Spojené veci T‑204/08 a T‑212/08

Team Relocations NV a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Jediné a nepretržité porušenie – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Obrat

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zásada individualizácie sankcií

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Posúdenie

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 25)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Posúdenie

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Poľahčujúce okolnosti – Protisúťažné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarážka)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zníženie z dôvodu finančnej situácie podniku – Podmienky

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 35)

1.      Bolo by neprirodzené rozdeľovať nepretržité správanie, pre ktoré je charakteristický jediný účel, na viacero odlišných porušení, keďže ide, naopak, o jediné porušenie, ktoré sa uskutočňuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov.

Za týchto okolností je podnik, ktorý bol účastníkom porušenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisúťažným cieľom v zmysle článku 81 ods. 1 ES a ktorého cieľom bolo prispieť k uskutočneniu porušenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia, a to počas celého obdobia svojej účasti na uvedenom porušení.

Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretržitého porušenia, musí dokázať, že podnik chcel vlastným správaním prispieť k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi a že si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cieľov, alebo ich mohol rozumne predpokladať, a že bol pripravený prijať z toho vyplývajúce riziko.

Kartelové dohody totiž možno považovať za okolnosti tvoriace jedinú protisúťažnú dohodu len vtedy, ak sa preukáže, že realizujú všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ. Okrem toho účasť podniku na týchto kartelových dohodách môže byť výrazom jeho pristúpenia k tejto protisúťažnej dohode len vtedy, ak podnik pri zúčastňovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vedieť, že sa tým začlenil do jedinej dohody.

Na preukázanie účasti na jedinom a nepretržitom porušení musia byť splnené tri podmienky, a to existencia všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, úmyselná účasť podniku na tomto pláne a skutočnosť, že mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov.

Pokiaľ ide o existenciu všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, pojem spoločný cieľ nemožno určiť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu, ktorý je dotknutý porušením, keďže ovplyvnenie hospodárskej súťaže ako cieľ alebo účinok predstavuje základný znak každého správania, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spoločný cieľ hrozí, že pojem jediné a nepretržité porušenie príde čiastočne o svoj zmysel, keďže jej dôsledkom by bolo, že viaceré správania týkajúce sa hospodárskeho odvetvia zakázané článkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovať ako základné znaky jediného porušenia. Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretržitého porušenia je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo spochybniť, či sa navzájom dopĺňajú, ako napríklad obdobie uplatňovania, obsah (vrátane použitých metód) a súčasne aj cieľ rôznych dotknutých konaní.

(pozri body 33 – 37, 40)

2.      Bod 13 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí…“. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že pri výpočte relevantnej hodnoty predaja možno zohľadniť iba hodnotu predaja vyplývajúcu z činností, ktoré boli skutočne ovplyvnené protiprávnymi praktikami. Znenie bodu 13 uvedených usmernení odkazuje na „preda[j]…, s ktorý[m] porušenie priamo alebo nepriamo súvisí“, a nie na „predaj ovplyvnený porušením“. Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu.

Tento výklad potvrdzuje cieľ pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia pri určovaní základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť v prípadoch kartelových dohôd, nie je povinná preukazovať, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnosť súdy Únie totiž nikdy neuložili a nič nenasvedčuje tomu, že Komisia mala v uvedených usmerneniach úmysel stanoviť si takúto povinnosť. Okrem toho v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, sa nedá vyhnúť tomu, že niektoré dôkazy potvrdzujúce každý prejav protisúťažných praktík nebudú odhalené.

Okrem toho časť obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá správne naznačiť rozsah porušenia na relevantnom trhu. Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vzťahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o škodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku súťaž.

(pozri body 61 – 66)

3.      Pokiaľ sa porušenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich na porušení. Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podľa ktorej môže byť podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatniteľná v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Závažnosť porušenia musí byť predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohľadní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci účinok pokút. Skutočnosť, že podnik sa nezúčastnil na všetkých zložkách tvoriacich kartel alebo zohrával menšiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúčastňoval, sa musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovení pokuty.

Posúdenie individuálnych okolností sa však neuskutočňuje v rámci posúdenia závažnosti porušenia, teda pri stanovení základnej výšky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Komisia môže zohľadniť niektoré aspekty „závažnosti“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1/2003 v rámci poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a nie v rámci „závažnosti“ v zmysle svojich usmernení k metóde stanovenia pokút.

