v porovnaní so skorším dizajnom u informovaného užívateľa celkový dojem „déjà vu“.

86      Na základe vyššie uvedeného je potrebné zamietnuť jediný žalobný dôvod žalobkyne a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

87      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania v súlade s ich návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Eternit znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Eternit Österreich GmbH.

Kornezov

Buttigieg

Hesse

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. novembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.