Uvedené usmernenia viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Po prvé bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („menej závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“). Súčasný systém obsahujúci stupnicu od 0 do 30 % umožňuje presnejšiu diferenciáciu v závislosti od závažnosti porušení. Po druhé boli zrušené paušálne sumy. V súčasnosti je základná výška počítaná na základe hodnoty predaja dosiahnutého každým jednotlivým podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením. Táto nová metodika umožňuje teda ľahšie zohľadniť rozsah individuálnej účasti každého podniku na porušení v rámci posudzovania jeho závažnosti. Umožňuje tiež zohľadniť prípadné zníženie závažnosti jediného porušenia postupom času.

Ak je potrebné zohľadniť relatívnu závažnosť účasti na porušení a osobitné okolnosti veci, Komisia môže na základe uvedených usmernení takéto zohľadnenie uskutočniť pri posúdení závažnosti porušenia alebo pri úprave základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade, ak Komisia použije druhý postup, však musí posúdenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností umožniť primerané zohľadnenie relatívnej závažnosti účasti na jedinom porušení, ako aj prípadnej zmeny tejto závažnosti postupom času.

(pozri body 84 – 87, 89, 90, 92)

4.      Pokiaľ ide o vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení, článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 len uvádza, že „pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania“, bez toho, aby uvádzal konkrétny spôsob, akým treba zohľadniť dĺžku trvania. Násobenie počtom rokov účasti na porušení stanovené v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 sa rovná zvýšeniu sumy o 100 % za rok. Tento postup predstavuje zásadnú zmenu metodiky, pokiaľ ide o zohľadňovanie dĺžky trvania kartelu. Článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 však nebráni takémuto vývoju.

Hoci Komisia niekedy zohľadnila časový vývoj porušenia pri zvyšovaní pokuty z dôvodu trvania porušenia, žiadne ustanovenie uvedených usmernení jej neukladá povinnosť uplatniť v takom prípade násobný koeficient nepresahujúci číslo dva alebo znížiť percentuálny podiel hodnoty predaja stanovený na základe závažnosti.

(pozri body 107 – 110)

5.      Bod 25 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie“.

Keďže Komisia uplatňuje rovnakú dodatočnú sumu na všetky subjekty, ktorým bolo rozhodnutie určené, z dôvodu, že všetky tieto subjekty sa podieľali na jedinom a nepretržitom porušení, ktoré zahŕňalo určovanie cien a/alebo rozdelenie trhu, zásada rovnosti zaobchádzania nebola porušená.

Znenie bodu 25 uvedených usmernení („inclura“, „will include“ a „fügt hinzu“) navyše svedčí o tom, že pokiaľ ide o zjavné porušenia, stanovenie dodatočnej sumy je automatickým úkonom, ktorý nepredpokladá existenciu ďalších faktorov.

(pozri body 116, 117)

6.      Podľa bodu 29 tretej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 musí podnik na dosiahnutie zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností „doká[zať], že jeho účasť na porušení je významne znížená“, a „v dôsledku toho preuká[zať], že v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom“.

Použitie výrazu „napríklad“ však naznačuje, že zoznam okolností uvedených v bode 29 predmetných usmernení nie je taxatívny. Okrem toho je potrebné zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä účasť alebo neúčasť podniku na všetkých zložkách porušenia – ak nie pri posudzovaní závažnosti porušenia, tak aspoň pri úprave základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Táto povinnosť bola totiž jedným z dôvodov, ktoré umožnili Súdnemu dvoru konštatovať, že pojem jediné a nepretržité porušenie nespochybňuje zásadu, podľa ktorej má zodpovednosť za porušenia práva hospodárskej súťaže osobnú povahu. Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarážke nemôžu zaručiť túto možnosť.

(pozri body 126, 127)

7.      Bod 29 posledná zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „[možno] znížiť základnú výšku pokuty..., ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi“. V tejto súvislosti samotná vedomosť o protisúťažnom správaní neznamená, že toto správanie bolo inštitúciou implicitne „povolené alebo podporované“ v zmysle bodu 29 poslednej zarážky uvedených usmernení. Údajnú nečinnosť totiž nemožno posudzovať rovnako ako konanie spočívajúce v povolení alebo podporovaní.

(pozri body 131, 134)

8.      Zníženie pokuty podľa bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to podaniu žiadosti v priebehu správneho konania, existencii osobitného sociálneho a ekonomického kontextu a platobnej neschopnosti podniku, pričom podnik musí predložiť objektívne dôkazy preukazujúce, že uloženie pokuty by nenapraviteľne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku.

Podanie žiadosti o zníženie pokuty nie je iba formálnou požiadavkou, ale predstavuje požiadavku, bez ktorej splnenia nemožno náležite posúdiť ekonomickú situáciu, keďže Komisia nemá k dispozícii relevantné dôkazy, akými sú interné údaje dotknutého podniku, ktoré by umožnili posúdiť jeho ekonomickú životaschopnosť.

(pozri body 171, 176)